Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615206719
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615206719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Prvá

stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom v 1. rade E. C.,
H.. XX. XX. XXXX, C. Ľ. XX, N. X. Q. N. A., H.. XX. XX. XXXX, C. F. Z., H. M.. B.. K. XXXX/X, v konaní
o zaplatenie 8 153,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 6
879,70 eur, úroky z úveru 6,59 % ročne zo sumy 6 879,70 eur od 10. 03. 2015 do 23. 03. 2015, úroky z
omeškania 5 % ročne zo sumy 6 879,70 eur od 24. 03. 2015 do zaplatenia a trovy konania 332,52 eur,
všetko v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 30. 07. 2015, navrhovateľ uplatnil voči odporcom v 1. a 2.
rade pohľadávku 8 153,79 eur spolu so 6,59 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7 623,31 eur od
10. 03. 2015 do zaplatenia a 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 153,79 eur od 10. 03.
2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom
sporení č. 0646008 2 04, bola s odporcami v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o medziúvere č. 0646008
7 06 a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. 0646008 2 04 zo dňa 05. 05. 2011 (ďalej len „zmluva“). V

súlade so zmluvou poskytol navrhovateľ odporcom v 1. a 2. rade medziúver vo výške 9 700,-eur, pričom
odporcovia
v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 3,59 % ročne,
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 32,90 eur počas prvých 12 mesiacov. Po uplynutí 12
mesiacov sa zaviazali platiť úroky medziúveru 6,59 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 53,27 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné
vklady vo výške 55,29 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, sa odporcovia v

1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný spotrebiteľský úvere, vrátane úrokov, vo výške 4,7 % ročne,
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 108,56 eur. Odporcovia v 1. a 2. rade porušili zmluvne
dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Preto navrhovateľ, listom zo dňa
16. 02. 2015, vyzval odporcov na doplatenie omeškaných splátok a upozornil ich, že v prípade, ak
tieto splátky nebudú doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred
dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, navrhovateľ dňa 09. 03.
2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru dňa 09. 03. 2015, bola celková výška dlžnej sumy 8 153,79 eur a pozostávala z istiny
7 623,31 eur a nezaplatených úrokov z úveru za úver a nezaplatených poplatkov vo výške 530,48 eur.Navrhovateľ ani odporca v 2. rade sa neustanovili na pojednávanie, ktoré bol nariadené na deň 15.
12. 2015, pričom obidvaja svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci aj v ich
neprítomnosti. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec aj v neprítomnosti navrhovateľa a

odporcu v 2. rade, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Odporkyňa v 1. rade uviedla, že úver, ktorý je predmetom tohto konania, bol poskytnutý počas
trvania jej manželstva s odporcom v 2. rade, ktoré však bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
5P/12/2014-252 zo dňa 03. 07. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 03. 09. 2014. Doteraz s

odporcom neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM. Úver bol splácaný do rozvodu manželstva, po rozvode
manželstva odporca úver odmietol splácať z dôvodu, že si to má vysporiadať odporkyňa v 1. rade.
Odporkyňa v 1. rade však uviedla, že ona vôbec nevie, či peniaze boli vyplatené, komu boli vyplatené
a na aký účel boli použité. Za trvania manželstva s odporcom v 2. rade bol kúpený rodinný dom v C.
Č.. XXX, pričom odporkyňa v 1. rade len predpokladala, že finančné prostriedky z tohto úveru použil
odporca v 2. rade na prerábanie domu. Za trvania manželstva však odporca v 2. rade dom previedol

do svojej firmy - odporca v 2. rade má totiž päť s. r. o.-čiek, kde je on jediným konateľom. Poukázala
na to, že po rozvode manželstva zostala s deťmi, ktoré pochádzajú z manželstva (Paulína Jurkuliaková,
nar. 11. 11. 1999 a Lukas Jurkuliak, nar. 05. 08. 2008) „bez strechy nad hlavou a bez peňazí“. Nakoľko
bola bez práce, odišla bývať k svojim rodičom, ktorí jej, aj deťom, poskytli bývanie. Odporkyňa v 1.
rade potvrdila, že podpísala zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ uplatnil nárok v tomto konaní. Ako

dlžníčka bola uvedená ona z toho dôvodu, že manžel jej povedal, že on má v stavebnej sporiteľni ďalší
úver 15 000,-eur a nemôže si na seba zobrať dva úvery. Úver by bola ochotná splácať až po tom, ako
dôjde k vyporiadaniu BSM. Poukázala na to, že má minimálnu mzdu, nemá žiaden majetok a teda nemá
finančné prostriedky, ktoré by jej umožňovali úver vôbec splácať.

Listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom, bolo preukázané, že zmluvu uzavrela Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., ako veriteľ, s odporkyňou v 1. rade, ako dlžníčkou, a odporcom v 2. rade, ako
spoludlžníkom. Predmetom zmluvy bol stavebný/spotrebiteľský úver na dobu určitú a cieľová suma
zmluvy o stavebnom sporení 9 700,-eur. Celková čiastka medziúveru/stavebného spotrebiteľského
úveru, ktorú mali dlžníci zaplatiť, bola vyčíslená na 14 479,02 eur, výška mesačného vkladu stavebného

sporenia 55,29 eur, výška úrokovej sadzby vkladov 2 % ročne, úroková sadzba úrokov z omeškania z
omeškaných vkladov 5 % ročne. Dojednaných bolo 67 splátok pri úrokovej sadzbe medziúveru fixnej
pre 1. rok
3,59 %, pre 2. - 5. rok 6,59 %, ročná percentuálna miera nákladov medziúveru 7,23 %, priemerná
hodnotaRPMN20,35%,dojednanýbolpoplatokpre1.rokzaprijatiedopoistenia32,90eur.Inépoplatky

individuálne dojednané neboli s tým, že zmluva obsahuje klauzulu z ktorej vyplýva, že výška poplatkov
za spracovanie úveru, výška poplatkov za vedenie účtu stavebného sporenia/stavebného úveru, výška
poplatkov za vedenie účtu medziúveru, poplatky pri neplnení povinnosti podľa tejto zmluvy a ostatné
poplatky za služby a úkony, ktoré je dlžník povinný hradiť podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov v
súlade s ustanovením čl. VIII bod 1 a 2 tejto zmluvy a čl. XXIII bod 5 VPSS. Listom zo dňa

16. 02. 2015, ktorý bol doručený odporkyni v 1. rade dňa 20. 02. 2015 a odporcovi v 2. rade dňa 07.
03. 2015, im navrhovateľ oznámil, že dňa 28. 02. 2015 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, pričom na
stavebnom sporení sa jednalo o obnos 509,70 eur a odporcovia boli upozornení na uhradenie dlžných
splátok do 28. 02. 2015. Dňa 09. 03. 2015 navrhovateľ oznámil odporcom v 1. a 2. rade, že ku dňu 09.
03. 2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, pričom k tomuto dátumu vyčíslil navrhovateľ dlh

na 8 153,79 eur. Uvedené oznámenie bolo doručené odporkyni v 1. rade dňa 13. 03. 2015 a odporcovi
v 2. rade dňa 14. 03. 2015. Z obsahu tohto oznámenia a sumy 509,70 eur uvedenej v upozornení na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vyplýva, že odporcovia boli v omeškaní s platením vkladov na účet
zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu, ako 3 mesiace.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 29. 04. 2011 (ku dňu uzavretia
zmluvy), (ďalej len „Obč. zák.“)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len „Obchod. zák.“), touto časťou sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchod. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Zmluvu uzavrel navrhovateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti s odporcami, ako fyzickými

osobami, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti,
takže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Právne vzťahy účastníkov v tomto konaní sa preto musia
posudzovať primárne podľa zákona o ochrane spotrebiteľov a v prípade, ak tento zákon neupravuje
niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchod. zák. sa síce jedná o tzv. absolútny

obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchod. zák. je možné použiť iba v
prípade, ak je táto právna úprava výhodnejšia, ako úprava Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú iba čiastočnú dôvodnosť návrhu navrhovateľa. Z výpisu
z účtu odstúpeného medziúveru vyplýva, že suma 8 153,79 eur pozostáva z dlžnej istiny ku dňu 09. 03.

2015 vo výške 7 623,31 eur a nezaplateného poplatku a úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
vo výške 530,48 eur. Z tohto výpisu však vyplýva, že navrhovateľ na ťarchu účtu zaúčtoval dňa 05.
05. 2011 poplatok za vedenie účtu MÚ 25,-eur a dňa 11. 05. 2011 poplatok za sprac. SÚ/MÚ 130,-
eur, hoci takéto poplatky neboli individuálne zmluvne dojednané. V zmluve boli individuálne dojednané
iba poplatky za prijatie do poistenia pre 1. rok 32,90 eur a pokiaľ navrhovateľ odkazoval v zmluve na

vlastné Všeobecné obchodné podmienky prípadne Sadzobník, jedná sa o ustanovenia, obsah ktorých
odporcovia, ako spotrebitelia, nemohli ovplyvniť, a potom s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2
Obč. zák., navrhovateľovi nepatria nielen vyššie označené poplatky 130,- eur a 25,- eur (spolu 155,-
eur), ale ani náhrada ďalších zaúčtovaných poplatkov spolu vo výške 132,-eur (jedná sa o poplatky za
vedenie účtu MÚ, poplatky za upomienky, poplatky za predžalobnú upomienku a za individuálne riešenie

omeškania splátok). Navrhovateľ teda reálne poskytol odporcom finančné prostriedky vo výške 9 570,-
eur. Podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru boli za celú dobu zaúčtované splátky („vklad“) vo
výške 2 662,05 eur a na ťarchu účtu boli započítané úroky z úveru 2 145,32 eur a dohodnuté poistenie
34,92 eur. Súd však zohľadnil, že v tomto výpise boli započítané na ťarchu účtu aj nedojednané poplatky
vo výške 132,-eur, takže dlh odporcov by predstavoval sumu 8 956,39 eur. Navrhovateľ dňa 09. 03. 2015

započítal zo sporenia sumu 2 076,69 na čiastočné vyrovnanie medziúveru, čím vznikol dlh 6 879,70 eur
a v tejto časti preto súd návrhu vyhovel. V časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania vyššej sumy,
návrh dôvodný nebol, a preto vo zvyšku súd návrh zamietol.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchod. zák., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky.

Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.V zmysle tejto právnej úpravy je potrebné odlišovať zmluvné úroky od úrokov z omeškania, na ktoré
vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru však nevzniká právo

na ďalšie úroky z omeškania (R 70/1995). Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú
veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania, pre prípade
omeškaniasplateníminéhopríslušenstvapohľadávky(Rc5/2006).Ztohodôvodupotomnavrhovateľovi
patria do zosplatnenia úveru úroky z úveru a po zosplatnení už navrhovateľovi patria iba úroky z
omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom k 31. 01. 2013 (záväzkový vzťah
vznikol pred 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti upozornením zo dňa
16. 02. 2015, ktoré bolo odporcovi v 2. rade doručené dňa 07. 03. 2015. Vzhľadom na ustanovenie §
53 ods. 9 Obč. zák., lehota na plnenie uplynula dňom 23. 03. 2015 (15. deň pripadol na 22. 03. 2015,
čo však bola nedeľa, a preto podľa § 122 ods. 3 Obč. zák. posledným dňom lehoty bol pondelok 23.
03. 2015). Súd preto priznal navrhovateľom uplatnené úroky z úveru od 10. 03. 2015 vo výške 6,59

% ročne do 23. 03. 2015. Od 24. 03. 2015 už odporcovia sú povinní platiť navrhovateľovi iba úroky z
omeškania, ktoré navrhovateľ požadoval vo výške 5 % ročne. Nakoľko navrhovateľom uplatnená výška
úrokov z omeškania je nižšia, ako zákonom stanovená, súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť
navrhovateľovi úroky z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne, ale len zo sumy 6 879,70 eur od
24. 03. 2015 do zaplatenia. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania z vyššej sumy a za

dlhšiu dobu a v časti uplatneného úroku z úveru aj po jeho zosplatnení, návrhu nebolo možné vyhovieť,
vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a v tejto časti preto súd návrh zamietol.

Zmluvu uzatvorili obidvaja odporcovia ako veritelia, a to za trvania ich manželstva. Súd preto zaviazal
na plnenie v súlade s ustanovením § 511 ods. 1 Obč. zák. obidvoch odporcov spoločne a nerozdielne.

Skutočnosť, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené a podľa tvrdenia odporkyne v 1. rade s
finančnými prostriedkami získanými na základe zmluvy, disponoval výlučne odporca v 2. rade, nie je
vo vzťahu k navrhovateľovi právne významná. Úver bol poskytnutý obidvom odporcom, a preto súd
obidvoch odporcov zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dlh spoločne a nerozdielne. Navrhovateľ je preto
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z odporcov s tým, že ak dlh splní jeden z odporcov,

povinnosť druhého odporcu zanikne.

Náhradu trov konania si uplatnil iba navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech iba čiastočný. Súd preto
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a náhradu trov pomerne rozdelil. Priznaním istiny 6 879,70 eur súd
vyhovel návrhu v rozsahu 84 %. Vzhľadom na pomer tohto úspechu s neúspechom 16 %, priznal súd

navrhovateľovi náhradu trov v rozsahu 68 %. Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku
489,-eur, z čoho 68 % predstavuje 332,52 eur.

Odporkyňa v 1. rade uviedla, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami ani majetkom, z ktorého
by bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa v zákonnej 3-dňovej lehote (§ 160 ods. 1 O. s. p.).

Odporca v 2. rade sa k veci nevyjadril, a preto súd, vzhľadom na výšku priznaného nároku, povolil
odporcom v 1. a 2. rade dlhšiu lehotu splatnosti a to
2 mesiace od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.