Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203265
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114203265.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho
v B., na ul. K. čQ., právne zastúpeného JUDr. Oktáviou Ťukotovou, advokátkou so sídlom v Sabinove,
na Námestí slobody č. 27 proti žalovaným 1/ V.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v W., na ul. T. č.XX a
2/ V.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v R. č. XXX, právne zastúpeným Mgr. Miroslavom Balážom,
advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Sládkovičovej č. 8, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.02.2016 č.k. 10C/45/2014-146 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude

rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k
parcele č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX zapísanej na LV. č.XX. Ako jej podieloví
spoluvlastníci sú vedení žalovaní v 1. a 2. rade. Geometrickým plánom č.XXX-XX zo dňa X.XX.XXXX
bola od pôvodnej parcely č. 56 evidovanej v pozemnoknižnej zápisnici č. 195 oddelená parcela č.XXX
o výmere XXXmX a parcela č.XXX o výmere XXXXmX. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním

k parcele č. XXX osvedčil žalobca v notárskej zápisnici č. N 220/97, Nz228/97, zo dňa 14.04.1997. Z
tohto geometrického plánu nevyplýva, aby žalobca osvedčil vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.
Následne geometrickým plánom č. 17/99 zo dňa 08.04.1999 bola z parcely č. XX vyčlenená parcela
č. XXX o výmere XXXmX. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k tejto nehnuteľnosti právny
predchodca žalovaných osvedčil v notárskej zápisnici č. N 252/99, Nz321/99. Keďže v lehote 10 rokov
od zápisu do evidencie nehnuteľností nebola na súde uplatnená žaloba o určenie vlastníckeho práva,
právny predchodca žalovaných nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXX vydržaním.

3. Z ohliadky na mieste samom bolo zistené, že na spornom pozemku sa nachádza príjazdová cesta k
parcele č. XXX patriacej žalovaným a dvor, na ktorom sú vysadené ovocné stromy. Na pravej strane od
príjazdovej cesty je pozemok oplotený tak, že tvorí súčasť oplotenia parcely č. XXX patriacej žalovaným.
Aj z výpovedi svedkov, bolo preukázané, že minimálne od roku 1976 parcela č. XXX je užívaná právnymi
predchodcami žalovaných a rodinou K.. Právni predchodcovia žalovaných, túto nehnuteľnosť ohradili
a vysadili stromy, z ktorých požívajú plody. Výkonu tohto práva zo strany žalobcu nebolo bránené. V

konaní sa nepreukázalo, že by žalobca užíval sporný pozemok v dobrej viere, že mu vlastníckym právom
patrí. Čo sa týka námietky žalobcu, podľa ktorej v stavebnom povolení v bode 3 ohľadom umiestnenia
stavby je uvedené, že stavba bude 1 meter od parcely č.XXX a jeden meter od miestnej komunikácie
a že toto neobsahuje zmienku o parcele č. XXX, táto sa nepovažovala za právne významnú. Povoleniesúčasťou spisu nebolo a takéto rozhodnutie nemá vplyv na vlastnícke právo žalovaných k parcele č.
XXX. Ani z projektu stavby plynoinštalácie nevyplýva, že by sa SPP zaoberal tým, že plynová prípojka
je umiestnená na pozemku nepatriacom žalobcovi.

4. Vo veci bolo preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola nadobudnutá do vlastníctva právneho
predchodcu žalovaných uplynutím 10 ročnej doby, teda ku dňu 12.11.2009. Tento záver vyplýva z
notárskej zápisnice spísanej v zmysle vtedy platnej právnej úpravy. Ak žalobca chcel sa úspešne domôcť
určenia vlastníckeho práva vydržaním, podmienkou pre takéto určenie bolo preukázanie skutočností,

že počas trvania vydržacej doby právneho predchodcu žalovaných napadol notársku zápisnicu
osvedčujúcu nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním pre právneho predchodcu žalovaných súdnou
cestou. To sa ale nestalo. Po tom, čo právny predchodca žalovaných nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, nebolo preukázané, aby žalobca nadobudol presvedčenie, že
vstúpil do držby nehnuteľnosti, čo je podmienkou pre vydržanie vlastníckeho práva. Samotný žalobca
ani nepoukázal na akúkoľvek skutočnosť oprávňujúcu ho domnievať sa, že po roku 2009 mohol byť v

domnení, že je držiteľom nehnuteľnosti. Tento záver nevyplýva ani zo žiadneho z vykonaných dôkazov.
V tomto prípade je dôkazné bremeno na strane žalobcu a neunesenie dôkazného bremena sa prejavuje
v tom, že súd žalobu zamietne.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť

a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že parcelu č. XXX užíva nepretržite
a to v dobrej viere, že mu vlastníckym právom patrí. Problémy nastali až v septembri 2012, kedy
si dal vypracovať geometrický plán č. 51/2012 na účely zamerania stavby ako podkladu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia. Pri zameriavaní pozemku mu bolo oznámené, že túto nehnuteľnosť vlastnia
žalovaní. Až vtedy zistil, že ako vlastníci parcely č. XXX sú zapísaní žalovaní. Nehnuteľnosť získali

neoprávnene, pretože ich právni predchodcovia ju nikdy neužívali. Žalovaní až do roku 2009 nikdy
nespomenuli, že pozemok už vlastnia. Využili jeho neznalosť o vlastníctve pozemku a počkali na
uplynutie 10 ročnej doby, po ktorú osvedčenie z jeho strany nebolo napadnuté. O tomto osvedčení
ale nič nevedel. Po celý čas až do roku 2012 sa o pozemok staral, udržiaval ho kosením a užíval ho.
Pozemok nikdy nebol oplotený, plot stále je na mieste, kde pôvodne sa nachádzal. V roku 1997 obdržal

rozhodnutie o umiestnení stavby a otec žalovaných proti tomu nebol, z čoho mu vyplýva, že sporný
pozemok nepokladal za svoj. Umiestnenie stavby malo byť zrealizované tak, aby stavba bola osadená
minimálne jeden meter od miestnej komunikácie, avšak sporný pozemok je zakreslený na mape tak, že
jeho stavba je od sporného pozemku umiestnená len asi 20 cm a to by znamenalo, že porušil podmienky
výstavby. Za takejto situácie nemohol dostať stavebné povolenie. Stavba je umiestnená v súlade s

rozhodnutím Okresného úradu odboru životného prostredia Sabinov. V roku 2003 menil druh stavby
z pôvodného skladu ovocia a zeleniny na rodinný dom. Začatie konania o zmene bolo oznámené aj
žalovaným, avšak žalovaná v 1. rade si list neprevzala, ale prevzala list žalovaného v 2. rade, teda
obaja vedeli, o čo ide. Na list nereagovali a na konaní sa osobne nezúčastnili ani nevzniesli námietky. V
roku 2001 bol SPP na spornom pozemku v súlade so všetkými právnymi predpismi umiestený plynomer.

Ani v tomto prípade otec žalovaných neprotestoval aj keď, už podľa osvedčenia mal byť vlastníkom
tejto nehnuteľností. Dňa 25.09.2013 mu žalovaní zaslali list s výzvou na odstránenie plynomeru, ktorý
je podľa nich čiernou stavbou. Plynomer bol uložený zákonným spôsobom, neboli tu pochybnosti o
vlastníctve nehnuteľnosti a teda v žiadnom prípade nejde o čiernu stavbu. Pri rozhodovaní sa nebrala
do úvahy výpoveď svedka Q. H., ktorý dňa XX.XX.XXXX vypovedal, že ešte v roku 1970 sa chodilo do

domu žalovaných zo spodnej strany, teda nie cez sporný pozemok a vedľa stál pôvodný dom F., ktorý
bol neskôr zbúraný. Z toho vyplýva, že sporný pozemok bol užívaný jeho predchodcami. Toho času
disponuje písomným čestným prehlásením 15 ľudí znalých miestnych pomerov o tom, že nehnuteľnosť
dlhodobo užívali jeho predkovia a od roku 1995 samotný žalobca nerušene.

6. Žalovaní navrhli rozsudok, ako vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniachnič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, predmetom konania je nárok žalobcu na určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV. č. XX katastrálneho územia S. ako parcela č. XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX.

10. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami
vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobúdania vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú
oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Pritom,
a to je to potrebné osobitne zdôrazniť, právne následky vydržania nastavajú len vtedy, ak sú zároveň
splnené všetky jeho podmienky.

11. Pokiaľ ide o právo držby toto patrí medzi základné oprávnenia vlastníka (§ 123 Občianskeho
zákonníka). Právo držby môže patriť aj osobe odlišnej od vlastníka ( § 130 Občianskeho zákonníka),
ak táto osoba je dobromyseľná, že vlastníctvo nadobudla, hoci v skutočnosti sa tak nestalo, pretože
jej chýba platný nadobúdací právny dôvod napr. v prípade neplatnej zmluvy. Občiansky zákonník v

ustanovení§129ods.1zadržiteľapovažujetoho,ktosvecounakladáakosvlastnoualeboktovykonáva
právopreseba.Pokiaľideodržbuakojednéhozpredpokladovprenadobudnutievlastníckehoprávatáto
musí byť nielen oprávnená, ale aj nepretržitá počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby. Platí totiž
ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má v nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak

ide o nehnuteľnosť.

12. Podľa vlastných tvrdení žalobca mal spornú nehnuteľnosť užívať nepretržite až do roku 2012. Túto
skutočnosť žalovaní a ani nikto zo svedkov vypočutých pri ohliadke na mieste samom konanej dňa
12.10.2015 nepotvrdil. Dôkazom opaku nie je ani výpoveď svedka Q. H.. Tento svedok vôbec netvrdil,

aby spornú nehnuteľnosť užívali právni predchodcovia žalobcu. Ani rozhodnutie o umiestnení stavby z
roku 1997 vydané Okresným úradom v Sabinove, odborom životného prostredia a doklady o inštalácií
plynomeru v roku 2001 zo strany SPP nepredstavujú dôkazy svedčiace o nadobudnutí vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľností vydržaním.

13.Podľaustanovenia§120ods.1vetaprváO.s.p.účinnéhodo30.06.2016účastnícisúpovinníoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

14. Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúc z tohto ustanovenia, je unesenie dôkazného bremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné

postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení,
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonali všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.

V takom prípade musí rozhodnúť v situácie dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

15. Existenciu splnenia podmienok vydržania žalobca v priebehu konania nepreukázal. Pokiaľ ide o

žalobcom uvádzané písomné čestné prehlásenia 15 ľudí znalých miestnych pomerov, k oboznámeniu
sa s týmito čestnými prehláseniami v rámci odvolacieho konania dôjsť nemohlo. Uznesením zo dňa
18.02.2014 č. k. 10C 45/14-18 bol žalobca poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o
tom, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sakončí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihladia. Na pojednávaní
konanom dňa 03.02.2016 pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ani jeden z účastníkov
a ich právnych zástupcov žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Na dôkazy označené v

priebehu odvolacieho konania preto už nebolo možné prihliadať.

16. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správne potvrdil.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).