Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213732
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1312213732.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., , so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO : 35807598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO :
36864421, proti odporcovi : Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu z titulu majetkovej ujmy sumu 10.468,89 eur a sumu 2.093,78 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

2. V žalobe tvrdil, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu,
ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnej Ingrid Kalapovej. Súdny exekútor predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosť
súdu bola rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobca tvrdil, že neexistovala
a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi

tak, že ku súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti , pričom tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu
uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Majetková ujma
podľa neho predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná. Nemajetkovú
ujmu v peniazoch si žalobca uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie
a vyčíslil ju na 20 % uplatnenej istiny.

3. Ako dôkazy označil exekučný spis.

4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to,
že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012
a preto považuje žalobný návrh za predčasne uplatnený. Ďalej poukázal na to, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť

ich prerokovať. Zároveň uviedol, že žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol. Poukázal na
to, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, prieťahy v
konaní nepovažuje za preukázané. Ďalej vzniesol námietku premlčania. Je toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo ku nesprávnemu úradnému postupu,žalobca nepreukázal vznik, výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje ani
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradný postupom súdu a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou
ujmou, preto žiadal žalobu zamietnuť. Posudzovať prieťahy v konaní nie je oprávnený všeobecný súd.

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu 36Er/153/2010, z ktorého zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 17.02.2010, titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodnutím zo dňa 05.01.2012súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2012. Uznesením zo dňa

11.04.2013 súd exekučné konanie zastavil.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ustanovenia § 9 zákona

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto

postupom spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť
štátu, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá
kumulatívne splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pretože úradný postup nie je spravidla možné
v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať

aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 60/2003, ZSP 1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu
môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci
jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradný postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo

znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá
nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.júna 2010, sp.zn.
5Cdo 126/2009).

7. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“)saexekučnékonaniezačínananávrh.Podľa
§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený
návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia
súdu na jej vykonanie. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne.

8. V prejednávanom prípade si žalobca uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť tým, súd
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti. Súd zistil, že o žiadosti nebolo rozhodnuté v lehote 15 dní, avšak dôvodom bola skutočnosť,

že exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu. Postup exekučného súdu je plne
odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu
a vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje je ústavne akceptovateľná aj
relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne v súlade so závermi
Ústavného súdu Slovenskej republiky (porovnaj II ÚS 245/2013, IV ÚS 606/2012). Postup exekučného

súdu bol preto opodstatnený, súd skúmal vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, najmä z pohľadu
práv spotrebiteľa. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ďalej vyplýva, že nie každý prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať aaplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na
rozhodnutie neznamená automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého orgánu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (I ÚS 63/00). Všeobecný súd preto nemôže konštatovať prieťahy v konaní
a priznať za ne náhradu škody.

9. Aj v prípade, že by sme posúdili postup súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia ako konanie

so zbytočnými prieťahmi, čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v
primeranej lehote, žaloba na náhradu majetkovej škody nie je dôvodná ani v tomto prípade. Podľa
ustanovenia § 17 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej praxe
sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého
stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k

rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R
55/1971). Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu
príčiny a následku. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno, že
škoda vznikla a musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu. Otázka príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba
v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak
je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. Tieto atribúty nebolo naplnené,
žalobca nepreukázal zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody.

10. Žalobca si uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik zodpovednosti štátu za vznik
nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako
majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity
poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné

vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje
žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti
každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Aby
však úvahy súdu neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia vychádzať zo skutkového stavu na základe
vykonaného dokazovania. Žalobca nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval nemajetkovú ujmu.

Súd dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá
žalobcovi vraj vznikla a postupom súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie,
ktorý žalobca označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd žalobu na
zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.