Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/372/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226213
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112226213.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie 175,-Eur a iné s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64€ z

titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu J.. Uviedol, že Okresný súd J. ako exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, žalobcom zvoleným exekútorom vo veci dlžníka
( povinného) Z. A., pod sp. zn. súdneho exekútora Ex 4941/2011. Žalobca sa počas exekúcie domáhal
zmeny exekútora a súd však v zákonnej procesnej lehote 30 dní od podania tohto návrhu o zmene
exekútora nerozhodol postupom podľa ust. § 44 (ods.7,8) Exekučného poriadku platného v čase
podanianávrhunapriektomu,že vecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasi
rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Žalobca požadoval náhradu majetkovej škody, ktorá mu

tým vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom; ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70€, za udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40€ a za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom vo výške 50€ a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15€, spolu 175€. Náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch požadoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v
stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k
vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Žalobca pristúpil k podaniu
návrhu na zmenu exekútora potom, čo stratil dôveru k pôvodnému exekútorovi pre neefektívne a

neúčinné postupy pri vymáhaní jeho pohľadávky a keďže exekučný súd zostal nečinný, musel obdobie
nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a zabezpečenia
usmerňovania exekútora a ďalších účastných orgánov. Ako ďalšie dôvody na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravyspôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním súd došlo k zániku plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, strate zisku a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských
postupov a aktivít. Žalobca si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších

rozhodnutí Ústavného súdu SR v priemernej výške 663,88€ za rok, čo je 55,32€ za mesiac. V
prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110,64€ ( 663,88€ za rok : 12 = 55,32€
mesačne). Žalobca podľa 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne
nereagovala. Žiadal aj náhradu trov konania.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd rozsudkom č.k. 14C/372/2012-32 zo dňa 17.7.2013 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Krajský súd Trenčín uznesením č.k. 4Co/719/2013 - 56 zo dňa 23.6.2014 na odvolanie
žalobcu rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V

odôvodnení odvolacísúd tvrdil,žepostupompodľaust.§ §115aods.2O.s.p.vnadväznostina§200ea
O.s.p. formou verejného vyhlásenia rozsudku bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred súdom,
lebo tento nemohol na pojednávaní reagovať na rozpory v ním tvrdenom skutkovom stave uvedenom
v návrhu a stave zistenom z exekučného spisu, ktoré sa preukázali ako zásadne odlišné.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Žalovaná neúčasť
neospravedlnila a nežiadala pojednávanie odročiť. Žalobca žiadal pojednávanie zrušiť, z dôvodu
opätovne vznesenej námietky zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne a domáhal sa prerušenia konania
z dôvodu prebiehajúcich iných sporov, v ktorých sa podľa jeho názoru riešia otázky, ktoré majú význam
pre priebeh tohto konania. Súd tieto dôvody neuznal za relevantné pre prerušenie konania, pričom na

námietku zaujatosti sudkyne totožného obsahu, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté neprihliadol a o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol samostatným uznesením. Preto súd vec prejednal a
rozhodol podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, týchto pred vynesením rozsudku vo
vecisamejriadnepoučilopovinnostinavrhnúťaoznačiťdôkazypodľa§120ods.4O.s.p.aprirozhodnutí
prihliadol na obsah spisu a zohľadnil všetky účastníkmi predložené, navrhnuté a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, spisu tunajšieho súdu 61Er/2728/2011,
vyjadrenia žalovaného k veci s prílohami, návrhu na prerušenie konania a zistil tento skutkový stav veci:
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, návrhov na prerušenie konania, spisu
tunajšieho súdu 63Er/590/2007 a zistil tento skutkový stav veci:

SúdnyexekútorJUDr.Viera KučerovásosídlomvHolíčípodaladňa21.03.2007naOkresnýsúdTrenčín
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava (žalobcu) proti povinnému Z. A., bytom E. B., J. D. č. XXX/XX pre vymoženie sumy 552,31€ s
príslušenstvom. Veci bola pridelená spisová značka 63Er/590/2007 a súd dňa 23.05.2007 poverením č.

XXXX *XXXXXX exekútora poveril vykonaním exekúcie. Dňa 06.09.2010 oprávnený - žalobca požiadal
súd o zmenu exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého a súd uznesením č.k. 63Er/590/2007-11 zo dňa
22.11.2010 jeho návrhu vyhovel.

Od podania žiadosti o zmenu exekútora 06.09.2010 do vydania rozhodnutia o jeho zmene dňa

22.11.2010 exekučným súdom uplynula doba 73 dní a po odpočítaní 30-dňovej zákonnej lehoty doba
43 dní.

Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 31.05.2010
do 31.05.2011) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu

podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.Podľa § 9 ods. 1, veta druhá cit.zák.za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv.

Podľa § 9 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( účinný od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa§17ods.1,2,3citzák.(1)uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak.(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)Výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d)

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa citovaných ustanovení sa žalobca domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného
postupu, spočívajúceho v nedodržaní 30 - dňovej zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora od podania návrhu. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že exekučný súd

rozhodol o predmetnom návrhu poverením žalobcom zvoleného exekútora po 43 dňoch po uplynutí 30-
dňovej zákonnej lehoty od podania návrhu.

Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín v danej veci, ktoré
by malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť
priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii
prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných
orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v
dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v

disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo
právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o
náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom
kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9

ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 1.1.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov
o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší
súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal
byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať
existenciu prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom
závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov

v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou od 01.01.2013.Žalobca sa domáhal náhrady skutočnej škody vo výške 175€, spočívajúcej v nákladoch na správu
pohľadávky a v nákladoch na urgencie a zisťovanie stavu konania. Žalobca nepreukázal žiadnym
dôkazom výšku skutočných nákladov, ktoré mu vznikli za 43 dní, nepredložil žiadne urgencie, ktoré

boli súdu zaslané a dôkazy o vynaložení sumy 15€ na poštovné a telekomunikačné výdavky. Neboli
preukázané žiadne žalobcom tvrdené a údajne vyvíjané aktivity žalobcu po túto dobu zamerané
na udržanie bonity pohľadávky a zabezpečovanie usmerňovania exekútora nevyplýva ani zo spisu
63Er/590/2007. V danom prípade nebola splnená zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného

zapríčinilpovinnýtým,ženeplnilsvojdlhaoprávnenýmuselprikročiťkvymáhaniudlhuformouexekúcie.
Do rozhodnutia o zmene exekútora bol oprávnený vymáhať pohľadávku pôvodný exekútor. Pohľadávku
povinného by žalobca zrejme spravoval až dovtedy, kým by nedošlo k jej vymoženiu, alebo k zastaveniu
exekúcie pre nemajetnosť dlžníka. Z týchto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo preukázané, že vo vyššie uvedenej

exekučnej veci došlo k porušeniu zákona oneskoreným rozhodnutím o zmene exekútora. Avšak súd
jeho toho názoru, že vzhľadom na dobu omeškania stačí iba samotné konštatovanie porušenia práva
a nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené v
§ 17 ods. 3 cit.zák. Z priebehu exekučného konania je zrejmé, že žalobca by ani pri včasnom vydaní
rozhodnutia o zmene exekútora nebol pri vymáhaní pohľadávky dosiahol jej urýchlené vymoženie. V

konaní nebolo preukázané, že by povinný subjekt zanikol, resp. by došlo k strate kontaktu s ním alebo
jeho nemajetnosti v dôsledku oneskoreného rozhodnutia o zmene exekútora, pretože pôvodne poverený
exekútor mohol naďalej v exekúcii povinného pokračovať. Exekučné konanie prebiehalo od 2.3.2007
a do rozhodnutia súdu o zmene exekútora pohľadávka nebola vymožená pre insolvenciu dlžníka a nie
pre oneskorené súdne rozhodnutie. Preto súd zamietol žalobu aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).