Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/672/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814202629
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814202629.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa CD Constulting,
s.r.o., so sídlom Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/2, IČO: 264 29 705, Česká republika,
právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, proti
odporkyniZ.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomI.-Q.,W.XXX/XXozaplatenie815,13eur,nazákladeodvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/45/2014-37 zo dňa 3. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatie konania v časti zmenkového úroku v rozsahu 0,19% denne
zo sumy 835,13 eur od 2.1.2011 do 30.10.2012,

zo sumy 815,13 eur od 31.10.2012 do zaplatenia,
rozsudok okresného súdu v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a
vo výroku o náhrade trov konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku, ktorým uložil odporkyni

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 815,13 eur spolu s 6%-ným ročným úrokom zo sumy 835,13
eur od 2.1.2011 do 30.10.2012 a zo sumy 815,13 eur od 31.10.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu
2,78 eur, vrátane povolenia splátok.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilodporkynipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovizmenkovúsumu
815,13 eur spoločne so 6%-ným úrokom ročne zo sumy 835,13 eur od 2.1.2011 do 30.10.2012 a zo
sumy 815,13 eur od 31.10.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 2,78 eur. Vychádzal z toho, že ide

nárok uplatňovaný v zmysle ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou a zároveň ustanovení
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. Zmenka predloženú navrhovateľom vyhodnotil ako
obsahujúcu všetky predpísané náležitosti.
Naproti tomu okresný súd zamietol návrh v časti úroku vo výške 0,25 % denne, keď zdôraznil, že ani
v zmenkách splatných na videnie úročenie zmenkovej sumy nie je ponechané na ľubovôli vystaviteľa.
Zmenka, ako každý iný právny úkon, musí byť v súlade s dobrými mravmi; pokiaľ tomu tak nie je, ide o

absolútne neplatný právny úkon (§ 39 Obč.zák.), k čomu súd prihliada z úradnej povinnosti. Okresný súd
zdôraznil, že za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nemožno považovať ročný
úrok takmer zodpovedajúci dlžnej istine; v takomto prípade možno hovoriť už o úžere. Navyše, zmenkapredstavovala len zabezpečovací inštitút k spotrebiteľskej zmluve medzi pôvodným oprávneným zo
zmenky a odporkyňou.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že v spore (v prevažnej miere)

úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, keďže si tento procesný nárok neuplatnila a ani z obsahu
spisu ich vznik nevyplýva. Pri stanovení miery úspechu konštatoval, že zmenkový úrok (ktorý nebol
navrhovateľovi priznaný) len za uplatňované obdobie ku dňu rozhodnutia súdu už prevyšuje uplatnenú
istinu, vrátane 6%-ného ročného úroku.

Protitomutorozsudkuvzamietajúcomvýrokuavovýrokuotrováchkonaniapodalvzákonomstanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude v celom rozsahu
vyhovené a bude mu priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Poukazoval na to, že zmenku
vystavila odporkyňa (išlo o prejav jej slobodnej vôle) a už v čase vystavenia zmenka obsahovala údaj o
zmenkovom úroku 0,25 % denne. Zdôrazňoval, že nespornosť záväzku odporkyne za zmenku zaplatiť
sa vzťahuje na celý záväzok v nej obsiahnutý, t.j. i na zmenkový úrok.

V rámci odvolania navrhovateľ následne citoval z viacerých rozhodnutí súdov, ktoré majú podporovať
jeho argumentáciu.

Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

V štádiu po podaní odvolania navrhovateľ vykonal čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu 0,19% denne
z uplatňovaného zmenkového úroku. Odporkyňa sa k dotknutému dispozitívnemu úkonu navrhovateľa
nevyjadrila, t.j. neprejavila nesúhlas.
Nadväzne krajský súd postupom podľa § 208 O.s.p. pripustil (čiastočné) späťvzatie návrhu na začatie
konania, zrušil predmetnú časť rozsudku okresného súdu a v danej časti (konkrétne vymedzenej vo

výroku tohto rozsudku) konanie zastavil.

Následne krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. (z toho titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v nenapadnutom výroku, ktorým
bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 815,13 eur spoločne so 6%-ným úrokom ročne

zo sumy 835,13 eur od 2.1.2011 do 30.10.2012 a zo sumy 815,13 eur od 31.10.2012 do zaplatenia
a zmenkovú odmenu 2,78 eur; vrátane povolenia splátok) a v preskúmavanej časti bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) potvrdil rozsudok okresného súdu
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V nemalej miere (vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam súdeného prípadu) až účelovou a zavádzajúcou
je argumentácia odvolateľa, že v prípade uplatňovania nároku zo zmenky nie je súd oprávnený
prihliadnuť na kauzálny základ konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu. Presne v opačnom duchu je
totiž aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora, resp. Súdneho dvora EÚ definovaná pre všeobecné
(vnútroštátne) súdy povinnosť/nevyhnutnosť skúmať i pri nároku zo zmenky postavenie odporcu ako

spotrebiteľa.
Určité nezrovnalosti a nejednotnosti v postupe a prístupe súdov Slovenskej republiky k nárokom
uplatňovaným z titulu zmenky sú v súčasnosti už prekonané. Dňa 20.10.2015 bolo prijaté v tejto otázke
spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č.

R 93/2015). V jeho v zmysle aj v tzv. zmenkových veciach pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej
veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku,
je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má nárok základ.

Z daného dôvodu sa okresný súd plne zodpovedajúco stavu veci zaoberal súladom uplatňovaného
nároku na zmenkový úrok s dobrými mravmi. Krajský súd sa stotožňuje s jeho záverom (ako i so
súvisiacimi úvahami), že odplata za poskytnutie („požičanie“) peňažnej sumy nemôže dosahovať
takú mieru, že už v priebehu jedného roka sa takmer zdvojnásobí suma, ktorú je povinný subjekt,
ktorému boli prostriedky poskytnuté, vrátiť. Uvedené konštatovanie sa v celom rozsahu vzťahuje aj

na neakceptovateľnosť prípadných sankcií za nedodržanie povinností v procese vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu je zároveň nutné pripomenúť, že
navrhovateľovi bol popri istine (právoplatne) priznaný aj úrok (svojou povahou odplata) vo výške 6%
ročne.Neprimeranosť, dosahujúca rozpor s dobrými mravmi, je v súdenej veci o to závažnejšia, že odporkyňa
v základnom vzťahu, od ktorého sa uplatňovaný nárok odvíja, vystupovala v pozícii spotrebiteľa.
Navrhovateľ pritom v odvolaní neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali

tomu, že predmetný základný právny vzťah medzi jeho právnym predchodcom a odporkyňou nebol
vzťahom spotrebiteľským. Argumentácia o tom, že odporkyňa dobrovoľne podpísala takéto zmluvné
dojednanie (resp. vystavila zmenku), a preto ide o prejav jej slobodnej vôle, tak pomerne účelovo
opomína všetky skutkové súvislosti veci.

Zmenkový úrok uplatňovaný navrhovateľom aj po čiastočnom späťvzatí návrhu v štádiu po rozhodnutí
okresného súdu naďalej vykazuje neprimeranosť z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Len na okraj
krajský súd dodáva, že dotknutým dispozitívnym úkonom navrhovateľ (minimálne) fakticky akceptoval
záver o absolútnej neprijateľnosti zmenkového úroku pôvodne uplatňovaného vo výške 0,25% denne,
t.j. 91,25% ročne.
Po predmetnej úprave rozsahu nároku sa navrhovateľ domáha denného zmenkového úroku (svojou

povahou v podstate úroku z omeškania) vo výške 0,06% denne, čiže 21,9% ročne. Je nepochybné,
že takýto úrok takmer o 150 % prevyšuje maximálne zákonom prípustnú výšku úroku z omeškania (k
prvému dňu omeškania tvrdenému navrhovateľom v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tento činil 9%), čo - prioritne s odkazom na spotrebiteľský charakter
základného vzťahu - naďalej vykazuje rozpor s dobrými mravmi. Navyše, je potrebné dodať, že v zmysle

rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, pokiaľ nejaká sankcia zaťažujúca spotrebiteľa je neprijateľná,
nie je dané oprávnenie konajúceho súdu túto moderovať (t.zn. priznať jej inak akceptovateľný rozsah),
ale v celom rozsahu musí byť zamietnutý nárok na plnenie odvodený od takejto sankcie/plnenia.

Odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe

okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý
rozsudok preto v preskúmavanej meritórnej časti potvrdil.
Odvolací súd dopĺňa, že navrhovateľ v rámci svojho odvolania neprimerane obšírne cituje z rozhodnutí
súdov v iných veciach, a to bez ohľadu na konkrétne okolnosti dotknutých prípadov, či na jednotlivé
východiská, úvahy a závery súdov prvého stupňa. Nadväzne takéto odvolanie je „použiteľné“ v

akejkoľvek (čo i len čiastočne obdobnej veci); to znamená, že svojim charakterom ide v podstate o
formulárové odvolanie.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj (od rozhodnutia vo veci samej závislý) výrok o trovách
prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore i návrhový

charakter rozhodovania o náhrade trov. Zodpovedajúcim súdnej praxi je i prihliadnutie na rozsah
uplatňovaného príslušenstva ku dňu rozhodovania súdu (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2004). Navrhovateľ odvolanie v časti o trovách konania ani bližšie nezdôvodnil,
čo pri viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi odvolania samo o sebe bezprostredne podmieňuje vecnú
správnosť daného výroku.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporkyňa si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.