Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 40C/156/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226108
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1513226108.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci

navrhovateľa: L. banka U., a.s., N.: XX XXX XXX, so sídlom V. č. XX, Z., proti odporcovi: Y. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom X. č. XX, X., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre konanie:
Dana Patková, zamestnankyňa Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 68,19 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi na náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz,
ktorým by zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 68,19 eur spolu so sankčným úrokom vo výške 20 %

ročne zo sumy 68,19 eur od 05.03.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Návrh bol odôvodnený
tým, že na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb sa zmluvné
strany (navrhovateľ v tom čase pod obchodným menom J. banka U., a.s.) dohodli na vedení účtu
za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach navrhovateľa. Nakoľko
odporca neuhradil navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, navrhovateľ dňa
27.02.2009 odstúpil od zmluvy, pričom z výpisu z účtu zo dňa 04.03.2009 vyplýva výška aktuálneho
debetného zostatku 68,19 eur. Podľa Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa bol oprávnený

nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka
poplatkov, ktorá bola 20 %.

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch (t.j. v sporoch,
ktorých hodnota nepresahuje 1.000 eur - § 200 ea OSP).

Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením, nakoľko v predmetnej veci ide o

drobný spor. Bez nariadenia pojednávania bolo vo veci vykonané dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Zmluvou
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 03.07.2007, Odstúpením od zmluvy
zo dňa 27.02.2009, výpisom z účtu odporcu zo dňa 04.03.2009, Všeobecnými zmluvnými podmienkami,
Sadzobníkom poplatkov, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ (v tom čase pod obchodným menom

J. banka U., a.s.) a odporca uzatvorili Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb na základe ktorej zmluvy navrhovateľ pre majiteľa účtu - odporcu zriadil a viedol bežný účet.
V dôsledku nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na osobnom účte navrhovateľ odo dňa
01.08.2008 do 27.02.2009 evidovaný debetný zostatok vo výške 21,24 eur, ktorý odporca nevyrovnalv lehote stanovenej v zmluvných podmienkach. Do 04.03.2009 podľa výpisu z účtu debetný zostatok
dosiahol sumu 68,19 eur. Navrhovateľ v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami listom zo
dňa 27.02.2009 odstúpil od zmluvy a odporcovi oznámil, že nasledujúci pracovný deň po doručení

odstúpenia bude účet odporcu zrušený a zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré
sa viažu výlučne k zrušenému účtu. Odstúpením od zmluvy a zrušením príslušného účtu odporcu vzniklo
navrhovateľovi právo na vrátenie dlžnej sumy zodpovedajúcej debetnému zostatku, ktorý vznikol na účte
odporcu a ktorého výška bola ustálená ku dňa 04.03.2009.

Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Navrhovateľ je právnickou osobou - bankou, pričom predmetom jej obchodnej činnosti je okrem iného
poskytovanie úverov. Pri uzatváraní a plnení zmlúv koná v rámci svojho predmetu podnikania. Z
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ má postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 1 OZ), resp. veriteľa (§ 3
ods. 1 ZoSÚ). Odporca je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa . V danom prípade
súd právny vzťah medzi účastníkmi, jeho vznik a obsah posúdil ako spotrebiteľský, ktorý je potrebné

posúdiť v prospech odporcu ako spotrebiteľa, a to podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách a iných súvisiacich predpisov.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, (v znení účinnom od 01.04.2015, článok II , článok XIV zákona č. 102/2014
Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Právny predpis , ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá

prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom ( rozsudok NS SR z konania sp.zn. 3 MCdo 12/2014 ).

Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli platnú zmluvu
spotrebiteľskú zmluvu, v prípade ktorej má súd povinnosť prednostne použiť právny režim Občianskeho
zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Táto otázka vzťahu použitia občianskeho zákonníka a
obchodného zákonníka bola vyriešená vyššie citovaným zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo

zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov zavedením novelizácie ustanovenia § 52 ods. 2 OZ. Z ustanovenia citovaného § 5b v
znení zákona č. 102/2014 Z. z. vyplýva pravidlo ex offo prihliadania súdom na premlčanie, ktoré
ustanovenie sa má aplikovať na všetky prípady v čase rozhodovania, a preto nebolo ani zavedené
osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti uvedenej

právnej úpravy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu má súd z úradnej
povinnosti skúmať premlčanie v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. Ustanovenie § 101 OZ upravuje
všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva

neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke 3-och rokov
a plynie odo dňa, keď právo bolo možné uplatniť podaním žaloby na súde. Premlčanie sa definuje ako
plynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo
vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkypremlčania.Premlčanie
ma za následok zánik nároku, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím oprávnenému

nemožno priznať. To isté sa vzťahuje na majetkovú sankciu („sankčný úrok“, úrok z omeškania atp.),
ktorá predstavuje k hlavnému záväzku akcesorický záväzok, t.z. že premlčanie príslušenstva podlieha
režimu premlčania hlavnej veci.

VdanejveciDexiabankaSlovensko,a.s.listomzodňa07.02.2009vypovedalazmluvu,nazákladektorej

došlo k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov na účte odporcu. Z uvedeného tak vyplýva,
že v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami došlo k zániku zmluvy na základe uvedeného
listu, pričom vzhľadom na vyčíslenie celkového žalobou uplatneného dlhu ku dňu 04.03.2009, mal
možnosť prvý krát uplatniť pohľadávku na súde dňa 05.03.2009, ktorý dátum aj navrhovateľ označil za
dátum omeškania s plnením peňažného dlhu. Pretože návrh navrhovateľom bol podaný na tunajšom

súde až dňa 29.01.2013, došlo k jeho podaniu až po márnom uplynutí premlčacej 3-ročnej lehoty
(05.03.2012), na ktoré premlčanie bol súd povinný v zmysle ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.
z. prihliadať z úradnej moci. Premlčanie práva navrhovateľa spôsobilo stratu nároku vymáhať právo
súdnou cestou, v dôsledku čoho súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP avšak odporcovi, ktorému ako úspešnému
účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov tieto nepriznal, keďže mu v súvislosti s konaním
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.