Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/316/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113212995
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113212995.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej právnej veci žalobcu: X. V. L. s.r.o., so sídlom F., T. 5, K.: XX XXX
XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou M. V., s.r.o., so sídlom F., T. 5, proti žalovaným: 1/ Y. S.,
bytom M., Q. č. XX a 2/ Y. S., bytom M., Q. č. XX, o zaplatenie 7.153,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. marca 2016, č.k. 14C/235/2013-154, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o priznaní náhrady trov konania Združeniu na
ochranu občana spotrebiteľa Q. so sídlom v T., W. N. K.: XX XXX XXX p o t v r d z u j e .

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q. so sídlom v T., W. lX. K.: XX XXX 778 má právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 2.044,66 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6.140,20 Eur od 25.11.2012 do zaplatenia
zastavil, výrokom II. zamietol návrh vo veci samej, výrokom III. žalobcu zaviazal na náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa Q. so sídlom v T., W. N. č. 5, K.:
XX XXX XXX vo výške 588,42 Eur, a výrokom IV. nepriznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/

spoločne a nerozdielne na zaplatenie 7.153,78 Eur, úroku z omeškania 159,88 Eur a ročného úroku z
omeškania 8,75% ročne zo sumy 6.140,20 Eur od 25.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28. 6. 2012
bola na neho postúpená pohľadávka z pôvodného veriteľa - postupcu L. L., a.s. so sídlom v F., M. č.
XX ktorý uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ dňa 25. 8. 2006 zmluvu č. XXXXXXXXX, podľa ust. § 497
Obchodného zákonníka, na základe ktorej L. L., a.s. poskytla žalovaným 1/ a 2/ peňažné prostriedky.

Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 7.153,78 Eur, ktorá pozostávala z
istiny úveru 6.140 Eur, riadneho úroku 598,28 Eur, z úroku z omeškania 415,30 Eur a žalobca si
uplatnil aj vyčíslené zákonné úroky z omeškania od 11.8.2012, teda dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 3.7.2013 do konania
na strane žalovaných 1/ a 2/ vstúpil vedľajší účastník, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

Q. so sídlom v T., W. N. K.: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. E. Y., advokátom so sídlom v L., ktorý
vzniesol námietku premlčania dlhu a zároveň namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Pred prvým
pojednávaním, dňa 10.3.2016 vzal žalobca návrh späť v sume 2044,66 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 6.140,20 Eur od 25.11.2012 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto
časti zastaviť. Predmetom sporu ku dňu vyhlásenia rozsudku zostalo 75 nepremlčaných splátok dlhu
a náhrada trov konania. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v tejto

časti konanie zastavil s poukazom na § 96 ods.1-3 O.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol,
že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou na ktorú sa vzťahuje zák. č. 258/2001 Z.z. ospotrebiteľských úveroch v znení k 31. 12. 2007, ďalej zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako
aj zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách., preto je potrebné skúmať, či postúpenie pohľadávky prebehlo
v súlade s § 92 ods. 8 cit. zákona a či je platné od čoho sa odvíja aktívna legitimácia žalobcu v

konaní. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť
však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu
predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, či jeho právny predchodca písomne vyzval
žalovaných 1/ a 2/ na plnenie povinnosti, nepreukázal, že žalovaní 1/ a 2/ boli v omeškaní nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda súd nemohol posúdiť, či pri postúpení pohľadávky podľa § 92
ods. 8, právny predchodca žalobcu postupoval podľa zákona a vyzýval žalovaných 1/ a 2/ na plnenie
dlhu.Nepreukázanímtejtorozhodnejskutočnostinemohlodôjsťkpostúpeniupohľadávky,aaninemohlo
dôjsť k naplneniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané,

že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ uplatňovať
pred súdom. S poukazom na § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie poukázal aj na
premlčanie žalovaného nároku na zaplatenie jednotlivých splátok s úrokom z omeškania uplatnených
až podaním zo dňa 10.3.2016, pričom jednotlivé splátky sa premlčujú v 3-ročnej lehote plynúcej dňom
nasledujúcim od ich splatnosti a preto sú premlčané všetky splátky splatné pred 10.3.2013 spolu s

úrokom z omeškania. Skutočnosť, že by právny predchodca od zmluvy o úvere odstúpil nebola v konaní
preukázaná. Žalovaní 1/ a 2/ sa premlčania dovolali a preto súd prvej inštancie v tejto časti návrh aj
z tohto dôvodu zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 146 ods.2
veta prvá O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p.. Späťvzatie žaloby bez udania dôvodu posúdil ako zavinenie
zastavenia konania a procesný neúspech žalobcu. Súd prvej inštancie procesne úspešným žalovaným

1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnili. Vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaných 1/,2/ - Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa Q. so sídlom v T., W. N., K.: XX XXX XXX,
súd prvej inštancie priznal náhradu účelne vynaložených trov konania, spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia po 237,34 Eur/úkon ( príprava a prevzatie veci v roku dňa 2.11. 2012, písomné vyjadrenie k
žalobe dňa 31.1.2014) + 7,63 Eur za úkon vykonaný v roku 2012 a 8,04 Eur paušál za úkon vykonaný

v roku 2014 a 20% DPH v sume 98,07 Eur, spolu 588,42 Eur podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/,
§ 16 ods.3, § 18 ods.3 a od 1.7.2013 podľa § 13a ods.1 písm. c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktoré bude
povinný zaplatiť žalobca. Za účelne vynaložené trovy súd prvej inštancie považoval len jedno vyjadrenie
k návrhu, v ktorom vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a poukázal na nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu. Ďalšie doplnené vyjadrenia, poukazujúce v podstate na to isté, už súd prvej
inštancie považoval za neúčelné zvyšovanie trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku III. o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/, 2/ - Združeniu na ochranu

občana spotrebiteľa Q. so sídlom v T., W. N. K.: XX XXX XXX. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci a nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia. Navrhol napadnutý výrok súdu prvej
inštancie zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. V celom rozsahu
sa nestotožňoval s napadnutým rozhodnutím v časti náhrady trov konania. Namietal zbytočnosť a
neúčelnosť vynaložených trov zo strany vedľajšieho účastníka. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka

má byť kolektívna ochrana spotrebiteľov a združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník,
musí byť samé z podstaty svojej existencie, schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu žalovaných 1/,2/, pričom pred oznámením o vstupe do konania

nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne,
bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. Súd nepriznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkov neporušuje právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.
47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03.

3. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q., ešte v postavení vedľajšieho účastníka, vo svojom
vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedlo, že súd prvej inštancie prihliadol práve na ich argumentáciu
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a žalobu zamietol. Vďaka ich pôsobeniu došlo k
úspechu žalovaných v konaní, preto nemožno hovoriť o neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka.Namietol, že žiadny právny predpis nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nechal zastúpiť v konaní
advokátom. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici čk.k
13Co/193/2012-138, Krajského súdu v Trenčíne, č. j. 6Co/235/2012-187 a iné. Z poukazom na uvedené

navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania za písomné vyjadrenie vo výške 152,70 Eur.

4.Žalovaní1/a2/,vpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcuuviedli,ževedľajšíúčastníkimbolvkonaní
veľmi nápomocný a bez jeho pomoci by sa nedeli brániť. Preto navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie v

časti priznania trov vedľajšiemu účastníkovi potvrdil

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku III. o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/, 2/, podľa § 379, § 380 Civilného
sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. V rade prvom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolaním bol v rozsudku napadnutý
iba III. výrok o náhrade trov konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa Q.. Zostávajúce výroky I., II. a IV. nadobudli právoplatnosť a odvolací súd sa nimi
nezaoberal.

7. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p., sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný

sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej
len "C.s.p."/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa
ktorého súd prvej inštancie posudzoval všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania.

11. Postavenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka do
30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv
podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy
Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal

Občiansky súdny poriadok, zanikol.

12. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex
priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti
novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou

normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne
nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou
normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom
opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior by rušil resp.
neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom

poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.

13. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa Q. na náhradu trov konania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení
Občianskehosúdnehoporiadku,nakoľkokichvznikudošlozaúčinnostipredchádzajúcejprávnejúpravy.

14. Podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.15.Čosatýkanáhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovi-Združeniunaochranuobčanaspotrebiteľa
Q., ešte v postavení vedľajšieho účastníka, súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa §
146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/, 2/ priznal náhradu

trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 588,42 Eur. Odvolací súd sa s týmto
právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník
tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, mal do 30.06.2016 (za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku) právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací
súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto

jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník
vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - žalovaných 1/,2/.

16. V preskúmavanej veci odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa Q. vykonalo v konaní prostredníctvom advokáta nasledovné účelné úkony právnej pomoci,
za ktoré mu prináleží odmena v súlade s § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods.

3 a od 1.7.2013 podľa § 13a ods.1 písm.c/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov, vypočítaná z tarifnej hodnoty veci 7.153,78 Eur, čo predstavuje sumu 237,34 Eur za jeden
úkon právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia 02.11.2012 (237,34 Eur/ 1 úkon právnej služby
+ 7,63 režijný paušál), 2/ písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 29.01.2014 (237,34 Eur/ 1 úkon právnej
služby + 8,04 režijný paušál), t.j. spolu 490,35 Eur + 20% DPH = 588,42 Eur. Súd prvej inštancie účelne

vynaloženétrovysprávnevyčíslilarovnakodostatočnesazaoberalotázkouichúčelnosti,keďzaostatné
úkony vedľajšieho účastníka na strane žalovaných (Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Q.) trovy
právneho zastúpenia nepriznal.

17. V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ust.

§ 150 O.s.p., ako to v odvolaní navrhol žalobca, nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú
neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.
1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
255 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa Q. v plnom rozsahu, nakoľko tieto mu vznikli podaním vyjadrenia k odvolaniu, keď
malo postavenie vedľajšieho účastníka (vyjadrenie podané dňa 07.06.2016). O výške náhrady trov

odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).