Rozhodnutie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213224
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114213224.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu B. L., so sídlom v J., A. XX, IČO: XX
XXX XXX, právny zastúpený W. advokátska kancelária so sídlom v J., J. XX/XXXX, IČO: XX XXX XXX
proti žalovanej U. I., bytom J., S. XXX, o zaplatenie sumy 813,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. júna 2015, č. k. 16C/70/2015-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcu na začatie konania v časti o zaplatenie 5 %
ročného úroku z omeškania z istiny za čas od 01.01.2015 do zaplatenia. Rozsudok súdu prvej inštancie
č. k. 16C/70/2015-60 zo dňa 19.06.2015 o zamietnutí žaloby žalobcu v tejto časti z r u š u j e a konanie
v tejto časti z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od

žalovaného zaplatenia sumy 813,11 eur s príslušenstvom v sume 161,44 eur a 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 813,11 eur, od 28.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenej
dlžnej sumy zo zmluvy o kreditnej karte. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému tieto
nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
právny predchodca žalobcu S. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili v zmysle § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka zmluvu, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej

úver v celkovej výške úverového rámca 20.000,- SK, zvýšeného dodatkom zo dňa 23.02.2009 na sumu
950 eur. V zmysle bodu 4.8 obchodných podmienok pre kreditné karty bola žalovaná oprávnená čerpať
poskytnutý úver realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty, pričom bodu 5.5 obchodných
podmienok pre kreditné karty v prípade, ak existuje pohľadávky banky bola žalovaná ako klient povinná
zaplatiť minimálnu splátku, pričom bola oprávnená splatiť pohľadávku kedykoľvek. Žalovaná ako dlžník
akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním. Súd uzavretú zmluvu posúdil ako

typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva o kreditnej karte zo dňa 25.03.2008 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona 258/2001 Z. z. s tým, že žalovaná zmluvu podpísala ako fyzická osoba a zo samotnej
zmluvy nevyplýva účel využitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie správneho vzťahu ako
spotrebiteľského úveru nevylučuje § 1 ods. 2 zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde
sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi

možno potom podradiť pod § 2 písm. b) zákona 258/2001 Z. z. a zmluva by mala obsahovať náležitosti
ustanovené v § 4 ods. 1, 2 zákona 258/2001 Z. z. Hoci právny predchodca žalobcu uzavrel sožalovanou zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu, v ktorej
si zmluvné vzťahy dohodli, že ich vzťah sa bude spravovať obchodným zákonníkom podľa § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka, súd považoval v tomto konkrétnom prípade v otázke premlčania práva

spravovanie sa ustanoveniami Obchodného zákonníka za spravovanie sa v neprospech spotrebiteľa.
Norma Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zákona 151/2004 Z. z.
v bode 1. § 52 ods. 2 OZ pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa mali inak použiť normy
obchodného práva“. Tento bod citovaného zákona nadobudol účinnosť až od 01.04.2015, napriek

tomu mal súd za to, že už teraz dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania
pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa obchodného zákonníka pre účinnosťou tejto
novely. Z novodobej správy vyplýva, že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi sa použije ustanovenia
Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne
dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom
pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného

zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu
a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude sťahovať Občiansky zákonník. Uvedené
znamená, že na premlčaciu dobu spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom
zákonníku. Charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi ako vo vzťahu spotrebiteľského, treba
prednostne na zreteľ brať pri posudzovaní otázky premlčania prejav z tohto záväzkového vzťahu.

Poukázal pritom na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu Trenčín, napríklad sp. zn. 5Co/483/2014,
17Co/755/2013, 4Co/349/2013, kedy krajský súd opakovane vyslovil, že premlčanie spotrebiteľských
vzťahov sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, hoci boli záväzkové vzťahy uzavreté podľa
Obchodného zákonníka.

2. Vykonaným dokazovaním bolo potom preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli
dňa 25.03.2008 zmluvu o kreditnej karte podľa § 269 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany si v
súlade s § 48 ods. 1 OZ v obchodných podmienkach dohodli možnosť odstúpiť od zmluvy, ktorú aj
právny predchodca v zmysle bodu 10.3 písm. b) a f) obchodných podmienok pre kreditné karty využil,
keď žalovanej listom zo dňa 25.08.2010 oznámil, že od zmluvy o kreditnej karty odstupuje, a to s

účinnosťou ku dňu 31.08.2010, nakoľko porušila zmluvné povinnosti, a to dňa 20.06.2010 bol zostatok
na jej účte 952,11 eur, teda prečerpala poskytnutý úverový rámec. Ak dôjde k platnému účinnému
odstúpeniu od zmluvy od začiatku sa zmluva v súlade s § 48 ods. 2 OZ od začiatku zrušuje. Zrušenie
zmluvy je predpokladom na použitie pravidla obsiahnutého v § 457 OZ, podľa ktorého ak bola zmluva
zrušená je každý z účastníkov povinní vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. V tomto prípade

sú zmluvné strany povinné vydať si majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý
tu síce z počiatku existoval, ale odpadol zrušením zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy. Právo
na získanie bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať v subjektívnej dobe, § 107 ods. 1 OZ, ako
aj v objektívnej dobe podľa § 107 ods. 2 OZ. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá nemožno
oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň

jedna z uvedených lehôt. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr
odpadol, vzniká aj objektívna doba premlčania práva na jeho vydanie, preto začína plniť okamihom
odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s
okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba

začala plynúť rovnaký deň, a to deň nasledujúci po účinnosti odstúpenia od zmluvy od 01.09.2010, keď
od tohto dňa odpadol právny dôvod poskytnutého plnenia a právny predchodca žalobcu a následne
žalobca od tohto dňa vedel komu pôvodne plnil. Posledným dňom subjektívnej premlčacej doby bol
01.09.2012 a posledným dňom objektívnej premlčacej doby bol 01.09.2013. Žalobca podal žalobu
tunajšiemu súdu dňa 11.06.2014, je teda zrejmé, že svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil po

uplynutí ako subjektívnej, tak objektívnej premlčacej doby. Na premlčaní práva žalobcu súd v zmysle §
5b zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol z úradnej povinnosti. Súd tak nemohol priznať
žalobcovi z dôvodu premlčania právo na zaplatenie dlžnej sumy a žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože táto
si žiadnu náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu jej trovy nevyplývajú.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná im náhradu trov konania
prípadne zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na tú skutočnosť, žesúd prvej inštancie zamietal návrh z dôvodu, že odstúpenie právneho predchodcu žalobcu posúdil
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Takéto posúdenie je nesprávne z dôvodu, že vzhľadom na
obchodnoprávnu povahu právneho vzťahu majú byť na posudzovanie predmetného vzťahu aplikované

ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Žalobca opiera svoj názor o skutočnosť,
že ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo do textu implementované zákonom č. 102/2014 Z. z., pričom toto
ustanovenie nie je ustanovením procesnej povahy, ale hmotnoprávnym ustanovením. Poukázal na §
879p prechodných ustanovení k úpravám OZ účinným od 01.04.2015, kedy ustanoveniami § 53 ods.
4 písm. s) a p), § 53 ods. 7 a 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014.

Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároku z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa posudzujú
podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Z tohto potom vyplýva, že
len výslovne určené ustanovenie Občianskeho zákonníka v zmysle prechodných ustanovení čiastočne
pôsobia aj na právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014. Nové znenie ustanovenia druhej vety §
52 ods. 2 OZ medzi tieto ustanovenia nepatrí. Konanie na príslušnom súde začalo dňa 11.06.2014
pred účinnosťou predmetného ustanovenia novely o pôsobnosti OZ na všetky vzťahy vzniknuté zo

spotrebiteľských zmlúv. Vyslovil ten názor, že novela je reakciou na mätúcu rozhodovaciu prax súdov
SR, kde dochádza k stretu dvoch rôznych línii rozhodovania. Keďže pozitívna právna úprava určujúca
prednosť ustanovení občianskeho práva spotrebiteľských veciach pred úpravou obchodnoprávnou bola
do platného práva zavedená až citovanou novelou s účinnosťou od 01.04.2015 je nesprávne, ak
prvostupňový súd aplikoval na výlučne obchodnoprávny vzťah, aj keď spotrebiteľského charakteru

úpravu podľa občianskeho zákonníka. Následne potom odstúpenie od zmluvy malo byť posudzované
podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy dňa
31.08.2010 začala 4-ročná premlčacia doba plynúť 01.09.2010 a márne uplynula 01.09.2014. Návrh
na začatie konania došiel prvostupňovému súdu 11.06.2014, teda pred uplynutím 4-ročnej premlčacej
lehoty, a preto nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu. Rovnako poukázal na negatívny vplyv nesprávnej

aplikácie ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Toto ustanovenie je v absolútnom rozpore so zásadou
kontradiktórnosti. Takýto postup je tiež v absolútnom rozpore so zásadou upravenou v § 1 O.s.p., podľa
ktorej spravodlivá ochrana práv a záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov na
čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb. Dlžník je potom postupom súdu podľa §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa dodatočne zbavovaný zodpovednosti za neplnenie jeho platných

záväzkov. Postup súdu podľa ust. § 5b popiera zásady civilného procesu.

4. Žalobca v rámci podaného odvolania zároveň zobral späť návrh v časti týkajúcej sa úrokov z
omeškania vo výške 5% ročne z istiny za čas od 01.01.2015 do zaplatenia a žiadal, aby v tejto časti
bolo konanie zastavené.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. Rovnako sa nevyjadrila ani na výzvu súdu
prvej inštancie, aby sa vyjadrila či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí alebo nie.

6. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),

ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie alebo skôr ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť z časti použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane.

7. V prejednávanej veci vzal žalobca svoj návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 5% ročného
úrokuzomeškaniazistinyzačasod01.01.2015dozaplateniaspäťpredprávoplatnosťourozsudkusúdu
prvej inštancie a žalovaná vyslovene nevyjadrila, že s týmto čiastočným späťvzatím žaloby na začatie
konania nesúhlasí. Vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodol odvolací súd v súlade s vyššie citovaným

ustanovením zákona tak, že čiastočné späťvzatie žaloby pripustil rozsudok súdu prvej inštancie o
zamietnutí v tejto časti žaloby zrušil a v tejto časti konanie zastavil.

8. Krajský súd ako súd druhej inštancie vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v

zostávajúcej zamietavej časti ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodním súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje.9. V prvom rade je nutné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. občiansky súdny
poriadok v znení neskorších súdnych predpisov s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva, ak

nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované.

10.Akovyplývazvyššiecitovanéhoustanoveniazákonanováprávnaúpravadôslednedodržiavaprincíp

okamžitej aplikovateľnosti procesných právnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa
použijenavšetkykonania,atojenakonaniazačatépredodňomúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku.
Predkladateľ pamätá na situácie, kedy nová právna úpravy zhoršila postavenie strany a tieto rieši
prechodom ustanovení. V odôvodnených prípadoch sú stanovené výnimky z tohto základného pravidla.

11. V predmetnej právnej veci si žalobca ako postupník uplatnil voči žalovanej pohľadávku zo zmluvy

o kreditnej karte, ktorú medzi sebou uzatvorili dňa 25.03.2008, S. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník.
Na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu bolo potrebné v prvom rade ustáliť charakter
predmetnej úverovej zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že predmetná zmluva
je podľa svojho obsahu zmluvou o úvere, teda ide o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods.
6 Obchodného zákonníka. To však na druhej strane nevylučuje možnosť, že svojim charakterom

ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, teda zmluvu ktorú uzatvára dodávateľ v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti so spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekoná ako obchodník. Súd prvej inštancie
túto otázku charakteru predmetnej zmluvy o úvere správne posudzoval podľa ust. zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa ust. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou aplikáciou týchto právnych predpisov dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, keď je charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých
prípadoch aj obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

12. V ďalšom je potom potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného

práva žalobcu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Je nepochybné,
že v danej veci je záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, keď bol
založený spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.
Neobstojí potom námietka zo strany žalobcu, že otázku premlčania jeho práva veriteľa z tejto zmluvy
je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Kľúčový význam pre posúdenie predmetnej

právnej veci, pritom ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky
opravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa
a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy
na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto zákonné
ustanovenie je potrebné vykladať tak, že by pri posudzovaní vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou, je potrebné aplikovať tie ustanovenia právnych predpisov, ktoré sú pre spotrebiteľa z hľadiska
ochrany jeho práv výhodnejšie. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v
prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, ako je to napríklad aj v
prípade premlčania je dôvodné aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie podnikateľské právo, teda
Obchodný zákonník. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva ani občianskeho práva na

spotrebiteľský právny vzťah predstavuje zhoršenie postavenie spotrebiteľa. Preto je premlčanie práva
veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje
pre spotrebiteľa výhodnejšiu úpravu premlčania (kratšej premlčacej doby) oproti úprave Obchodného
zákonníka.

13. Okrem toho v zmysle ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov
SR vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné aj v oblasti tzv.
absolútnych obchodov aplikovať ust. spotrebiteľského práva, ak len tieto absolútne obchody majú
svoj pôvod v spotrebiteľskej zmluve. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle § 1 ods. 2
Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskou právnych vzťahov,

a preto v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa
v Obchodnom zákonníku bolo v zmysle § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné na právny vzťah
účastníkov subsidiárne aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom
zákonníku.14. Pokiaľ ide o namietanú aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v
zmyslektoréhosúdprvejinštancieexoffosámbeznámietkypremlčaniaposúdilpremlčanieuplatneného

práva žalobcu, tu odvolací súd uvádza, že v tomto bol postup súdu prvej inštancie správny. V prípade
spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou
od 01.05.2014 prihliadne na premlčanie nároku uplatňovanému voči spotrebiteľovi z úradnej povinnosti
bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Ohľadom uvedeného ustanovenia § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa neboli zákonodarcom prijaté žiadne ustanovenia a odvolací súd je rovnako

ako súd prvej inštancie toho názoru, že vzhľadom na jeho procesný charakter (ustanovenia zakladá
povinnosťpresúdčiinýorgánvkonaní,vktoromsaprotispotrebiteľoviuplatňujenárokzospotrebiteľskej
zmluvy)aneexistenciuprechodnýchustanovení,jesúdpovinnýprihliadnuťnapremlčanieibeznámietky
premlčania vznesenej spotrebiteľom aj v záväzkových vzťahoch, ktoré vznikli pred 01.05.2014.

15. Posúdenie skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka o premlčaní bolo vecne správne a odvolací súd v ňom nenašiel žiadne
pochybenie.

16. Nakoniec nič nemožno vytknúť ani rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktorým
správne v konaní úspešnej žalovanej nebola priznaná ich náhrada, pretože žalovaná si túto neuplatnila

a zároveň z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplývajú (pôvodné znenie § 151 ods. 1 O.s.p.).

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej zamietajúcej časti a vo
výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1, 2
CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov konania, pričom o
samotnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijate v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).