Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/99/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210215126
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210215126.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu Lesy mesta Spišská

Nová Ves s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi - Novoveská Huta, Novoveská cesta 9304/28, IČO: 31
666 205, práv. zast. JUDr. Milošom Taragelom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská
11, proti žalovanému Ing. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., A. XXX/XX, práv. zast. Advokát Beňo
Peter, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lietavská 9, IČO: 36 869 392, v konaní o určenie neúčinnosti
právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

Určuje, že prevod vlastníckeho práva k rámovej píle MR45AE, rámovej píle MR45B, štvorstrannej
fréze BIVJ s príslušenstvom, motorovému vozidlu Tatra 815 s hydraulickou rukou Log Liff 80 s

prívesom, technickým a meracím zariadeniam sušičky, rozmietacej píle s príslušenstvom, skracovacej
píle s príslušenstvom, 2 motorovým vozidlám Tatra 148 v prevedení žeriav, brúske rámových píl s
príslušenstvom, šrámovačke, zváračke s usmerňovačom a 4 ks pásových dopravníkov, na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.2007 uzavretej medzi P. B. a Ing. D. B. ako predávajúcimi a žalovaným ako
kupujúcim, je voči žalobcovi do výšky 1/3 spoluvlastníckeho podielu žalovaného právne neúčinný.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobným návrhom doručeným súdu dňa 21.6.2010, doplneným podaním zo dňa 6.8.2010
žiadal, aby súd rozsudkom určil, že darovacia zmluva zo dňa 28.6.2007, je v časti prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastri obce Boľ, parc.č. XXX- zastavané plochy a
nádvoria o výmere 264m2, pozemok parc.č. XXX- záhrady o výmere 1789m2, a stavba súpisné číslo
XXX na parc.č. XXX, zapísaným na LV č. XXX, uzavretá medzi Ing. D. B., Ing. T. B. a P. B. ako
darcami a žalovaným ako obdarovaným je voči nemu (žalobcovi) do výšky 1/3 spoluvlastníckeho podielu
právne neúčinná a právne neúčinná je voči nemu (žalobcovi) do výšky 1/3 spoluvlastníckeho podielu

aj kúpna zmluva zo dňa 3.7.2009, ktorej obsahom bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam-
rámovej píle MR45AE, rámovej píle MR45B, štvorstrannej fréze BIVJ s príslušenstvom, Tatre 815 s
hydraulickou rukou, Log Liff s prívesom, technickým a meracím zariadeniam sušičky, rozmietacej píle
s príslušenstvom, skracovacej píle s príslušenstvom, 2 motorovým vozidlám Tatra 148 v prevedení
žeriav, brúske rámových píl s príslušenstvom, šrámovačke, zváračka s usmerňovačom, 4 ks pásových
dopravníkov, ktorá bola uzatvorená medzi P. B. a Ing. D. B. ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim. Súčasne si žalobca uplatnil aj náhradu trov konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že

dňa 10.6.2006 uzavrel on žalobca s P. B., E. K., IČO: 35 052 279 kúpnu zmluvu na dodávky drevnej
guľatiny, na základe ktorej postupne dodal P. B. drevnú guľatinu, celkom za sumu 75.753,18 eura s
príslušenstvom, na zaplatenie ktorej sumy žalobcovi spolu s prísl. zaviazal P. B., E. K., IČO: 35 052 279
aj Okresný súd Ružomberok v konaní sp. zn. 5Cb/41/2007 rozsudkom, ktorý potvrdil Krajský súd v Žilinev konaní sp.zn. 13Cob/6/2009. Na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí žalobca uplatnil
svoj nárok v exekučnom konaní na exekútorskom úrade Mgr. Marcely Zummerovej v Michalovciach,
podľa vyjadrenia ktorej súdnej exekútorky P. B. nemá takmer žiaden majetok, ktorý by mohol byť

postihnutý exekúciou a ktorý by mal slúžiť na uspokojenie žalobcu ako veriteľa. Žalobca uviedol, že
P. B. bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/3 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v kat. úz. Boľ a bol vlastníkom hnuteľných vecí v spoluvlastníckom podiele 1/3 a to rámovej píly
MR45AE, rámovej píly MR45B, štvorstrannej frézy BIVJ s príslušenstvom, Tatry 815 s hydraulickou
rukou Log Liff s prívesom, technických a meracích zariadení sušičky, rozmietacej píly s príslušenstvom,

skracovacej píly s príslušenstvom, 2 motorových vozidiel Tatra 148 v prevedení žeriav, brúsky rámových
píl s príslušenstvom, šrámovačky, zváračky s usmerňovačom a 4 ks pásových dopravníkov. Žalobca
uviedol, že dlžníka P. B. upozornil na nesplnený záväzok upomienkou zo dňa 18.4.2007 a následne
upomienkou zo dňa 20.6.2007, pričom dlžník P. B. svoj záväzok nesplnil a previedol vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam na žalovaného - svojho brata, teda na blízku osobu v zmysle
§ 116 a nasl. Občianskeho zákonníka a to darovacou zmluvou zo dňa 28.6.2007 a kúpnou zmluvou zo

dňa 3.7.2007. Žalobca na základe vyššie opísaného stavu a časovo - chronologickej následnosti mal
za preukázané, že k týmto právnym úkonom dlžníka došlo za účelom zmenšenia majetku a následného
ukrátenia pohľadávky veriteľa t.j. žalobcu. Uviedol, že dlžník P. B. vykonával svoju podnikateľskú činnosť
na základe zmluvy o združení spolu so svojimi bratmi Ing. D. B. a žalovaným. Združenie ukončilo svoju
podnikateľskú činnosť dňa 3.7.2007. V rozhodnom čase boli dlžník P. B. a žalovaný členmi združenia a

mali prístup ku všetkým hospodársko-ekonomickým výsledkom združenia a teda vedeli, že je združenie
zadlžené. Tvrdil, že P. B. vedel, že jeho majetok bude postihnutý výkonom rozhodnutia a preto pristúpil k
prevodu vlastníckeho práva na svojho súrodenca s úmyslom zmenšiť svoj majetok, aby došlo k ukráteniu
pohľadávky žalobcu. Preto na základe uvedeného a podľa ust. § 42 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
žiadal určiť darovaciu zmluvu z 28.6.2007 a kúpnu zmluvu z 3.7.2009 za právne neúčinné voči nemu.

Žalovaný sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 20.1.2010. Považoval za potrebné zdôrazniť,
že Okresný súd v Ružomberku a tak isto aj Krajský súd v Žiline v označených konaniach návrhu žalobcu
vyhoveli len čiastočne, pretože návrh voči odporcovi v 2. rade a voči odporcovi v 3. rade - súčasnému
žalovanému, v celom rozsahu zamietli. Označil zistenia žalobcu ohľadne majetkových pomeroch P.

B. za veľmi čiastočné predovšetkým preto, že v čase vedených súdnych konaní bol P. B. majiteľom
osobného motorového vozidla ako aj obchodných podielov minimálne v dvoch spoločnostiach s ručením
obmedzeným. Ostatné uvedené tvrdenia v návrhu žalobcu uviedol, že sa nezakladajú na pravde, alebo
sú podávané účelovo. Uviedol, že zaviazané nebolo združenie, ktoré v tom čase ani nevykonávalo
podnikateľskú činnosť, ale samostatný subjekt P. B.. Zdôraznil, že žalovaný nebol nijakým spôsobom

zúčastnený ani na podnikaní P. B. alebo združenia a nemal prístup k účtovným záznamom svojho brata
P. B.. Žalovaný poukázal na to, že žalobný návrh, o ktorom rozhodoval Okresný súd v Ružomberku,
bol podaný 3.8.2007, kým zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania boli uzavreté dňa 28.6.2007
darovacia a dňa 3.7.2007 kúpnopredajná. Žalovaný uviedol, že nemal v čase uzavretia týchto zmlúv
vedomosť o tom, že P. B. má nejaké dlhy voči žalobcovi a uviedol, že z uvedených dátumov vyplýva,

že ani nemohol vedieť, že žalobca začal nejaké konanie voči P. B.. Uviedol, že veci z kúpnej zmluvy zo
dňa 3.7.2007 sa už v súčasnosti nenachádzajú v jeho vlastníctve, pretože ukončil svoju podnikateľskú
činnosť a všetky hnuteľné veci súvisiace s drevovýrobou previedol na iný subjekt. Zdôraznil, že veci
mu boli prevedené odplatne a nie za cenu, ktorá by nezodpovedala ich trhovej hodnote. Táto kúpna
cena bola v celosti zaplatená P. B.. K jednotlivým predmetom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy,

poukázal na to, že väčšina z nich bola vyrobená začiatkom 90-tych rokov resp. ešte skôr a nemajú
takmer žiadnu hodnotu v dôsledku opotrebenia a veku. Kúpna cena medzi účastníkmi kúpnopredajnej
zmluvy bola stanovená vo výške 999.000 forintov, ktorá pri vtedajšom kurze predstavovala cca 150.000,-
Sk. Citoval znenie ust. § 42d ods. 4 Obč. zák. a uviedol, že podľa rozhodnutia NS SR č. 4Cdo/44/2007
je náhrada (ak nie je možné, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z toho, čo odporovateľným právnym

úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech)
limitovaná výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu. Žalovaný tvrdil,
že pri uzatváraní obidvoch zmlúv prejavil náležitú starostlivosť. Nepodnikal spoločne s P. B. a nemal
prístup k jeho účtovnej evidencii. Za sporné označil už aj to, či vôbec P. B. robil tieto úkony v snahe ukrátiť
svojich veriteľov, keďže v čase keď boli tieto úkony urobené, žalobca stále ani len nepodal návrh na

príslušný súd. Žalovaný uviedol, že on nemohol ani len tušiť, že by sa takýmito úkonmi snažil P. B. zbaviť
svojho majetku. Uviedol, že nie je bežné a ani pri rodinných príslušníkoch, aby si títo preverovali pri
uzatváraní akýchkoľvek právnych úkonov finančný stav druhej zo zmluvných strán. Navrhol na základe
uvedeného žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.V predmetnej veci tunajší súd prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 20.1.2012, č.k. 13C/99/2010-173,
ktorým žalobnému návrhu žalobcu vyhovel a určil, že prevod spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. Boľ a to pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. XXX - záhrady a stavba súp. č. XXX - rodinný dom na parc. č. XXX, na základe darovacej
zmluvy uzavretej medzi Ing. D. B., Ing. T. B. a P. B. ako darcami a žalovaným ako obdarovaným, je
voči žalobcovi do výšky 1/3 spoluvlastníckeho podielu žalovaného právne neúčinný. Takisto súd určil,
že prevod vlastníckeho práva k rámovej píle MR 45AE, rámovej píle MR 45B, štvorstrannej fréze BIVJ s

príslušenstvom, motorovému vozidlu Tatra 815 s hydraulickou rukou Log Liff 80 s prívesom, technickým
a meracím zariadeniam sušičky, rozmetacej píle s príslušenstvom, skracovacej píle s príslušenstvom, 2
motorovým vozidlám Tatra 148 v prevedení žeriav, brúske rámových píl s príslušenstvom, šrámovačke,
zváračke s usmerňovačom a 4 ks pásových dopravníkov, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.2007
uzavretej medzi P. B. a Ing. D. B. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, je voči žalobcovi do
výšky 1/3 spoluvlastníckeho podielu žalovaného právne neúčinný.

Na základe odvolania podaného žalovaným, Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.2.2013,
č.k 2Co/152/2012-205, potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe v časti o určenie
neúčinnosti darovacej zmluvy. V ostatnej časti rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že základným

predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia
veriteľovej vymáhanej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku
dlžníka.Vdanomprípade,podľanázoruodvolaciehosúduprekonštatovaniekvalifikovanéhozmenšenia
majetku dlžníka nepostačuje spochybnenie primeranosti dohodnutej kúpnej ceny. Uviedol, že vzhľadom
na to, že ten, kto odporuje, musí tvrdiť a dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, je dôkazné

bremeno na žalobcovi, aby preukázal, že u dlžníka v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy, došlo ku
kvalifikovanému zmenšeniu majetku. Uviedol, že súd prvého stupňa preto pochybil, ak vychádzal zo
záveru, že v danom prípade je dôkazné bremeno iba na žalovanom. Z uvedených dôvodov mal odvolací
súd za to, že v tejto časti uplatneného nároku súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pretože síce použil a aplikoval správny právny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, resp. ho na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Uložil po vrátení veci súdu
prvého stupňa opätovne posúdiť, či žalobca nielen tvrdil, ale aj preukázal ním tvrdené kvalifikované
zmenšenie majetku dlžníka v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou a podľa výsledku opätovne
rozhodnúť. Uviedol, že pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku bude potrebné vyporiadať sa aj
so skutočnosťou, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, už v čase začatia tohto konania

neboli vo vlastníctve žalovaného.

Aj po vrátení veci späť žalobca na žalobnom návrhu v časti o určenie neúčinnosti kúpnopredajnej zmluvy
zo dňa 3.7.2007 voči nemu zotrval.

Žalovaný zotrval na zamietnutí žalobného návrhu.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vo veci, pred prvým rozhodnutím prvostupňového súdu, bolo vykonané dokazovanie stanoviskom
žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka F. F. a účastníkmi predloženými resp. súdom
vyžiadanými listinnými dôkazmi: darovacou zmluvou zo dňa 28.6.2007 uzavretou medzi Ing. D. B.,
Ing. T. B. a P. B. ako darcami a žalovaným ako obdarovaným, kúpnou zmluvou zo dňa 3.7.2007
uzavretou medzi Ing. D. B. a P. B. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, upomienkou žalobcu

P. B. zo dňa 18.4.2007, odpoveďou P. B. na upomienku listom zo dňa 10.5.2007, predsúdnou výzvu
žalobcu P. B. listom zo dňa 20.6.2007, oznámením súdnej exekútorky o stave exekučného konania vo
veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému P. B., daňovými priznaniami k dani z príjmov fyzickej
osoby žalovaného za roky 2006 a 2007, oznámením Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 15.8.2011
a pripojenými fotokópiami podpisových vzorov a príkazov na úhradu, oznámením VÚB Leasing a.s.

listom zo dňa 16.11.2011 a pripojenými listinami (kúpnou zmluvou zo dňa 22.6.2007 uzavretou medzi
B.O.F., a.s., ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, lízingovou zmluvou č. 129189 zo dňa
22.6.2007 uzavretou medzi lízingovou spoločnosťou B.O.F. a.s. a žalovaným ako lízingovým nájomcom,
splátkovým kalendárom k lízingovej zmluve, dohodou o započítaní pohľadávok medzi lízingovouspoločnosťou B.O.F., a.s., a žalovaným ako lízingovým nájomcom zo dňa 22.6.2007, záverečným
protokolom o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy č. 129189 zo dňa 29.4.2009, kúpnou zmluvou
č. 129189 zo dňa 29.4.2009 uzavretou medzi žalovaným ako kupujúcim a VÚB Leasing, a.s., ako

predávajúcim, oznámením VÚB Leasing a.s. o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy č. 129189
žalovanému, žiadosťou žalovaného o mimoriadne ukončenie lízingovej zmluvy zo dňa 30.4.2009,
protokolom o prevzatí predmetu lízingu), zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 28.4.2009 uzavretou medzi
žalovaným ako budúcim predávajúcim a F. F. ako budúcim kupujúcim faktúrou č. 1/2009 vyhotovenou
žalovaným ako dodávateľom odberateľovi F. F.- Drevovýroba a pripojeným spisom Okresného súdu

Ružomberok sp. zn. 5Cb41/2007.

V skutkových okolnostiach zistených súdom prvého stupňa vykonaným dokazovaním horeuvedenými
dôkazmi nedošlo k žiadnym zmenám, tieto zostávajú v platnosti tak ako ich súd uviedol vo svojom
rozhodnutí zo dňa 20.1.2012, č.k. 13C/99/2010-173.

Po vrátení veci odvolacím súdom prvostupňový súd doplnil dokazovanie vykonaním znaleckého
dokazovania znalcom z odboru strojárstvo, odvetvie: odhad hodnoty strojových zariadení, Ing. F. V., za
účelom určenia všeobecnej ceny hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa
3.7.2007 medzi P. B. a Ing. D. B. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim a to ku dňu uzavretia
predmetnej kúpnej zmluvy.

Vo vyhotovenom znaleckom posudku č. 12/2013 zo dňa 5.11.2013 (č.l. 230), v znení jeho Doplnku č. 1
zo dňa 7.4.2014 (č.l. 343) znalec z odboru strojárstvo, odvetvie: odhad hodnoty strojových zariadení Ing.
F. V., na základe zadanej úlohy určiť všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 3.7.2007, uzavretej medzi P. B. a Ing. D. B. ako predávajúcimi a žalovaným ako

kupujúcim, a to ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy určil objektivizovanú všeobecnú hodnotu
ohodnocovaných zariadení ku dňu 3.7.2007 vo výške 29.782,56 eura v úrovni bez DPH.

Podľa ust. § 42a ods. 1 Obč. zák., veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne

neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho
úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. § 42a ods. 2 Obč. zák., odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a

právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa ust. § 42a ods. 3 Obč. zák., odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a/ osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b/ právnickou osobu, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a/ majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c/ právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a/ štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d/ právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c/ majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a/, b/, c/ alebo

d/; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa ust. § 116 Obč. zák., blízkou osobu je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú

utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa ust. § 42b ods. 4 Obč. zák., právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnymúkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

Na základe citovaných ustanovení zákona a vykonaného dokazovania, včítane záverov doplneného
dokazovania a to znaleckým dokazovaním, súd vec v časti o určenie neúčinnosti kúpnopredajnej zmluvy,
takto právne posúdil:
Mal preukázané, že žalobca na základe právoplatného rozsudku Okresného súd Ružomberok, má
vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi P. B..

Mal preukázané, že dlžník P. B. kúpnopredajnou zmluvou ako predávajúci previedol svoj spoluvlastnícky
podiel ku presne vymedzeným hnuteľným veciam na svojho brata - žalovaného, ako kupujúceho,
za sumu 990.000 forintov a to dňa 3.7.2007. Vychádzajúc z denného kurzového lístka NBS číslo
127 platného od 3.7.2007, v uvedený deň 3.7.2007, 100 maďarských forintov malo kurz 13,667 Sk
(slovenských korún), t.j. v kúpnopredajnej zmluve dohodnutá kúpna cena za spoluvlastnícky podiel
dlžníka P. B. zodpovedala sume 135.303,40 Sk, prepočítané prepočítacím kurzom 30,126 Sk za 1,-

euro, jednalo sa o sumu 4.491,25 eura.
Vykonaným znaleckým dokazovaním znalec určil celkovú hodnotu (všeobecnú objektivizovanú)
prevedeného majetku vo výške 29.782,56 eura bez DPH, teda prevedenej jednej tretine
spoluvlastníckeho podielu dlžníka P. B. zodpovedá suma 9.927,52 eura. T.j. preukázateľne dlžník
P. B. previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného za kúpnu cenu nezodpovedajúcu jeho

objektivizovanej všeobecnej hodnote zistenej znaleckým dokazovaním, a tým, keďže predal svoj
spoluvlastnícky podiel za nižšiu cenu, došlo k zmenšeniu jeho majetku a to o sumu 5.436, 27 eura
(9.927,52 eura - 4.491,25 eura). T.j. súd mal za preukázané vykonaným znaleckým dokazovaním, že
došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka do tej miery, že to ohrozilo uspokojenie nároku
žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Okrem iného vyplynulo to aj z oznámenia súdnej exekútorky,

ktorá konštatovala a žalobcovi oznámila nedostatok majetku dlžníka P. B. na vykonanie exekúcie na
uspokojenie jeho pohľadávky.
Bola splnená aj podmienka, že k predmetným právnym úkonom došlo v posledných troch rokoch.
Keďže v danom prípade sa jednalo o právne úkony medzi blízkymi osobami (dlžník a žalovaný sú bratia
a teda osoby blízke v zmysle ust. § 116 Obč. zák.), úmysel dlžníka P. B. ukrátiť veriteľa - žalobcu sa

predpokladá priamo zo zákona. Bolo na žalovanom, aby preukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť,
ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka P. B. ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu. Žalovaný
tvrdil, že on sa nezúčastňoval na podnikaní dlžníka P. B. a preto nemal o tomto jeho podnikaní ani o
jeho účtovníctve žiadne vedomosti a poznatky. Pritom vyplynulo z výpovedí samotného žalovaného,
že v júni 2007 sa dozvedel o minimálne nezaplatených faktúrach dlžníka P. B. veriteľovi - žalobcovi,

keď ho o tom informoval pri osobnom stretnutí na píle v Boli, t.j. v mieste jeho podnikania, právny
zástupca žalobcu. Žalovaný tvrdil, že výška pohľadávky žalobcu ho nezaujímala a nemal vedomosť o
výške dlhu svojho brata P. B.. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalovaného na tomto stretnutí o výške
dlhu informoval. Žalovaný tvrdil, že nepodnikal v združení so svojimi bratmi a to ani s P. B., ani s D.
B., pritom z daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2006 a 2007, ktoré podal samotný

žalovaný, vyplynulo a súd vzal za preukázané, že žalovaný podnikal v r. 2006 a v r. 2007 do 31. marca
v združení s dlžníkom P. B.. Žalovaný tvrdil, že nemal prístup k účtovným záznamom svojho brata P. B.,
pritom z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne a z predložených podpisových vzorov k účtu, ktorý dlžník P.
B. označil v zmluve uzavretej so žalobcom o dodávkach dreva za „svoj účet“ vyplynulo, že bol žalovaný
oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte spoločne s ďalšou osobou, ktorou bol

buď brat Ivan, ktorý bol majiteľom tohto účtu alebo s bratom P. B. - dlžníkom. T.j. žalovaný neprodukoval
také dôkazy, ktorými by preukázal, že úmysel dlžníka P. B. ukrátiť veriteľa - žalobcu aj pri náležitej
starostlivosti nemohol poznať.
Zároveň žiadnym z dôkazov nebolo preukázané, že by napadnutou kúpnopredajnou zmluvou nebol
žalobca ukrátený; neprimeranosť dohodnutej kúpnej ceny nezostala už len spochybnená tou

skutočnosti, že len tri predmety (štvorstranná fréza a dve rámové píly) žalovaný odpredal lízingovej
spoločnosti za cenu 1.071.000,- Sk a následne si tieto ako leasingový nájomca od nej prenajal, ale bola
preukázaná celkom jednoznačne, vykonaným znaleckým dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že dlžník
predal žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel za cenu, ktorá nezodpovedala jeho všeobecnej hodnote,
ale bola nižšia než zistená všeobecná hodnota.

Ani žalovaným uvádzané tvrdenia a bagatelizovanie hodnoty hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy, neboli v konaní žalovaným preukázané, ale len tvrdené.
Keďže žalovaný v konaní nepreukázal vynaloženie takej náležitej starostlivosti, ktorá nepostačovala na
poznatky o úmysle dlžníka - jeho brata P. B. ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu, mal súd v konaní zasplnené zákonné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle ust. § 42 ods. 2 a 3 písm. a/
Obč. zák. a žalobe opätovne vyhovel aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti voči
nemu aj uzavretej kúpnopredajnej zmluvy.

Odvolací súd uložil súdu prvostupňovému aj vyporiadať sa so skutočnosťou, že hnuteľné veci, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy už v čase začatia konania neboli vo vlastníctve žalovaného. K tejto
otázke súd už svoje stanovisko dal a na ňom zotrváva. Okolnosť, že žalovaný prestal byť vlastníkom
hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy, ktorej žalobca odporoval, znamená,

resp. spôsobuje len to, že sa žalobca môže voči žalovanému domáhať už len peňažnej náhrady vo
výške prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu, výška ktorého prospechu
bola doplnením dokazovania konzekventne zistená (5.436,27 eura). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.4.2007, sp. zn. 4Cdo/44/2007, vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného
uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 až 5 Obč. zákonníka. Odporovateľný

právny úkon sa stáva neúčinným až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási a odporovateľnosť nemožno
riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ust. § 42b ods. 4 Obč.
zák. vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené
ustanovenia zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného
úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému

odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí
predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v čase rozhodovania súdu o merite veci úplná výška týchto trov

nebola známa vzhľadom na to, že nenadobudlo právoplatnosť unesenie č.k. 13C/99/2010-378, ktorým
súd rozhodol o priznaní znalečného ustanovenému znalcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/2005 Z.z. Exekučný poriadok).