Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314206334
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314206334.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu:

GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Bratislava, Košická č. 56, právne zastúpený:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Bratislava, Michalská č. 14,
proti žalovanému: U. I., R.. X.X.XXXX, D. Š., R. XXXX/XX, právne zastúpený advokátkou: Mgr. Ivica
Šišoláková, so sídlom Galanta, Nová Doba 920/5, o zaplatenie 3 174,11 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa19.3.2014domáhal,abysúdzaviazalžalovaného
k zaplateniu sumy 3 174,11 Eur s prísl. a k náhrade trov predmetného konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca (spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom
Bratislava, Tomášikova č. 48, s ktorou dňa 21.12.2010 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej
predmetom bola aj pohľadávka žalovaná k zaplateniu v predmetnom súdnom konaní) uzatvoril dňa
XX.X.XXXX so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 277,97 Eur, pri úrokovej sadzbe 17,70 % ročne. Žalovaný

sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou, splatnou vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca.
Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.6.2006 a konečná splatnosť
úveru na termín 20.4.2011 (čl. I - Základné podmienky zmluvy o úvere). Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy
neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. do dňa 20.4.2011.

2. Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 32Ro/593/2014-32 zo dňa 17.4.2014, voči ktorému však
žalovaný podal odpor, čím zo zákona došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v celom rozsahu

a súd vo veci nariadil pojednávanie.
3. V priebehu konania žalovaný požiadal súd o ustanovenie advokáta, a teda uznesením tunajšieho
súdu č.k. 15C/232/2014-69 zo dňa 12.12.2014 bol žalovaný odkázaný na Centrum právnej pomoci,
pričom po preskúmaní jeho žiadosti mu bol ustanovený advokát Mgr. Ivica Šišoláková. Ustanovená
advokátkapodaladňa31.7.2015vyjadreniekžalobe,vktoromuviedla,ževzhľadomktomu,ženastrane
poskytovateľa úveru v danom prípade vystupovala Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá poskytovanie úverov
vykonávavrámcisvojejpodnikateľskejčinnostianadruhejstranefyzickáosoba-spotrebiteľ,jepotrebné

na vzťahy založené medzi nimi uzatvorenou zmluvou aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a predmetnú zmluvu
posudzovať ako spotrebiteľskú. V predmetnom podaní uviedla, že žalovaný vznáša voči nároku žalobcu
námietku premlčania, podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Žalovaný namietapremlčanie pri nárokoch, od splatnosti ktorých ku dňu podania návrhu uplynuli tri roky. Žalobca podal
žalobu na súd dňa 19.3.2014, pričom nepreukázal, že by záväzok žalovaného sa stal zročným v celosti
pre neplanenie splátok, a preto sa za nepremlčané považujú iba nároky žalobcu, na peňažné plnenia

(splátky), ktoré sa stali splatnými po 19.3.2011, čo by v tomto prípade predstavovalo maximálne dve
splátky splatné dňa 20.3.2011 a dňa 20.4.2011. Zároveň právna zástupkyňa žalovaného spochybnila
výšku uplatneného nároku, ktorým je

- istina vo výške 3 174,11 Eur,

- úrok vo výške 17,70 % ročne z dlžnej sumy 3 021,73 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia,
- úroky z omeškania,
- trovy konania.

Z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva, že poskytnutý úver predstavoval istinu vo výške 1 277,97 Eur,
preto nie je zrejmé, ako ku dňu postúpenia pohľadávky mohla dlžná suma predstavovať istinu vo výške

3 021,73 Eur, najmä aj kvôli tomu, že žalovaný svoj záväzok z časti aj plnil. Istina totiž predstavuje
nesplatenú časť úveru bez úroku. Vychádzajúc zo zmluvy bol žalovaný povinný poskytnúť právnemu
predchodcovižalobcuplnenie v59splátkachpo34,69Eur,čojecelkovo2046,71Eur.Žalobca
si podanou žalobou nielenže uplatňuje nárok na zaplatenie istiny v podstatne vyššom rozsahu, ale
požaduje k nej aj zmluvný úrok vo výške 17,70 % ročne, pričom vôbec nepreukázal opodstatnenosť takto

uplatnených nárokov. Právna zástupkyňa žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania a nepreukázania opodstatnenosti uplatneného
nároku a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Podaním doručeným súdu dňa 6.4.2016 vzal žalobca svoju žalobu čiastočne späť, pričom o

čiastočnom späťvzatí súd rozhodol samostatným uznesením č.k. 15C/232/2014-140 zo dňa 14.4.2016.
Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí ostala istina vo výške 485,66 Eur
(t.j. 14 nepremlčaných splátok po 34,69 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
559,65 Eur od 21.4.20144 do zaplatenia a trovy predmetného konania. Súčasne v predmetnom podaní
žalobca podal vyjadrenie, v zmysle ktorého zmluva uzatvorená medzi zúčastnenými nevznikla reálnym

odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla už dohodou strán o jej obsahu. Je nepochybné,
že ide o zmluvu o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a patrí medzi tzv.
absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu jej
účastníkov. Poukázal na to, že potom aj premlčanie sa riadi režimom Obchodného zákonníka, nakoľko
ide o spotrebiteľskú zmluvu majúcu formu absolútneho obchodu, pričom ako dôkaz právny zástupca

žalobcu uviedol viaceré rozhodnutia slovenských súdov ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj
Najvyššie súdu ČR. V ďalšom texte sa právny zástupca žalobcu vyjadroval k aktívnej legitimácii žalobcu,
kde uviedol, že táto tu je daná, nakoľko veriteľ môže postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka (§ 524
Občianskeho zákonníka).

5. Dňa 30.8.2016 bolo súdu zo strany právneho zástupcu žalobcu doručené vydranie zo dňa 24.8.2016,
ktorým bolo opätovne poukázané, na to, že na daný spor sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, a to vrátane ustanovení o premlčaní. Právny zástupca žalobcu opätovne uviedol viacero
rozhodnutí slovenských súdov, ktoré v obdobných prípadoch aplikujú ustanovenia Obchodného
zákonníka, a teda aj štvorročnú premlčaciu dobu. Opätovne bolo poukázané aj na skutočnosť, že

postúpenie pohľadávky v danom prípade bolo riadne a platné s odkazom na ustanovenie § 17 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch a na to, že sa pri ňom postupovalo podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Nie je správna aplikácia § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko zákon o bankách a ani
zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy, požadovanej v zmysle uvedeného
ustanovenia, ako dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky neuvádza. Uviedol viaceré súdy SR, ako aj

nálezy Ústavného súdu SR a Ústavné súdu ČR, ktorými posilnil a podporil silu svojho argumentu.

6. Na pojednávaní konaným pred súdom dňa 8.9.2016 sa osobne zúčastnila len právny zástupkyňa
žalovaného, ktorá uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, pričom má za to, že na danú
vec sa majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. Súd v danej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to:
Zmluva o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky, Zmluva o postúpenípohľadávok zo dňa 21.12.2010, Príloha k Zmluve o postúpení, Oznámenie o postúpení, ako aj s
ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

8.ŽalovanýakospotrebiteľuzatvorildňaXX.X.XXXXsprávnympredchodcomžalobcuakododávateľom
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1
277,97 Eur. Predmetný úver sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi prostredníctvom 59 mesačných
splátok vo výške po 34,69 Eur. Celkovo sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť sumu 2 046,71 Eur, t.j.
úver navýšený o sumu 768,74 Eur. Splatnosť jednotlivých splátok bola určená k 20. dňu toho ktorého

mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.6.2006 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na
deň 20.4.2011. RPMN bola 9,88 % a úroková sadzba 17,70 % ročne.

9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej

právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje
najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie

sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

10. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko
neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy
medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na

súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba
aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Úver je odplatný právny úkon a jeho ekonomickým cieľom je poskytnutie peňažných prostriedkov
spravidla za odplatu (úroky). V danom prípade odplata za poskytnuté úvery zjavne vybočuje z rámca

úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov, pričom hmotnoprávny základ
pre takýto záver dáva práve ustanovenie § 39 OZ. Neprimeraná výška úrokov je väčšinou spoločnosti
neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. V zmysle rozhodnutia NS SR 5Cdo 26/2011
v prípade vysokých úrokov ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať.
Judikatúra súdneho dvora podporuje toto opatrenie v rozsudku zo 14.1úna 2012 vo veci C-618/10 Banco
Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať

v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu
1/2007oprepracovanívšeobecnéhozákonaoochranespotrebiteľovaužívateľovaďalšíchdoplňujúcich
zákonov ( Real Decreto Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias ) zo
16.novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom,

doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky. Maximálna výška úrokov (ako odplaty)
pri peňažných pôžičkách a úveroch nie je limitovaná žiadnym právnym predpisom. Je ponechaná na
dohodustrán,ktorávšakmusíbyťvsúladesustanovím§39OZ,tedanesmiesapriečiťdobrýmmravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú p dôvodu posúdil úverovú zmluvu za neplatnú.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorené zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na
jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejalebopodnikateľskejčinnostianastranedruhejprávnickáosoba-dodávateľ,

ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

14. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

15. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky
absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou

spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia
majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
16. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu či obsahuje náležitosti uvedené v
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 10.5.2006, súd zistil, že

zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje
len údaj o počte splátok 59, výšku mesačnej splátky 34,69 Eur, a to že splátka má byť uhradená do
20. dňa v mesiaci. Zo zmluvy preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká na
splátku úroku a prípadne aká na splátku poplatku. Táto skutočnosť nevyplýva ani z ďalších listinnýchdôkazov predložených žalobcom, ktorý sa stal jej vlastníkom po postúpení pohľadávky (čo mal súd
preukázané z predloženej zmluvy o postúpení a jej prílohy) a nebola súdu ozrejmená ani žiadnym iným
spôsobom. Podľa názoru súdu táto zákonná náležitosť nemôže byť v spotrebiteľskej zmluve naplnená

len uvedením súhrnnej výšky mesačnej splátky. Z uvedeného údaju nie je spotrebiteľ schopný vyvodiť
aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava a z akých konkrétnych zložiek sa skladá
celková suma, ktorú bude napokon povinný veriteľovi vrátiť. Vzhľadom na uvedené nedostatky súd
síce považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za uzavretú, v dôsledku chýbajúcej náležitostí je však
poskytnutýúverbezúročnýabezpoplatkov,nakoľkovzmysleustanovenia§4ods.5zákonač.258/2001

Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Pri aplikácii všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej

podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah súd vychádzal z toho, že pri spotrebiteľských zmluvách
majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Napriek existencii dualistického systému záväzkového práva v našom právnom poriadku, súd nevidí
dôvod posudzovať premlčanie v spotrebiteľskej, a teda typickej občianskoprávnej veci podľa právnej

úpravy, ktorá reguluje vzťahy v zásade medzi podnikateľmi. Najmä s prihliadnutím na to, že Občiansky
zákonník takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

19. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že pri hodnotení akým režimom sa má spravovať premlčanie
uplatneného nároku, sa súd stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne žalovaného, nakoľko aj súd je

tohonázoru,ženapremlčaniesamajúpoužiťustanoveniaObčianskehozákonníka,atedajetutrojročná
premlčania doba. Ako je už z vyššie uvedeného zrejmé, vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa
19.3.2014, bola podaná v čase, keď nárok na zaplatenie poskytnutej istiny (bez úrokov a akýchkoľvek
poplatkov) bol už premlčaný. Preto súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu.

20. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne
dôkazy nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako
aj s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého nárok
na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný. O výške

priznaných trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po ako toto rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť.
Súd návrh zamietol, nakoľko uplatnený nárok bol premlčaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.