Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107210944
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2107210944.9

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, H.,
zastúpený JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, Nám. SNP 2, Trnava, proti odporcovi: Saint - Gobain
Construction Products, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 139, Bratislava, IČO: 31 389 139, zastúpený:
HALADAadvokátskakancelária,s.r.o.,sosídlomKapitulská21,Trnava,zaúčastivedľajšiehoúčastníka:
Sociálna poisťovňa, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o náhradu škody z pracovného

úrazu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 5. marca 2014, č.k.
16C/46/2007-443, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa navrhovateľovi uložil zaplatiť na účet súdu trovy
štátu vo výške 530,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a súčasne navrhovateľovi uložil

zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 9.955,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 142 ods. 1 a 3, § 150 ods. 1 O.s.p., keď dospel
k záveru, že navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, keď rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 03.04.2012, č.k. 16C/46/2007-357 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo
dňa 20.01.2014, č.k. 23Co/230/2012-435 bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. V danom

prípade súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ani podľa § 142
ods. 3 O.s.p.. Podľa názoru súdu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko navrhovateľ
bol v celom rozsahu neúspešný, odporca už pri prvom úkone uviedol skutočnosti, pre ktoré žiadal návrh
zamietnuť a tieto sa preukázali ako dôvodné. Nemožno potom konštatovať zavinenie odporcu na vzniku
sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa neboli dané ani vo veci samej, keď navrhovateľ sa domáhal
navýšenia priznaných nárokov o 937% a nároku nebolo vyhovené ani sčasti ako celkom nedôvodnému.

Zadanýchokolnostímásúdzato,žejepotrebnépostupovaťpodľa§142ods.1O.s.p.aplneúspešnému
odporcovi priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.
Úspešnému odporcovi priznal súd náhradu trov konania - preddavok znalečného a trovy právneho
zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie, pojednávanie 25.03.2008, 27.05.2008,
30.09.2008, vyjadrenie k dokazovaniu á 453,14 eur, paušál 2 x 5,91 eur, 4 x 6,31 eur, 19% DPH,
vyjadrenie k posudku, pojednávanie 25.08.2009 á 453,14, paušál 6,95 eur, 19% DPH, vyjadrenie k

posudku psychológa 453,14 eur, paušál 7,21 eur, 19% DPH, pojednávanie 15.03.2011 - 453,14 eur,
paušál 7,41 eur, 20% DPH, pojednávanie 17.03.2011 144,83 eur, vrátane paušálu 7,41 eur a 19%
DPH, vyjadrenie k odvolaniu k rozsudku, vyjadrenie k uzneseniu á 453,14 eur, paušál 7,41 eur, 20%
DPH, odvolanie proti uzneseniu, vyjadrenie polovičné úkony á 280,78 eur vrátane paušálu á 7,41
eur a 20% DPH, vyjadrenie k výzve súdu, k uzneseniu á 453,14 eur, paušál 763 eur, 20% DPH,
pojednávanie 03.04.2012 - 453,14 eur, paušál 7,63 eur, 20% DPH, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa

- 552,92 (453,14 eur, paušál 7,63 eur, 20% DPH), vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti opravnému
uzneseniu - 281,04 (1/2-ičný úkon zo sumy 453,14 eur, paušál 7,63 eur, 20% DPH), pojednávanie20.01.2014 - 553,42 eur (453,14 eur, paušál 7,63 eur, 20% DPH) v zmysle § 10, § 11 ods. 4, § 13 ods.
4, § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z uplatňovanej náhrady škody, keď takto vyčíslené trovy
konania považoval súd za účelné na bránenie práva odporcu. Vzhľadom na výrok vyhláseného rozsudku

trovy zaviazal navrhovateľa súd uhradiť priamo odporcovi. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. neúspešného
navrhovateľa zaviazal súd na náhradu trov konania štátu titulom znalečného, keď od celkovej sumy
znalečného odrátal zálohu zloženú odporcom, ktorú je navrhovateľ v zmysle tohto rozhodnutia povinný
uhradiť práve odporcovi.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť, odporcovi náhradu trov konania nepriznať a navrhovateľovi neuložiť
zaplatiť trovy konania štátu. Bol toho názoru, že prvostupňový súd sa vecou dôsledne nezaoberal
a neskúmal, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Súčasne si
prvostupňový súd neuvedomil, že on sa domáha mimoriadneho odškodnenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorého v prípadoch

hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
primerane zvýšiť, a to aj nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. On pri podaní návrhu na náhradu
škody vychádzal z toho, že u neho sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia a tieto sa snažil v konaní preukázať. Podľa jeho názoru je nesporné a v konaní bolo
preukázané, že dňa 24.09.2003 o 14.00 hod. utrpel pri plnení úloh odporcu vážny pracovný úraz,

ktorý zavinil odporca, pretože neodstránil nedostatok, na ktorý ho aj upozornil. On neporušil žiadne
predpisy týkajúce sa bezpečnosti pri práci a odporca priznal svoju zodpovednosť za pracovný úraz
v plnom rozsahu. Dôsledky pracovného úrazu sú pre neho priam tragické a sú podrobne opísané v
doterajšom konaní, pričom aj naďalej pretrvávajú. Prvostupňový súd v predmetnej veci neakceptoval ani
len odporúčanie znalca ohľadne mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a práve

naopak, ešte ho zaviazal zaplatiť trovy konania a právneho zastúpenia, ako aj trovy štátu. Vzhľadom
na výlučnú vinu odporcu na jeho pracovnom úraze, ale najmä na charakter zranenia, bol toho názoru,
že má nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Z charakteru ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vyplýva, že rozhodnutie o mimoriadnom
zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia závisí výlučne od subjektívneho

rozhodnutia súdu, pričom výška jeho návrhu v tomto smere nie je smerodajná, lebo nemá také odborné
schopnosti, aby mohol čo i len približne predvídateľným spôsobom stanoviť výšku mimoriadneho
odškodnenia. Vzhľadom na to dal do návrhu sumu, o ktorej sa domnieval, že by mohla primeraným
spôsobom odškodniť jeho bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Bol toho názoru, že táto suma
nie je a nemôže byť základom pre výpočet trov právneho zastúpenia, ktoré súd priznal odporcovi,

pretože sa nedá presne matematicky vypočítať a jej výška je do značnej miery závislá od subjektívneho
posúdenia veci súdom. Súčasne bol toho názoru, že priznanie trov konania a trov právneho zastúpenia
odporcovi predstavuje neprimeranú tvrdosť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Prvostupňový súd si
neuvedomil, že on prišiel u zamestnávateľa o zdravie, má vážne narušený rodinný a spoločenský život,
stal sa z neho iný človek, stratil priateľov a stále mu reálne hrozí rozvod manželstva.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Právna úprava náhrady trov konania
sa v civilnom konaní spravuje zásadou úspechu vyjadrenou v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko mal
odporca v predmetnom konaní plný úspech, súd mu náhradu trov konania priznal v celom rozsahu

tak, ako ich vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., pričom výška peňažného plnenia, od ktorej
sa odvíja výška tarifnej odmeny advokáta v tomto konaní, je 852.715 Sk, t.j. 28.304,95 eur. Ide o
peňažné plnenie, ktorého sa navrhovateľ návrhom proti odporcovi na súde domáhal a ktorého sa
týka poskytnutá práva služba. Stanovenie tejto výšky bolo výlučne k dispozícii navrhovateľa, ktorý
mal možnosť dostatočne zvážiť odôvodnenosť svojho nároku, ako aj primeranosť požadovanej výšky

zvýšeného odškodnenia. Podľa jeho názoru v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, pričom navrhovateľ aplikáciu ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. relevantne neodôvodnil a dôvody hodné osobitného zreteľa nepreukázal.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý poukázal na to, že nakoľko trovy

konania z jeho strany uplatnené neboli, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadruje.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorémuje tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné,

pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/46/2007 bola náhrada škody z
pracovného úrazu, pričom navrhovateľ sa domáhal mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozsudkom zo dňa 03.04.2012, č.k. 16C/46/2007-357 súd prvého

stupňa v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.01.2014, č.k. 23Co/230/2012-435
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania odporcu.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania.

Rozhodujúci je výsledok konania. Môže ním byť plný úspech jedného účastníka alebo čiastočný úspech
každého účastníka. Ak mal jeden účastník plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov
proti neúspešnému účastníkovi. Povinnosti nahradiť trovy konania štátu je úplne alebo sčasti zbavený
iba ten účastník, u ktorého sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Môže ísť teda o
účastníka, ktorý bol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok a takisto môže ísť

o účastníka, ktorý síce nebol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok, ale súd
dospejekzáveru,žeuúčastníkasúinaksplnenépodmienkynatakétooslobodenie.Znamenáto,žeskôr
ako súd uloží účastníkovi povinnosť nahradiť štátu trovy, musí sa zaoberať otázkou možnosti splnenia
podmienky na oslobodenie tohto účastníka od povinnosti platiť súdny poplatok, teda musí skúmať, či
pomery účastníka odôvodňujú oslobodenie a súčasne či nejde o svojvoľné alebo zrejmé neúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 138 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je potrebné vytknúť súdu prvého stupňa, že uvedeným spôsobom nepostupoval,
keďže pred rozhodnutím, ktorým uložil vo veci neúspešnému navrhovateľovi povinnosť nahradiť štátu
trovy, nezaoberal sa otázkou možnosti splnenia podmienky na oslobodenie navrhovateľa od povinnosti

platiť súdny poplatok, teda neskúmal, či jeho pomery odôvodňujú oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Vzhľadom na uvedené je potrebné preto považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti
uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť trovy konania štátu za predčasné.

Ustanovenie § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci.

Rozhodovanie podľa citovaného ustanovenia je založené na týchto zásadách: a) účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal,
b) účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť náhrady trov konania proti
účastníkovi,ktorýmalvoveciprevažnýneúspech,c)akbolúspechaneúspechobochstránrovnaký,súd
rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, d) účastníkovi, ktorý mal vo veci

čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len
v nepatrnej časti alebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo na znaleckom posudku alebo úvahe súdu.
Účastník mal vo veci plný úspech vtedy, ak súd vyhovie jeho žalobe. Tam, kde má byť náhrada trov
konania rozdelená, je treba určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka
odpočítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany) a vo výške rozdielu má účastník právo, aby

mu druhý účastník nahradil trovy, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v prejednávanej veci bol navrhovateľ v celom rozsahu
neúspešný, keď jeho návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, a teda o trovách konania je dôvodné
rozhodovať v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnému odporcovi priznať náhradu účelne

vynaložených trov.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý
mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K
dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva,
ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej

úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav
scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa
môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých)
účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
Pôvodné znenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo
s účinnosťou od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti

a dôkazy uplatniť. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu
zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania.
Aplikáciatohtoustanoveniamusípretozodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípadu.Novela
účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie
predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri

rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných
a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k
uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho,
nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka
v konaní.

Odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa o nepreukázaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by vo veci úspešnému odporcovi nemala byť priznaná náhrada trov
konania, keď skutočnosti uvádzané navrhovateľom sú skôr skutočnosťami, ktoré mali byť zohľadnené
v konaní vo veci samej pri aplikácii ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom rozhodným bolo,

že odporca od začatia súdneho konania v celom rozsahu popieral nárok uplatnený navrhovateľom v
predmetnom konaní. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia súdu
prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Spornou otázkou v predmetnej veci je, na základe čoho sa určuje základná sadzba tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby, teda či sa vychádza z ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, alebo z ust. § 11 ods. 1 písm. a) citovanej
vyhlášky.

Priuplatnenínárokunamimoriadnezvýšenienáhradyzabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatnenia

podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. musí navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviesť jeho požadovanú
výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od
úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby až súdom prisúdená výška plnenia (nie navrhovateľom v návrhu
uplatnená) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej odmeny pre
určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že účastník je

zastúpený advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. Naviac, ak v takejto veci má rozhodnutie
súdu povahu konštitutívneho rozhodnutia (až jeho právoplatnosťou vzniká právo na plnenie) a účastník
poškodený na zdraví nemá inú možnosť, len domáhať sa priznania zvýšenia náhrady podaním návrhu
na súd. Tento záver napokon vyplýva i z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2007, sp. zn. 2
MCdo 3/2006 a zo dňa 30.06.2009, sp. zn. 2 MCdo 11/2008 a odvolací súd nemal dôvod v prejednávanej

veci sa od neho odchýliť. Potom vo veci, kde nebolo prisúdené žiadne plnenie z dôvodu zamietnutia
návrhu (ako je to v danej veci), teda keď nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch,
treba pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z ust. § 11ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/2008).

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby vychádzal z výšky navrhovateľom uplatňovaného nároku, jeho rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.

1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci prvostupňový súd posúdi vec v zmysle vyššie uvedeného a vo veci opätovne rozhodne,
pričom svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. i riadne odôvodní. V novom rozhodnutí
rozhodne i o trovách odvolacieho konania.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.