Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411214284
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6411214284.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi 1/ I. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX T., štátna príslušnosť SR, zastúpená opatrovníkom M. C.,
tajomníčkouinformačnéhocentraOkresnéhosúduZvolenaodporcovi2/G.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytom

L. XX, XXX XX T., štátna príslušnosť SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec o zaplatenie 5.125,88 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 10Cb/38/2012-91 zo dňa 19. novembra 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10Cb/38/2012-91 zo dňa 19. novembra 2012 p o

t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd konanie o zaplatenie sumy 5.125,88 Eur s príslušenstvom
zastavil. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 300,87 Eur a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Okresný súd zastavil konanie v súlade s § 96 ods. 1

O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh na zaplatenie 5.125,88 Eur s príslušenstvom podaním zo
dňa 22.10.2012 späť v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p.
tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal.

Len proti výroku o náhrade trov konania podal vedľajší účastník, ktorý vystupuje v konaní na strane
odporcov odvolanie z dôvodu, že okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov

právo na náhradu trov konania a teda ani vedľajšiemu účastníkovi túto nepriznal, a to napriek tomu, že
zastavenie konania v dôsledku späťvzatia návrhu bolo zapríčinené výlučne navrhovateľom, ktorý vzal
návrh bez akéhokoľvek odôvodnenia v celom rozsahu späť až potom, ako vedľajší účastník vstúpil do
konania. Podľa jeho názoru preto navrhovateľ procesne zavinil, že konanie bolo zastavené, v dôsledku
čoho je povinný hradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktoré mu v súvislosti s bránením práva
odporcu vznikli.

Poukázal na tú skutočnosť, že vstup združenia ako vedľajšieho účastníka do konania predpokladá
priamo § 93 ods. 2 O.s.p., pričom cieľom vstupu vedľajšieho účastníka do konania bolo chrániť záujmy
spotrebiteľa, čo aj bolo dosiahnuté, keďže navrhovateľ až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania
vzal návrh späť vzhľadom. Poukázal, že vedľajší účastník ako združenie nedisponuje osobami s
právnickým vzdelaním a preto je nevyhnutné, aby si na presadzovanie a ochranu práv spotrebiteľa

v súdnych konaniach sa dal zastupovať právnym zástupcom z radov advokátov, pričom takéto jeho
konanie nie je v rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Za právne zastúpenie je povinný vedľajší účastníkplatiť advokátovi odmenu, inak nebude právne zastúpený a ako nezisková organizácia nebude môcť
pokračovať v jej činnosti na ochranu práv spotrebiteľa. Vzhľadom na státisíce spotrebiteľských sporov
na súdoch SR a na enormné personálne, technické a finančné náklady pri zastupovaní spotrebiteľov

nie je možné bez toho, aby nevyužili služby advokátov účelne brániť práva spotrebiteľov, pričom nie je v
jeho úmysle navyšovať trovy konaní iba žiada, aby mu bola priznaná náhrada, na ktorú má objektívne a
preukázateľne nárok. Prípadné zníženie náhrady trov konania, pokiaľ by si to okolnosti prípadu vyžiadali,
ponechal odvolateľ na úvahe odvolacieho súdu, avšak v žiadnom prípade nesúhlasil s tým, že mu nárok
na náhradu trov konania nevznikol vôbec. Nesúhlasil ani s názorom prvostupňových súdov, že vedľajší

účastník v konaní nemohol vykonať ani úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
resp. že zmysle tohto úkonu nebol naplnený, nakoľko v danom prípade ide o opomenutie kontextu
predmetného sporu a pozadie vykonaných úkonov (objektívnosť nami vynaložených nákladov). Aj keď
neprimeranosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd
v zmysle judikatúry Súdneho dvora EU ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu
dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. Vstupom vedľajšieho účastníka do

konania sa žalobca zrazu v súdnych konaniach ocitol v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného
partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi.

S poukazom na uvedené vedľajší účastník na strane odporcu navrhol rozhodnutie okresného súdu v
napadnutom výroku o trovách konania zmeniť a priznať mu právo na náhradu trov konania za právne

zastúpenie z hodnoty 5.125,88 Eur v celkovej sume trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania
v celkovej sume 286,66 Eur. Poukázal tiež na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov o trovách konania,
ktoré sú odlišné od tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a § 214 ods.2 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným
Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 16.11.2011 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo
na zaplatenie sumy 5.125,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75% zo sumy 4.793,45 Eur

od 13.04.2007 do zaplatenia titulom nesplatenej časti úveru a úrokov z úveru poskytnutého právnym
predchodcom navrhovateľa E., a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavretej
dňa 02.09.2004. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.04.2007 uzavretou medzi pôvodným
veriteľom odporcu ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom nadobudol navrhovateľ týmto
dňom pohľadávku voči odporcovi.

Okresný súd vydal vo veci dňa 15.03.2012 platobný rozkaz, ktorý sa mu nepodarilo doručiť odporcovi
1/, na základe čoho okresný súd uznesením zo dňa 15.08.2012 č.k. 16Rob/1025/2011-77 podľa § 173
ods. 2 O.s.p. zrušil platobný rozkaz. Dňa 13.09.2012 bolo elektronickou formou doručené okresnému
súdu oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

Važecká 16, Prešov do tohto konania, ktorým oznamuje vstup do konania podľa § 93 ods.2 O.s.p. na
podporu odporcu, že žiada o doručenie návrhu s prílohami, ak vstúpil do konania na strane odporcu
už iný vedľajší účastník žiadal aj o doručenie jeho podania a súčasne navrhol v súlade s § 151 ods.1
O.s.p. priznať mu právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník doložil k podaniu aj všeobecnú
plnú moc advokáta JUDr. Andreja Cifru, ktorého poveril zastupovaním bez toho, že by bolo v tomto

podaní presne uvedené číslo konania, v ktorom má advokát združenie zastupovať. Následne okresný
súd zaslal oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania právnemu zástupcovi navrhovateľa,
ktorý podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.10.2012 vzal návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť s tým, že nesúhlasil s priznaním trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože mu
žiadne nevznikli, keďže sa právny zástupca Združenia na ochranu spotrebiteľa ani neoboznámil so

spisovým materiálom. Nebola tak splnená podmienka úkonu právnej služby, a to príprava a prevzatie
právneho zastúpenia. Zdôraznil tiež, že nevidí žiaden význam v právnom zastúpení Združenia na
ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže úlohou združenia je ochrana
spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil preto nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho
zastúpenia vedľajším účastníkom.

Poukázal tiež na tú skutočnosť, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, v ktorom bolo priznané
navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, preto považoval postup okresného súdu pri rozhodovaní
o náhrade trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi a k nemu za nerovný.Podľa § 137 O. s. p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa

jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Aj keď mohol vedľajší účastník vstúpiť do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. z vlastného podnetu a v
konaní by mal rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ktorému pomoc poskytuje, koná vždy iba sám za
seba, pričom sa predpokladá, že je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil.
Jeho motivácia je daná buď jeho právnym záujmom na takomto výsledku konania, o ktorý spravidla ide
vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie, t.j. jeho práva a

povinnosti vyplývajúce z hmotného práva alebo ak je v zmysle § 93 ods.2 O.s.p. daná jeho motivácia
predmetom jeho činnosti, ktorým je v prejednávanej veci ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu - zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho

zmysel a účel, a teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov, pričom takýmto konaním môže byť
zásadne len sporové konanie, čo však neplatí pre to štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje
o žalobe platobným rozkazom v skrátenom konaní, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď
bude proti platobnému rozkazu podaný odpor (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012, sp.
zn. 6 Cdo 207/2011).

Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva treba preto vykladať
tak,žetietoúčinkynastávajúoznámenímtretejosobysúdu,ževstupujedokonaniaakovedľajšíúčastník
na strane odporcu, avšak len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. V prejednávanej
veci ani okresný súd nemohol preskúmať tú skutočnosť, či by bol odporca ako hlavný účastník prejavil

súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, pretože navrhovateľ vzal návrh na základe svojho
vlastného rozhodnutia, v súlade s dispozičnou zásadou, ktorou je konanie pred súdom ovládané, späť.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu ktorým rozhodol o
riadne uplatnených trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že mu ich náhradu nepriznal je vecne

správne,pretosaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeajsjehoprávnymposúdenímajnapriektomu,
žeokresnýsúdhomalprvnežonáhradetrov prvostupňového konaniarozhodolvyzvaťpostupompodľa
§ 151 ods.4 O.s.p. na ich vyčíslenie. S právnym názorom vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý
sa ním stal doručením oznámenia o jeho vstupe do konania okresnému súdu, že mu vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom, ktorého si zvolil trovy vo forme odmeny za jeho zastupovanie sa odvolací

súd rovnako, ako ani okresný súd nestotožnil. Odvolací súd je však toho právneho názoru, že postup
okresného súdu, ktorým nevyzval vedľajšieho účastníka na vyčíslenie ním riadne uplatnených trov nie
je takým procesným pochybením okresného súdu, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie
o trovách konania, preto na túto vadu konania podľa § 212 ods. 3 O.s.p. neprihliadol.

Je treba uviesť, že vedľajší účastník v prvostupňovom, ale ani v odvolacom konaní nepreukázal, že mu v
priebehu konania skutočne ním uplatnené trovy vznikli a že tieto boli účelne vynaložené práve v spojení
s týmto súdnym konaním. Odvolací súd je toho právneho názoru, že do trov konania uvedených v §
137 O.s.p. nie je možné zahrnúť trovy, ktoré vznikli len v súvislosti so zaslaním oznámenia o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania a keď nevznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním.

Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadnemu,
a teda ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. K okolnostiam, ktoré odôvodňujú
priznanie náhrady trov konania podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. patrí najmä výsledok konania, priktorom musí súd zohľadniť návrhy účastníkov, ktoré v priebehu konania vykonali, okolnosti za ktorých
konanie začalo, ako aj tie, ktoré ovplyvnili jeho priebeh. Úvaha okresného súdu o tom, do akej miery
zohľadní vyššie uvedené skutočnosti sa následne premietne v rozhodnutí o náhrade trov konania. Vždy,

keď súd zastavuje konanie z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom, zaoberá sa najskôr otázkou,
či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie toho, že konanie muselo
byť zastavené môže spočívať v akýchkoľvek subjektívnych alebo objektívnych dôvodoch, ktoré vznikli
buď na strane navrhovateľa alebo na strane odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka, pričom zavinenie
musí posúdiť súd výlučne z procesného hľadiska, a teda podľa procesného výsledku. Ak je dôvodom

zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne pre správanie iného účastníka. Aplikácia § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. prichádza
preto do úvahy vždy vtedy, ak nie je dôvod pre postup podľa § 146 ods.2 O.s.p.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom vedľajšieho účastníka o tom, že v prejednávanej
veci boli dané zákonné predpoklady pre postup okresného súdu podľa § 146 ods. 2, prvá veta

O.s.p., a nie pre postup podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p., pretože ním vyslovená domnienka
späťvzatia návrhu navrhovateľom len preto, že ako vedľajší účastník vstúpil do konania, nebola v
konaní preukázaná. Naopak z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že platobný rozkaz,
ktorý bol v prejednávanej veci voči odporcom vydaný súdom prvého stupňa dňa 15.03.2012 nebol
odporcovi 1/ riadne doručený do vlastných rúk, a preto okresný súd uznesením zo dňa 15.08.2012 zrušil

platobný rozkaz. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS pritom oznámil svoj vstup do konania
na strane odporcu elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.09.2012. Z obsahu
oznámenia vedľajšieho účastníka o jeho vstupe do konania jednoznačne vyplýva, že o prejednávanej
veci okrem čísla konania, do ktorého vstup oznámil a označenia odporcu nemal žiadnu vedomosť,
nemal k dispozícii návrh na začatie konania, preto sa jeho advokát ani nemohol žiadnym relevantným

spôsobom vopred pripraviť a prevziať vec na zastupovanie, a teda sa so spisovým materiálom žiadnym
spôsobom neoboznámil. Táto skutočnosť vyplýva aj z jeho žiadosti o doručenie akéhokoľvek podania
prípadného iného vedľajšieho účastníka, ak tento vstúpil do konania. Okresný súd sa preto okrem
zisťovania podkladov pre to, aby sa vysporiadal s mierou zavinenia každého z účastníkov konania na
zastavení konania správne zaoberal aj účelnosťou trov, ktoré by v prípade, aj keby boli bývali vedľajším

účastníkom vyčíslené, nebolo možné posúdiť ako účelne vynaložené na bránenie práv odporcu.

Okresný súd v konaní správne zistil, že vedľajší účastník je združením, ktoré bolo založené na ochranu
spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa dôvodne predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto
účelom spotrebiteľovi aj tým, že ho bude zastupovať v občianskom súdnom konaní ako vedľajší účastník

sám bez toho, aby sa musel dať zastupovať advokátom. Odvolací súd je však toho právneho názoru, že
každá právnická osoba sa môže dať rovnako, ako aj každá fyzická osoba zastúpiť právnym zástupcom,
ktorého má právo zvoliť si, čo má vyplýva z čl. 47 ods.2 Ústavy SR. Neznamená to však, že trovy
zastúpenia, ktoré vedľajšiemu účastníkovi vzniknú, mu budú druhým účastníkom aj nahradené. Preto
je nevyhnutné v každom individuálnom prípade, v ktorom sa dal vedľajší účastník zastúpiť advokátom,

a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu skúmať účelnosť trov právneho
zastúpenia a zvážiť, či úkony advokáta boli vynaložené účelné a hospodárne (nález Ústavného súdu
SR II ÚS 78/03).

Zo spisového materiálu vyplýva, že k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je priložená

plná moc na zastupovanie pre advokáta, udelená mu združením, avšak plná moc udelená združeniu
odporcom sa v spise nenachádza, z čoho jednoznačne vyplýva, že odporca o vstupe vedľajšieho
účastníka nemal žiadnu vedomosť. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že do konania vstupoval
vedľajší účastník len na základe svojho vlastného rozhodnutia, čo v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p. mohol,
avšak urobil tak bez akéhokoľvek oboznámenia sa s prejednávanou vecou, či už odporcom alebo

oboznámením sa so spisom, preto advokátovi nemohlo vzniknúť právo na odmenu za úkony, ktoré
preukázateľne nevykonal. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka by z vyššie uvedených dôvodov
nemohla byť priznaná odmena za zastupovanie - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, aj keby si jej náhradu bol vedľajší účastník vyčíslil, pretože advokát nemal žiadnu vedomosť
o predmete sporu, v dôsledku čoho nie sú vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania za tento

úkon vynaložené účelne. Ak si teda vedľajší účastník zvolil na zastupovanie v tomto konaní advokáta,
čo mohol, nič mu nebráni, aby takto vzniknuté trovy advokátovi uhradil zo svojho.V oznámení vedľajšieho účastníka o vstupe do tohto konania nie sú uvedené žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by sa dotýkali či už účastníkov alebo predmetu sporu, nie sú v ňom uvedené žiadne
konkrétne námietky a ani námietku premlčania tak, ako to uvádza vo svojom odvolaní. Odvolaciemu

súdu sú z rozhodovacej praxe známe aj ďalšie podobné prípady ako je prejednávaná vec, v ktorých sú
podané odvolania tohto istého vedľajšieho účastníka s rovnakým obsahom paušálnym spôsobom bez
toho, že by bol mal o predmete sporu akúkoľvek vedomosť, čo prinajmenšom vzbudzuje pochybnosť o
účele a cieli vstupu vedľajšieho účastníka do konania, a to o to skôr, že z obsahu oznámenia jeho vstupu
do konania ani jednoznačná ochrana konkrétnych práv označeného spotrebiteľa nevyplýva.

Ak by aj odvolací súd pripustil názor vedľajšieho účastníka obsiahnutý v odvolaní, že jeho vstup do
konania bol dôvodný, v konaní nepreukázal, že mu skutočne vznikli tie trovy, náhrady ktorých sa v
odvolaní domáha.

Navyše je konanie o veci samej už právoplatne skončené jeho zastavením, pretože žiaden z účastníkov

odvolanie proti prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia nepodal. Aj z tohto dôvodu nie je možné
užskončenékonaniepostupompodľa§109ods.1písm.c)O.s.p.tak,akotonavrhovalvedľajšíúčastník,
prerušiť.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v

napadnutej časti výroku o trovách konania je podľa § 219 ods.1 O.s.p. vecne správne, preto ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu
by bol priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Keďže navrhovateľovi v
súvislosti s bránením práva v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, nemohol mu ich náhradu súd

priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.