Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613222684
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613222684.5

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu N. Ú., T.. XX.XX.XXXX,
U. H. Y., R. XXX, štátny občan SR, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom vo
Zvolene, Dukelských hrdinov 16 proti žalovanému C. X. G., G..M..B.. G. G.S. D. H., C. XX, V.: XX XXX
XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho
16, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

rozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduVICTORIA,RozhodcovskýsúdvŽiline,sosídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. RK-PC-1986/13-LP zo dňa 11.10.2013 s a z r u š u j e.

Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu VICTORIA, Rozhodcovský súd
v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. RK-PC-1986/13-LP zo dňa 11.10.2013 s
a o d k l a d á do právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1 292,17 Eur na
účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur v

lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1986/13-
LP VICTORIA ROZHODCOVSKÝ SÚD V ŽILINE so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 793/21, ktorý
vydal v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou o zaplatenie 2211,91
Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 29.06.2012 Zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8500003229, na základe ktorej mu bol žalovanou poskytnutý úver vo

výške 1170,- Eur. Zmluva o úvere je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou
zmluvou. Predmetná rozhodcovská zmluva je podľa žalobcu neplatná pre rozpor s § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko vyžaduje, aby všetky spory so žalovaným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách neplatné. So žalobou sa nemal možnosť oboznámiť, pretože mu bola
doručenáspolusvýzvounavyjadreniekžalobespoločnesrozhodcovskýmrozsudkom.Žalobcovineboli

doručené všetky relevantné písomnosti pred vydaním rozsudku, čím bola porušená zásada rovnosti
rozhodcovského konania. Žalobca ďalej namietal, že nebol poučený v rámci množstva formulárov a
zmluvných dojednaní, ktoré mu boli žalovanou predložené v rovnaký deň k podpisu, že rozhodcovská
zmluva obsahuje dojednanie, ktoré nemusí akceptovať. Žalobca poukazuje na uznesenie NS SR 6MCdo
9/2012 z 16.01.2013, podľa ktorého sa dodávateľ nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za uzavretie
neprijateľnej rozhodcovskej doložky s poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ uplatnením

v neprospech spotrebiteľa, ktorý môže v prípade spotrebiteľa prichádzať do úvahy len výnimočne, ak
to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu. Tento princíp ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým jeprincíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa mu nemôže byť na ujmu. Napriek
zdanlivo individuálne uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy a možnosti odstúpenia od nej v lehote 14 dní,
formulárove znenie zmluvy neumožnilo žalobcovi ovplyvniť jej znenie. Znením bodu 5 rozhodcovskej

zmluvy boli porušené žalobcove spotrebiteľské práva s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS
z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v nadväznosti na rozsudok
Európskeho súdneho dvora Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s.
I-4941. Voľba rozhodcovského súdu bude takmer vždy na strane žalovaného ako veriteľa, nakoľko miera
jeho práv voči žalobcovi v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka zabezpečuje dominanciu v zmluvnom

vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany žalobcu ako dlžníka.

Žalovaná k žalobe uviedla, že žaloba je nedôvodná, pretože rozhodcovská zmluva bola uzavretá
účastníkmi konania, je od úverovej zmluvy samostatným právnym úkonom. Žalobca nemusel
rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, čo vyplýva z výslovného záväzného vyhlásenia žalovaného v bode
2 rozhodcovskej zmluvy, ako aj z bodu 7, kde má dlžník právo na odstúpenie od rozhodcovskej

zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva je individuálne uzavretou zmluvou, čo je
dané jej uzavretím na samostatnej listine, jej obsahom, okolnosťami jej vzniku, trvania a možného
jednostranného ukončenia. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie resp. ďalšie
trvanie nie je podmienkou uzavretia a trvania samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Pokiaľ ide o
žalobcom tvrdené porušenie zásady rovnosti, žalovaná poukazuje nato, že rozhodcovský rozsudok bol

vydaný na základe rovnakého postupu ako sa uplatňuje v konaní pred súdom pri vydaní platobného
rozkazu, pričom žalobca bol vyzvaný na podanie žalobnej odpovede, ktoré nevyužil, čo nie je
oprávneným dôvodom tvrdenia o porušení rovnosti účastníkov konania. Žalobca neuviedol dôvody pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j).

Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žalovaná, nakoľko sa účastník, ktorý boli
riadne predvolaný na termín pojednávania nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o jeho odročenie, súd potom postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal vec v
neprítomnosti účastníkov.

Zo spisu Victoria rozhodcovského súdu v Žiline súd zistil, že žalovaná v postavení žalobcu podala na
Victoria rozhodcovského súd v Žiline žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalobcu v postavení žalovaného
zaplatenia sumy 2211,91 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo
výške 1,775% ročne z jednotlivých súm až do zaplatenie, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta
spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1170,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po

dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 2211,91 Eur do zaplatenia. Z rozhodcovského rozsudku zo dňa 11.10.2013 Mgr. Lucie
Pohančeníkovej rozhodcu Victoria rozhodcovského súdu v Žiline v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o. proti žalovanému Jánovi Úradníkovi, Hrabovo 701, Kalinovo rozhodca rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 211,91 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065%

denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne z jednotlivých súm až do zaplatenie, a to až do
dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1170,- Eur, pričom
odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok
z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2211,91 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské
konanie 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia 356,76 Eur. Rozsudok bol doručený žalovanému Jánovi

Úradníkovi dňa 14.11.2013 (zistené z doručenky). Súčasťou rozsudku bola výzva na podanie žalobnej
odpovede do 10 dní od doručenia výzvy.

Súčasťou rozhodcovského rozsudku bolo poučenie, že žalovaný môže do 10 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku podať žalobnú odpoveď. Spolu s podaním žalobnej odpovede bol žalovaný

povinný zaplatiť poplatok za žalobnú odpoveď v lehote na podanie žalobnej odpovede. Tiež bol poučený
o možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v lehote do 30 dní od doručenia
rozhodcovskému rozsudku.

Z priloženého rozhodcovského spisu mal súd za preukázané, že rozsudok spolu s výzvou doručený
žalobcovi dňa 14.11.2013, pričom žalobnú odpoveď mohol podať do 24.11.2013 v rámci 10 dňovej
lehote. Žalobca nepodal žalobnú odpoveď a rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným 26.11.2013
a vykonateľným 30.11.2013.Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil, že bola podpísaná žalobcom
dňa 25.06.2012 a žalovanou dňa 29.06.2012. V zmysle bodu 5 zmluvy - Údaje o požadovanom

revolvingovom úvere v zátvorke s uvedeným textom „vyplňte“, vyplýva, že dlžník žiada veriteľa o
poskytnutie úveru (úverového limitu) vo výške 1 170,-Eur, pri splatnosti úveru v počte 42 splátok,
splatných vždy k 28. dňu v mesiaci, pričom výška mesačnej splátky predstavuje 62,69 Eur vrátane
úrokov. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver s úrokmi za celú dobu čerpania úveru)
je 2 632,98 €. V bode 5 dlžník žiadal predpokladanú RPMN za úver 70,02%, ročnú úrokovú sadzbu

úveru 70,02 %, priemernú RPMN za úver 46,52 %, pri poskytnutej čiastke revolvingu 616,87 Eur,
celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania
revolvingu) 1504,56 Eur. Predpokladaná RPNM pri poskytnutí revolvingu je 63,32% a ročná úroková
sadzba revolvingu je 76,21%. Účelom úveru je rekonštrukcia nehnuteľnosti.

Údaje v bode 6 zmluvy označenej textom „nevyplňajte“ - Údaje o schválenom revolvingovom úvere,

nekorešpondujú údajom v bode 5 - údaj o RPNM za úver je 70,14 % a v údaji o predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu, ktorá je 60,50%.

Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi v zmysle Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX vyplývajú údaje o schválenom úvere v zmysle, ktorých schválená výška úveru

predstavuje 1 170,-Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov pri mesačnej splátke 62,69 Eur a dátume splatnosti
prvej splátky 28.07.2012 a dátume poslednej splátky 28.12.2015. Celková výška úveru je vyjadrená
sumou 1170 €, pričom uvádzaná priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o
revolvingovom úvere je 46,52 % a RPMN úveru ako 70,14 %. Schválená výšku revolvingu predstavuje
704,32Eur,zvýšeniecelkovejvýškyúverupovykonanírevolvingusumou704,32Eurprivýškemesačnej

splátky úveru po vykonaní revolvingu 62,69 Eur, RPMN po vykonaní revolvingu predstavuje 60,50 %.
Úverový limit je uvádzaný v sume 1 170,-Eur, odplatou za poskytnutie služby v zmysle bodu 8 odsek 8.1
písmeno a) dohody o poskytnutí služby vo výške 168,17 Eur a ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,02 %.

Dňa 29.06.2012 bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXX medzi žalovanou ako

veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že veriteľ a dlžník sa dohodli
na znení rozhodcovskej zmluvy, kde podľa článku 5 zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov

podľa rokovacieho poriadku týchto rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak
arbitration court, s.r.o., Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria
legal arbiter, s.r.o. Výber rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. Z bodu 7 vyplýva, že dlžník bol oprávnený od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie bol dlžník povinný

vykonať v písomnej forme. Z bodu 2 vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úver medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie
je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Z karty klienta (na č. l. 26) vyplynulo, že žalobcovi bola vyplatená čiastka 1001,85 Eur, z úveru splatil
421,07 Eur, pričom zostalo doplatiť 2 211,91 Eur.

V Pokuse o zmier zo dňa 07.08.2013 vyzvala žalovaná žalobcu na zaplatenie 2675,71 Eur do 7 dní od
doručenia výzvy, pričom nebola predložená predložená doručenka alebo iný doklad o doručení.

Z rokovacieho poriadku článok 15 ods.1, 2, 3 stáleho rozhodcovského súdu Victoria Rozhodcovský súd
v Žiline je uvedené: „Pokiaľ je možné vo veci rozhodnúť na základe písomných podkladov predložených
žalobcom, z ktorých vyplýva skutkový a právny stav tvrdený žalobcom v žalobe, ktorý je po ich
preskúmaní nepochybný, Rozhodcovský súd môže rozhodnúť v zrýchlenom konaní v zmysle tohto

článku Rokovacieho poriadku, a to aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez vyjadrenia žalovaného.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v zmysle predchádzajúceho odseku tohto článku
Rokovacieho poriadku doručí Rozhodcovský súd spolu so žalobou a dôkazmi žalovanému a vyzve ho
na podanie žalobnej odpovede v lehote do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že Rozhodcovský súd jeoprávnený túto lehotu primerane predĺžiť, najmä vzhľadom na obtiažnosť veci. Spolu s podaním žalobnej
odpovede je žalovaný povinný zaplatiť poplatok za žalobnú odpoveď v súlade s Poplatkovým poriadkom
na základe výzvy Rozhodcovského súdu, a to v lehote na podanie žalobnej odpovede stanovenej vo

výzve na podanie žalobnej odpovede. Ak žalovaný na základe výzvy Rozhodcovského súdu poplatok
za žalobnú odpoveď v určenej lehote nezaplatí, Rozhodcovský súd na podanú žalobnú odpoveď
síce prihliadne, v rozhodnutí, v ktorom rozhodne o náhrade trov rozhodcovského konania však bude
oprávnený povinnému účastníkovi uložiť povinnosť zaplatiť tento poplatok priamo Rozhodcovskému
súdu s tým, že takéto rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude, po tom ako nadobudne právoplatnosť

a vykonateľnosť, riadnym exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona c. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov. V prípade, ak žalovaný podá žalobnú odpoveď riadne a včas podľa
odseku 2 tohto článku tohto Rokovacieho poriadku, Rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok zruší a
vykoná rozhodcovské konanie v zmysle ustanovení tohto Rokovacieho poriadku. V opačnom prípade
sa rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v zmysle tohto článku Rokovacieho poriadku

považuje za riadny rozhodcovský rozsudok vydaný v zmysle Tretej časti Rokovacieho poriadku.“

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalovanou mu boli predložené spolu so zmluvou o úvere ďalšie
dokumenty. Prostredníctvom žalovanej mu bolo oznámené, že dokumenty patria k zmluve a treba ich
podpísať, pričom mu nič nebolo oznámené. Žalobca nevedel nič o rozhodcovskom súde a domnieval

sa, že ide o poistenie z úveru. Keďže žalobcovi neboli žalovanou ani predložené dokumenty vrátane
rozhodcovskej zmluvy, ktoré podpísal, nevedel, že môže vypovedať samotnú rozhodcovskú zmluvu. O
tom, že išlo o rozhodcovskú zmluvu zistil, až keď mu bol doručený rozhodcovský rozsudok.

Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní (účinnom ku dňu 29.06.2012)

účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo
v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť

rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník
rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského
konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka
rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli
ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol

rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského
konaniapredvydanímrozhodcovskéhorozsudkuniezosvojejvinynemoholdosiahnuť,g)bolaporušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať
o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený
trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j)

pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ak
podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1, 2 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku
1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom

rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 17 citovaného zákona účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je

neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (účinnom ku dňu 29.06.2012) (ďalej len
„OZ“) účinnom k spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým

určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné
konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 9 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinný k 29.06.2012) Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o

spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania

a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úverevzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú

sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne

a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie

a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony

notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2

za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca podal žalobu v lehote podľa § 41 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z. z., keď rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 14.11.2013 a žalobu na súd podal
dňa 13.12.2013.

Súd sa v prvom rade vysporiadal s platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Z vykonaného dokazovania súd
právne posudzoval zmluvu o revolvingovom úvere. Mal pri tom za preukázané, že tak ako je formulovaná
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere v bode 5 (označené slovom
„vyplňte“), z ktorej vyplýva, že ju vypĺňal žalobca ako dlžník a v bode 6, z ktorého vyplýva, že je vypĺňala
žalovaná (označené slovom „nevyplňajte“), jedná sa v prvom prípade o návrh na uzavretie zmluvy zo

strany žalobcu, podpísaný žalobcom dňa 25.06.2012 a v druhom prípade o prípadné prijatie návrhu zo
strany žalovanej podpísané žalovanou dňa 29.06.2012. S poukazom na § 44 ods. 2 OZ však vzhľadom
nato, že prijatie zo strany žalovanej má rôzne hodnoty RPNM t.j. 70,14 % v porovnaní s 70,02% v návrhu
vyjadrenom žalobcom a hodnoty predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 60,50% zo stranyžalovanejvporovnanís63,32%vnávrhuvyjadrenomžalobcom,idezostranyžalovanejoprijatienávrhu,
ktorý obsahuje zmeny a teda je v zmysle § 44 ods. 2 OZ odmietnutím návrhu a je teda novým návrhom.
Vzhľadom nato má súd za preukázané, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi

žalovanou a žalobcom. To isté sa týka a platí pre Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi na č.
l. 25, ktorý obsahuje taktiež rovnaké zmeny zo strany žalovanej, oproti pôvodnému návrhu úverových
podmienok zo strany žalobcu.

Z uvedeného dôvodu pri aplikácii § 44 ods. 2 OZ súd vyhodnotil, že rozhodcovský súd sa nevysporiadal,

s tým, či vôbec došlo alebo nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ako vyplynulo
z dokazovania vykonaného súdom, proces uzavretia písomnej zmluvy nebol dovŕšený, a teda nedošlo
ani k uzavretiu platnej zmluvy. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedené, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
aj náležitosti uvedené v spomínanom paragrafe. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o
právny úkon - zmluvu, ktorej proces uzatvorenia upravuje aj § 44 ods. 2 OZ. Na základe uvedeného

súd považoval rozhodcovský rozsudok za nesprávny podľa § 40 ods. 1 písm. j), na ktoré musí súd
pri svojej rozhodovacej činnosti prihliadať v rámci kontroly ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a nasl.
OZ, keďže rozhodcovský súd neaplikoval prieskum ochrany spotrebiteľského práva a v rámci neho
skutočnosť, či bola vôbec bola uzavretá zmluva. Taktiež v prípade predmetnej zmluvy pri takom spôsobe
ako si žalovaná určila, t. j. že údaje o schválenom revolvingovom úvere RPNM vypĺňala žalovaná ako

prijatie návrhu avšak so zmenami, spôsobuje, že ak by aj zmluva bola uzavretá, tak RPNM za úver
by nebola dohodnutá vzhľadom na rozdielne hodnoty v zmluve, a to platí rovnako v prípade RPNM
po poskytnutí revolvingu, ktorá je rozdielna, a teda súd by vzhľadom na takúto zmenu, mal zato, že
RPNM nebola uvedená, čím podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v zmluve absentuje obligatórna
náležitosť. Taktiež podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v zmluve absentuje doba trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je obligatórna
náležitosť, ktorá sa v zmluve nenachádza, a nemožno ju zhojiť ani jej dodatočným pojatím do textu
oznámenia o schválení úveru dlžníkovi, ako to žalovaná vykonala, nakoľko takto spotrebiteľ nemal
možnosť sa vôbec s týmto oboznámiť. Súd má zato, že rozhodcovský súd v danom prípade neprihliadol
nauvedenéustanoveniaoochranespotrebiteľaatedasúdzrušilrozhodcovskýrozsudokpodľa§40ods.

1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. Zároveň, keďže mal súd zato, že samotná zmluva o revolvingovom
úvere nebola platne dojednaná, neplatnou je aj rozhodcovská zmluva a to aj pri rešpektovaní pravidla
stanoveného v § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Keďže nebola uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere, nemôže byť platnou ani rozhodcovská zmluva, nakoľko táto je výlučne viazaná na existenciu
tejto zmluvy, čo vyplýva z bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej rieši spory, nezrovnalosti a

nároky vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere. Ak však Zmluva o
revolvingovom úvere nevznikla a ide o tzv. non negotium, nemôže byť platná ani Rozhodcovská zmluva,
nakoľko v súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. sa aj na ňu samotnú vzťahuje dôvod neplatnosti
zmluvy. Na základe vyššie uvedeného súd preto zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok, tak ako aj
žalobca namietal podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., keďže súd dospel k právnemu

záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva je neplatná.

Navyše na základe výpovede žalobcu súd zistil, že sa nejedná v prípade Rozhodcovskej zmluvy
o individuálne dojednanú zmluvu, pretože ako to vyplynulo, tento nebol pri podpise Zmluvy o
revolvingovom úvere a Rozhodcovskej zmluve informovaný o jej náležitostiach a uvedená zmluva

mu bola predložená ako formulárová predtlač, ktorej obsah nemal možnosť ovplyvniť, dopĺňali sa len
údaje o povinnom ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Žalobcovi pri podpise návrhu na uzavretie
Zmluvy o revolvingovom úvere boli uvedené len údaje revolvingového úveru, a to v nedostatočnej miere
len o výške poskytnutého úveru a výške jednotlivých splátok. Rozhodcovská zmluva bola žalobcovi
pri podpise revolvingového úveru len daná na podpis bez ďalšieho oboznámenia. Žalobca nevedel

za daného stavu posúdiť svoje možnosti, ovplyvniť obsah takejto zmluvy a nemal vedomosti, čo
znamená rozhodcovská zmluva. Žalobcovi nebol poskytnutý ani exemplár Rozhodcovskej zmluvy. Preto
aj napriek tomu, že sa v zmluve nachádzala možnosť na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, mal
byť žalobcovi poskytnutý exemplár Rozhodcovskej zmluvy a spotrebiteľ mal byť riadne upozornený
na obsah a význam rozhodcovskej zmluvy. To isté platí pre riadne upozornenie na obsah a význam

alternatívneho spôsobu riešenia sporov. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/1/2012, s ktorým sa stotožňuje, kde najvyšší súd uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa
poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskomkonaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne

znamená.“ V danom prípade neboli žalobcovi poskytnuté informácie o tom, čo znamená podriadenie
sa režimu rozhodcovského súdu a navyše žalobcovi nebol ani ponechaný exemplár rozhodcovskej
zmluvy. Súd sa stotožňuje aj s argumentami najvyššie súdu v citovanom rozhodnutí, že neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť mu nemôže byť na ujmu.

Súd sa stotožnil, že dôvodom neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je aj s poukazom na rozsudok
Súdneho dvora EÚ Océano Grupo Editorial a Salvat Editores C-240/98, C-244/98, tzv. geografická
neprijateľnosť miesta konania, to znamená, že sídlo rozhodcovského súdu od bydliska žalobcu je
neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu v prípade určovania jej príslušnosti podľa §
87 písm. f) O. s. p. a to v prípade konania ústneho rozhodcovského konania. Súd poukazuje nato,
že podľa prílohy Smernice Rady 93/13EHS z 05.04.1993 bod 1 písm. q) podmienky, ktorých zmyslom

alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Smernica považuje za neprimerané riešenie sporov

zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní, pričom neprimeranosť je tu posudzovaná v tom
význame, že podnikateľ ako jedna zo zmluvných strán oproti spotrebiteľovi nesmie zneužívať svoje
silnejšie postavenie, ktoré je daný tým, že spotrebiteľ ako druhá zmluvná strana nie je schopný presadiť
zmenu vo formulárovej zmluve a v prípade úverovej zmluvy sa spotrebiteľ často nachádza vo finančnej
tiesni, čím má podnikateľ v postavení veriteľa dominanciu a neprimeranú výhodu v tomto vzťahu. Za

neprimeranú výhodu súd považuje aj riešenie sporov cestou rozhodcovských súdov, kde nie je potrebné
nariaďovať pojednávania a tieto spory sa tak prenášajú zo sústavy nezávislých súdov, ktoré dôsledne
uplatňujú kontrolu ochrany spotrebiteľa k rozhodcovským súdom, ktoré v danom prípade uplatňujú
kontrolu ochrany spotrebiteľa len formálne. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva preto znemožňuje
fakticky voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu nezávislým súdom, nakoľko vzhľadom na

nepomer povinností spotrebiteľa ako dlžníka oproti podnikateľovi ako veriteľovi, je zrejmé, že prípadnú
žalobu bude podávať v prevažujúcej miere veriteľ na rozhodcovský súd, čím znemožní spotrebiteľovi
dosiahnuť rozhodovanie sporu nezávislým súdom.

Preto je rozhodcovská zmluva neplatná aj s poukazom na § 53 ods. 5 OZ, podľa ktorého sú neplatné

neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom takou podmienkou je riešenie sporov medzi
žalobcom a žalovaným cestou rozhodcovského súdu, nakoľko došlo na základe vyššie uvedených
argumentov k porušenie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a ich aplikácie.

Pokiaľ sa týka námietok žalovanej, že rozhodcovskú zmluvu žalobca nemusel podpísať a ide o

individuálne uzavretú rozhodcovskú zmluvu, tu súd okrem vyššie uvedený zistení (t. j. zmluva bola
predtlačená, žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, nebola mu ani odovzdaný exemplár, a teda
nebol dostatočne informovaný o tom, že môže odstúpiť od tejto zmluvy) súd poukazuje aj na skutočnosti
na ktoré poukázal žalobca zistené v konaní tunajšieho súdu sp. z. 12C/137/2014, kde v rozsudku č. k..
12C/137/2014-94 z 09.12.2014 vyplýva, že žalovanej rozhodcovská zmluva k zmluve o revolvingovom

úvere s iným spotrebiteľom bola preukázateľne podmienkou jej podpisu, bez nej nebolo možné uzatvoriť
takúto úverovú zmluvu, a táto skutočnosť, známa súdu z jeho činnosti teda vyvracia žalovanej tvrdenia
ohľadom toho, že ide o individuálne dojednanie, ktoré nemôže byť neprijateľnou podmienkou podľa §
53 ods. 5.
Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní a žalovanej

nesúhlasom k tejto skutočnosti tu sa súd stotožnil s názorom žalovanej, že konanie nebolo postihnuté
touto vadou s poukazom na článok 15 rokovacieho poriadku, ktorý upravoval písomné konanie a tu
postupoval v súlade s uvedeným článkom, čím nebol porušený § 17 zákona č. 244/2002 Z. z.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Vyššie uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne kritériá, ktoré by obligatórne mali byť
zohľadňované pri rozhodovaní súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti. Súd má za to, že dôvodnosťtakto podaného návrhu je daná už samotným charakterom prejednávanej veci, navyše bez odloženia
vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku, by hrozilo riziko výkonu tohto rozhodnutia. Keďže
povinný z tohto exekučného titulu podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a z toho

vyplývajúce preskúmanie procesného postupu, ktorý tomuto rozhodnutiu vychádzal, je preto dôvod
očakávať, že plniť dobrovoľne nebude a na plnenie vyčká až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý
vysloví, či v predmetnom rozhodcovskom konaní a následne rozhodcovskom rozsudku neboli porušené
jeho procesné práva. Súd preto odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil celkovo trovy právneho zastúpenia vrátane náhrad vo výške 1
292,17 euro vrátane DPH, kde hodnota jedného úkonu je v zmysle § 11 ods. 1 písmeno a/ vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb určená vo výške
1/13 výpočtového základu pre každý rok, nakoľko sa jedná o vec kde je hodnotu sporu možné určiť len
s nepomernými ťažkosťami. Pre rok 2013 je v zmysle citovaného ustanovenia tarifná hodnota úkonu

stanovená vo výške 60,07 Eur, pre rok 2014 vo výške 61,87 euro a pre rok 2015 vo výške 64,54 Eur.

Právny zástupca žalobcu si v časti odmena za úkony uplatnil náhradu trov celkovo vo výške 555,90 euro
bez DPH, za tieto úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia 10.12.2013, podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku 13.12.2013, žiadosť o odklad vykonateľnosti rozsudku 22.04.2014,

účasťnapojednávaní18.07.2014,písomnépodanievovecisamej01.08.2014,účasťnapojednávaniach
13.08.2014, 03.09.2014, 26.09.2014 a 23.02.2015. Spolu s DPH si teda advokát uplatnil odmenu za
úkony právnej služby celkovo vo výške 667,08 euro. K týmto úkonom si uplatnil taktiež tzv. režijný paušál
2 x 7,81 euro (rok 2013), 7x 8,04 euro (rok 2014) euro a 1 x 8,39 euro (rok 2015), celkovo vo výške
86,70 s DPH. Právny zástupca žalobcu si ďalej uplatnil náhradu cestovného a za stratu času, za cesty na

pojednávania dňa 18.07.2014, 13.08.2014, 03.09.2014, 26.09.2014 a 23.02.2015, pričom sa jednalo o
cesty Zvolen - Lučenec a späť, každá cesta v rozsahu 116 km resp. 4 začaté polhodiny. V časti náhrady
cestovného si právny zástupca žalobcu uplatnil
- Náhradu cestovného vo výške 0,183 Eur/km, spolu za 580 km teda 106,14 Eur bez DPH, po započítaní
DPH 127,37 Eur

- Náhradu pohonných hmôt pri spotrebe 9,2l/100km x 1,353 Eur/liter, spolu 72,20 Eur bez DPH, po
započítaní DPH 86,64 Eur
- Náhradu za stratu času za 16 polhodín v sadzbe stanovenej vyhláškou 655/2004 Z.z. (rok 2014) vo
výške 13,40 Eur/polhodina a 4 polhodiny v sadzbe stanovenej vyhláškou 655/2004 Z.z. (rok 2015) vo
výške 13,98 Eur/polhodina, spolu teda v položke náhrada za stratu času 270,32 Eur bez DPH, s DPH

teda 324,38 Eur.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi ako účastníkovi
v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške
1 292,17 Eur voči žalovanej, ktorá v konaní úspešná nebola, pričom v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p. je

povinná ju zaplatiť advokátovi žalobcu. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd
z § 11 ods. 1 písm. a), § 13 a), c), d), § 15, 16 ods. 3, 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenáchanáhradáchadvokátov,§7ods.1,2,4,5vyhláškyč.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradách,
§ 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady
za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

Výrok o povinnosti nahradiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 euro vychádza z
ustanovenia § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú

časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V súvislosti s podaným návrhom na začatie konania
tu vznikla poplatková povinnosť, avšak žalobca v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu, bol v zmysle § 4 ods. 2 písmeno za/ zákona č. 71/1992 Zb. od
poplatkovej povinnosti oslobodený. Nakoľko žalobca bol v konaní v plnej miere úspešný, v zmysle vyššiecitovaného ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. prešla jeho poplatková povinnosť na žalovanú
v tomto konaní. Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 331,50 euro, ktorý
poplatok bol vyrubený podľa Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. položka 3 písm. c).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.