Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/171/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110223461
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5110223461.15

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľa: M. L. - T. M. O. Č., U.. XX. I. XXXX, Č., proti odporcovi: W.. F. Q., I.. XX.X.XXXX, Z. Č.,
V. U.. XXXX/XX, právne zast. Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát so sídlom Jána Reka 13, Žilina, o vydanie
bezdôvodného obohatenia,

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.420,35 Eur, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.02.2010, doručeným Okresnému súdu Čadca
dňa 10.02.2010 a následne Okresnému súdu Žilina dňa 09.08.2010 na základe uznesenia Krajského
súdu v Žiline, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 19.031,25 Eur a následne
pripustenou zmenou uznesením zo dňa 27.03.2014 sa domáhal zaplatenia sumy 12.226,55 Eur a
náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca v období od 01.02.2008
do 31.12.2013 bez právneho titulu užíval pozemok parc. N. Č.. XXXX/X, ktorá je v jeho vlastníctve.
Po podaní žalobného návrhu dňa 11.02.2010 doručil súdu listiny - výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
kópiu katastrálnej mapy, výzvu zo dňa 07.01.2010, 16.11.2009, 11.10.2007 s doručenkou, zápisnicu z
29.05.2008 a informáciu poradenskej a realitnej kancelárie S..M.., agentúra Č..

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom zo dňa
04.10.2010 v celom rozsahu vyhovel návrhu.
Dňa 27.10.2010 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom odporca namietal
výšku nájomného, nakoľko predložené stanovisko ohľadom nájomného je neodborné, subjektívne.
Vlastníctvo navrhovateľa nespochybňoval, ako ani to, že navrhovateľ nemá možnosť užívať predmetnú
nehnuteľnosť, keďže odporca nadobudol vlastníctvo k budove stojacej na predmetnej nehnuteľnosti.
Taktiež uviedol, že navrhovateľ po čiastočnej prestavbe od roku 2009 užíva časť budovy s.č. XXXX vo
vlastníctve odporcu, a to bez právneho dôvodu a stavebnými úpravami znemožňuje užívanie budovy vo
vlastníctve odporcu stojacej na parc.č. XXXX/X.

S poukazom na predmet konania súd dospel k záveru, že vecná legitimácia je daná.

Na základe uvedeného súd nariadil pojednávania, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, právny zástupca
odporcu a odporca; všetci boli predvolaní riadne a včas.

Po vykonanom dokazovaní súd dňa 19.06.2014 vyhlásil rozhodnutie, ktorým v časti konanie zastavil a
vo zvyšnej časti o zaplatenie 12.226,55 Eur žalobnému návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na náhradu
trov konania.
Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie, na základe čoho odvolací súd rozhodnutie zo dňa 19.06.2014
zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou tunajšieho súdu bude opätovne rozhodnúť s
prihliadnutím na právoplatné uznesenie, ktorým bol ustálený predmet konania.

Uznesením zo dňa 27.03.2014 (L.č. 498 obsahu spisu) bola pripustená zmena návrhu tak, že
navrhovateľ žiadal zaviazať zaplatiť odporcu titulom bezdôvodného obohatenia za čas od 01.02.2008 do
31.01.2010 sumou 4.420,35 Eur a za obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013 sumou 7.806,20 Eur, teda
spolu 12.226,55 Eur. Navrhovateľ danú zmenu požadoval na základe záverov znaleckého dokazovania.

Predmetom konania sa tak stalo vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 12.226,55 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, vyjadrením sa právneho zástupcu odporcu,
ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to všetko v zmysle intencií odvolacieho
súdu..

Na základe vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. XXXX mal súd zistené, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parc. N.-H. Č..
XXXX/X o výmere XXX m2 je navrhovateľ v správe Okresného M. O. Č..
Taktiež je nepochybné, že na predmetnej nehnuteľnosti je stavba evidovaná na LV č. XXXX, a to budova
s.č. XXXX, druh stavby - administratívna budova, vlastníkom ktorej je odporca na základe osvedčenia
o dobrovoľnej dražbe č. I. XXXXX/XXXX-XXXX/XXXX.

Súd mal preukázané určenie súpisného čísla XXXX pre administratívnu budovu na parc. N. Č.. XXXX/
X, k.ú. Č., a to Listinou o určení súpisného čísla k stavbe zo dňa XX.XX.XXXX.

Podľa názoru právneho zástupcu odporcu predmetná nehnuteľnosť je síce vo vlastníctve navrhovateľa,
avšak ide o administratívne nedopatrenie v roku 1978, keď v rámci delimitácie vtedajšieho užívateľa
prešlo vlastníctvo k nehnuteľnostiam na vtedajšieho užívateľa, a to obvodného úradu. Zároveň poukázal
na bezdôvodné obohatenie navrhovateľa na úkor odporcu, pretože na parc.č. XXXX/X stojí budova
XXXX, ktorú v roku 2008 navrhovateľ anektoval. Má za to, že nedochádza k jeho bezdôvodnému
obohateniu, nakoľko časť anektuje Okresný súd Č., a to na parc.č. XXXX/X, keďže budova XXXX je na
parc.č. XXXX/X, ale táto budova ďalej prechádza aj na parc.č. XXXX/X, ktorú zaberá súd a aj užíva bez
právneho titulu a bezodplatne.

Navrhovateľ trval na tom, že budova s.č. XXXX je situovaná len na parc.č. XXXX/X, čo preukázal
aj predloženým znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným R.. W. N. na vykonanie identifikácie
parc.č. XXXX/X-X, XXXX/X so stavom PKN s grafickým zobrazením.
Podľa znaleckého posudku na parc.č. XXXX/X bola postavená budova T. s.č. XXXX, ktorá je napojená
na hlavnú budovu na parc.č. XXXX spojovacou chodbou.
Na parc.č. XXXX/X je postavená budova súdu s.č. XXXX, ktorej súčasťou je i bývalá väznica v
katastrálnej mape. Na základe žiadosti ONV v Čadci zo dňa 1.3.1960 o uvoľnenie bývalej väznice pre
účely ONV bol daný Krajským súdom v Žiline súhlas na prevod budovy väznice a vykonanie stavebných
úprav, ale za stanovených podmienok, ktoré neboli splnené, čo znamená, že väznica ako súčasť súdnej
budovy s.č. XXXX ostala a je v správe Okresného súdu v Čadci.

Odporca podaním zo dňa 21.02.2012 doručil súdu vzájomný návrh dňa 22.02.2012, (l.č. 140) ktorý však
vykazoval vady, preto bol vyzvaný na odstránenie vád. Z dôvodu neodstránenia vád vzájomného návrhu
súd uznesením zo dňa 24.08.2012 podanie odporcu zo dňa 21.02.2012 odmietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.09.2012.

Súd uznesením zo dňa 19.11.2012 nariadil znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bol znalecký
posudok č. XXX/XXXX vyhotovený R.. R. Z.. (l.č.344 obsahu spisu)
Podľa záverov znaleckého posudku rozsah stavby s.č. XXXX v zmysle jej pôdorysnej veľkosti je v súlade
s jej zakreslením v katastrálnej mape, ako aj rozsah stavby s.č. XXXX, ako aj rozsah stavby s.č. XXXX v

zmysle pôdorysnej veľkosti podľa znalca neboli na posudzovaných stavbách vykonané žiadne zásadné
stavebné zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na rozsah, a to ani stavebné úpravy spojené so zamurovaním
pôvodných dverných otvorov umožňujúcich prístup do budovy s.č. XXXX zo schodiska budovy s.č. XXXX
a umožňujúcich prechod medzi obidvoma budovami v rámci jednotlivých podlaží.
Znaleckým posudkom taktiež bolo určené, že navrhovateľ neužíva v žiadnom rozsahu nehnuteľnosť s.č.
XXXX.
Taktiež bola určená výška obvyklého nájomného za pozemok N. Č.. XXXXX/X o výmere XXX m2, k.ú.
Č. za obdobie od 02/2008 do 02/2010, t.j. vo výške 4.420,35 Eur.

Navrhovateľ nemal žiadne námietky voči znaleckému posudku.
Pokiaľ odporca mal nejaké námietky, tieto boli relevantným spôsobom vyvrátené ustanoveným znalcom,
s ktorým sa súd stotožnil a jeho závery si osvojil. (l.č. 492)

Následne navrhovateľ zmenil návrh tak, že sa posudzované obdobie žiadal iba 4.420,35 Eur a zároveň
rozšíril návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za ďalšie časové obdobie od 01.02.2010 do
31.12.2013, pričom pri určení výšky vychádzal zo znaleckého posudku, aj keď bol pre iné časové
obdobie.

Predmetom konania je bezdôvodné obohatenie odporcu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti za
obdobie od 01.02.2008 do 31.12.2013, a to za obdobie od 01.02.2008 do 31.01.2010 vo výške 4.420,35
Eur a za obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013 vo výške 7.806,20 Eur, teda spolu 12.226,55 Eur.
Zmena návrhu bola pripustená uznesením zo dňa 27.03.2014. (l.č. 498 obsahu spisu)

Právny zástupca odporcu namietal, že do rozhodnutia o zmene návrhu mu návrh na zmenu návrhu nebol
doručený. Súd však poukazuje na to, že o zmene návrhu rozhoduje súd bez ohľadu na súhlas alebo
nesúhlas protistrany a proti takému rozhodnutiu nie je prípustné ani odvolanie. Súd preto rozhodol o
zmene návrhu a následne podanie navrhovateľa doručil aj právnemu zástupcovi odporcu. Pokiaľ právny
zástupca odporcu žiadal, aby súd opätovne rozhodol o zmene návrhu za účelom odstránenia vady, a
teda aby bolo o zmene rozhodnuté po doručení takého návrhu aj protistrane, súd poukazuje na to, že
rozhodnutie o zmene návrhu je právoplatné a nie je dôvod opätovne o tej istej zmene rozhodovať a
podanie bolo doručené protistrane a pripustenie zmeny nebránila žiadna prekážka vzhľadom na dovtedy
vykonané dokazovanie, keďže zo strany účastníkov konania nedošlo k žiadnej zmene a navrhovateľ
danou zmenou rozšíril obdobie, keďže naďalej dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu.

Odporca namietal, že on danú nehnuteľnosť neužíva, nakoľko v užívaní mu je bránené navrhovateľom.
Táto skutočnosť však ničím nebola preukázaná a súd ani nezistil využitie právneho prostriedku na
ochranu vlastníckeho práva odporcom. Navrhovateľ toto popieral.

Súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ by aj navrhovateľ nejakým spôsobom bránil odporcovi v užívaní,
je nepochybné, že budova odporcu je postavená na pozemku navrhovateľa, pričom o tomto mal, resp.
musel mať odporca vedomosť aj v čase, keď budovu nadobudol v dobrovoľnej dražbe. Napriek tomu
túto nehnuteľnosť vlastní bez akékoľvek vyporiadania vzťahov, či bez akejkoľvek náhrady za to, že jeho
nehnuteľnosť „stojí“ na cudzej, t.j. navrhovateľovej, nehnuteľnosti. A to bez ohľadu na to, či odporca
svoju nehnuteľnosť užíva alebo nie. Užívanie nespočíva iba v tom, že aj skutočne vlastník chodí do
danej nehnuteľnosti a pod.
Vlastnícky vzťah je však nepochybný a už len záleží na každom vlastníkovi, ako bude svoje vlastnícke
práva vykonávať. Pokiaľ mu skutočne niekto bráni v užívaní, či v inom výkone vlastníckeho práva, má k
dispozícii právne prostriedky a súdnu ochranu. Avšak súd nemal preukázané, že by odporca sa domáhal
svojich práv, ktoré podľa jeho tvrdení majú mu byť porušované práve navrhovateľom. V danom konaní
síce odporca podal vzájomný návrh, avšak toto podanie bolo odmietnuté a preto súd naň neprihliadal.
Podstatné je však, že predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia a nie určenie
vlastníckeho práva, nakoľko v prípade dokazovania vlastníckeho práva navrhovateľa, či odporcu, by bolo
nad rámec tohto konania. vlastnícke právo navrhovateľa je nepochybné a znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, že navrhovateľ svojou nehnuteľnosťou nezasahuje do vlastníckeho práva iného a odporca
vlastní nehnuteľnosť práve na nehnuteľnosti navrhovateľa.

Podľa § 70 ods.1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
V zmysle čl.20 ods.1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
S poukazom na uvedené vlastnícke právo možne obmedzovať len výnimočne a také obmedzenie sa
musí vzťahovať rovným spôsobom na všetkých vlastníkov, pretože musí rešpektovať zásadu, podľa
ktorej vlastnícke právo má rovnaký obsah a ochranu.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Vykonaným dokazovaním súd mal za nesporné, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom parc. N. Č..
XXXX/X o výmere XXX m2, k.ú. Č., na ktorej je postavená budova odporcu s.č. XXXX. Taktiež je
nepochybné, že odporca neposkytuje navrhovateľovi žiadnu náhradu za to, nie je žiadny zmluvný vzťah,
v dôsledku čoho sa odporca bezdôvodne obohacuje na úkor navrhovateľa.
Navrhovateľ riadne preukázal svoje vlastnícke právo, ktoré vyplýva z listu vlastníctva, taktiež preukázal
výmeru zastavanej plochy budovou odporcu, pričom súdom ustanovený znalec sa s touto výmerou
stotožnil a skonštatoval, že stav právny je totožný so stavom skutočným.

Vzhľadom k tomu, že budova odporcu je bez akéhokoľvek právneho titulu a bez akejkoľvek náhrady
postavená na predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľa, došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor
navrhovateľa.

Súd poukazuje na to, že čo sa týka výšky náhrady, pokiaľ k žiadnej dohode nedošlo a vo veci rozhoduje
súd, nie je možné určiť výšku len podľa obdobných zmlúv bez ďalšieho, svojvoľne. Súd musí rozhodnúť
v zmysle platných právnych predpisov a ak nie je taká výška zákonom stanovená, tak vo výške, ktorá je
bežná, primeraná, porovnateľná s inými alebo určená odhadom znalca a pod.

Súd zisťoval výšku bezdôvodného obohatenia v rámci nariadeného znaleckého dokazovania, podľa
ktorého obvyklé nájomné za pozemok N. Č.. XXXXX/X o výmere XXX m2, k.ú. Č. za obdobie od 02/2008
do 02/2010, je vo výške 4.420,35 Eur. (l.č. 344)
Znalecké dokazovanie bolo nariadené pred pripustením zmeny návrhu a po pripustení zmeny nikto
nenavrhoval doplnenie znaleckého dokazovania a ani súd ho nedoplnil vzhľadom na zachovanie zásady
rovnosti strán s poukazom na zásadu kontradiktórnosti procesu.

Odporca namietal nespôsobilosť predmetu nájmu, avšak svoje tvrdenie o nespôsobilosti premetu nájmu
ničím nepreukázal. Navrhovateľ to popieral, pričom súd opätovne poukazuje na to, že vlastnícke právo
nespočíva len v tom, že vlastník musí byť aj fyzicky na predmetnej nehnuteľnosti.
Navrhovateľ správne poukázal na § 154 ods.1 O.s.p. a na to, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
odporca nepodal žiadnu určovaciu žalobu, ako ani inú žalobu, hoci odporca uviedol, že navrhovateľ mu
bráni v užívaní už od 27.07.2007. Taktiež navrhovateľ správne poukázal na to, že tak ako odporca je
vlastník budovy a má práva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, má rovnaké práva k predmetnej
nehnuteľnosti aj navrhovateľ a odporca užíva predmet vlastníctva navrhovateľa bez právneho dôvodu
a pokiaľ odporca poukazuje na prístup do dvora, to by malo tvoriť samostatný predmet sporu (vecné
bremeno,...), to však netvorí predmet tohto konania.

Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, parcela N.-H. Č.. XXXX/X, je jednoznačne
zapísaná na liste vlastníctva navrhovateľa, a to na LV č. XXXX.
V zmysle § 70 Katastrálneho zákona platí zákonná domnienka vlastníctva tejto nehnuteľnosti, kým
odporca v zmysle § 133 O.s.p. nepreukáže opak, teda nevyvráti zákonnú domnienku. Pokiaľ ide o
vlastníctvo navrhovateľa k parcele č. XXXX/X, ani odporca vlastníctvo navrhovateľa nespochybnil, čo je
zrejmé zo všetkých listinných dôkazov tvoriacich súčasť spisu, čo vyplýva aj z predloženej zápisnice, v
ktorej odporca uviedol, že trvá na svojom návrhu o odkúpenie pozemku patriacemu Okresnému súdu
Čadca, ktorý je pod jeho budovou č. XXXX, k.ú. Č.. Chce dobré susedské vzťahy so súdom. V tejto
súvislosti preto prehlasuje, že ako vlastník budovy č. XXXX si nerobí žiadne nároky na budovy č. XXXX
na parcele N. XXXX/X.
Vlastnícke právo nemožno k nehnuteľnosti určovať v prejudiciálnej rovine, pretože nie je k tomu
naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. Pokiaľ by vlastnícke právo bolo určené v
prejudiciálnej rovine, taký rozsudok by bol nevykonateľný a nezapísateľný v katastri nehnuteľností. Tento
názor vyplýva aj zo súdnej praxe.
Z dražobnej vyhlášky vyplýva, že odporca v dražbe nezískal pozemok, získal len budovu. Tým má súd
preukázanú prvú podmienku podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tým je vlastnícke právo
navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti.
Počas celého konania odporca nepreukázal ani netvrdil, že by mal k tomuto pozemku, ktorý tvorí
predmet sporu, právo odvodené od vlastníka, a teda od navrhovateľa. Pokiaľ tvrdil práva odvodené od
iných subjektov, majú tvoriť predmet určovacej žaloby. Od navrhovateľa ako vlastníka pozemku, nemá
odvodené iné právo, napr. právo na základe nájomnej zmluvy, čo dokazuje aj uvedená zápisnica. Druhou
podmienkou podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je podmienka, že na pozemku vlastnícky
patriacom navrhovateľovi, teda na pozemku XXXX/X, ktorý jediný je predmetom sporu, stojí budova
odporcu XXXX, pričom navrhovateľ vlastnícke právo odporcu k budove nikdy nespochybňoval, ani
nespochybňuje. Tým sú preukázané základné podmienky.
Odporca užíva vlastnícke právo navrhovateľa bez náhrady. Na výšku náhrady bolo potrebné nariadiť
znalecké dokazovanie. Znalec sa vyjadril k rozsahu záberu a výške náhrady. Čo sa týka fakticky rozsahu
záberu na parcele XXXX/X, znalec uviedol, že je zhodný so zápisom na LV, čo pri aplikácii logického
výkladu je aj zrejmé, pretože do katastra nehnuteľností na LV nemožno zapísať nehnuteľnosť bez
geometrického plánu. Takže znalec vo svojom znaleckom posudku potvrdil len to, že zápis budovy
výmery plochy záberu pozemku je zhodný so zápisom na LV, teda s výmerou XXX m2. Tým je
preukázaná ďalšia podmienka nároku podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je opodstatnený.
Pokiaľ odporca tvrdil, že je daná spornosť vlastníctva, súd poukazuje na to, že nevedie sa žiadne súdne
konanie ohľadom vlastníctva a ani predmetom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva, preto
súd vychádzal z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností.

Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, túto výšku nároku, všeobecnú trhovú cenu nájomného za
obdobie do 31.01.2010 určil znalec.
Navrhovateľ si výšku určenú znalcom osvojil a podaním doručeným súdu dňa 19.12.2013 rozšíril návrh
aj na obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013 s výškou 7.806,20 Eur, pričom vychádzal zo záverov
znaleckého posudku, ktorý však neposudzoval výšku aj za dané obdobie.
Navrhovateľ svojím podaním zo dňa 03.12.2013 doručeným súdu dňa 19.12.2013 teda rozšíril svoj
návrh aj na bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013, ktoré podľa znaleckého
posudku vyhotoveného v konaní predstavuje výšku 7.806,20 Eur, aj keď znalcom bola určená výška iba
za obdobie od 01.02.2008 do 31.01.2010.
Navrhovateľ nenavrhoval ďalšie dokazovanie, ako ani doplnenie znaleckého dokazovania za účelom
zistenia výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013.
Právny zástupca odporcu pôvodne nenamietal výšku bezdôvodného obohatenia za obdobie od
01.02.2010 do 31.12.2013; s výškou nesúhlasil iba z dôvodu, že u odporcu nedochádza k
bezdôvodnému obohateniu pre nespôsobilý predmet nájmu. Avšak na pojednávaní dňa 13.02.2015
danú výšku už namietal s tým, že výška nevychádza zo žiadneho relevantného dôkazu. Súd v priebehu
konania poukázal na spornosť danej výšky za obdobie, ktoré nebolo posudzované v rámci znaleckého
dokazovania.
Aj napriek zásade kontradiktórnosti procesu navrhovateľ napriek tomu nenavrhoval žiadne ďalšie
dokazovanie, dokonca vyslovil, že si je vedomý neunesenia dôkazného bremena v časti ohľadom výšky

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013 a pokiaľ súd neurčí výšku podľa
vlastnej úvahy, tak je si vedomý zamietnutia žaloby v tej časti s tým, že už nenavrhuje dokazovanie za
účelom zistenia danej výšky.

Súd má za to, že v danom prípade nie je možné učiť trhovú cenu nájomného za sporné obdobie od
01.02.2010 do 31.12.2013 podľa vlastnej úvahy, nakoľko nie je možné stanoviť bez ďalšieho vývoj tejto
ceny. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX bola určená cena iba pre rok 2008, 2009 a 01/2010, pričom
v roku 2008 bola VŠH 6,016 Eur/m2, v roku 2009 4,965 Eur/m2 a v 01/2010 bola 4,911 Eur/m2. Z
uvedeného je zrejmé, že táto cena sa menila a nie je možné bez odborného určenia túto cenu stanoviť
pre ďalšie obdobie, ktoré nebolo posudzované v znaleckom posudku, t.j. od 01.02.2010 do 31.12.2013,
keďže súd nemôže svojvoľne posúdiť vývoj tejto ceny.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 13.02.2015 vzniesol námietku premlčania
vzhľadom k tomu, že návrh na zmenu návrhu, ktorým bol rozšírený návrh aj pre obdobie od 01.02.2010
do 31.12.2013, bol doručený súdu dňa 19.12.2013 a rozhodnuté o zmene bolo uznesením dňa
27.03.2014. Preto vzniesol námietku premlčania za obdobie od 01.02.2010 do 18.12.2011 a za obdobie
od 19.12.2011 do 31.12.2013 žiadal taktiež žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania nároku.

Podľa §100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Vzhľadom k tomu, že návrh na zmenu návrhu - rozšírenie nároku aj pre obdobie od 01.02.2010
do 31.12.2013, bol doručený súdu dňa 19.12.2013, je vznesená námietka premlčania opodstatnená,
nakoľko nárok pre obdobie 01.02.2010-18.12.2011 bol uplatnený po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty,
keďže bol uplatnený až dňa 19.12.2013, čo znamená, že nárok za dané obdobie je premlčaný a súd je
povinný prihliadnuť na námietku premlčania a nárok nepriznať za dané obdobie. Preto súd v tej časti
žalobný návrh zamietol z dôvodu opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania.

Súd však zamietol aj žalobný návrh v časti nároku za obdobie od 19.12.2011 do 31.12.2013, nakoľko
došlo síce k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu na úkor navrhovateľa, avšak navrhovateľ
nepreukázal výšku uplatneného nároku za dané obdobie od 19.12.2011 do 31.12.2013. Pri určení výšky
vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý však neriešil výšku za dané obdobie a súd túto výšku nemohol
určiť ani podľa vlastnej úvahy. Má za to, že danú výšku nie je možné určiť bez odborného posúdenia.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že možno vychádzať z toho, že cena sa postupne mení v dôsledku inflácie a
pod., takéto tvrdenie je len hypotetické bez možného riadneho a hodnoverného určenia.
Navrhovateľ nenavrhoval žiadne ďalšie dokazovanie, ako ani odporca, pričom navrhovateľ uviedol, že
pokiaľ nie je možné určiť cenu bez znaleckého dokazovania za toto ďalšie časové obdobie, tak nech súd
vychádza z toho, že navrhovateľ v tej časti neuniesol dôkazné bremeno a v tejto časti bude navrhovateľ
neúspešný a je si vedomý procesných dôsledkov.
Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh aj v tejto časti zamietol, nakoľko navrhovateľ nepreukázal
výšku za sporné obdobie.

Čo sa týka ďalšieho dokazovania, ktoré navrhoval odporca, súd poukazuje na to, že predmetom tohto
konania je vydanie bezdôvodného obohatenia a je nehospodárne a neefektívne, pokiaľ súd bude
vykonávať dôkazy nad rámec predmetu konania, preto návrhy odporcu na vykonanie dokazovania
zamietol. Predmetom konania je iba parcela navrhovateľa N.-H. Č.. XXXX/X - zast.plocha a nádvoria
o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX. Predmetom sporu je aj budova odporcu postavená na
parcele navrhovateľa a ide o budovu č. XXXX - zast.plocha a nádvoria o výmere XXX m2. Teda akýkoľvek
posun mimo tento predmet sporu je právne irelevantný, netvorí predmet sporu a nemôžu byť k tomu
vykonávané dôkazy.
Súd má za to, že boli vykonané všetky dôkazy, ktoré viedli k predmetu sporu, a ktoré zákon pripúšťa.
Všetky dôkazy navrhované odporcom smerujú k dokazovaniu niečoho, čo netvorí predmet sporu.

Súd opätovne poukazuje na podanie odporcu, ktoré súd odmietol a ktoré sa týkalo kompenzačnej
námietky a vzájomného návrhu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a preto netvorí predmet sporu
a podľa § 152 ods. 2, § 153 ods. 2 O.s.p. súd nemôže k tvrdeniam netvoriacim predmet sporu realizovať
dôkazy.
Navrhovateľ správne poukázal na to, že pokiaľ sa domnieva odporca, že je vlastníkom susedných alebo
iných nehnuteľností, mal podať alebo môže podať návrh na určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o
obranu odporcu čo do pozemku parc. č. XXXX/X, v tomto smere nebola žiadna relevantná obrana. Keby
aj bola vznesená, obrana ako procesný inštitút nemôže presiahnuť dokazovanie o hlavnom predmete
konania, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia.

Teda súd dospel k záveru, že skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor
navrhovateľa, keďže vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľa je nepochybné, o čom mal,
resp. mohol mať odporca vedomosť už pri nadobudnutí vlastníckeho práva k jeho budove, ktorá je
postavená na nehnuteľnosti navrhovateľa. Námietky odporcu ohľadom rozsahu, či vlastníckeho práva,
boli vyvrátené listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom, pričom súd vykonal dokazovania v rozsahu
predmetu konania, ktorého predmetom nebolo určenie vlastníckeho práva. Tvrdenia o nejakom bránení v
užívaní nehnuteľnosti odporcu je irelevantné, pričom v obdobnej situácii je aj navrhovateľ, ktorý skutočne
nemôže užívať žiadnym spôsobom predmetnú nehnuteľnosť, keďže je na nej postavená budova vo
vlastníctve odporcu. Pokiaľ odporca tvrdí, že mu je bránené v užívaní od roku 2007, ničím nepreukázal,
že by sa nejakým spôsobom domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva.
Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, táto bola zistená znaleckým posudkom vyhotoveným
súdom ustanoveným znalcom, avšak iba za obdobie od 01.02.2008 do 31.01.2010. Navrhovateľ
rozšíreným návrhom pre obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013 vychádzal z výšky určenej znaleckým
posudkom za predchádzajúce obdobie, proti čomu odporca na pojednávaní dňa 13.02.2015 namietal
spolu so vznesením námietky premlčania za obdobie od 01.02.2010 do 18.11.2011, pričom tieto
námietky súd vyhodnotil ako opodstatnené, preto súd s poukazom na uvedené priznal nárok za
bezdôvodné obohatenie iba za obdobie od 01.02.2008 do 31.01.2010 a vo zvyšnej časti žalobný návrh
zamietol, a to za obdobie od 01.02.2010 do 18.11.2011 z dôvodu premlčania a za obdobie od 19.11.2011
do 31.12.2013 z dôvodu nepreukázania výšky bezdôvodného obohatenia za dané obdobie, pričom
navrhovateľ ani nenavrhoval žiadne ďalšie dokazovanie s tým, že si je vedomý procesných následkov
z dôvodu nepreukázania danej skutočnosti. Súd v časti určenia výšky bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 19.11.2011 do 31.12.2013 nevykonal ďalšie dokazovanie z dôvodu zachovania zásady
rovnosti strán vzhľadom na kontradiktórnosť procesu s tým, že navrhovateľ výslovne uviedol, že
nenavrhuje ďalšie dokazovanie, aj keď súd poukázal na spornosť danej výšky a uviedol, že si je vedomý
v takom prípade, že neuniesol dôkazné bremeno. Preto nebol dôvod vykonať ďalšie nenavrhované
dokazovanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to iba
vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd po vykonanom
dokazovaní súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, a tak súd
žalobnému návrhu vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na predmet konania a na rozhodnutie vo veci samej, súd rozhodne o trovách konania v lehote
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to v zmysle § 151 ods.3 O.s.p.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).