Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114216610
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114216610.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa v právnej veci navrhovateľa: V. E., bytom G.,
K. O. XXXX/X, proti odporcom: 1/ X. E., bytom G., K. O. XXXX/X, t.č. bytom Z. XX, G., 2/ M. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom P. práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, o návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva, na odvolanie odporkyne 1/ proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/165/2014 - 41 zo dňa 26. augusta 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. určil, že navrhovateľ V. E., nar. X.X.XXXX nie

je otcom maloletého odporcu 2/ M. E., narodeného XX.X.XXXX z odporkyne 1/ X. E., nar. XX.X.XXXX,
ktorý maloletý je zapísaný v knihe narodení W. úradu G. vo zv. XXX, roč. 2014, na str. 231, pod por. č.
902. Výrokom II. odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 233
Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že v konaní mal za preukázané, že navrhovateľovi podľa § 85 ods. 1 Zákona

o rodine svedčí domnienka otcovstva, pretože odporca 2/ sa z odporkyne 1/ narodil počas trvania
manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/. Preto bol navrhovateľ zapísaný v rodnom liste ako otec
maloletého odporcu 2/. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na
zapretie otcovstva bol podaný dôvodne podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania,
najmä zo znaleckého posudku znalca z odboru genetika odvetvie analýza DNA bolo nepochybne
preukázané, že je vylúčené, aby biologickým otcom odporcu 2/ bol navrhovateľ. Z uvedených dôvodov

súd podľa citovaných zákonných ustanovení návrhu vyhovel a určil, že navrhovateľ nie je otcom
maloletého odporcu 2/.

Úspešný navrhovateľ uplatnil proti odporkyni 1/ právo na náhradu trov konania. Jeho trovy konania
predstavujú súdny poplatok za návrh vo výške 66 Eur, a preddavok na trovy znaleckého dokazovania
400 Eur. Podľa názoru súdu v danom prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia §

150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo
sčasti, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd vzal do úvahy okolnosti hodné osobitného
zreteľa, posúdil celý komplex okolností relevantných na rozhodovanie o náhrade trov konania a všetkých
súvisiacich okolností v danej veci tak na strane navrhovateľa, ako aj odporkyne 1/. Súd zohľadnil, že
navrhovateľ má v zmysle Zákona o rodine právo domáhať sa určenia, že nie je otcom maloletého
dieťaťa, ktoré sa narodilo počas jeho manželstva s odporkyňou 1/ a v dôsledku zákonnej domnienky

otcovstva bol navrhovateľ zapísaný v rodnom liste ako otec maloletého. Rozhodujúci je aj fakt, že toto
súdne konanie bolo vyvolané v dôsledku manželskej nevery odporkyne 1/. Zároveň súd prihliadol naaktuálnu situáciu odporkyne 1/, ktorá je na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom je podľa jej
tvrdenia rodičovský príspevok 203 eur, prídavky na deti dokopy v sume 70 eur. Okrem maloletého
odporcu 2/ sa odporkyňa 1/ osobne stará o ďalšie dve maloleté deti /4 a 8 ročné/. Keďže je na rodičovskej

dovolenke a stará sa o maloleté deti, nemôže sa zamestnať a dosiahnuť vyšší zárobok. Navrhovateľ
na rozdiel od odporkyne 1/ nemá v starostlivosti maloleté dieťa, zo živnosti dosahuje zárobok vo výške
800 Eur brutto. Navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť k maloletému Jurajovi Zimekovi a zároveň spláca
úver po 150 eur mesačne, ktorý si vzal s odporkyňou 1/ za trvania manželstva. Výdavky na bývanie
navrhovateľa ako aj odporkyne 1/ sú približne v rovnakej výške. Odporkyni 1/ finančne vypomáha

svedok Martin Kolenčík. Po vyhodnotení uvedených skutočností bol súd toho názoru, že vzhľadom na
súčasnú príjmovú situáciu odporkyne 1/, nie je v jej možnostiach zaplatiť úspešnému navrhovateľovi
plnú náhradu súdneho poplatku 66 eur a náhradu preddavku trov znaleckého dokazovania 400 eur. V
danom prípade je s poukazom na uvádzané skutočnosti opodstatnené zmierniť neprimeranú tvrdosť
zákona pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tom smere, že odporkyňa 1/ bude zaviazaná zaplatiť
navrhovateľovi 50 % náhrady trov konania. Súd bol toho názoru, že nepriznanie náhrady trov konania

vo väčšom rozsahu by nebolo spravodlivé vzhľadom na správanie sa odporkyne 1/, ktoré viedlo k
tomuto konaniu a nepriaznivo by sa to prejavilo aj v majetkovej sfére navrhovateľa, pretože ten síce
dosahuje príjem zo živnosti, no po uhradení všetkých uvádzaných nevyhnutných mesačných výdavkov,
a splátky spoločného úveru, mu ostane malá suma na uspokojenie základných životných potrieb. Súd
preto zaviazal odporkyňu 1/ zaplatiť navrhovateľovi časť náhrady trov konania 33 Eur titulom súdneho

poplatku a 200 Eur titulom preddavku na trovy znaleckého dokazovania.
Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania,
podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 1/, v ktorom uviedla, že nemá finančné prostriedky na
zaplatenie trov konania.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu odporkyne 1/ nebolo podané.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné ako vecne správne potvrdiť

podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu
poukazujenavecnesprávneodôvodnenierozhodnutiasúduprvéhostupňa,sktorýmsavcelomrozsahu
stotožňuje.
Odvolaním navrhovateľky bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku o náhrade trov
konania (výrok II.), preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia

a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti (výrok I.) ostal právoplatný a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že v danom prípade
boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd výnimočne
nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd prvého stupňa správne vzal do úvahy okolnosti hodné osobitného zreteľa, posúdil celý komplex
okolností relevantných na rozhodovanie o náhrade trov konania a všetkých súvisiacich okolností v
danej veci tak na strane navrhovateľa, ako aj odporkyne 1/. Taktiež správne zohľadnil, že navrhovateľ
má v zmysle Zákona o rodine právo domáhať sa určenia, že nie je otcom maloletého dieťaťa, ktoré
sa narodilo počas jeho manželstva s odporkyňou 1/ a v dôsledku zákonnej domnienky otcovstva bol

navrhovateľ zapísaný v rodnom liste ako otec maloletého. Rozhodujúci je aj podľa odvolacieho súdu
aj fakt, že toto súdne konanie bolo vyvolané v dôsledku manželskej nevery odporkyne 1/. Zároveň súd
prvého stupňa správne prihliadol na aktuálnu situáciu odporkyne 1/, ktorá je na rodičovskej dovolenke,
jej jediným príjmom je podľa jej tvrdenia rodičovský príspevok 203 eur, prídavky na deti dokopy v sume
70 eur. Okrem maloletého odporcu 2/ sa odporkyňa 1/ osobne stará o ďalšie dve maloleté deti /4 a 8

ročné/. Keďže je na rodičovskej dovolenke a stará sa o maloleté deti, nemôže sa zamestnať a dosiahnuť
vyšší zárobok. Navrhovateľ na rozdiel od odporkyne 1/ nemá v starostlivosti maloleté dieťa, zo živnosti
dosahuje zárobok vo výške 800 Eur brutto. Navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť k maloletému V. E. a
zároveň spláca úver po 150 eur mesačne, ktorý si vzal s odporkyňou 1/ za trvania manželstva. Výdavky
na bývanie navrhovateľa ako aj odporkyne 1/ sú približne v rovnakej výške. Odporkyni 1/ finančne

vypomáha svedok W. Kolenčík. Po vyhodnotení uvedených skutočností bol odvolací súd zhodne so
súdom prvého stupňa toho názoru, že vzhľadom na súčasnú príjmovú situáciu odporkyne 1/, nie je v
jej možnostiach zaplatiť úspešnému navrhovateľovi plnú náhradu súdneho poplatku 66 eur a náhradu
preddavku trov znaleckého dokazovania 400 eur, avšak v danom prípade je s poukazom na uvádzanéskutočnosti opodstatnené zmierniť neprimeranú tvrdosť zákona pri rozhodovaní o náhrade trov konania
v tom smere, že odporkyňa 1/ bude zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi 50 % náhrady trov konania.
Odvolací súd bol taktiež toho názoru, že nepriznanie náhrady trov konania vo väčšom rozsahu by nebolo

spravodlivé vzhľadom na správanie sa odporkyne 1/, ktoré viedlo k tomuto konaniu a nepriaznivo by
sa to prejavilo aj v majetkovej sfére navrhovateľa, pretože ten síce dosahuje príjem zo živnosti, no
po uhradení všetkých uvádzaných nevyhnutných mesačných výdavkov, a splátky spoločného úveru,
mu ostane malá suma na uspokojenie základných životných potrieb. Súd prvého stupňa preto správne
zaviazalodporkyňu1/zaplatiťnavrhovateľovičasťnáhradytrovkonania33Eurtitulomsúdnehopoplatku

a 200 Eur titulom preddavku na trovy znaleckého dokazovania.
Zuvedenýchdôvodovbolorozhodnutiesúduprvéhostupňavnapadnutejčasti,týkajúcejsatrovkonania,
ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §

142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .