Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/411/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211779
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114211779.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov
senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu Slovenská kancelária
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 613 43, proti žalovaným 1/ A. G., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Z. XX, O. O., prechodne bytom S. XX, O. O., 2/ X. G., nar. XX. XX. XXXX, trvalý
bytom Z. XX, O. O., prechodne bytom S. XX O. O., o zaplatenie 1504,10 eur s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. marca 2015, č. k.: 9
C/249/2014-111, takto

r o z h o d o l :

rozsudok vo okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
o trovách konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd žalovaným 1/a 2/ uložil povinnosť spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1504,10 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 11. 02. 2015 až
do zaplatenia, ktorú sumu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 100 € splatných vždy do 15. dňa
mesiacipočnúcdňomprávoplatnostitohtorozhodnutiaaždozaplateniastým,ženeuhradenímjednejzo
splátok stane sa zročným celý dlh. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaných zaviazal spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania 90 € za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia vo výške 200 € na účet právneho zástupcu žalobcu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa voči žalovaným domáhal zaplatenia 1504,10 € s
príslušenstvom ako škody, ktorú uhradil za nich podľa zákona číslo 381/2001 Z. z.

3. Žalovaná 1/ sa k žalobe nevyjadrila, žalovaný 2/ uznal nárok za dôvodný čo do základu a výšky.

4. Po vykonanom dokazovaní súd považoval nárok za dôvodný. Mal preukázané, že žalovaná 1/
je držiteľkou motorového vozidla Avia evidenčné číslo BB XXX BV, žalovaný 2/ bol vodičom tohto
motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda v dôsledku dopravnej nehody 24.
marca 2013 na motorovom vozidle BMW, evidenčné číslo BB XXX DA. Pretože u motorového vozidla
žalovanej 1/ nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu podľa § 24 ods. 2
zákona číslo 381/2001 Z. z., vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného

fondu poistné plnenie, ktoré poskytol 15. 07. 2013 vo výške 1654,51 €. Dňa 07. 08. 2013 si uplatnil
u žalovaných náhradu poistného plnenia v žalovanej výške, žiadal plniť do 07. 09. 2013. Žalovaní
neplnili ani čiastočne. V konaní nebolo sporné, že v čase dopravnej nehody spôsobenej odporcom 2/
bola vlastníčkou motorového vozidla žalovaná 1/. Tiež nebola sporná výška škody ani to, že ju uhradil
žalobca. Súd vec posúdil podľa § 427, 420 Občianskeho zákonníka a § 3 zákona číslo 381/2001 Z.
z.. Úrok z omeškania súd priznal nie od 08. 09. 2013, ale až od 11. 02. 2015, kedy bol doručený opis

žaloby žalovaným. Splatnosť dlhu tak nastala podľa § 563 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca
nepreukázal, žeby požiadal ešte pred týmto dátumom o plnenie. O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p., keď prihliadol na osobné a majetkové pomery na strane žalovaných,
trovy krátil na sumu 200 €.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku, ktorým súd jeho žalobu
zamietol, aj proti výroku o trovách konania. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že súd mu
prizná úrok z omeškania v súlade so žalovaným petitom ako aj trovy právneho zastúpenia v plnej výške.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci.

6. Poukázal na § 4 ods. 6 zákona číslo 253/1998 Z. z. a v ňom upravené povinnosti občana pri
hlásení trvalého pobytu. Podľa § 6 ods. 2 tohto zákona je občan pri odhlásení skončenia trvalého
pobytu povinný vyplniť a podpísať odhlasovací lístok z trvalého pobytu, ktorého vzor určí ministerstvo.
Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, nakoľko nevidel dôvod na nepriznanie úroku z omeškania odo dňa
uvedeného žalobe. Úrok z omeškania bol uplatnený odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej
vo výzvach na náhradu poistného plnenia. Výzvy na náhradu poistného plnenia boli žalobcovi vrátené z

dôvodu, že adresát je neznámy. Žalobca urobil dopyt na Register obyvateľov SR za účelom oznámenie
aktuálnej adresy trvalého pobytu žalovanej 1/, pričom Register obyvateľov SR potvrdil žalobcovi adresu,
na ktorú zasielal žalovaným výzvy na náhradu poistného plnenia. Žalovaní boli povinní odhlásiť sa
z miesta trvalého pobytu, čo neurobili. Žalobca nemal akým iným spôsobom zistiť adresu bydliska
alebo inú adresu trvalého pobytu žalovaných. Žalovaní teda neprevzali výzvy na náhradu poistného

plnenia vlastným zavinením a nesplnením si zákonnej povinnosti. Žalobca vyvinul maximálnu snahu na
vyzvanie žalovaných na dobrovoľnú úhradu na vyriešenie veci mimosúdnou cestou. Prostredníctvom
výzievžalobcaposkytolžalovanýmnadobrovoľnúúhradusumy1mesiac,ktorúžalovanízmeškali.Preto
vyjadril názor, že nesplnenie zákonom stanovených povinností žalovanými nemôže byť pripisované na
ťarchu žalobcu a súd mal žalobcovi priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho podnes zmeškania

lehoty na plnenie.

7.Pokiaľideotrovykonania,poukázalnacieľustanovenia§150O.s.p.,ktorýmjepredovšetkýmzabrániť
neprimeranej výške cestovného, prípadne náhrady za stratu času v drobných sporoch,
avšak nie úspešného účastníka úplne zbaviť nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia

za úkony nevyhnutne potrebné za účelom dosiahnutia úspechu vo veci. Žalobca ku súdnemu konaniu
pristúpil až po vyčerpaní dostupných možností mimosúdneho vymáhania. Trovy právneho zastúpenia
boli vyčíslené počas konania a sú účelne vynaložené. Zároveň poukázal na článok 47 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi.

8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti podľa § 389 ods. 1, 2 CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

11. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne závery okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu

času a nároku na úrok z omeškania, ako aj vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania s poukazom
na § 150 O.s.p.

12. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by o plnenie požiadal ešte pred podaním
žaloby na súd. Žalobca tvrdil, že dňa 07. 08. 2013 si uplatnil u žalovaných náhradu poistného plnenia.

Z rozhodnutia nevyplýva, že by sa okresný súd zaoberal týmto tvrdením rozhodným pre priznanie
nároku, vykonanie takéhoto dôkazu nevyplýva ani zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. 03. 2015,
zaznamenané je tvrdenie žalobcu, že takúto výzvu adresovali žalovaným.13. Z č. l. 42 a nasledujúcich vyplýva, že sa tam nachádza dôkaz žalobcu, Výzva na náhradu poistného
plnenia zo dňa 07. 08. 2013 s tým, že táto bola vrátená bez doručenia s poznámkou, že
adresát je neznámy.

14. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

15. Žiadosť veriteľa o plnenie je jednostranným adresovaným právnym úkonom a veriteľa, ktorým je

záväzne determinovaná splatnosť dlhu. Dlžník je povinný tejto žiadosti vyhovieť a v prípade nesplnenia
záväzku v deň nasledujúci po jej doručení sa dostáva do omeškania (§ 517 OZ). Voči adresátovi, ktorým
je vždy dlžník, pôsobí výzva od okamihu, keď mu dôjde. Za žiadosť veriteľa o plnenie je nevyhnutné
považovať aj doručenie žaloby dlžníkovi zo straty súdu, pokiaľ veriteľ uplatnil právo na plnenie žalobou
predtým, ako dlžníka riadne na plnenie vyzval.

16. V rozhodovanom prípade žalobca vyzval žalovaných naplnenie výzvami ešte pred podaním žaloby
na súd. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovaným. S týmto záverom
sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa ustanovenia § 563 OZ pôsobí výzva od okamihu keď mu dôjde.
Rozhodujúcou skutočnosťou je práve pojem „dôjde“. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí
voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Občiansky zákonník popri citovanom ustanovení

vo viacerých ďalších prízvukuje skutočnosť, že pre účinnosť prejavu vôle je potrebné, aby došiel,
predovšetkým sa dotýka jednostranných adresovaných prejavov vôle. Je nesporné, že slovenská
civilistika nevymedzuje pojem „dôjdenie“ a ani nerozvíja teórie dôjdenia prejavu vôle, preto je na
mieste pri výklade použiť metódu právnej komparatistiky, preto je vhodné za týmto účelom komparovať
nemecké, švajčiarske a české právo a podľa vhodnosti aplikovať zistenia vedy a judikatúry

v jednotlivých štátoch. Podobne ako slovenský zákonodarca aj nemecký, švajčiarsky či český upravujú
pravidlo,žeprejavvôlenadobúdaúčinkyažvtedy,keďdôjdeosobe,adresátovi.Žiadenzporovnávaných
kódexov súkromného práva neobsahuje definíciu dôjdenia. Vymedzenie pojmov „dôjdenie“ je výsledok
hľadania spravodlivého rozdelenia prenosu prejavu vôle. Odvolací súd sa stotožňuje s teóriou prijatia
prejavu (Empfangstheorie), podľa ktorej sa považuje prejav vôle za dôjdený v momente, keď sa prejav

vôle dostal do sféry dispozície adresáta tak, že je možné predpokladať, že adresát sa môže s obsahom
prejavu za normálnych okolností oboznámiť. Pri dôjdení sa preto od odosielateľa očakáva, aby prejav
vôle prišiel tak blízko a bezpečne adresátovi, že adresát sa s ním za normálnych okolností môže
oboznámiť. Prejav vôle zachytený v liste sa považuje za dôjdený vtedy, keď je list odovzdaný adresátovi
v byte, prípadne zamestnancovi na pracovisku. Písomnosť dôjde do sféry dispozície adresáta vtedy,

keď dôjde do zariadenia určeného na prijímanie písomností, pričom ide napr. o poštové schránky. V tejto
súvislosti rozhodujúce postavenie má Slovenská pošta, a. s., a Poštové podmienky Slovenskej pošty, a.
s., ktoré ustanovujú najmä nároky na kvalitu zariadení učených na prijímanie písomností.

17. Žalobca argumentuje, že sa mu nepodarilo doručiť výzvu na známu adresu žalovaných. Napríklad

nemecký právny poriadok neukladá adresátom všeobecnú povinnosť prijímať také opatrenia, aby mohlo
nastať dôjdenie. Podľa rozhodnutia BGH ten, kto vzhľadom na existujúce právne a obchodné vzťahy
môže očakávať, že mu budú adresované prejavy vôle, je povinný postarať sa o to, aby mu tieto došli,
resp. mohli dôjsť. V slovenských podmienkach by mal preto adresát udržiavať domovú listovú schránku v
stavefunkčnosti adostupnosti.Akadresátprizmeneadresybydliska,presťahovaní,odcestovania

na dovolenku či hospitalizácii nepodnikol kroky umožňujúce riadne dôjdenie, musí si nechať pričítať
následky dôjdenia prejavu vôle, aj keď mu tento v skutočnosti nedôjde. Stačí, ak prekážka dôjdenia bola
vo sfére adresáta a odosielateľ nemohol s prekážkou dôjdenia rátať. Aj v slovenských podmienkach
môže adresát zodpovedne vykonať opatrenia smerujúce k tomu, aby ho nepostihli následky
dôjdenia prejavu vôle, aj keď mu ten v skutočnosti nedôjde. Slovenská pošta ponúka dispozičné služby

na žiadosť adresáta. Adresát môže požiadať, aby Slovenská pošta doposielala jeho zásielky na nové
odovzdávacie miesto.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, pokiaľ poukazuje na zákon 253/1998 a
povinnosti občana tam uvedené. Pretrváva dlhodobý jav, kedy nerešpektovanie týchto povinností

porušiteľmi je bežné a nepredpokladá z ich strany žiadny postih. Žalobca vykonal všetky potrebné
úkony, aby sa svojho práva domohol, aby nemuselo dôjsť súdnemu sporu a zbytočnému vzniku trov.
Žalovaní nevykonali žiadne opatrenia vo vzťahu k zmene bydliska, žalobca nemal vedomosť o inej
adrese žalovaných. Túto skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. Odvolací súd preto považujenámietku za dôvodnú a povinnosťou súd prvej inštancie ďalšom konaní v bode túto posúdiť v súlade s
názorom odvolacieho súdu a vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na porušenie povinností žalovanými
vo vzťahu k zákonu číslo 253/1998 Z. z.

19. Pokiaľ ide o odvolanie vo vzťahu k trovám konania, rozhodnutie okresného súdov nie je
preskúmateľné, pretože súd aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p., hoci tento má 2 odseky. Je
pravdepodobné, že súd mienil rozhodnúť podľa odseku 1, keď prihliadal na dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré bližšie v rozhodnutí nevysvetlil. Súd vo veci ďalej bude rozhodovať podľa § 257 CSP,

pričom odvolací súd vyjadruje pochybnosť k záverom, že by takéto dôvody nastali, pretože iba osobné
majetkové pomery, ktoré v rozhodnutí nie sú bližšie odôvodnené, vzhľadom na postoj k veci žalovaných
bez ďalšieho neodôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi. V ďalšom konaní
súd rozhodne opätovne o trovách konania sporu s rozhodnutím vo veci samej.

20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).