Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112010982
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4112010982.33

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich
Ing. Viktora Baraníka a Márie Lukačkovej, v trestnej veci proti obžalovanému K. W., pre pokus obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona v
štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 , na hlavnom pojednávaní v Nitre dňa 03. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

K. W. X. P. H. T. E. W. , narodený XX.XX.XXXX v R. U.,
trvale bytom R. U., T.. Z.. K. Č.. XXXX/XX,
toho času v Ú. R. C. C. O. Ú. R.itra,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v bližšie nezistenom čase, v nočných hodinách z 19.11.2010 na 20.11.2010 v Českej republike, na
ubytovni v Plzni, ulica Spolková č. 13, byt č. 36, napadol R. A., v úmysle usmrtiť ju tak, že ju fackal, ťahal
ju za vlasy po zemi, búchal jej hlavu o stenu, dupal jej po bruchu a následne ju viackrát kopol silnou
intenzitou do oblasti hrudníka a hlavy a spôsobil jej oderky a krvné výrony v tvári, na krku a vlasovej

časti hlavy, krvácanie pod spojivkou ľavého oka, prekrvácanie očných viečok obojstranne, zlomenie
nosových kostičiek s opuchom koreňa nosa, pohmoždenie spánkového a tylového laloku mozgu vpravo,
viacpočetné krvné výrony a oderky na hrudníku, oderky na kolenách, oderky v bedrovej časti, krvný
výron v zadnej časti pošvového vchodu, tržnú ranu v oblasti vonkajšieho pohlavného ústrojenstva, krvný
výron pod tvrdou plenou mozgovou, zlomeninu 2. - 7. rebra vpravo vpredu, úrazový prienik vzduchu do
pravej pohrudničnej dutiny s posunom medzihrudia, roztrhnutie pečene a sleziny a krvné podliatiny na

chrbte a dolných končatinách, ktorým by bola bez lekárskej pomoci podľahla,

t e d a :
dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil
závažnejším spôsobom konania - surovým a trýznivým spôsobom s úmyslom usmrtiť poškodenú, pričom
k dokonaniu trestného činu nedošlo,

t ý m s p á c h a l :

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, s použitím
§ 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona aplikujúc zásadu pre ukladanie úhrnného trestu v ustanovení
§ 41 odsek 2 Trestného zákona, a podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona a § 47 odsek 1 Trestného

zákona súhrnný trest odňatia slobody na doživotie.Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje skorší výrok o treste uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/62/2011 zo dňa 22.03.2012, právoplatný dňa

14.06.2012 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/53/2012, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,
stratili podklad.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodeným osobám:
X. R. A., W.. Z.Q. narodenej XX.XX.XXXX v R. U., trvale bytom R. U., bez prihlásenia H. B.., R. U. škodu
vo výške 31.024,05 eura;
2.VšeobecnázdravotnípojišťovnaČeskárepublika,sosídlomvPrahe3,Orlická4/2020,IČO:41197518

škodu vo výške 1.075.456,- Kč.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená R. A., W.. Z., narodená XX.XX.XXXX v R. U.,
trvale bytom R. U., bez prihlásenia H. ul., R. U. odkazuje so zvyškom jej nároku na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský prokurátor v Nitre podal dňa 14.08.2012 na Okresný súd Nitra obžalobu na obžalovaného K.
W. (ďalej len „obžalovaný“) pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145
odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.

Na základe podanej obžaloby vykonal súd dokazovanie na hlavnom pojednávaní v dňoch 13.01.2015,
27.02.2015, 23.04.2015, 11.06.2015, 30.07.2015, 18.09.2015, 21.04.2016 a 03.05.2016, a to výsluchom
obžalovaného, výsluchom poškodenej R. A. (ďalej len „poškodená“) a svedkov R. D., Q. I., K. N., C. N.,
K. A., Lucie Bíderovej, výsluchom znalcov K.. C. J. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia, K.. J. W. znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a

K.. K. G. a N.. W. K. znalcov z odboru psychológia, z odvetvia klinická psychológia dospelých, prečítaním
zápisníc o výsluchu svedka K. C. z prípravného konania a prečítaním všetkých ostatných znaleckých
posudkov ako aj listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.01.2015 využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať.

Zo skutku sa necítil byť vinným. Súd preto postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal
jeho výpovede z prípravného konania, v ktorých poprel spáchanie skutku. Uviedol, že pred príchodom
do Českej republiky s poškodenou nežil, v Plzni v Českej republike, kam s poškodenou došli za prácou
bývali spolu na izbe na ubytovni, kde bývali ešte s troma dvojicami. Pripustil, že poškodenej dal jednu
facku na diskotéke, nakoľko mu odmietla dať kľúče od ich spoločnej izby. Z diskotéky odišli spolu

s poškodenou, keď si od poškodenej pýtal kľúče, aby otvoril dvere, poškodená mu uviedla, že ich
nemala, čo on považoval za schválnosť, preto dvere do ich izby vykopol. Vchodové dvere im otvorila
C. N.. On si začal baliť veci, poškodenej povedal, že odchádza domov, poškodená bola hysterická,
plakala, rozhadzovala mu veci, kopala doňho, on sa pobalil, poškodená odišla z bytu. On odišiel z bytu
okolo 06:00-07:00 hod. Okrem facky nepriznal žiadne fyzické násilie voči poškodenej. Pri konfrontácii

poškodená priamo do očí uviedla obžalovanému, že ju napadol v Plzni, na ubytovni obžalovaný, že ju
kopal do brucha, chytil za vlasy, hodil ju o posteľ, dával jej facky, trhal ju za vlasy, hodil ju o stenu, buchol
jej viackrát hlavu o stenu, kopal a dupal po nej, čo obžalovaný poprel. Obžalovaný následne prečítal
svoje písomné poznámky, v ktorých hodnotil vykonané dôkazy, pričom spáchanie skutku poprel a ďalej
nevypovedal.

Svedkyňa poškodená R. A. na hlavnom pojednávaní dňa 13.01.2015 vypovedala, že z predmetného
skutku si pamätá len to, ako ju začal obžalovaný fackať, následne ju chytil za vlasy, začal ju ťahať po izbe
a búchať jej hlavu o stenu. Keď padla na zem, obžalovaný jej dupal po bruchu. Z útoku obžalovaného
si viac nepamätala. Prebrala sa až následne a snažila sa dostať zo zeme na posteľ, keď v tom vošli do

izby spolubývajúci a tí jej zavolali záchranku. Obžalovaný ju napadol na ich izbe, po jeho útoku sa stalamrzákom. Do Čiech odišla v októbri 2010 s obžalovaným kvôli práci a bývali spolu na ubytovni, predtým
spolu nebývali, neviedli spoločnú domácnosť. Svedkyňa si k predmetnému skutku veľa nepamätala
len, že počas skutku na ňu obžalovaný kričal „aj tak ťa raz zabijem, ty kurva“. K utrpeným zraneniam

svedkyňa vedela uviesť len to, čo jej povedali lekári, že v jej tele nebolo orgánu, ktorý by nebol porušený,
lekári jej povedali, že ju nezachránili oni, ale „ten hore“. Vo vzťahu k následkom poškodená uviedla, že
jej bola voperovaná sieťka do brucha, ktorá jej mala držať orgány, ale túto jej telo neprijalo, v dôsledku
čoho dostala zápal krvi a iné s tým spojené komplikácie. Okrem toho stále máva bolesti hlavy, výpadky
pamäti a zároveň má znecitlivenú ľavú časť tela, ktorú mala istú dobu po skutku ochrnutú, pre spôsobené

následky nemôže pracovať. V súčasnosti nevie chodiť po schodoch, dvihnúť šálku. Poškodená tiež
vypovedala, že obžalovaný bol už v minulosti konfliktný, keď fyzicky napadol jej matku a na ubytovni v
Plzni sa pobil so spolubývajúcim. Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že obžalovaný ju napadol
so slovami „jemu nebude žiadna žena rozkazovať“. V čase, keď ju obžalovaný napadol, nebol nikto iný
s nimi na izbe. Svedkyňa poškodená pripustila, že už aj pred skutkom mávala s obžalovaným konflikty
a občas dostala od obžalovaného aj facku. V čase skutku bol obžalovaný, podľa nej, pod vplyvom

alkoholu, pričom ona bola triezva. Obžalovaný mával občas reči, že sa pobalí a že od nej odíde a vráti
sa na Slovensko. Poškodená vypovedala, že ona nemala s nikým konflikt a ani nikto cudzí nechodieval
za ňou na ubytovňu. Poškodená vypovedala, že nemá žiadny dôvod obžalovaného krivo obviňovať z
prejednávaného skutku. Poprela akékoľvek užívanie návykových látok. Na otázku obžalovaného, že
prečo to naňho hovorí, mu poškodená odpovedala priamo slovami, že na koho by to mala hovoriť, keď

jej to spravil on.

N.. W. K., N.., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, na hlavnom
pojednávaní dňa 13.01.2015 zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 44/2014, v ktorých uviedol,
že intelektová úroveň poškodenej je v nižšom pásme priemeru. Jej osobnosť je jednoduchšia,

zúžená, emocionálne menej vyvážená, nezrelá, voči obžalovanému sa prejavovala evidentne podriadilo,
dependentne, so silnou citovou väzbou naňho, aj napriek jeho pravdepodobne opakovaným agresívnym
prejavom voči nej. U poškodenej nebol diagnostikovaný sklon ku klamstvu. Všeobecná schopnosť
poškodenej vierohodne vypovedať, ako aj špecifická vierohodnosť jej výpovedí je znížená, čo priamo
súvisí s úrazom hlavy s následnou mozgovou patológiou, ktorý utrpela v kritickom čase. Nepresnosti vo

výpovedi poškodenej sa týkali predovšetkým časovej lokalizácie skutku, vrátane opisu následnosti deja,
ktoré môžu byť spôsobené utrpeným úrazom mozgu. Znalec u poškodenej nezistil sklon k prezentácii
vymyslených, neskutočných udalostí v záujme upútania pozornosti okolia v zmysle pseudologizovania.
Zo psychologického hľadiska je nepravdepodobné, že by si poškodená vyšetrovaný skutok vymyslela.
Zdržanlivosť poškodenej vo vzťahu k reálnemu opisu agresívneho konania obžalovaného voči nej

priamo súvisela s jej dependentným, závislým postavením voči obžalovanému, ako aj s jej citovou
väzbou naňho a strachom z neho. U poškodenej nebola zistená žiadna duševná choroba a ani závislosť
od psychotropných látok. Poškodená mohla byť v čase skutku v stave určitej alkoholovej opojenosti,
ktorá ale sama o sebe nemala vplyv na vierohodnosť jej výpovede. Znalec na hlavnom pojednávaní
doplnil znalecký posudok vyjadrením, že u poškodenej neboli zistené žiadne patologické prvky v zmysle

poruchy osobnosti, či psychotické prejavy. U poškodenej bolo zistené len organické poškodenie mozgu,
ktoré je spojené s určitými zmenami osobnosti a toto organické poškodenie mozgu je v priamej súvislosti
s utrpenými zraneniami. Nakoľko bola poškodená vo vzťahu k obžalovanému submisívna, je typické, že
poškodená facky od obžalovaného bagatelizovala a nevnímala ich ako fyzické ataky na jej osobu, čo
do istej miery súviselo so zaľúbenosťou poškodenej do obžalovaného. Vierohodnosť poškodenej bola

ovplyvnená obžalovaným v tom zmysle, že mala z neho strach a zároveň mala k nemu pozitívny vzťah.

Mgr. K. G., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, na hlavnom
pojednávaní dňa 13.01.2015 zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 23/2014, v ktorých uviedla,
že napriek skutočnosti, že poznávacie a pamäťové schopnosti obžalovaného sú dostatočné na to, aby

bol schopný adekvátne vnímať, uchovávať v pamäti a následne reprodukovať prežité udalosti s ich
podstatnými okolnosťami a detailmi, výpovede obžalovaného vzťahujúce sa k predmetnému skutku
z psychologického hľadiska nevykazovali známky dostatočnej vierohodnosti. Špecifická vierohodnosť
obžalovaného nie je psychologicky dostatočná. Osobnosť obžalovaného je abnormne štruktúrovaná, s
dominujúcimirysmidisociabilityaemočnejnestability.Emotivitaobžalovanéhojeegocentrizovaná,slabo

diferencovaná, vyššie city má nivelizované, prejavuje sa u neho nedostatok empatie až anetičnosti vo
vzťahu k iným, jeho správanie je s prejavmi nezdržanlivosti, s tendenciou k okamžitému uspokojovaniu
svojich potrieb. Afektivita je u obžalovaného labilná, impulzívna, s pohotovosťou k explozivite a
k reakciám náhlym, prekvapivým a afektívne rezonantným s možným agresívnym priebehom. Vzákladnej osobnostnej konštelácii obžalovaného sú zakomponované rysy dominancie, zvýraznenej
maskulinity a agresívnych tendencií, ktoré ak voľne kanalizujú, obžalovaný neberie do úvahy možnosť
závažnosti následku v kontexte jeho predošlej boxerskej kariéry. Intelekt obžalovaného je intaktný,

dosahujúci pásmo nižšieho priemeru, ktorý mu umožňuje rozpoznať nebezpečnosť konania a zároveň
mu umožňuje chápať zmysel súdneho konania. U obžalovaného neboli zistené žiadne patologické
rysy. Obžalovaný skutok plne popieral, ale z psychologického hľadiska mohol motív obžalovaného
spočívať v afekte hnevu. Znalkyňa však nemala za preukázané, že by išlo o patologickú formu afektu.
Reakcie obžalovaného na záťažové situácie boli pravdepodobne reakciami s agresívnymi prvkami, či už

verbálneho alebo brachiálneho charakteru. Agresivita obžalovaného však nie je chorobného charakteru,
ale v prípade konzumácie alkoholu môžu jeho prípadne prejavy agresie gradovať, čo do frekvencie,
či intenzity. Na týchto záveroch znalkyňa zotrvala aj na hlavnom pojednávaní, ku ktorým dospela
na základe vlastného vyšetrenia a vypracovaných psychologických testov. Vo vzťahu k resocializácii
obžalovaného znalkyňa uviedla, že predpoklad resocializácie obžalovaného je negatívny, nemožno
ju však úplne vylúčiť. Pozitívnym faktorom možnosti resocializácie obžalovaného spočíva v intelekte

obžalovaného, ktorý mu umožňuje uvedomiť si negatívny vplyv svojho konania a zmeniť jeho postoj.
U obžalovaného však chýba akákoľvek ľútosť nad svojím konaním, a preto je menej pravdepodobný
predpoklad, že by došlo k prevýchove obžalovaného. Znalkyňa závery znaleckého posudku doplnila a
vyjadrila sa, že osobnostná výbava obžalovaného dáva predpoklad k tomu, že reakcia obžalovaného,
aj na malý podnet, môže byť veľmi prekvapivá, náhla a búrlivá. Intenzita agresie je závislá od mentálnej

frustrácie a dĺžky vzťahu. Znalkyňa zároveň upozornila na to, že požitie alkoholu má vysoké deliberačné
účinkyaodbúravazábrany,vdôsledkučohositakátoosobachcevybiťsvojhnev.Reakciaobžalovaného
na určité frustrácie je impulzívna až explozívna, kedy obžalovaný reaguje direktívne, maskulínne a môže
reagovať až agresívne. V osobnosti obžalovaného je zakomponovaná snaha dosiahnuť svoj ciel.

K.. C. J., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, na hlavnom pojednávaní
dňa 23.04.2015 zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 16/2012, v ktorom uviedol, že poškodená
utrpela polytraumu, konkrétne poranenia lebky, mozgu, hrudnej steny, sleziny, pečene a zlomeninu
rebier s voľným vzduchom v pohrudnicovej dutine. Z lekárskeho hľadiska poškodená utrpela ťažké
poranenia, v dôsledku ktorých bola poškodená ohrozená na živote a len včasný, adekvátny a vysoko

odborný lekársky zásah dokázal zvrátiť tieto nepriaznivo sa vyvíjajúce združené poranenia. Priemerná
doba liečenia a práceneschopnosti týchto zranení bola znalcom stanovená na 9 až 12 mesiacov. V
dôsledku utrpených zranení bola poškodená hospitalizovaná v nemocnici, kde bola na umelej výžive,
vyžadovala si intenzívnu vysoko odbornú starostlivosť lekárov, stredného a nižšieho zdravotného
personálu, bola odkázaná na pomoc druhej osoby a aj po prepustení si jej zdravotný stav vyžadoval a

vyžaduje ambulantné sledovanie, pričom sa jej neodporúčala fyzická záťaž, dlhšia chôdza, či pozeranie
televízora. Utrpené zranenia boli veľmi bolestivé a v poškodených miestach mala zníženú hygienickú
starostlivosť. Utrpené zranenia môžu spôsobiť u poškodenej trvalé následky, ktoré je možné posúdiť až
rok po ich utrpení. Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil znalecký posudok vyjadrením, že je vysoko
pravdepodobné až isté, že by poškodená zomrela, ak by jej nebola poskytnutá včasná zdravotná pomoc.

Upoškodenejjepredpoklad,žejejfyzickýživotsaužnikdynevrátidopôvodnéhostavu.Podľaznalcaboli
zranenia poškodenej spôsobené tupým násilím brutálnej intenzity a útoky smerovali na životne dôležité
orgány a to na mozog, pľúca - pohrudnicová dutina a slezina. Po útoku nemuseli byť na koži poškodenej
prítomné vonkajšie znaky pôsobenia násilia, pretože toto násilie pôsobilo na väčšej ploche, ako sú kopy,
opakované údery, či pád na nejakú hranu. Utrpené zranenia boli na poškodenej zjavné iba z lekárskeho

hľadiska. Laik mohol na poškodenej vidieť len to, že bola v bezvedomí. Z časového hľadiska musela byť
poškodenej poskytnutá odborná pomoc do 2 až 4 hodín od úrazu, pretože v opačnom prípade by, pri
roztrhnutí sleziny s krvácaním do dutiny brušnej, zomrela, ale pripustil, že kompenzačné mechanizmy
sú u každého pacienta individuálne. Znalec sa nevedel vyjadriť, o koľkej hodine došlo k zraneniam.

Svedkyňa Q. D., bývala priateľka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2015 uviedla,
že obžalovaný prišiel k nej domov do Nových Zámkov pred Vianocami 2010, keď sa vrátil z Českej
republiky, kde bol pracovať s poškodenou. Dňa 23.12.2010 ju obžalovaný, po predchádzajúcej slovnej
hádke, fyzicky napadol, na čo ona odišla z domu a obžalovaného viac nevidela. Svedkyňa tiež
vypovedala, že obžalovaný po tejto hádke napadol aj jej otca, pretože si myslel, že ju ukrýval.

Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku čítal výpoveď
svedkyne z prípravného konania zo dňa 25.04.2012 za účelom odstránenia rozporov, v ktorej uviedla,
že keď za ňou prišiel obžalovaný povedal jej, že sa pohádal s poškodenou a opustil ju, pretože to
nebola žena pre neho. Po návrate obžalovaného z Českej republiky mala svedkyňa s obžalovanýmvzťah, až do 23.12.2010, kedy jej začal pod vplyvom alkoholu nadávať do kuriev a následne ju fyzicky
napadol, v dôsledku čoho svedkyňa utiekla von a išla všetko povedať jeho matke. Svedkyňa na hlavnom
pojednávaní na tomto tvrdení zotrvala s odôvodnením, že v čase tejto výpovede si to pamätala lepšie.

Svedok K. N., spolubývajúci obžalovaného a poškodenej z ubytovne v Plzni, na hlavnom pojednávaní
dňa 23.04.2015 charakterizoval vzťah obžalovaného s poškodenou ako dobrý a normálny. V deň skutku
si všetci vypili jeden alebo dva poháriky alkoholu a odišli na diskotéku. On zostal na izbe so sestrou.
Keď sa vrátili obžalovaný s poškodenou na ubytovňu, hádali sa, následne si to na izbe vysvetľovali a

potom bolo ticho. Počas tohto svedok nepočul poškodenú kričať o pomoc, a preto ani nemal pocit, že
by pomoc potrebovala. Keď išiel skoro ráno do práce, stretol na chodbe obžalovaného, ale o hádke s
poškodenou sa spolu nerozprávali. O tom, čo sa stalo poškodenej, sa svedok dozvedel až od svojej
sestry, keď sa vrátil z práce.
Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku čítal výpoveď svedka
K. z prípravného konania zo dňa 08.02.2012 za účelom odstránenia rozporov, v ktorej svedok uviedol,

že obžalovaný s poškodenou bývali vo vedľajšej izbe. V prípravnom konaní svedok opísal obžalovaného
ako normálneho chlapa, ktorý však bol veľmi žiarlivý a veľmi agresívny, keď si vypil. Ku skutku svedok
vypovedal, že konflikt medzi obžalovaným a poškodenou mal vzniknúť už na diskotéke dňa 19.11.2010,
kvôli žiarlivosti obžalovaného. Po príchode na ubytovňu otvoril obžalovanému a poškodenej dvere na
chodbu, a spýtal sa ich, či je všetko v poriadku. Na to mu obžalovaný povedal, že všetko je v poriadku.

Následne bolo cez spoločnú stenu medzi svedkovou izbou a izbou obžalovaného a poškodenej počuť,
ako sa obžalovaný s poškodenou hádal a ako ju fackal. Poškodená pritom na obžalovaného kričala,
aby prestal. On dňa 20.11.2010 o 04.00 hod. vstal a videl obžalovaného fajčiť na balkóne. Znova sa ho
opýtal, čo sa stalo, ale obžalovaný mu povedal, aby to nechal tak. Následne on sám odišiel do práce. Z
diskotéky sa ľudia vracali postupne, pričom jemu povedali, že obžalovaný robil poškodenej na diskotéke

zle. K uvedeným rozporom svedok uviedol, že už si to presne nepamätal a že všetko, čo vypovedal
v prípravnom konaní, vedel len od niekoho, nakoľko na diskotéke nebol a ani nevidel žiadny fyzický
konflikt medzi obžalovaným a poškodenou. Svedok tiež uviedol, že v ten večer bol veľmi opitý, a preto
to nemuseli byť ani facky, o ktorých v prípravnom konaní vypovedal.

Svedkyňa K. A., spolubývajúca obžalovaného a poškodenej z ubytovne v Plzni, na hlavnom pojednávaní
dňa 11.06.2015 vypovedala, že večer 19.11.2010 boli s poškodenou a s obžalovaným na diskotéke v
Plzni, kde ona aj s K. C. videla, ako dal obžalovaný poškodenej facku. Poškodená jej však povedala, že
sa nič nestalo. Keď prišla ona na ubytovňu, dvere jej otvoril obžalovaný. Nakoľko mala ona svoju izbu
zamknutú, zostala s obžalovaným a s VX. v kuchyni. Tu začal obžalovaný nadávať na poškodenú, že

nevie nič robiť a že on odíde do Brna a poškodenú nechá v Plzni. Obžalovaný bol nahnevaný, uviedol
jej, že sa s poškodenou rozchádza a že odchádza preč. Okolo obeda, keď sedeli v kuchyni ona s R.
D., K. C. a Q. I., počuli z izby obžalovaného a poškodenej nejaké zvuky, stonanie od bolesti a volanie
o pomoc. Všetci štyria sa išli pozrieť do ich izby. Zámok do izby bol poškodený. Prvý vošiel do izby
Marek. V izbe bola poškodená, ktorá ležala v spodnej bielizni krížom cez dve postele. Izba bola celá od

krvi a všade boli odtlačky rúk a chumáče vlasov, ktoré patrili poškodenej, izba bola rozhádzaná a jedna
posteľ bola zlomená. Poškodená sa nemohla ani pohnúť a bola celá opuchnutá. Svedkyňa vypovedala,
že poškodená im nechcela povedať, kto jej to urobil a len im hovorila, že je v poriadku, nechcela nikoho
volať a zároveň kričala „K. ľúbim ťa, kde si“. Poškodená bola vtedy v izbe sama. Svedkyňa potvrdila, že
obžalovaný mal s poškodenou normálny partnerský vzťah.

Svedkyňa C. N., spolubývajúca obžalovaného a poškodenej z ubytovne v Plzni, na hlavnom pojednávaní
dňa 11.06.2015 potvrdila výpoveď svedka K. N. a K. A., keď vypovedala, že v ten večer sa opila a keďže
jej zostalo zle, zostala s bratom na ubytovni, pričom počas noci nič nepočula a ani nevidela. Asi o 11.00
hod. dňa 20.11.2010 prišla za ňou do izby Q. I., ktorá jej oznámila, že počuje z izby poškodenej nejaké

zvuky. Následne vošli do izby a našli poškodenú, tak ako vypovedala svedkyňa K. A.. Svedkyňa zároveň
vypovedala, že ráno dňa 20.11.2010 o siedmej alebo ôsmej hodine stretla na chodbe obžalovaného,
ktorý bol zbalený a oznámil jej, že sa s poškodenou rozišiel a odchádza preč.
Súdzasplneniapodmienokapostupompodľa§264odsek1Trestnéhoporiadkučítalvýpoveďsvedkyne
z prípravného konania zo dňa 08.02.2012 za účelom odstránenia rozporov, v ktorej svedkyňa uviedla,

že v ten večer 19.11.2010, keď všetci odišli na diskotéku a ona s bratom zostala na ubytovni, po určitom
čase sa jej polepšilo a tak vnímala ako sa z diskotéky vrátil K. C. s Q. I. a povedali, že obžalovaný na
diskotéke napadol poškodenú kvôli žiarlivosti. Potom prišla na ubytovňu poškodená, ktorá si zakrývala
tvár a bez slova odišla do izby. Ona následne počula ako obžalovaný na poškodenú kričal, že je „piča“a „kurva“, pretože s niekým tancovala alebo sa na niekoho pozerala. Asi pol hodinu na to počula ako
obžalovaný bil poškodenú a poškodená kričala „au, nebi ma a prestaň“. Následne prišli za nimi K. C. s
Q. I. a pýtali sa ich čo majú robiť. Q. I. nechcela pustiť K. C., aby išiel do izby obžalovaného a rovnako

ani ona tam nechcela pustiť svojho brata, pretože sa obžalovaného báli. Preto tam ani nikto nešiel a K.
C. s Q. I. odišli do auta. Po chvíli poškodená s obžalovaným stíchli. Následne vyšiel obžalovaný von aj
s cestovnou taškou, vyfajčil dve cigarety a odišiel preč. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní na týchto
tvrdenia zotrvala a skutočnosti, ktoré uvidela v prípravnom konaní neuviedla pre odstup času.

Svedkyňa R. D., spolubývajúca obžalovaného a poškodenej z ubytovne v Plzni, na hlavnom pojednávaní
dňa 11.06.2015 vypovedala zhodne s výpoveďou C. N. a K. A., keď potvrdila, že poškodená mala s
obžalovaným normálny vzťah a že večer dňa 19.11.2010 si všetci vypili a išli na diskotéku. Keď sa vrátili
späť, tak počuli poškodenú kričať, následne obžalovaný odišiel a oni našli poškodenú v izbe zbitú a
nevládnu. Poškodená im nepovedala, kto jej to spravil a ani nechcela volať záchranku.
Súdzasplneniapodmienokapostupompodľa§264odsek1Trestnéhoporiadkučítalvýpoveďsvedkyne

z prípravného konania zo dňa 30.11.2011 za účelom odstránenia rozporov, v ktorej svedkyňa uviedla,
že obžalovaný na diskotéke napadol poškodenú tak, že ju otvorenou dlaňou udrel do tváre a vylial
na ňu pivo. Následne obžalovaný odišiel, o chvíľu za ním odišla aj poškodená a už sa na diskotéku
nevrátili. Potom, ako sa ona vrátila na ubytovňu všimla si, že dvere na izbe poškodenej a obžalovaného
boli poškodené. Ona podala obžalovanému cez dvere bundu poškodenej a išla si ľahnúť. Po chvíli si

obžalovaný prišiel od nej vypýtať oheň, aby si mohol zapáliť. Po nejakom čase, počula ako poškodená
volá ich mená „R., Q. a K.“ a rovnako kričala „K., daj mi pokoj, daj tú ruku preč“. Ona na volania
poškodenej nereagovala. Na druhý deň asi okolo obeda, keď sa vrátila na ubytovňu aj s K. C., Q. I.
a K. A., počuli z izby poškodenej nejaké zvuky a tak vošli do jej izby, kde našli poškodenú zbitú, tak
ako už vypovedali svedkyne K. A. a C. N.. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi

z prípravného konania, a zároveň uviedla, že sa to stalo tak, ako uviedla vo výpovedi z prípravného
konania.

Svedkyňa Q. I., spolubývajúca obžalovaného a poškodenej z ubytovne v Plzni, na hlavnom pojednávaní
dňa 11.06.2015 potvrdila, že pred skutkom popíjali všetci obyvatelia bytu spolu alkohol a následne odišli

na diskotéku, kde mala poškodená s obžalovaným konflikt, pretože obžalovaný, asi zo žiarlivosti, sotil
do poškodenej a následne bol vyvedený z diskotéky vyhadzovačmi. Svedkyňa zároveň potvrdila, že
poškodenú našli v jej izbe na základe jej volania o pomoc až nasledujúci deň po tom, ako sa vrátili z
agentúry.
Súdzasplneniapodmienokapostupompodľa§264odsek1Trestnéhoporiadkučítalvýpoveďsvedkyne

z prípravného konania zo dňa 07.12.2011 za účelom odstránenia rozporov, v rámci ktorej svedkyňa
potvrdila, že poškodená sa mala na diskotéke s obžalovaným konflikt, po ktorom spolu odišli a ona ich
viac na diskotéke nevidela. Následne vypovedala o tom, že poškodenú našli nasledujúci deň poobede
v jej izbe zbitú zhodne ako svedkyňa R. D. a K. A.. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na
výpovedi z prípravného konania, a zároveň uviedla, že je pravdou to, čo uviedla v prípravnom konaní.

K.. J. W., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní
dňa 18.09.2015 zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 55/2012, v ktorom uviedla, že obžalovaný
v čase spáchania skutku, po skutku, ako aj v súčasnosti trpí trvalou povahovou úchylkou vrodeného
charakteru - polymorfnou poruchou osobnosti, ktorá však nemala zásadný vplyv na jeho rozpoznávacie

a ovládacie schopnosti. Obžalovaný v čase skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou v pravom
slova zmysle a mohol svoje konanie ovládať. Obžalovaný rovnako netrpí na žiadnu duševnú poruchu
či chorobu, ktorá by mala vplyv na jeho schopnosť chápať zmysel trestného konania a je schopný
plne chápať zmysel trestného konania. Obžalovaný nie je závislý na alkohole, ani na inej omamnej
či psychotropnej látke, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie či ovládacie schopnosti. Zo

psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný pre spoločnosť a nie je
u neho potrebné nariaďovať žiadne ochranné opatrenie. Prognóza resocializácie je u obžalovaného
vzhľadom na kriminálnu recidívu značne nepriaznivá. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní doplnila
znalecký posudok vyjadrením, že u obžalovaného sa stretlo viacero abnormných čŕt osobnosti, ako
je napríklad emočná labilita, nestabilita, disocialita a príznaky narcizmu, a preto ide u obžalovaného

o zmiešanú poruchu osobnosti. U obžalovaného sú zároveň prítomné črty agresivity, ktoré sú
potenciované v situáciách, kedy sa nevyhovie jeho požiadavkám. Aj hladovka obžalovaného, bola
pasívnou agresivitou obžalovaného. Obžalovaný je, podľa znalkyne, schopný riešiť konflikty racionálne,
ale v prípade , keď sa cíti byť ohrozovaný alebo sa mu nevyhovie, môže reagovať agresívne,táto agresivita však nevylučuje racionálne riešenie konfliktov. V individuálnej preferenčnej skupine
obžalovaného je na prvom mieste on sám a jeho potreby.

Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď
svedka Marka Vaňa z prípravného konania zo dňa 07.12.2011, z ktorej súd zistil, že o okolnostiach
príchodu do ČR, pobytu v Plzni s obžalovaným a poškodenou ako aj o konflikte medzi obžalovaným
a poškodenou na diskotéke, ktorý vyústil do fyzického ataku obžalovaného voči poškodenej (facka)
vypovedal obdobne ako svedkovia N., N., A., I., D.. Svedok C. tiež vypovedal, že so svojou priateľkou Q.

I. prišli z diskotéky na ubytovňu, kde bývali aj obžalovaný s poškodenou okolo 02.30 hod.. V tom čase
obžalovaný s poškodenou ešte na ubytovni neboli, okolo 09:00 hod. vstali a okolo 10:00 hod. išli s Q. I.
do agentúry po peniaze, kde stretli aj svedkyne A. a D.. Na ubytovňu sa vrátili okolo 14:00 hod., kde si
všimli, že tam, kde bývali obžalovaní s poškodenou boli vylomené dvere, boli pootvorené a z izby bolo
počuť stonanie a plač. Keď otvoril dvere, videl v izbe neporiadok, porozhadzované veci, na posteli ležala
poškodená v tričku a nohavičkách, bola od krvi a samá modrina, mala veľmi opuchnuté oko, na stenách

bola krv. Poškodená im povedala, že jej nič nie, chcela iba vodu, on ale zavolal ich koordinátora G. H.,
ktorý zavolal políciu a sanitku, ktorá poškodenú odviezla do nemocnice.

Na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2016 boli postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku čítané
doplnky znaleckých posudkov K.. C. J. súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

traumatológia a K.. J. W. a K.. O. X., znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
a znalkyne Mgr. K. G., znalkyne z odboru psychológia.

Doplnok znaleckého posudku K.. C. J. zo dňa 06.10.2015 zhodnotil bodovo poškodenie R. A. na 885
bodov, čo činilo sumu 13.177,65 eura (výška náhrady za bolesť bola v roku 2010 za jeden bod 14,89

eura) a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo vyhodnotené na 1040 bodov
(výška náhrady za bolesť v čase vyšetrenia bola za jeden bod 17,16 eura).

Prvým doplnkom znaleckých posudkov K.. J. W. a K.. O. X. zo dňa 22.11.2015 bolo zistené, že v
čase vyšetrenia dňa 19.11.2015 obžalovaný trpel organickou poruchou, ktorá mu bránila chápať v tom

čase zmysel trestného stíhania, začiatok poruchy možno datovať od 28.10.2015, kedy po hladovke,
ktorú obžalovaný zahájil dňa 07.09.2015, upadol do bezvedomia. Táto porucha sa rozvinula v dôsledku
protestného hladovania obžalovaného, v tom čase dosahovala stredný stupeň a táto porucha bránila
obžalovanému zmysluplne sa zúčastňovať hlavného pojednávania. Znalkyne odporučili s odstupom
času vykonať kontrolné znalecké posúdenie. Následný doplnok znaleckých posudkov K.. J. W. a K..

O. X. zo dňa 18.03.2016 vyhodnotil stav obžalovaného tak, že obžalovaný už netrpí žiadnou duševnou
poruchoualebochorobou,ktorábymubránilachápaťzmyseltrestnéhokonania,ovládaťsvojekonaniea
rozpoznaťprotiprávnosťsvojhokonania,obžalovanémustanoviliaktuálnudiagnózu-simuláciaduševnej
poruchy, preto obžalovanému nenavrhli ani uložiť ochranné psychiatrické liečenie. Znalkyne potvrdili, že
obžalovaný sa môže zúčastňovať hlavného pojednávania, je schopný reálne vnímať skutočnosti, ktoré

sa okolo neho dejú, je schopný si zapamätať udalosti a aj o nich vypovedať a jeho účasť na hlavnom
pojednávaní ho neohrozuje ani na živote ani na zdraví, preto bolo možné v hlavnom pojednávaní
pokračovať.

Doplnok znaleckého posudku znalkyne K.. K. G. zo dňa 20.03.2016, vyhodnotil, že osobnosť

obžalovaného, tak ako bolo uvedené v jej posudku č. 23/2014, je psychopaticky štruktúrovaná s
dominujúcimi rysmi emočnej nestability a disociability v popredí, v čase psychologického vyšetrenia
neboli zistené patologické zmeny osobnosti v dôsledku duševnej choroby, znalkyňa charakterizovala
osobnosť obžalovaného ako instabilnú plochú, na seba sústredenú, s anetickou emotivitou, bez
sebakritičnosti. Dlhotrvajúca hladovka viedla u obžalovaného k ireverzibilným poruchám, ktoré ale nie

sú trvalého charakteru, z psychologického hľadiska nebola zistená žiadna forezne významná porucha,
ktorá zakladala dôvody na zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Kontakt s realitou mal obžalovaný
zachovaný, hoci, po hladovke trvajúcej od 07.09.2015 do 27.10.2015, sú jeho pamäťové schopnosti
mierne znížené a pretrváva dezorientácia, čo však neovplyvňuje jeho schopnosť popísať základný
priebeh deja v situáciách súvisiacich s predmetnou udalosťou.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.Z vyčíslenia liečebných nákladov - Všeobecní zdravotná pojišťovna Česká republika, bolo jednoznačne
preukázané, že táto poisťovňa vynaložila za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej v dôsledku
zranení, ktoré jej vnikli v príčinnej súvislosti s prejednávaným konaním obžalovaného, sumu vo výške

1.075.456,-Kč.

Podľa lekárskych správ, ktoré zachytávali zranenia poškodenej R. A. súdu vyplynulo, že táto utrpela
ťažkú polytraumu v Českej republike, bola niekoľkokrát hospitalizovaná, podstúpila plastiku brucha.

Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/62/2011 zo dňa 22.03.2012 vyplynulo, že
obžalovaný bol odsúdený pre spolupáchateľstvom spáchaný zločin porušovania domovej slobody podľa
§ 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a, b), c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona na trest odňatia
slobody na päť rokov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Správy Sociálnej poisťovne preukazovali, že obžalovaný nepoberal žiadne dávky a nebol registrovaný
u zamestnávateľa ani ako SZČO.

Z ďalších správ o povesti (RMS Market, Centrálny depozitár, Daňový úrad, Úrad práce sociálnych vecí
a rodiny Nitra, Obvodný úrad Nitra, Mesto Nové Zámky) nevyplynulo žiadne údaje, ktoré by bližšie

charakterizovali obžalovaného.

Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplývalo, že
obžalovaný bol štyrikrát priestupkovo prejednávaný, z toho trikrát pre priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu.

Z odpisu registra trestov bolo zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne riešený, z toho štyrikrát
za násilnú trestnú činnosť (lúpež, vydieranie, ťažká ujma na zdraví), naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/62/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
14.06.2012 sp. zn. 4To/53/2012 pre spolupáchateľstvom spáchaný zločin porušovania domovej slobody

podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b), c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona na
trest odňatia slobody na štyri roky a osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. P. mu bolo takmer XX rokov trestov odňatia slobody uložených
nepodmienečne.

C. spis N. F. republiky, J. ředitelství policie Plzeňského kraje č. j. KRPP-16038/TĆ-2010 zaznamenával
priebeh vyšetrovania predmetnej trestnej veci v Českej republike, trestné stíhanie tam bolo začaté dňa
21.11.2010, boli vypočutí svedkovia R. D., K. A., Q. I., K. C., poškodená R. A., bolo ohliadnuté miesto
činu, ktoré bolo aj fotograficky zachytené, bolo prehliadnuté telo poškodenej, stav poškodenej, ktorá
sa nachádzala v nemocnici bol zachytený na fotografiách. Je v ňom tiež zaznamenané, že poškodená

bola na Slovensko prevezená dňa 31.12.2010 a že dňa 21.01.2011 bolo, na základe žiadosti Českej
republiky, prevzaté trestné stíhanie Slovenskou republikou. Znalecký posudok vypracovaný znalcom K..
N. K., znalca Českej republiky z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo zhodnotil, že popísané
mnohopočetné zranenia mohli vzniknúť tak ako to opísala poškodená, poškodená bola bezprostredne
ohrozená na živote šokom z úrazu, prienikom vzduchu do pohrudničnej dutiny, stratou krvi a podobne,

s istotou by zomrela, ak by nebola včas liečená a operovaná, boli jej spôsobené ťažké poranenia. Do
Fakultnej nemocnice v Plzni bola privezená RZP o 17:10 hod. V Českej republike bolo po obžalovanom
vyhlásené dňa 21.11.2010 pátranie.

Z lustrácií v ZVJS ako aj zo skráteného výpisu klienta z ÚVV a ÚVTOS Nitra súd zistil, že obžalovaný do

24.08.2015 vykonával v ÚVTOS Leopoldov trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený Okresným súdom
Nové Zámky sp. zn. 2T/62/2011, výkon trestu mu bol nariadený 22.03.2012, nastúpil ho 14.06.2012,
trest mu, po započítaní väzby, začal 24.12.2010.

Lustrácie MS SR, v STA a GP SR zodpovedali odsúdeniam, ktoré sú uvedené v odpise registra trestov,

z oznámenia PhDr. W. K. vyplynulo, že poškodená R. A. nikdy nebola jeho pacientkou, túto vyšetril len
v rámci znaleckého psychologického vyšetrenia.Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/62/2011 zapožičaného Najvyšším súdom SR, z
oboznámených rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu, súd zistil, že na obžalovaného
bola dňa 06.04.2011 podaná na Okresný súd Nové Zámky obžaloba pre spolupáchateľstvom spáchaný

zločin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b), c), odsek 3
písmeno a) Trestného zákona, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06.10.2011 bol Krajským
súdom v Nitre uznesením zo dňa 24.11.2011 sp. zn. 4To/81/2011 podľa § 321 odsek 1 písmeno, a), b),
c), d) Trestného poriadku zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená na ďalšie konanie. Okresný
súd Nové Zámky, po vrátení veci odvolacím súdom, dňa 23.03.2012 uznal obžalovaného vinným pre

spolupáchateľstvom spáchaný zločin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno a, b), c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a uložil mu test odňatia slobody na päť rokov
so zaradením do ústava na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v
Nitre dňa 14.06.2012 pod sp. zn. 4To/53/2012 napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste uloženom
obžalovanému, pričom mu uložil trest odňatia slobody na štyri roky a osem mesiacov so zaradením do
ústava na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol v uvedenej veci

vo väzbe od 24.12.2010 rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie pod sp. zn. 1Tp/117/2010 z dôvodov
uvedených v § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, pričom obava z pokračovania v páchaní
trestnej činnosti vyplynula z predchádzajúcich odsúdení obžalovaného. Po podaní obžaloby v uvedenej
trestnej veci, Okresný súd Nové Zámky dvakrát zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby
na slobodu. V súčasnosti sa spis nachádza na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1Tdo/63/2015 z dôvodu

dovolania podaného obžalovaným.

Súd ustúpil od vykonávania dôkazov vypočutím svedkov K.. N. K. a K.. A. Q. z Českej republiky, z
Plzne, nakoľko títo svedkovia sa opakovane na hlavné pojednávanie ospravedlnili pre ich zdravotný
stav a vysoký vek, prípadne pracovnú zaneprázdnenosť. Súd tiež odmietol vykonať podľa § 272 odsek

3 Trestného poriadku dokazovanie navrhnuté obhajobou, a to znalcov KEÚ PZ, vyšetrovateľov z ČR
D. tých, ktorí ako prví vykonávali zaisťovanie stôp na mieste činu v ČR a ohliadku miesta činu v ČR a
tých, ktorí viedli vyšetrovanie v ČR, koordinátora H., zabezpečením operatívy trestných činov vraždy,
opätovným vypočutím znalca Dr. W. K., resp. pribratím nového znalca z odboru psychológia, opätovným
vypočutím svedkov D., I., C., N., N., A., D. ako aj osôb, ktoré neboli špecifikované a ktoré boli účastné

diskotéky, nakoľko vykonanie všetkých týchto dôkazov súd považoval za nadbytočné a nedôvodné,
vzhľadom na rozsiahlosť už vykonaného dokazovania, išlo o navrhovanie dôkazov, ktoré jednak už boli
vykonané, čo súd považoval len za obštrukciu zo strany obžalovaného, aby oddialil rozhodnutie vo veci
samej, prípadne dosiahol prepustenie najprv z výkonu trestu odňatia slobody, neskôr z výkonu väzby
a jednak išlo o dôkazy, ktoré s ohľadom na ostatné dôkazy sa týkali skutočností, ktoré možno zistiť z

už vykonaných dôkazov, prípadne išlo o dôkazy, ktoré neboli ani identifikovateľné (vypočutie svedkov,
ktorí boli v inkriminovanú noc na diskotéke).

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, a to nezávisle od toho,

či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V danej veci bolo nutné pripomenúť, že trestného činu vraždy podľa § 145 T. zákona sa dopustí ten,
kto iného úmyselne usmrtí. Už z uvedenej zákonnej citácie vyplýva, že k trestnosti konania páchateľa,
ktoré inak naplňuje znaky trestného činu vraždy, je zároveň treba existenciu úmyselného zavinenia,

ako obligatórneho znaku subjektívnej stránky. Záver o tom, či tu je zavinenie, poprípade o akú formu
zavinenia ide, je záverom právnym, ku ktorému je možné dospieť až na podklade skutkových zistení
súdu po vykonanom dokazovaní. Zo skutkovej vety obžaloby však nevyplynulo, že obžalovaný konal tam
popísaným spôsobom s úmyslom usmrtiť poškodenú. Keďže v nej jasným a jednoznačným spôsobom
nebol vyjadrený cieľ konania obžalovaného, teda usmrtenie poškodenej, súd preto tento do skutkovej

vety doplnil.

Pokiaľ išlo o právnu kvalifikáciu skutku uvedenej v obžalobe, s touto sa súd s názorom prokurátora
uvedeným v obžalobe nestotožnil. Súd totižto v prejednávanom prípade nemal po vykonaní dokazovania
za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok na chránenej osobe v zmysle § 139 odsek 1 písmeno

c) Trestného zákona, teda na osobe blízkej v zmysle § 127 odsek 4 Trestného zákona, a preto túto
okolnosť nevzhliadol pri právnej kvalifikácii jeho konania. Podľa názoru súdu zo žiadneho objektívneho
dôkazu nevyplynulo, že by vzťah medzi obžalovaným a poškodenou bolo možné kvalifikovať ako
vzťah osôb vzájomne si blízkych. Dôvodom pre takéto posúdenie kvality ich vzťahu nemohla byť lensama o sebe tá skutočnosť, že spolu žili jeden mesiac na ubytovni v Plzni, kam išli spolu za prácou.
Obžalovaný spolu s poškodenou síce tvorili pár, boli partnermi, tak sa na verejnosti prezentovali, mali
spolu aj intímny vzťah, čo ale ešte neznamenalo, že by boli aj blízkymi osobami. Blízkou osobou

je v zmysle zákonných ustanovení osoba žijúca s páchateľom v spoločnej domácnosti, pričom treba
prihliadať na dĺžku trvania, na charakter spolužitia a či majú tieto osoby úmysel trvalo žiť v spotrebnom
spoločenstve. Obžalovaný a poškodená nebývali v spoločnej domácnosti pred príchodom do Čiech,
neviedli spolu spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili a pokiaľ spolu len „chodili“, tento fakt
nepostačoval na vyvodenie záveru, že poškodená bola osobou blízkou obžalovanému. Poškodená

nebola manželkou obžalovaného, ani družkou obžalovaného, pretože spolu síce žili v jednej izbe niečo
okolo jedného mesiaca ako partneri, čo ešte nezaložilo „druhovský“ pomer, ani žiaden iný príbuzenský
pomer. Poškodená a obžalovaný, podľa vykonaného dokazovania, neboli ani osoby „v inom vzájomnom
rodinnom pomere alebo obdobnom pomere“.

Pri ustálení viny obžalovaného vychádzal súd primárne z usvedčujúcej výpovede poškodenej, priamej

obete útoku, ktorá jednoznačne a bez pochýb označila za páchateľa útokov, ktorými jej boli spôsobené
zranenia tak ťažkého charakteru, ktoré z nej spravili fakticky mrzáka, obžalovaného. Skutočnosti, o
ktorých poškodená vypovedala, ako predpolie samotného skutku, spôsob spáchania skutku ako aj
okolnosti, ktoré nastali po skutku zodpovedali aj výpovediam ostatných svedkov a to K. A., C. N., K. N.,
R. D. a Q. I.. Tieto neboli vyvrátené ani tým, na čo sa snažil obžalovaný poukázať a to, že poškodenej,

podľa vyjadrenia znalca traumatológa, musela byť pomoc poškodenej poskytnutá do dvoch až štyroch
hodín, inak by bola bývala poškodená zomrela, preto jej zranenia nemohol spôsobiť on, pretože on skoro
ráno dňa 20.11.2010 odišiel a poškodenú našli až niekedy v ten deň poobede, pretože do nemocnice
bola privezená o 17:10 hod.. Totiž znalec traumatológ pripustil aj to, že každý jeden ľudský organizmus
a jeho obranné mechanizmy sú nevyspytateľné.

Podľa výsledkov vykonaného dokazovania mal ďalej súd za to, že trestná činnosť obžalovaného bola
preukázaná aj znaleckým dokazovaním z odvetvia psychológia, ktoré na jednej strane významným
spôsobom posilnilo hodnovernosť výpovede poškodenej, že skutočným páchateľom fyzických útokov
voči jej telesnej integrite bol obžalovaný, pretože u poškodenej nebol diagnostikovaný sklon ku klamstvu

a všeobecná schopnosť poškodenej vierohodne vypovedať ako aj špecifická vierohodnosť jej výpovedí
je znížená len v dôsledku úrazu hlavy s následnou mozgovou patológiou, ktorý utrpela, pričom znalec
u poškodenej nezistil sklon k prezentácii vymyslených, neskutočných udalostí v záujme upútania
pozornosti okolia v zmysle pseudologizovania a je nepravdepodobné, že by si poškodená skutok
vymyslela. Na strane druhej znalecké dokazovanie z odvetvia psychológia a psychiatria usvedčilo

obžalovaného z toho, že obžalovaný má viaceré abnormné črty ako emočná labilita, nestabilita,
disocialita a príznaky narcizmu, obžalovaný má zmiešanú poruchu osobnosti, pričom u obžalovaného
sú prítomné črty agresivity, ktoré sú potenciované v situáciách, kedy sa nevyhovie jeho požiadavkám,
tak ako tomu bolo v tomto prípade (poškodenej už na diskotéke dal facku kvôli žiarlivosti, tak ako o
tom zhodne vypovedali vo veci vypočutí svedkovia). Zo znaleckého posudku K.. K. G., doplneného

jej výpoveďou pred súdom, jasne vyplynulo, že obžalovaný hoci mal zachované, v čase prvého
znaleckého vyšetrenia, poznávacie a pamäťové schopnosti, výpovede obžalovaného vzťahujúce sa
k predmetnému skutku z psychologického hľadiska nevykazovali znaky dostatočnej vierohodnosti,
špecifická vierohodnosť obžalovaného nebola psychologicky dostatočná a reakcie obžalovaného na
záťažové situácie boli reakciami s agresívnymi prvkami, či už verbálneho alebo brachiálneho charakteru.

Priebehu a spôsobu útoku, tak ako sa ich pokúsila opísať poškodená a ako o nich vypovedala v rozsahu,
v akom jej to umožňovali zachované pamäťové kapacity a tak ako opísali zranenia aj svedkovia, ktorí
poškodenú po útoku našli, zodpovedala nielen fotodokumentácia zachytávajúca poškodenú po útoku
a ktorá jej aj súčasťou vyšetrovacieho spisu ČR, ale aj znalecký posudok znalca K.. C. J. z odvetvia

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, ktorý ustálil,
že poškodená utrpela polytraumu, konkrétne poranenia lebky, mozgu, hrudnej steny, sleziny, pečene
a zlomeninu rebier s voľným vzduchom v pohrudnicovej dutine, ktoré boli spôsobené tupým násilím
brutálnejintenzity,útokysmerovalinaživotnedôležitéorgányatonamozog,pľúca-pohrudnicovádutina
a slezina a išlo o tak ťažké poranenia, že ak by jej nebol poskytnutý včasný lekársky zásah, poškodená

by bola bývala zomrela.

Okrem už zmienenej usvedčujúcej výpovede poškodenej však súd prihliadol aj na ďalšie dôkazy, ktoré
považoval za dôkazy síce nepriame, ale svedčiace o vine obžalovaného. Išlo o vyšetrovací spis ČR, zktorého vyplynulo, že po útoku, obžalovaný utiekol z ubytovne, kde spolu s poškodenou býval a česká
polícia musela po ňom vyhlásiť pátranie, svedkyňu Q. D., po návrate z Česka, obžalovaný fyzicky
napadol a svedkovia K. N., K. A., C. N., R. D. ako aj svedkyňa Q. I. vypovedali, že v noci po diskotéke,

kde dal obžalovaný poškodenej facku, z izby, kde bývali obžalovaný s poškodenou počuli niečo, čo
nasvedčovalo tomu, že obžalovaný poškodenú bije, táto aj volala, ale nikto z nich sa nešiel pozrieť na
to, čo sa deje na ich byte v inej izbe zo strachu z obžalovaného.

V nadväznosti na takto zistené skutočnosti súd starostlivo vyhodnocoval aj obranu obžalovaného a v

tejto súvislosti musel vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatovať, že obrana obžalovaného, resp.
jeho obhajcu, že nebol dokázaný úmysel zavraždiť poškodenú, ale konanie by mohlo byť posudzované
len ako ťažké ublíženie na zdraví, súd vyhodnotil ako účelovosť, a to z dôvodu opodstatnenej obavy
obžalovaného z hrozby uloženia vysokého trestu (nakoľko Trestný zákon podstatne prísnejšie trestá
vraždu než ublíženie na zdraví podľa § 155 Trestného zákona).

Objektívna stránka trestného činu vraždy je charakterizovaná usmrtením človeka, po subjektívnej
stránke sa vyžaduje úmyselné zavinene. Pri trestnom čine vraždy úmysel páchateľa, čo aj nepriamy,
musí smerovať k usmrteniu človeka. Pri trestnom čine vraždy, teda vôľa páchateľa, či už vo forme
chcenia alebo uzrozumenia, musí smerovať aj k následku, ktorým je smrť iného človeka, pričom vzťah
páchateľa k tomuto následku musí byť aktívny. Preto pri „vražde“ je veľmi dôležité zistiť páchateľov

subjektívny vzťah práve k spôsobenému smrteľnému následku, teda ozrejmiť motív, ktorým bolo vedené
konanie páchateľa. Motívom sa rozumie vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať
trestný čin. V danom prípade úmysel obžalovaného usmrtiť svoju obeť súd vyvodil z okolností trestného
činu objektívnej povahy, teda z okolností, z ktorých došlo k útoku, čo útoku predchádzalo, ako bol
útok zrealizovaný, ako a čím páchateľ útočil, či páchateľ útočil proti životne dôležitým orgánom, akou

intenzitou útočil a podobne. Z vykonaného dokazovania, najmä znaleckým dokazovaním znalcami z
odborov zdravotníctvo a farmácia, psychiatrie, psychológie, vyplynul, bez žiadnych pochybností, záver
o tom, že obžalovaný sa pokúsil v priamom úmysle usmrtiť poškodenú. Tento úmysel bol preukázaný
predovšetkým mechanizmom vzniku zranení, t.j. brutálne útoky smerujúce na životne dôležité orgány a
to na mozog, pľúca - pohrudnicová dutina a slezinu, ktoré spôsobili, že u poškodenej sa jej fyzický život

už nikdy nevráti do pôvodného stavu (výpoveď poškodenej, vyšetrovací spis Policie České republiky,
Krajského ředitelství policie Plzeňského kraje č. j. KRPP-16038/TČ-2010). Súd takýto útok považoval,
za útok vyznačujúci sa výraznou brutalitou, bezcitnosťou o čom svedčil aj znalecký posudok znalca z
odboruzdravotníctvo,farmácia,odvetvietraumatológiaavýpoveďznalcanahlavnompojednávaní,ktorý
potvrdil, že u poškodenej došlo k napadnutiu životne dôležitých orgánov a dlhší čas trvajúcej poruche

zdravia.

Z výpovedí poškodenej, svedkov K. N., K. A., C. N., R. D. a Q. I. súd ustálil, že obžalovaný v nočných
hodinách dňa XX.XX.XXXX na 20.11.2010 v Českej republike, na ubytovni v Plzni, po návrate z
diskotéky, kde obžalovaný poškodenú udrel, resp. polial pivom, túto brutálne a bezohľadne na izbe dobil,

dokopal do celého tela, hlavy, spôsobil jej také zranenia, na následky ktorých by bola bývala zomrela,
keby jej nebola poskytnutá včasná lekárska pomoc, zo zranení sa liečila minimálne deväť mesiacov a
zranenia poškodenej jej spôsobili trvalé následky, čiže útoky obžalovaný voči poškodenej smeroval na
životne dôležité orgány.

Všetko uvedené, teda, najmä spôsob, akým viedol obžalovaný útok, jeho intenzita a vôbec skutočnosť,
že poškodenú takmer dobil na smrť holými rukami, vytvorila súdu jednoznačný podklad na vyslovenie
záveru, že cieľom obžalovaného bolo smrteľne zraniť poškodenú, teda nie jej „iba“ napríklad ublížiť
na zdraví.

Nakoľko k dokonaniu činu nedošlo, konanie obžalovaného bolo kvalifikované ako pokus trestného
činu v zmysle § 14 odsek 1 Trestného zákona. Za pokus trestného činu sa považuje konanie, ktoré
bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať
trestný čin a k dokonaniu trestného činu nedošlo. V tomto prípade zamýšľaný následok nenastal, a preto
súd žalovaný skutok posúdil v zmysle ustanovenia Trestného zákona uvedeného v tomto odseku. Podľa

názoru súdu išlo o tzv. ukončený pokus, kedy páchateľ v zásade vykonal všetko, aby ním predpokladaný
následok mohol nastať. K dokonaniu nedošlo len vďaka okolnostiam nezávislým od vôle obžalovaného.
Podľa § 14 odsek 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej
na dokonaný trestný čin.Pokiaľ išlo o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným
skutočnostiam, okolnostiam prípadu, spôsobu spáchania trestného činu, ako i k charakteristike osoby

páchateľa a jeho minulosti.

Pri trestnom čine vraždy je potrebné zdôrazniť, že objektom tohto trestného činu je ľudský život ako
najvyššia hodnota chránená nielen ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym poriadkom
Slovenskej republiky, vrátane jej Ústavy. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné

činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného činu, sú
považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Táto skutočnosť sa
prejavuje aj v jednotlivých sadzbách trestov, ktoré zákonodarca za spáchanie takýchto trestných činov
stanovuje. V prípade § 145 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý bola uznaná vina v tomto prípade,
zákonodarca stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na
doživotie. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že k záchrane života poškodenej Nikolety Dobiovej došlo len

vďaka odbornej pomoci lekárov a možno aj pomoci „zhora“, čo pripustili aj samotní lekári.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým,
že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a má vytvoriť podmienky na ich prevýchovu a k tomu,
aby viedli riadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa odseku 4 toho istého ustanovenia, pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy.

Podľa § 34 odsek 5 písmeno c) Trestného zákona pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu sa
prihliadne aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na
okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Súd dôsledne zisťoval a skúmal splnenie zákonných podmienok na uloženie najprísnejšieho trestu,

pričom dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že boli v danom prípade splnené. Vzhľadom na
bezcitnosťkonaniaobžalovaného,ktorýnapadolpoškodenú-ženu,sktoroumalpomerasktorouodišiel
pracovať do Česka, kde s ňou aj býval, ktorú opakovane bil, kopal, dupal po nej, možno nepochybne
vyvodiť záver o obzvlášť zavrhnutiahodnom a surovom spôsobe vykonania činu, pričom tento fakt je
zosilňovaný aj okolnosťou, že obžalovaný sa trestnej činnosti násilného charakteru dopustil v minulosti

niekoľkokrát a doteraz bol obžalovaný odsúdený celkovo na takmer 21 rokov trestov odňatia slobody,
ktoré mu boli uložené nepodmienečne, čo predstavuje takmer polovicu z jeho doterajšieho života.
Uvedenésúdzohľadnilakopriťažujúcuokolnosťpodľa§37písmenom)Trestnéhozákona.Súdnezistilu
obžalovanéhožiadnupoľahčujúcuokolnosť,zistillenďalšiupriťažujúcupodľa§37písmenoh)Trestného
zákona, že spáchal viacero trestných činov, súd totižto musel ukladať trest súhrnný za zbiehajúcu sa

trestnú činnosť obžalovaného, za ktorú bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp.
zn. 2T/62/2011.

Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 145 odsek 2 Trestného
zákona (najprísnejšie trestné ustanovenie Trestného zákona zo všetkých zbiehajúcich sa trestných

činov spáchaných obžalovaným), kedy bolo možné obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. V danom prípade súd vychádzal zo
skutočnosti, že obžalovaného odsudzoval za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden bol zločin a
jedenobzvlášťzávažnýzločin,spáchanésamostatnýmiskutkami,apretomuukladalsúhrnnýtrestpodľa
§ 42 odsek 1 Trestného zákona, rešpektujúc zásadu upravenú v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného

zákona (tzv. asperačná/zostrujúca zásada), avšak vzhľadom na ustanovenie § 38 odsek 8 Trestného
zákona a s prihliadnutím na vyššie uvedené trestné sadzby zohľadnil skutočnosť, že tieto už nie je
možné zostriť.

Súd pri ukladaní trestu rešpektoval tiež ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona a napriek zisteniu,

žeuobžalovanéhoprevažujúpriťažujúceokolnostineaplikovalnáslednezvýšeniedolnejhranicetrestnej
sadzby o jednu tretinu, nakoľko použitie § 38 odsek 4 Trestného zákona je na základe § 38 odsek 7
Trestného zákona priamo vylúčené.Pri úvahách o výmere trestu bral súd do úvahy aj naplnenie predpokladov a podmienok upravených v
ustanovení § 47 odsek 1 Trestného zákona a mal tak za to, že v danom prípade nebude postačujúce,
a teda ani možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov. S prihliadnutím

na to, že ustanovenie § 145 odsek 2 Trestného zákona súdu umožňovalo uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody na doživotie a že zároveň si vzhľadom na charakter trestných činov ako aj ich následok
uloženie takéhoto trestu vyžadovala aj účinná ochrana spoločnosti, súd starostlivo skúmal a zaoberal
sa aj naplnením tretej nevyhnutnej podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie.

Skutočnosť, že obžalovaného nebude možné napraviť uložením trestu odňatia slobody vo výmere na 20
alebo 25 dvadsaťpäť rokov, mal súd za preukázanú a podloženú znaleckým dokazovaním ako aj tým, že
predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody nesplnili u obžalovaného svoj účel. Napokon aj zločinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a, b), c) a odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona, za ktorý bol odsúdený na štyri roky a osem mesiacov Okresným súdom Nové Zámky
sa dopustil obžalovaný ani nie dva mesiace po spáchaní prejednávaného skutku.

V danom prípade znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odbor psychiatria popísala charakter a
osobnosť obžalovaného ako osobu s trvalou povahovou úchylkou vrodeného charakteru - polymorfná
porucha osobnosti s emočnou labilitou, disocialitou s príznakmi narcizmu, pričom u obžalovaného sú
prítomné črty agresivity, ktoré sú potenciované vtedy, ak nie vyhovené jeho požiadavkám, aj hladovka

bola prejavom jeho pasívnej agresie. Prognózu jeho resocializácie posúdila ako značne nepriaznivú.
Znalkyňa z odvetvia psychológie tiež potvrdila slová znalkyne z odvetvia psychiatria, že obžalovaný
je bez vyšších citov, bez empatie, v jeho osobnostnej konštelácii sú rysy dominancie, zvýraznenej
maskulinity, snaha dosiahnuť svoj cieľ a agresívne tendencie, ktoré ak sú voľne odvádzané, obžalovaný
nezohľadňuje závažnosť následku, jeho reakcie aj na malý podnet môžu byť prekvapivé, búrlivé,

direktívne, agresívne. Ustálila tiež, že predpoklad jeho resocializácie je negatívny, obžalovanému
chýba akákoľvek ľútosť nad svojím konaním, je nepravdepodobné, žeby mohlo dôjsť k prevýchove
obžalovaného.
Závery oboch znalkýň vyzneli tak, že ani výkonom dlhodobého trestu odňatia slobody by sa nezabránilo
recidíve obžalovaného, ktorá je maximálna, pretože na prísnu reguláciu jeho správania nie je dostatočne

disponovanýanaopakjedisponovanýajprimálovýznamnompodnetetak,žemôžereagovaťagresívne,
direktívne so snahou dosiahnuť svojho.

Všetko doteraz uvádzané oprávňovalo súd, vzhľadom na spôsob spáchania spáchaného trestného
činu, na osobu páchateľa a jeho predchádzajúci spôsob života a všetky doterajšie odsúdenia, ako

aj možnosti jeho prevýchovy a nápravy, aby na dosiahnutie účelu trestu, kedy nepostačuje žiadna
miernejšia alternatíva trestu odňatia slobody, uložil maximálne najprísnejší trest, a to trest odňatia
slobody na doživotie. Aj celkový postoj obžalovaného k predmetnej spáchanej trestnej činnosti ako aj
jeho správanie a prístup počas súdneho konania (protestná hladovka, prehltnutie lyžičky, podrezanie
žily) len potvrdili to, že by bolo iluzórne domnievať sa, že v prípade tohto obžalovaného existuje nádej

na zmenu v jeho správaní a jeho prevýchovu. Súd bol toho názoru, že takto určeným trestom sa v
dostatočnej miere zabezpečí nielen ochrana poškodenej, ale i samotnej spoločnosti pred osobami, ktoré
sú schopné a spôsobilé spáchať tak závažný čin, aký je predmetom tohto konania.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko spáchal obzvlášť závažný zločin.

O náhrade škody súd rozhodol tak, že v adhéznom konaní priznal poškodenej R. A. sumu 31.024,05
eura titulom bolestného a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo vyčíslené znalcom K..
C. J., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia na 885 bodov ako

bolestné, pričom výška náhrady za bolesť v čase skutku bola 14,89 eura a na 1040 bodov ako sťaženie
spoločenského uplatnenia, pričom výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola 17,16
eura, poškodenej - Všeobecná zdravotní pojišťovna Česká republika sumu 1.075.456,- Kč (priznaných v
cudzej mene podľa § 287 odsek 3 Trestného poriadku) titulom preukázaných liečebných nákladov, ktoré
boli vynaložené na ošetrenie a liečenie poškodenej R. A. v Českej republike. Nároky oboch poškodených

boli uplatnené riadne a včas.

Pokiaľ išlo o zvyšok uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou R. A., keďže poškodená si
uplatnila nárok na náhradu škody celkovo vo výške 35.000,-eur, súd odkázal poškodenú na občianskesúdne konanie, pretože na takéto rozhodnutie by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by
presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.