Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. august 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214717
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412214717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD v
obchodnoprávnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO:
35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5
proti odporcovi L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. G. č.XX, zast. advokátom JUDr. Andrej Cifra, so
sídlom Advokátskej kancelárie Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. Legionárov 5, zast. advokátom JUDr.
Andrej Cifra, so sídlom Advokátskej kancelárie Lučenec, J. Kráľa 5/A o návrhu na zaplatenie sumy

44,58 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k .10Cb 9/2013-101, IČS: 6412214717 zo dňa 12. apríla 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k 10 Cb 9/2013-101, IČS: 6412214717 zo dňa 12.
apríla 2013 p o t v r d z u j e.
Vedľajší účastník na strane odporcu je povinný nahradiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré zodpovedajú trovám právneho zastúpenia vo výške 38,66 Eur na účet právneho zástupcu

navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 44,58
Eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.12.2006 do zaplatenia, ako aj trovy konania
za súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 330,01 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená Zmluva č.
XXXXXXXXXX o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci, pôvodne spoločnosťou QUATRO,

a.s. Kežmarok ako prenajímateľom, na základe ktorej poskytol odporcovi sumu 4.901,-Sk na nákup
vodovodnej batérie, pričom odporca zaplatil 20% z tejto sumy ako počiatočnú platbu vo výške 870,-Sk a
zvyšok v 6 mesačných splátkach po 672,-Sk mal platiť navrhovateľovi. Zmluva bola uzavretá 18.09.2002
kedy vodovodné batérie odporca prevzal, čo potvrdil na doklade o transakcii č. XXXXXX v celkovej
sume 4.349,-Sk. Odporca včas mesačné splátky nesplácal, čím sa dostal do omeškania s úhradou sumy
44,58 Eur (1.348,-Sk). Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania od 16.12.2006 z tejto sumy,
t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky na navrhovateľa, ktorá bola podpísaná

dňa 15.12.2006.

Vzhľadom k tomu, že odporca uzavrel s navrhovateľom dohodu o splátkovom kalendári a uznal záväzok
dňa 25.01.2011 z vyššie uvedenej Zmluvy č. XXXXXX vo výške 44,48 Eur istiny a 9,96 Eur príslušenstvapohľadávk posúdil okresný súd nárok navrhovateľa, ktorý na neho prešiel na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej pôvodne medzi spoločnosťou Quatro a.s. a Consumer Finance Holding a.s. dňa
15.12.2006anáslednemedziConsumerFinanceHoldinga.s.anavrhovateľomakosamostatnúdohodu,

nezávislú na pôvodnej zmluve, u ktorej nevylúčil jej spotrebiteľský charakter.

Vedľajší účastník na strane odporcu namietal premlčanie uplatneného práva navrhovateľom a dohodu o
uzavretísplátkovéhokalendárapovažovalzaneplatnýprávnyúkon,ktorýbolvyhotovenýnavrhovateľom
na formulári vopred pripravenom pre odporcu ako dlžníka, ktorý jeho obsah nemal ako ovplyvniť a

ktorým uznal už premlčaný dlh. Keby bol odporca vedel, že uznáva už premlčaný záväzok, nebol by
na podmienky navrhovateľa pristúpil. Navrhovateľovi tak šlo pod zámienkou ponuky splátok len o to,
aby sa predĺžila premlčacia lehota, keďže dohoda o uzavretí splátkového kalendára žiadnu splátku
neobsahuje. Uzatvorenie takejto dohody považoval za dohodu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 4 ods.8 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané
princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľ využil omyl a lesť, pričom spotrebiteľovi podpísanie

takejtodohodyzhoršilopostavenieaprivodilomuznačnúujmu,čojevrozpores§54ods.1OZ.Iniciatíva
na uzatvorenie takejto dohody nevyšla od odporcu ako spotrebiteľa, preto nie je možné takémuto právu
poskytnúť súdnu ochranu.

Okresný súd nepovažoval dohodu o splátkovom kalendári a o uznaní dlhu odporcom napriek tomu, že

tento už bol v čase uznania premlčaný, za neplatný právny úkon. Bol toho názoru, že aby nastali právne
účinky v spojení s uznaním práva podľa § 110 ods.1, druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby mal dlžník
v čase uznania vedomosť o tom, že jeho dlh je premlčaný. Uznanie práva podľa § 110 ods.1, druhá
veta OZ nie je možné stotožniť s uznaním dlhu podľa § 558 OZ. Podľa § 110 ods.1 OZ, ak bolo právo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu premlčí sa za 10 rokov odo dňa, keď sa

malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčí sa za 10
rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s §
110 ods.1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo a k prerušeniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník
v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Právna úprava obsiahnutá v § 558 OZ vyžaduje pre vznik

vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, aby ten, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní
vedel. Ak odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním
práva, ktorý predpokladá § 110 ods.1, druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby
a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v takom prípade nenastane. Nie je preto možné,
aby sa vedľajší účastník na strane odporcu bránil námietkou premlčania.

Predmetom dohody medzi navrhovateľom a odporcom nie je dohoda na predĺženie premlčacej doby na
10 rokov, ale uznanie dlhu zo strany odporcu. Okresný súd zároveň uviedol, že dodatok v predbežne
formulovanej štandardnej zmluve označený ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní
záväzku nie je spotrebiteľskou zmluvou, ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán,

preto na argumenty vedľajšieho účastníka neprihliadol.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil vedľajší účastník a podal proti rozhodnutiu okresného
súdu odvolanie. Poukázal v ňom na tú skutočnosť, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 25.01.2011 (ďalej len Dohoda) je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ ako veriteľ

pre odporcu, ktorý bol dlžníkom a zároveň spotrebiteľom, ktorej obsah nemal ako dlžník ovplyvniť.
Táto dohoda je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý v
rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ ako dodávateľ s dlžníkom - spotrebiteľom. Súd
mal preto podrobiť túto dohodu tak, ako každú inú spotrebiteľskú zmluvu kontrole podľa § 153 ods. 3
O.s.p., pričom by bol zistil, že Dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože obsahuje dve

neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú
doložku.

Predĺženie premlčacej doby navrhovateľ odvodzuje s poukazom na § 558 OZ, resp. § 110 ods.1 OZ,
pričom dlžník uznáva pohľadávku v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá navrhovateľ právny titul, t.j. istina

je vyššia ako skutočná pohľadávka podložená právnym titulom, čo je ďalší dôvod pre posúdenie Dohody
ako neplatnej, a to aj z dôvodu jej neurčitosti. Uzavretím takejto dohody sa navrhovateľ dostáva do
neprimeranej výhody voči odporcovi spotrebiteľovi tým, že na jednej strane získa predĺženie premlčacej
doby, avšak odporcovi ako spotrebiteľovi premlčacia doba na vydanie potencionálneho bezdôvodnéhoobohatenia k úhradám zaplateným bez právneho titulu začína plynúť dňom, kedy sumu bezprávneho
dôvodu navrhovateľovi zaplatil. Jednostranné predĺženie premlčacej doby na strane navrhovateľa bez
súčasného predĺženia premlčacej doby k nárokom spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia je

neprijateľnouzmluvnoupodmienkou,pretožespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Návrh na uzatvorenie Dohody nikdy nevychádza od
spotrebiteľa a navrhovateľ ich predkladá spotrebiteľom pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára,
obsahu ktorej spotrebitelia nerozumejú. Navrhovateľ takéto Dohody uzatvára hromadne a plánovite v
10 000 prípadov, pričom jeho pracovníci sú poverení podpisovaním formulárových dohôd a dlžníkov

nepoučujú o premlčaní záväzku, ani o jeho podstate, pretože ani sami o tom nemajú vedomosť. V
Dohodách navrhovateľ ani neuvádza výšku splátky, ktorá má byť základnou náležitosťou Dohody o
splátkach, pričom prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do Dohody o
splátkach v bode 3 a pritom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody.

Rovnako aj rozhodcovská doložka v bode 4 Dohody je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v

právnychvzťahochvyplývajúcichzospotrebiteľskejzmluvyatiežjepostihnutáabsolútnouneplatnosťou.
Okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody je preto potrebné
považovať za nekalú obchodnú praktiku, lebo ak spotrebiteľ chce dosiahnuť splátky, musí podpísať
celý formulár, pričom ani len netuší význam toho čo podpisuje. Uzatvorenie takejto dohody je
preto v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods.8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej

uzatváraní neboli dodržané princípy čestnosti a dobromyseľnosti a navrhovateľ len využil omyl v
snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľom a predĺženie premlčacej doby. Predĺženie
premlčacej doby dojednáva podľa názoru odporcu navrhovateľ so spotrebiteľmi podľa § 558 OZ, pretože
odchýlne dojednania, ktoré by neboli spotrebiteľmi na prospech sú podľa § 52 ods.2 OZ neplatné.
V pochybnostiach je pritom na mieste použiť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa podľa § 54 ods.2 OZ

priaznivejší. Je preto potrebné sa vysporiadať s tým, kedy je možné uznávací úkon povinnej osoby
podriadiť ust. § 110 ods.1, druhá veta OZ a kedy pod ust. § 558 OZ, pretože § 558 OZ je vo vzťahu k §
110 ods.1, druhá veta OZ ustanovením špeciálnym a jeho aplikácia je na mieste vždy, keď sa jedná o
uznanie práva spočívajúceho v povinnosti zaplatiť peňažné plnenie, ktoré je v čase uznávacieho prejavu
dlžníka už premlčané. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník vzniesol v konaní námietku premlčania

navrhovateľom uplatneného práva účinne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil
a návrh v celom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 26.07.2013, v ktorom uviedol, že vedľajší účastník
nie je oprávnený podať odvolanie, pretože mu to právna úprava neumožňuje. Rovnako nemá právo ani

na podanie námietky premlčania,, pretože je oprávnený len na procesné úkony. Námietku premlčania
môže vzniesť len dlžník, preto nebola uplatnená oprávnenou osobou. Dohodu o uznaní dlhu, ktorá
spĺňa všetky náležitosti nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve a navrhovateľ ako postupník nemá
postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy, preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia o
neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Nesúhlasil s priznaním trov vedľajšiemu

účastníkovi a navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

Podľa§100ods.1zák.č.40/1964právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 558 cit. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a
vec správne právne posúdil, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho
rozhodnutia. Na doplnenie správnosti dôvodov uvádza odvolací súd nasledovné:

Aj keď má vedľajší účastník v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako ten účastník, na strane

ktorého v konaní vystupuje, koná vždy len sám za seba. Odvolanie preto môže vedľajší účastník podať,
pokiaľ ho nepodal odporca a pokiaľ z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkom a vedľajším účastníkom len vtedy, ak ho zároveň podá aj hlavný účastník, prípadne
ak s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Odvolací súd nežiadal od účastníka, na strane ktorého vedľajšíúčastník vystupuje súhlas z toho dôvodu, že majú rovnakého právneho zástupcu, v dôsledku čoho
sa dá dôvodne predpokladať, že pri doručení výzvy, či odporca súhlasí s tým, aby vedľajší účastník
podal odvolanie právny zástupca, keďže podal odvolanie aj za vedľajšieho účastníka, vysloví s podaním

odvolania súhlas. Z vyššie uvedeného dôvodu pri dodržaní zásady hospodárnosti konania preto
prejednal odvolací súd odvolanie podané vedľajším účastníkomaj bez výslovného súhlasu odporcu.

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomôcť v spore niektorému z účastníkov konania, preto môže
pomocspočívaťajvtom,ževprospechnímpodporovanéhoúčastníkapodávedľajšíúčastníkodvolanie.

Odvolanie môže podať vedľajší účastník len v tom prípade, ak vstúpil do konania pred súdom prvého
stupňa, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní od doručenia rozhodnutia účastníkovi, ktorého podporuje.

Vedľajší účastník je oprávnený vykonať všetky procesné úkony s výnimkou tých, ktoré znamenajú
dispozíciu s konaním, napr. späťvzatie návrhu alebo s predmetom konania - zmenu návrhu, uznanie
nároku, uzavretie zmieru a pod. a úkony, ktoré urobil sám účastník - späťvzatie odvolania alebo

dovolania, ktoré podal sám účastník. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že by
vedľajšíúčastníknemalprávovzniesťnámietkupremlčaniaažebyjumalprávopodaťlendlžník,pretože
vedľajší účastník aj takýmto spôsobom bráni práva odporcu. Na tom, že ide o procesné právo nič nemení
skutočnosť, že pomocou takejto obrany proti návrhu sa uplatňuje aj námietka vychádzajúca z hmotného
práva, akou námietka premlčania nesporne je, pretože procesné právo uplatniť takúto námietku v konaní

nie je možné zamieňať s tým, či má alebo nemá pôvod v hmotnom práve alebo len v práve procesnom.
Keďže sa odporca v konaní k tejto námietke vedľajšieho účastníka fakticky pripojil, je len ťažko možné
takýto osobný prejav vôle dlžníkom smerujúceho k vyvolaniu zákonných účinkov premlčania spochybniť.

Odvolacísúdsanesúhlasíanistvrdenímvedľajšiehoúčastníkaotom,žeDohodaouzavretísplátkového

kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi odporcom a
právnym predchodcom navrhovateľa, ktorej predmetom bol prenájom veci s jej následnou kúpou,
akcesorickým právnym úkonom a že by bola vyššie uvedená Dohoda uzatvorená medzi účastníkmi v
pozíciidodávateľaspotrebiteľ.Dohoduouzavretísplátkovéhokalendáraaouznanízáväzkujepotrebné
považovať za právny úkon, účelom ktorého bolo dosiahnuť písomné uznanie práva čo do dôvodu a

výšky,sktorýmjespojenýinštitútplynutiapremlčacejlehotyupravenýv§110ods.1OZ.Platnosťuznania
práva z hľadiska plynutia dĺžky premlčacej lehoty zakladá beh novej premlčacej lehoty, pričom takýto
úkon, ktorý môže byť aj jednostranný, musí byť vykonaný v písomnej forme podľa § 40 ods.1 OZ a musí
byť z neho zrejmý dôvod a výška uznaného práva. Všeobecná premlčacia lehota, ktorá je upravená v
§ 101 OZ činí 3 roky a pre navrhovateľa zakladá určité právo, a to napriek tomu, že došlo k predĺženiu

plynutia lehoty pre jeho uplatnenie na súde. Uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spájaných
s § 110 ods.1 OZ nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo, ktoré bolo premlčané, na
rozdiel od právne úpravy obsiahnutej v § 558 OZ, ktorá pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby
ten kto uznal premlčaný dlh o premlčaní vedel. Pokiaľ by dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu by
právny následok v časti domnienky nemalo. Napriek tomu by došlo k tomu, že by začala plynúť nová

premlčacia lehota podľa § 110 ods.1 OZ.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku jednoznačne vyplýva, že odporca o
tom, že dlh už bol v čase podpisu tejto Dohody premlčaný mal a mohol vedieť, pretože sa údaj o
premlčaní nachádza v čl. 3, posledná veta Dohody, pričom z uznania záväzku špecifikovaného v čl. 2

tejto Dohody nesporne vyplýva, že ku dňu jeho uznania dlh odporcom splatený nebol. Takéto uznanie
dlhu má preto všetky náležitosti uznania podľa § 110 ods.1 OZ, a preto sú s ním spojené účinky začiatku
novej premlčacej lehoty, v behu ktorej si navrhovateľ právo uplatnil na súde včas.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením vedľajšieho účastníka, že Dohoda obsahuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku, ktorá predlžuje premlčaciu dobu na 10 rokov, pretože na takomto predĺžení
premlčacej lehoty sa účastníci v Dohode nedohodli. Z Dohody o uznaní dlhu zo strany odporcu vyplýva
len ten dôsledok, že okamihom uznania začne plynúť nová 10-ročná premlčacia lehota, a to priamo
zo zákona. Navrhovateľ nečakal 10 rokov a návrh na súde podal v prvý rok od začatia plynutia novej
premlčacej lehoty. Je treba zdôrazniť, že v prípade uznania dlhu veriteľovi premlčané právo nezaniká,

zostáva zachované a dlžník má povinnosť svoj záväzok voči veriteľovi splniť. Keby tak bol dlžník
urobil včas, nebol by býval daný dôvod na to, aby sa uzatvárala Dohoda o splátkovom kalendári a
ani by nebolo potrebné z jeho strany uznávať dlh. Podpísaním Dohody odporca potvrdil, že v čase
jej podpisu záväzok trval a že tento nesplnil, pričom Dohodu uzatváral navrhovateľ nie ako dodávateľtovaru alebo služieb, ktorú odporca dobrovoľne podpísal, ale ako veriteľ dlžníka. Nejedná sa preto o
dodatok k pôvodnej spotrebiteľskej zmluve tak, ako to vedľajší účastník v odvolaní tvrdil, pretože sa
ňou mení sa len spôsob splatenia dlhu, v dôsledku čoho sa nemôžu na tento právny úkon, ktorý je vo

svojej podstate jednostranným právnym úkonom, vzťahovať ustanovenia o neprijateľných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

V tejto súvislosti je irelevantná aj námietka vedľajšieho účastníka o Dohode o rozhodcovskej doložke,
pretože sa prejednávanej veci netýka.

Inštitút uznania dlhu podľa § 558 OZ plní funkciu zabezpečenia tým, že zakladá právnu domnienku
existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje pozícia veriteľa, lebo nemusí v konaní
dokazovať vznik dlhu a ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak je na dlžníkovi,
ktorý namieta, aby preukázal že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak. Uznaním dlhu preto
prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.

Odporca v konaní ani nenamietal, že by dlh, ktorý uznal v čase jeho uznania neexistoval. Jediná
skutočnosť, ktorú namietal bola, že keby bol o premlčaní vedel, nebol by podpísal Dohodu o uznaní
záväzku. Uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spájaných s § 110 ods.1 OZ nie je viazané na
vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané (R 51/1968), pričom úprava obsiahnutá v § 558 OZ

pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten kto uznal premlčaný dlh o premlčaní vedel. Aj táto
podmienka bola splnená, pretože v čase podpisu dohody o uznaní záväzku bola táto skutočnosť v čl.
3 Dohody uvedená, preto sa dlžník o nej mohol dozvedieť. V prejednávanej veci tak bolo preukázané,
že Dohoda označená ako uznanie záväzku podpísaná dlžníkom obsahuje výslovný prejav vôle uznať
navrhovateľom uplatnené nároky čo do dôvodu, ako aj ich výšky. Takéto uznanie má preto všetky

náležitosti uznania podľa § 110 ods.1 OZ a sú s nimi spojené účinky začiatku behu novej premlčacej
10-ročnej lehoty podľa tohto ustanovenia.

Aplikácia § 558 OZ ako inštitútu uznania dlhu by prichádzala do úvahy len vtedy, keby zo strany
odporcu ako dlžníka bolo bývalo preukázané, že dlh, ktorý uznal v čase uznania neexistoval, čo sa

v prejednávanej veci nestalo, preto takéto uznanie dlhu nemá žiaden vplyv na prerušenie plynutia
premlčacej lehoty podľa § 110 ods.2 OZ.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia odporcom zaplatená nebola, jej základ ani výšku odporca ani vedľajší účastník nenamietal,

preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, v
dôsledku čoho ho podľa § 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Pokiaľ ide o návrh vedľajšieho účastníka na prejudiciálne konanie, ktoré by mal iniciovať súd na
zodpovedanie vedľajším účastníkom položených otázok Európskemu súdnemu dvoru s návrhom na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. dodáva, že ak sa účastník domáha prerušenia
konania podľa uvedeného ustanovenia s tým, že súdu zároveň navrhuje otázky, ktoré majú by Súdnemu

dvoru Európskej únie ako predbežné otázky predložené, je odvolací súd, t.j. súd, proti rozhodnutiu
ktorého nie je prípustný opravný prostriedok povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak
považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a ak je vyriešenie
uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade
postupuje ex officio, a teda nie je potrebný ani návrh zo strany účastníka. Odvolací súd považoval

v danom prípade vedľajším účastníkom navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a
irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny
dosah na prebiehajúci spor, keďže v predmetnom konaní súd neaplikuje priamo ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa upravené Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách,atedaaniprávnuúpravuobsiahnutúvpísm.q)ods.1Prílohy tejtosmernice,

ale priamo ustanovenia upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku.Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal dôvod uvedený v § 109 ods. 1
písm. c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona, preto odvolací súd návrh vedľajšieho
účastníka na prerušenie konania zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich
náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Navrhovateľovi v súvislosti
s odvolacím konaním vznikli trovy podaním vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho účastníka za jeden úkon
právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, § 14 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov vo výške 29,29 Eur s 20% DPH a 1 x režijný paušál 9,73 Eur s DPH podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.