Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714208930
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714208930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd druhej inštancie, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: Ing. I. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W., V. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Repáňom, advokátom, so
sídlom v Q., Ul. M. R. B. XX, proti žalovaným: v rade 1/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. XX, v rade
2/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. XX, právne zastúpení Burian & partners, s. r. o., so sídlom v

Žiline, Štúrova 1, v konaní o ochranu vlastníckeho práva a o protinávrhu žalovaných 1/, 2/ o povinnosť
strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 7C/160/2014-69 zo dňa 22.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade
s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne žalobkyni zaplatiť náhradu trov konania vo výške 713,88 eur
na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote tri dni od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku potvrdzuje.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ spoločne
a nerozdielne vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ povinnosťou spoločne a
nerozdielne odstrániť bránu z nehnuteľnosti patriacej navrhovateľke nachádzajúcej sa v kat. území B.

E., zapísanej na Okresnom úrade Turčianske Teplice, odbore katastrálnom, na LV č. XXX ako parcela
CKN č. 68/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd
vzájomný návrh odporcov na určenie, že navrhovateľka je povinná strpieť právo odporcov v rade 1/ a
2/ užívať pozemok parc. č. CKN 68/2 o výmere 30 m2 - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcej
sa v kat. území B. E., zapísaný na Okresnom úrade v Turčianskych Tepliciach, odbore katastrálnom
na LV č. XXX, ktorý je výlučným vlastníctvom navrhovateľky a to v rozsahu, v akom je kovová brána
na tomto pozemku postavená a to bez náhrady eventuálne, že súd zriadi vecné bremeno v prospech

odporcov v rade 1/ a 2/ spočívajúce v práve užívať pozemok č. CKN 68/2 o výmere 30 m2 - zastavané
plochy a nádvoria nachádzajúcej sa v kat. území B. E., zapísaných na Okresnom úrade v Turčianskych
Tepliciach, odbore katastrálnom na LV č. XXX, ktorého výlučným vlastníkom je navrhovateľka v rozsahu
v akom je kovová brána postavená, zamietol. Odporcov v rade 1/ a 2/ zaviazal povinnosťou uhradiť na
účet právneho zástupcu navrhovateľky vedený vo B., a. s., č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX, VS 1022014 trovy
konania navrhovateľky v sume 713,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 123, § 126 a § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemaloprávnenie, resp. právny titul, to znamená, že nie je vlastníkom pozemku. Z hľadiska neoprávnenosti
stavby nie je dôležité, z akého dôvodu vznikla neoprávnená stavba, teda či omylom stavebníka, či
úmyselným konaním. Ustanovením § 135 c) OZ sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami,

tedaktorésúspojenésozemoupevnýmzákladom.Vtomtoprípade,čozistilsúdajpriohliadkenamieste
samom, je nepochybné, že sa jedná o nehnuteľnosť. Rozhodnutie o odstránení tejto nehnuteľnosti
patrí do právomoci súdu. Nejedná sa teda o čiernu stavbu. Ak by sa jednalo o čiernu stavbu, bola by
daná právomoc stavebného úradu. Z vykonaného dokazovania, ako je už uvedené vyššie, mal súd
nepochybne preukázané, že odporcovia postavili bránu cez parcelu navrhovateľky. Túto do dnešného

dňa neodstránili. Touto stavbou bránia v užívaní nehnuteľnosti navrhovateľky, a preto súd rozhodol
z titulu ochrany jej vlastníckeho práva tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda uložil
odporcom odstrániť bránu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na tejto povinnosti, ktorú súd uložil,
nič nemení ani tá skutočnosť, či je momentálne zamknutá alebo nie. Už samotná jej existencia na
pozemku navrhovateľky je dostatočným dôvodom na uloženie tejto povinnosti.

3. Pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu odporcov súd vychádzal z ust. § 130 ods. 1, §
134 ods. 1 a § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa týka vzájomného návrhu podaného
odporcami, tak na preukázanie svojho nároku sú v konaní povinní okrem iných predpokladov vydržania
práva preukázať dobromyseľnosť. Oprávnená držba predstavuje psychický stav, vnútorné presvedčenie
držiteľa, že vydržali vecné bremeno v práve užívania pozemku navrhovateľky. Podľa názoru súdu

dôkazné bremeno v tomto smere neuniesli. Z pripojených spisov Okresného súdu Martin sp. zn. 7C
34/2014 a 5C 38/12 jednoznačne vyplynulo, že na strane odporcov je u nich dlhodobé vnútorné
presvedčenie, smerujúce len k nadobudnutiu vlastníckeho práva k parcele č. 68/2, teda nepreukázali
ich vnútorné presvedčenie, dobromyseľnosť, že by nadobudli iné právo k predmetnej nehnuteľnosti,
teda právo užívať alebo vydržania vecného bremena, ako si to uplatňovali vo vzájomnom návrhu.

Podľa názoru súdu držiteľ však môže byť vnútorne pozitívne presvedčený o vykonávaní len jedného
práva, to je buď práva vlastníckeho alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, resp. inému
vecnému právu. Jedno vnútorné presvedčenie vylučuje druhé. Ak je vnútorne presvedčený, že má k
veci právo vlastnícke, nemôže byť presvedčený, že má k nej iné vecné právo. Súd teda, vyhodnotiac
každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, vychádzajúc z vykonaného dokazovania

a z citovaných zákonných ustanovení, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
a preto vzájomný návrh odporcov zamietol. O trovách konania súd rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.
1 O. s. p., zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky
trovy konania navrhovateľky v sume 713,88 eur, pretože táto mala plný úspech vo veci. Trovy konania
pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 99,50 eur, ďalej trovy konania tvoria 2 úkony práv zast. v

roku 2014 po 61,85 eur za prípravu a prevzatie zastupovania, podanie návrhu, jedného úkonu, a to
odvolania proti uzneseniu o prerušení konania v sume 30,93 eur, ďalej v roku 2014 trovy konania tvorí
aj 3 x rež. pauš. po 8,04 eur, v roku 2015 sa jedná o 3 úkony práv. zast. po 64,53 eur, a to za účasť
na pojednávaní, ohliadku a vyjadrenie k vzájomnému návrhu odporcov. Ďalej trovy tvorí 3 x rež. pauš.
po 8,39 eur, cestovné na ohliadku na mieste samom Martin - Veľký Čepčín a späť v sume 13,40 eur a

dve polhodiny straty času v sume 27,96 eur. Ďalším úkonom bolo pojednávanie dňa 22.02.2016 v sume
64,53 eur a rež. pauš. v sume 8,53 eur. Trovy konania ďalej tvorí 20 % DPH vo výške 102,40 eur.

4. Voči citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ktoré
odôvodňujú ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. Poukazujú na to, že žalovaní, ako aj ich právni

predchodcovia predmetnú bránu i bráničku odjakživa užívali a využívali v predchádzajúcom období do
právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 7C 34/04 zo dňa 18.10.2007
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/79/2008 zo dňa 19.06.2008. Odporcovia
prechádzali cez pozemok patriaci navrhovateľke v domnení, že práve oni sú jeho podielovými
spoluvlastníkmi a na základe tejto skutočnosti si na predmetnom pozemku postavili bránu i bráničku.

Majú za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že
žalovanínepreukázaliprevydržaniesvojudobromyseľnosť.Žalovaní,akoužajichprávnipredchodcovia
splnili všetky zákonné podmienky potrebné pre vydržanie práva užívať pozemok žalobkyne v rozsahu,
v akom je kovová brána tomto pozemku postavená v zmysle § 134 v spojení s ust. § 151o
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predmetných súdnych spisov tiež vyplýva, že žalobkyňa aj právni

predchodcovia nikdy predtým až do podania tejto žaloby nenamietali výkon tohto práva žalovanými.
Žalovaní boli teda vo výkone svojho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vždy dobromyseľní.
Konajúci súd v odôvodnení rozsudku poukázal na súdne konania vedené pod sp. zn. 7C/34/2014 a
5C/35/2012, z ktorého má jednoznačne vyplývať, že na strane žalovaných je dlhodobé presvedčeniesmerujúce len k nadobudnutiu vlastníckeho práva k parcele č. 68/2, teda nepreukázali ich vnútorné
presvedčenie, dobromyseľnosť, že by nadobudli iné právo k predmetnej nehnuteľnosti, teda právo
užívať alebo vydržanie vecného bremena, ako si to uplatňovali vo vzájomnom návrhu, pretože držiteľ

môže byť vnútorne presvedčený o vykonávaní len jedného práva, a to buď práva vlastníckeho alebo
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, resp. inému vecnému právu. Žalobcovia boli síce dlhodobo
presvedčení, že im patrí pozemok - parcela KNC 68/2, kat. úz. B. E. do vlastníctva, avšak podľa názoru
žalovaných nemožno stotožňovať presvedčenie o vlastníckom práve k pozemku s presvedčením o
oprávnenosti užívania na ňom postavenej kovovej bráničky. Vlastnícke právo k pozemku KNC 68/2,

kat. úz .B. E. bolo predmetom súdneho konania, pričom právoplatne bolo určené, že vlastníkom je
žalobkyňa. Čo sa však týka kovovej bráničky, ktorá patrí do výlučného vlastníctva žalovaných a túto
skutočnosť v konaní ani nikto nerozporoval, táto bola zo strany žalovaných a ich právnych predchodcov
dlhodobo a dobromyseľne užívaná. Nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu užívania
pozemku totiž predpokladá, že oprávnený držiteľ vykonáva toto právo pre seba a so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu toto právo patrí. V danom prípade žalovaní so zreteľom na

všetky okolnosti boli v dobrej viere, že kovovú bránku v takom rozsahu, v ako ju doposiaľ užívali, užívajú
na základe určitého právneho titulu, a tým bolo práve vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Až
rozhodnutím Okresného súdu Martin v konaní 5C/35/2012 bolo určené, že žalovaní nie sú vlastníkmi
pozemku, na ktorom kovová bránička stojí. Dovtedy však kovovú bráničku užívali dobromyseľne, teda
v dobrej viere, že stojí na pozemku v ich vlastníckom práve. Z uvedeného majú žalovaní za to, že súd

na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a mal vzájomnej
žalobe žalovaných vyhovieť a žalobu žalobkyne zamietnuť. Žalovaní tiež podávajú odvolanie voči výroku
o trovách konania. Okresný súd napriek tomu, že v odôvodnení rozsudku uvádza, že úhradou boli
zaviazaní obaja žalovaní spoločne a nerozdielne v samotnom výroku, zaviazal oboch žalovaných na
úhradu vo výške 713,88 eur. Žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu

navrhovateľky v celom rozsahu zamietne, vyhovie protinávrhu žalovaných 1/, 2/ a prizná im náhradu
trov prvo a druhoinštančného konania.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

6.Krajskýsúd,akosúddruhejinštancie,preskúmalnapadnutýrozsudoknazákladepodanéhoodvolania
žalovaných 1/, 2/ v rozsahu danom ust. § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných
odstrániť bránu z pozemku žalobkyne a vo výroku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh žalovaných
potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C. s. p. a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil v zmysle ust. § 388
C. s. p.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2
O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o

výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

8. Žalobkyňa sa v podanom návrhu domáhala, aby súd žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť odstrániť bránu

z nehnuteľnosti patriacej do jej výlučného vlastníctva pozemku parcely CKN č. 68/2 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 30 m2 v katastrálnom území B. E.. Je medzi účastníkmi nespornou skutočnosťou,
ktorá vyplýva aj zo zápisov v katastri nehnuteľností a je založená rozhodnutím súdu, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou parcely CKN č. 68/2 v katastrálnom území B. E.. Zároveň je nesporné, že na tejto
nehnuteľnosti je postavená brána, ktorej spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1/ a 2/ rade.

9. Súd prvej inštancie ustálil, že táto brána postavená na pozemku navrhovateľky má charakter
nehnuteľnej veci. Odvolatelia tento záver súdu nespochybnili, preto odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi sa od tohto záveru súdu prvej inštancie neodchyľuje. Ak sporná brána má charakternehnuteľnosti, okresný súd správne aplikoval na danú vec ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré
upravuje práva a povinnosti k neoprávnenej stavbe. Tento záver súdu odvolatelia taktiež nespochybnili
žiadnou odvolacou námietkou.

10. Potom ak ide o stavbu zriadenú na cudzom pozemku, je potrebné na úpravu práv a povinností
vlastníka pozemku a vlastníka stavby použiť výlučne ust. § 135c Občianskeho zákonníka ako
ustanovenie špeciálne, a to aj vo vzťahu k ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vznik práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu vydržaním.

11. Úprava neoprávnenej stavby v ust. § 135c je komplexná vrátane možnosti zriadenia vecného
bremena (za náhradu) pre vlastníka stavby. Je preto vylúčené, aby súd rozhodol o oprávnenosti
užívaniastavbynacudzompozemku,resp.jejponechanianazákladevydržaniaprávazodpovedajúceho
vecnému bremenu. V tomto smere možno považovať čiastkový záver súdu prvej inštancie, keď

posudzoval vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na strane žalovaných 1/, 2/ v zmysle ust.
§ 151o ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 Občianskeho zákonníka, ktorých aplikácia je v danom prípade
vylúčená, za nesprávny. Napriek tomuto čiastkovému nesprávnemu právnemu posúdeniu je rozhodnutie
okresného súdu vecne správne.

12. Okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ odstrániť stavbu - bránu z nehnuteľnosti
patriacej výlučne žalobkyni s poukazom na ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré právne
posúdenie je vecne správne.

13. V zmysle ust. § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom

pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba
odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby
nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník
pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak,
najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

14. Citované ustanovenie vypočítava viacero spôsobov vyporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom
pozemku, pričom je treba vychádzať z poradia, v akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby
vyporiadanianeoprávnenejstavbyazprincípov,naktorýchjezaloženéobčianskeprávo,ktoréposkytuje
ochranu tomu, do ktorého práv bolo bez právneho dôvodu zasiahnuté proti tomu, kto takto do práva

zasiahol. V prvom rade je potrebné vždy uvažovať o odstránení stavby. Je však treba zvažovať i
účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby. Súd preto prihliada najmä k povahe a rozsahu škody, ktorá
by odstránením stavby vznikla, ako vlastník stavbu využíva, dôležitá je aj dobromyseľnosť vlastníka
stavby, a to, či vedel, že stavia na cudzom pozemku.

15. V danom prípade však škoda, ktorá vlastníkom stavby jej odstránením hrozí, nie je takého rozsahu,
aby prevážila právo vlastníka predmet svojho vlastníctva užívať. Rovnako nejde o stavbu, ktorej užívanie
má pre jej vlastníkov zásadný existenčný význam.

16. Žalobkyňa ako vlastníčka predmetného pozemku je v jeho užívaní výrazne obmedzená už

existenciou práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech žalovaných 1/, 2/ práva prechodu
po predmetnej nehnuteľnosti. Niet rozumného dôvodu žalobkyňu ako vlastníčku predmetného pozemku
obmedzovať ďalším zásahom. Aj keď je predpoklad, že brána bola odvolateľmi, resp. ich právnymi
predchodcami postavená dobromyseľne, záujem žalovaných na jej zachovaní nemôže v danom prípade
prevážiť nad záujmom vlastníka užívať predmet svojho vlastníctva podľa svojej vôle, pretože súhrn

obmedzení, ktoré by v prospech žalovaných musela žalobkyňa znášať, by negoval jej vlastnícke právo.

17. V súdenej veci nie sú splnené zákonné podmienky, aby súd zo spôsobov upravených v ust. § 135c
usporiadal práva medzi vlastníčkou pozemku - žalobkyňou a vlastníkmi stavby - žalovanými 1/, 2/ inak
ako odstránením stavby. Nemožno konštatovať naplnenie podmienok ust. § 135c ods. 2 Občianskeho

zákonníka, aby súd prikázal stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pretože žalobkyňa
ako vlastníčka pozemku s takýmto opatrením nevyslovila súhlas. Rovnako nie sú splnené podmienky
v zmysle ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadením vecného bremena za náhradu, keďže
vlastník stavby o zriadenie vecného bremena za náhradu nežiadal a zároveň, ako odvolací súd už vyššiekonštatoval, obmedzenie vlastníčky uvedeným spôsobom vzhľadom na špecifiká súdenej veci by nebolo
dôvodné.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti
žalovaných 1/, 2/ odstrániť bránu a vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaných 1/, 2/ ako
vecne správny potvrdil.

19. Vo vzťahu k trovám konania obsahuje odvolanie žalovaných 1/, 2/ iba jednu odvolaciu námietku, a to,

že na zaplatenie tejto sumy neboli zaviazaní spoločne a nerozdielne. V tomto smere považuje odvolací
súd odvolanie za dôvodné. Solidarita žalovaných vyplýva z ich právneho postavenia ako spoluvlastníkov
veci. V tomto smere potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku prvostupňového
konania zmenil tak, že doplnil povinnosť žalovaných 1/, 2/ zaplatiť náhradu účelne vynaložených trov
žalobkyni spoločne a nerozdielne.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p.

21. Žalovaní 1/, 2/ boli úspešní iba v nepatrnej časti odvolania, keď vo vzťahu k výrokom vo veci samej
bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, k zmene došlo iba vo výroku o trovách prvostupňového

konania, kedy bola do tohto výroku doplnená solidarita žalovaných 1/, 2/. Za takéhoto stavu možno
považovať žalobkyňu za úspešnú účastníčku konania, keď jej neúspech bol iba nepatrný a v zmysle
uvedeného jej patrí nárok na úhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/, pričom o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)