Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213858
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215213858.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobcu: K.. Š. L., F. N. G.. Č.. XXXXX, F. proti
žalovanému: H.U. L., F. N. G.. Č.. XXXXX, F., zast. advokátkou JUDr. Evou Krištofiakovou, Zelená ul.
č. 11, Malinovo, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II z 18. januára 2016, č. k. 58C/270/2015- 43, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e s tým, že vyživovacia povinnosť žalobcu
voči žalovanému sa zrušuje dňom 01.07.2016.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému
určenú uznesením Okresného súdu Bratislava II z 12.06.2014, č. k. 17C/106/2014-17. Žalobcovi súd
prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania.

2.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Bratislava II uznesením z

12.06.2014, č. k. 17C/106/2014- 17 schválil zmier, podľa ktorého sa žalovaný (v prejednávanej veci o
zrušenie vyživovacej povinnosti v postavení žalobcu) zaviazal platiť výživné na žalobcu (v prejednávanej
veci v postavení žalovaného) vo výške 170,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou uznesenia a zročné
výživné za mesiace apríla máj 2014 vo výške 140,- eur sa žalovaný zaviazal splácať spolu s bežným
výživným v splátkach po 46,66 eur mesačne. V tom čase bol žalovaný študentom L. S. L. U. F., kde
študoval dennou formou. L. U. F. rozhodnutím z 18.03.2015 povolila žalovanému prerušiť štúdium
na obdobie od 17.03.2015 do 01.09.2016 s tým, že na základe tohto rozhodnutia dňom prerušenia

štúdia žalovaný prestal mať práva a povinnosti študenta L., a to až do dňa opätovného zápisu na
štúdium. Žalovaný bol v čase od 17.03.2015 do 22.05.2015 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení
T. U. A. (diagnóza toxická psychóza, závislosť od THC). Od mája 2015 je žalovaný v ambulantnej
psychiatrickej starostlivosti spoločnosti Y. Z., L.. L. C.. I.. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne je
žalovaný od 17.03.2015 práceneschopný a jeho právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 18.01.2016
uviedla, že jeho práceneschopnosť trvá. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver,
že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie prihliadol najmä na tú skutočnosť, že žalovaný na základe

rozhodnutia L. I. prerušení štúdia stratil status denného študenta, čím podľa súdu prvej inštancie
„odpadol dôvod vyživovacej povinnosti pre navrhovateľa.“ Z lekárskej správy o hospitalizácii žalovaného
na psychiatrickom oddelení vo U. A. vyplýva, že žalovaný denne konzumoval kanabinoidy, prejavil
sa u neho abúzus etylu a sporadicky kokaínu s diagnózou závislosti od THC. Z toho je podľa súduprvej inštancie zrejmé, že žalovaný si vlastným pričinením negatívne ovplyvnil svoj zdravotný stav, s
čím súvisia jeho problémy so štúdiom na vysokej škole. Žalovaný nemá vlastný príjem a je preto podľa
súdu prvej inštancie evidentné, že výživné zo strany žalobcu poskytovalo žalovanému zdroj aj na nákup

„zneužívanýchlátok“nadennomzáklade.Žalobcapodalpredmetnúžalobuhlavnezdôvodu,žeodmietol
prostredníctvom výživného financovať synovi užívanie drog. Na záver súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol: „Záverom súd dodáva, že ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť
rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov
na sebarealizáciu), sa okrem iného akceptuje denné štúdium. V danom prípade prerušením riadneho

štúdia na vysokej škole táto odpadla a teda pri posúdení jednak zdravotných ťažkostí odporcu, ako aj
ich príčin, odporúčania ošetrujúceho lekára mal súd za to, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči odporcovi je dôvodný. Je do značnej miery na odporcovi samotnom, aby prehodnotil
svoje doterajšie životné postoje, príčiny zhoršenia zdravotného stavu a zaujal k tomu adekvátny postoj
tak, aby si mohol uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu. Respektíve ak nastúpi
v septembri 2016 na vysokoškolské štúdium, vznikne mu opätovne nárok na výživné.“ S poukazom

na tieto závery súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

3.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil. Uviedol, že jeho zdravotný stav nie je dodiagnostikovaný a momentálne nie je schopný sám sa
živiť. Trpí pravdepodobne psychózou, ktorú by vyvolali aj iné spúšťače, resp. podnety, aké boli v tomto
prípade. Žalovaný je stále práceneschopný, lieči sa, nemá žiadny príjem a momentálne nie je schopný

zamestnať sa. V prípade zrušenia vyživovacej povinnosti žalobcu by náklady na chorého žalovaného
musela znášať iba jeho matka. Ďalej žalovaný v odvolaní odmietol záver súdu prvého stupňa, že by
výživné používal na zaobstarávanie drog a poukázal na to, že žalobca si vyživovaciu povinnosť neplnil
a preto bolo výživné vymáhané exekučne. Keďže žalovaný nie je schopný zamestnať sa a vykonávať
prácu, nie sú splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti.

4.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

5.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zák. o rodine). Zákon o rodine teda viaže trvanie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom na obdobie, keď dieťa nie je schopné samé sa živiť, pretože napr. pripravuje
sa štúdiom na výkon budúceho povolania. Akonáhle dieťa ukončí štúdium, môže sa zamestnať a tým
získať prostriedky na svoju obživu a je teda schopné samé sa živiť. Na druhej strane však nie je dôvodom

zániku, resp. zrušenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu skutočnosť, že dieťa z dôvodu ochorenia
nemôže pokračovať v štúdiu a vzhľadom na to štúdium preruší. V takom prípade vyživovacia povinnosť
rodiča k dieťaťu trvá, nie však po neobmedzene dlhú dobu. Podľa názoru odvolacieho súdu vyživovacia
povinnosť rodiča k dieťaťu v takom prípade trvá, ak dieťa po ukončení choroby (práceneschopnosti) v
primeranom čase pokračuje v štúdiu, ktoré bolo z dôvodu jeho choroby prerušené. Ak dieťa po uzdravení

bezdôvodne v štúdiu nepokračuje, nemožno od rodiča požadovať, aby naďalej platil výživné, a to aj za
situácie, že dieťa neukončilo štúdium a preto nie je schopné samé sa živiť. Výživné nemožno priznať,
ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zák. o rodine).

6.V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že v čase určenia vyživovacej
povinnosti žalobcu voči žalovanému bol žalovaný denným študentom L. S. L.. Žalovaný z dôvodu
drogovej závislosti a s tým súvisiacich zdravotných problémov prerušil štúdium na L. S. L. na obdobie od

17.03.2015 do 01.09.2016 a od 17.03.2015 je práceneschopný. Je správny názor súdu prvej inštancie,
že svoje zdravotné problémy si spôsobil sám užívaním drog. V priebehu odvolacieho konania žalobca
oznámil odvolaciemu súdu, že sa definitívne rozhodol, že vo vysokoškolskom štúdiu nebude pokračovať
a dňa 01.07.2016 sa riadne zamestnal v spoločnosti X. Q., a. s.. Žalobca petit žaloby doplnil tak, že
žiada, aby jeho vyživovacia povinnosť voči žalovanému bola zrušená dňom 01.07.2016.

7.

Žalobca v žalobe neuviedol dátum, od ktorého požaduje zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči
žalovanému. Túto vadu žaloby súd prvej inštancie neodstránil a napadnutým rozsudkom zrušil
vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému bez toho, aby stanovil dátum zrušenia vyživovacej

povinnosti. Ako je to uvedené v bode 6. odôvodnenia, uvedenú vadu žaloby žalobca odstránil v rámci
odvolacieho konania, keď uviedol, že vyživovaciu povinnosť požaduje zrušiť ku dňu 01.07.2016.
Odvolací súd vychádzal z toho, že vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému treba zrušiť ku
dňu 01.07.2016, pretože žalovaný nepokračuje vo vysokoškolskom štúdiu a od 01.07.2016 je riadne
zamestnaný a je teda schopný sám sa živiť.

8.

Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok s tým, že
vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému sa zrušuje dňom 01.07.2016.

9.

Keďže žiadna zo sporových strán si neuplatnila náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd o
trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh

(§ 428 CSP).