Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/85/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109010907
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3109010907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred predsedkyňou senátu JUDr. Beátou Schmidtovou a prísediacimi Ing.

Vladimírom Šamkom a Lenkou Zápotočnou, v Trenčíne na hlavnom pojednávaní dňa 09.10.2014 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

obžalovaný
Ing. B. H., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci,
bytom A. N., Ul. S. XXX

j e v i n n ý ,ž e

l. lng. B. H. ako jediný konateľ spoločnosti FM Rádio D.C.A., s.r.o. so sídlom v Dubnici nad Váhom,
Bratislavská 432 /7, P. O. Box 14, v sídle spoločnosti v Dubnici nad Váhom strhol z mesačných výplat
svojich zamestnancov v období od 01.10.1999 do 28.02.2000 odvody na :
-nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie v nezamestnanosti v celkovej výške
54.266,-Slovenských korún a tieto neodviedol za mesiace október, november, december 1999 a mesiac

január 2000 do Sociálnej poisťovne Bratislava,
odvody na zdravotné poistenie do Všeobecnej zdravotnej poisťovne Bratislava vo výške 6.859,-
Slovenských korún, Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO Nitra vo výške 3.877,-Slovenských korún,
Vzájomnej zdravotnej poisťovne Dôvera Bratislava vo výške 2258,-Slovenských korún, Spoločnej
zdravotnej poisťovni Bratislava vo výške 3735,-Slovenských korún, ktoré za mesiace október, november,
december 1999 a mesiac január 2000 neodviedol príslušným zdravotným poisťovniam
preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti vo výške 66.913,-Slovenských korún, ktorý neodviedol
Daňovému Úradu Trenčín,

hoci v deň splatností dane a poistného za mesiace október, november, december 1999 a mesiac január
2000 mal na pokladni spoločnosti dostatok finančných prostriedkov na úhradu záväzkov oprávneným
subjektom, čím vznikol dlh Sociálnej poisťovni Bratislava vo výške 54.266,-Slovenských korún (1.801,30
eur), zdravotným poisťovniam : Všeobecnej zdravotnej poisfovni Bratislava, Chemickej zdravotnej
poisťovniApolloNitra,VzájomnejzdravotnejpoisfovniDôveraBratislava,Spoločnejzdravotnejpoisťovni
Bratislava dlh vo výške celkom 16.729,-Slovenských korún (555,30 eur) a Daňovému úradu Trenčín dlh
vo výške 66.913,-Slovenských korún (2.221,10 eur)

2.Ing.B.H.akokonateľspoločnostiFMRádioD.C.A.,s.r.o.sosídlomvDubnicinadVáhom,Bratislavská
432/7,P.O.Box14,vsídlespoločnostivDubnicinadVáhom,vobdobíodroku1992platobneneschopný
plniť svoje splatné záväzky voči viacerým veriteľom , v predĺžení k 31.12.1995 , v období rokov
1996,1997,1998, od 01.01.1999 do 30.06.1999 a od 01.01.2000 do 30.04.2000 zmaril hoci aj čiastočne ,
uspokojenie skôr splatných pohľadávok veriteľov , a to Daňového úradu v Dubnici nad Váhom, Sociálnej
poisťovnepobočkavPovažskejBystriciaTrenčín,VšeobecnejzdravotnejpoisťovnivPovažskejBystrici,

Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO pobočka Nitra, Vzájomnej zdravotnej poisťovne Dôvera
pobočkaNitra,SpoločnejzdravotnejpoisťovnepobočkaŽilina,ZdravotnejpoisťovnePerspektíva,Úradupráce v Považskej Bystrici, Úradu práce v llave , tým, že uspokojil neskôr splatné pohľadávky iných
veriteľov, čím porušil zásady pomerného a rovnomerného plnenia povinností z reálne existujúcich
záväzkovo- právnych vzťahov , čím poškodeným veriteľom Daňovému úradu v Dubnici nad Váhom,

Sociálnej poisťovni pobočka v Považskej Bystrici , Sociálnej poisťovni pobočka Trenčín, Všeobecnej
zdravotnej poisťovni v Považskej Bystrici, Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO pobočka Nitra,
Vzájomnej zdravotnej poisťovni Dôvera pobočka Nitra, Spoločnej zdravotnej poisťovni pobočka Žilina,
Zdravotnej poisťovni Perspektíva, Úradu práce v Považskej Bystrici, Úradu práce v llave spôsobil
škodu za obdobie roku 1996 vo výške 7.912.288,-Sk (262.639,84 eur), obdobie roku 1997 vo výške

5.649.588,-Sk(187.531,96eur),obdobieroku1998vovýške4.381.122,-Sk(14.542,66eur),zaobdobie
od 01.01.1999 do 30.06.1999 vo výške 1.798.763,-Sk (59.708,98 eur) a obdobie od 01.01.2000 do
30.04.2000 vo výške 750.652,-Sk (24.917,08 eur).
3. ako predseda predstavenstva spoločnosti Teleki Holding Internacionál a. s, so sídlom Centrum 18/23,
Považská Bystrica , na základe leasingovej zmluvy č. LZF/96/01024 uzatvorenej v Bratislave dňa 17.12
1996 medzi leasingovým prenajímateľom spol. LB LEASING, s.r.o., Námestie SNP 15, Bratislava a

leasingovýmnájomcomspol.TelekiHoldingInternacionála.s,Centrum18/23,PovažskáBystrica,ktorej
predmetom bol prenájom osobného motorového vozidla zn. Renault Twingo Societe, výr. č. karosérie:
VF XSXXXXXXXXXXXXX, výr. číslo motora: F041541 v nadobúdacej cene 324.999,90 Sk, ktoré prevzal
dňa 17.12.1996, pričom leasingová zmluva bola leasingovým prenajímateľom z dôvodu omeškania
úhrad splátok s okamžitou účinnosťou predčasne ukončená listom zo dňa 27.12.1997 a leasingovému

nájomcovi bola uložená povinnosť predmet leasingu ku dňu 30.12.1997 vrátiť, čo však ako predseda
predstavenstva neurobil, aj napriek tomu, že výzvu k vráteniu vozidla prevzal dňa 27.12.1997 , splátky
leasingu ďalej nehradil a predmet leasingu doposiaľ nevrátil, pričom bolo zistené, že vozidlo ešte dňa
05.09.1997 v Považskej Bystrici spoločnosť Teleki Holding Internacionál a. s, so sídlom Centrum 18/23,
Považská Bystrica predala spol. UNIIS, spol. s.r.o., Ul. Pod Višňovkou 21, Praha 4 , čím poškodenej

spoločnosti VB LEASING SK, s.r.o., Bratislava , Nám. 1 .mája č. 11 / pôvodne spol. LB LEASING, s.r.o.,
Námestie SNP 15, Bratislava spôsobil škodu vo výške 293.100,- Sk (9.729,13 eur).
- ako predseda predstavenstva spoločnosti Teleki Holding Internacionál a. s, so sídlom Centrum 18/23,
Považská Bystrica, na základe leasingovej zmluvy č. LZF/96/01025 uzatvorenej v Bratislave dňa 17.12
1996 medzi leasingovým prenajímateľom spol. LB LEASING, s.r.o., Námestie SNP 15, Bratislava a

leasingovýmnájomcomspol.TelekiHoldingInternacionála.s,Centrum18/23,PovažskáBystrica,ktorej
predmetom bol prenájom osobného motorového vozidla zn. Renault Twingo Societe, výr. č. karosérie:
VF 1S0660515580135, výr. číslo motora: F044 153 v nadobúdacej cene 324.999,90 Sk, ktoré prevzal
dňa 17.12.1996 , pričom leasingová zmluva bola leasingovým prenajímateľom z dôvodu omeškania
úhrad splátok s okamžitou účinnosťou predčasne ukončená listom zo dňa 27.12.1997 a leasingovému

nájomcovi bola uložená povinnosť predmet leasingu ku dňu 30.12.1997 vrátiť, čo však ako predseda
predstavenstva neurobil, aj napriek tomu, že výzvu k vráteniu vozidla prevzal dňa 27.12.1997 , splátky
leasingu ďalej nehradil a predmet leasingu doposiaľ nevrátil, pričom bolo zistené, že spol. Teleki Holding
Internacionál a. s, so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica predmet leasingu v presne nezistený
deň v novembri 1997 neoprávnene previedla na spol. BH Leasing Slovakia a. s. Trnavská cesta č. 60,

Bratislava , čím poškodenej spoločnosti VB LEASING SK, s.r.o., Bratislava , Nám. 1.mája č. 11 / pôvodne
spol. LB LEASING, s.r.o., Námestie SNP 15, Bratislava spôsobil škodu vo 320.000,- Sk (10.622,05 eur).

4. ako predseda predstavenstva spol. Teleki Holding Internacionál a. s, Centrum č. 18/23, Považská
Bystrica , na základe leasingovej zmluvy č. č. 50900566 uzatvorenej v Bratislave dňa 11.08.1997 medzi

leasingovým prenajímateľom spol. CAC Leasing s .r. o , Prievozská č. 12, Bratislava a leasingovým
nájomcom spol. Teleki Holding Internacionál a. s, Centrum 18/23, Považská Bystrica , ktorej predmetom
bol prenájom osobného motorového vozidla zn. Renault Mégane Coupé 1,6 výr. číslo motora DA 85555,
výr. číslo karosérie VF 1DA 0F0D 14442828 v nadobúdacej cene 665.000 Sk , ktoré sa zaviazal
po uhradení akontácie splácal v pravidelných štvrťročných splátkach po dobu 36 mesiacov , keďže

splátky leasingu neboli riadne splácané , leasingový prenajímateľ odstúpil od leasingovej zmluvy dňa
16.02.1999, ktoré bolo leasingovému nájomcovi doručené dňa 31,05,1999 a následne bol leasingový
nájomca povinný v zmysle všeobecných leasingových podmienok predmet leasingu vrátiť, čo doposiaľ
neurobil a vozidlo aj naďalej používal , pričom na základe plnomocenstva udeleného dňa 21.09.2000
Jane Kolenlčovej predmet leasingu predal tretej osobe, čím spôsobil poškodenej spoločnosti UniCredit

Leasing Slovakia a. s, Hurbanovo námestie č. 1, Bratislava / pôvodne spol. CAC Leasing s .r, o ,
Prievozská č. 12 , Bratislava / škodu vo výške 249.435,- Sk (8.279,73 eur).
- ako predseda predstavenstva spol. Teleki Holding Internacionál a. s, Centrum č. 18/23, Považská
Bystrica , na základe leasingovej zmluvy č. č. 50900418 uzatvorenej v Bratislave dňa 01.07.1997 medzileasingovým prenajímateľom spol. CAC Leasing s .r. o , Prievozská č, 12, Bratislava a leasingovým
nájomcom spol. Teleki Holding Internacionál a. s, Centrum 18/23, Považská Bystrica , ktorej predmetom
bol prenájom osobného motorového vozidla zn. Renault Safrane 2,5 RXT výr, číslo motora 873282,

výr. číslo karosérie VF1B54F0215554901, v nadobúdacej hodnote 1.415,60 Sk, ktoré sa zaviazal
po uhradení akontácie splácať v pravidelných Štvrťročných splátkach po dobu 36 mesiacov , keďže
splátky leasingu neboli riadne splácané , leasingový prenajímateľ odstúpil od leasingovej zmluvy dňa
16.09,1999, ktoré bolo leasingovému nájomcovi doručené dňa 22.09.1999 a následne bol leasingový
nájomca povinný v zmysle všeobecných leasingových podmienok predmet leasingu vrátiť, čo doposiaľ

neurobil a vozidlo aj naďalej používal , čím spôsobil poškodenej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia
a, s , Hurbanovo námestie č. V. Bratislava / pôvodne spol. CAC Leasing s .r. o , Prievozská č. 12 ,
Bratislava / škodu vo výške 654.003,- Sk /21.708,92 EUR ./

5 . Ing. B. H. ako konateľ spoločnosti Hotel Sparta s.r.o., športovcov č. 211, Považská Bystrica , potom čo
KrajskýsúdvBratislaveUznesenímč.k.6K60/01-114zodňa07.09.2001.právoplatnýmdňa19.05.2003

a vykonateľným dňa 07.09.2001 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (úpadcu) Hotel Sparta, s.r.o. ,
so sídlom Ul. Športovcov 211. Považská Bystrica, a za správcu konkurznej podstaty ustanovil Mgr.
Róberta Štefánika , advokáta so sídlom ul. Jilemnického 23, Trenčín , nevyhovel písomnej výzve súdu
zo dňa 07.09.2001, ktorú prevzal dňa 13.09.2001, aby do 28.09.2001 zostavil a odovzdal správcovi
konkurznejpodstatyMgr.RóbertoviŠtefánikovisúpisuaktívapasív,zoznamdlžníkovaobchodnýchkníh

a taktiež nereagoval na opakované výzvy , prevzaté dňa 20.09.2001, 11.10.2001, 16.10.2001, správcu
konkurznej podstaty Mgr. Róberta Štefánika, k vydaniu účtovnej, ekonomickej a právnej dokumentáciu
úpadcu, a rovnako nereagoval na výzvy JUDr. Danice Birošovej. ktorá bola ustanovená za nového
správcu konkurznej podstaty úpadcu Hotel Sparta, s.r.o. Športová č. 211, Považská Bystrica , a to
Uznesením Krajského súdu Bratislava 6K č .k 60/01-638 zo dňa 10.01.2006, právoplatného dňa

21.02.2006 ktoré prevzal dňa 15.03.2006, 30.03.2006 a novému správcovi konkurznej podstaty nevydal
potrebné účtovné a obchodné doklady úpadcu a napriek výzve správcu konkurznej podstaty , ktorú
prevzal dňa 28.06.2006, jej neodovzdal podnik ako celok, v podnikaní aj napriek vyhlásenému konkurzu
ďalej pokračoval , čím znemožnil , aby sa veci patriace do konkurznej podstaty zapísali a odhadli, čím
správcovi konkurznej podstaty úpadcu Hotel Sparta, s.r.o. Športová č. 211, Považská Bystrica, JUDr.

Danice Birošovej, advokátke so sídlom Piaristická č. 46, Trenčín spôsobil škodu vo výške 15.748.368,-
Slovenských korún (522.750,04 eur), ktorá pozostáva zo škody vo výške 12.248.368,-Slovenských
korún (406.571,33 eur) vzniknutú neodvedením tržieb z prevádzkovania podniku úpadcu do konkurznej
podstaty , a škody vo výške 3.500.000,-Slovenských korún /116,178,71 eur/, čo predstavuje hodnotu
hmotného a nehmotného majetku úpadcu,

t e d a

v bode 1 obžaloby

- zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie,
nemocenské poistenie, zdravotné poistenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazil
podľa zákona

v bode 2 obžaloby

- ako dlžník, ktorý nebol schopný plniť svoje splatné záväzky, zmaril, hoci aj len čiastočne, uspokojenie
svojich veriteľov tým, že zvýhodnil iných veriteľov a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu

v bode 3 obžaloby
- si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil takým činom väčšiu škodu

v bode 4 obžaloby
- si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil takým činom značnú škodu

v bode 5 obžaloby

- maril konkurzné konanie tým, že nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, ktorý upravuje také konanie
- maril konkurzné konanie tým, že znemožnil, aby sa vec patriaca do konkurznej podstaty zapísala a
odhadla a nevydal vec patriacu do konkurznej podstaty a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu.č í m s p á c h a l

v bode 1 obžaloby
-trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1 Trestného zákona účinného do
01.01.2006

v bode 2 obžaloby
-trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256 a odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do
01.01.2006

v bode 3 obžaloby
-trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 01.01.2006

v bode 4 obžaloby
-trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 4 písmeno c) Trestného zákona účinného do
01.01.2006

v bode 5 obžaloby
-zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 odsek 1 písmeno a Trestného
zákona
- podľa § 243 odsek 1 písmeno b), písmeno c), odsek 4 Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 243 ods. 4 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na §

40 ods. 1, ods. 5 písm. c) Tr. zákona účinného do 01.01.2006, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 59 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 súd
obžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladánaskúšobnúdobuvtrvaní3(tri)roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku účinného od 01.02.2014 sa poškodení:
- VB Leasing SK s.r.o. Bratislava, ul. 1.mája 11, zast. JUDr. Annou Bujalkovou,
- Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Trenčín, Jilemnického 3760, zast. Lenkou Škriečkovou
- Sociálna poisťovňa Trenčín, Jilemnického 3760, zast. Mgr. Igorom Janíkom

- Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, zast. JUDr. Jánom
Frolom,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, zast. Ing. Martinou
Tomčíkovou,
- Vzájomná poisťovňa Dôvera, Zvolen, Okružná 2406/37, zast. Vierou Kleinovou,

- Poisťovňa Perspektíva DSP, v konkurze Bratislava, Mliekarenská ul. 10, zast. Mgr. Andrejou
Madajovou,
- Spoločná zdravotná poisťovňa Bratislava, Ondarská 3, P.O.Box 32, zast. Mgr. Radoslavom Krupom
-ChemickázdravotnápoisťovňaApollo,Bratislava,ul.M.Čulena5,P.O.Box77,zast.MiriamŽolnerovou,
- THI a.s., Považská Bystrica, zast. Mgr. Romanom Zemkom, bytom Bratislava 2, Exnárova 3121/1,

- Sociálna poisťovňa Žilina, zast. Mgr. Radoslavom Krupom,
- Daňové riaditeľstvo SR, zast. Ing. Jánom Bakytom, Banská Bystrica 4, ul. Nová 13,
- JUDr. Danica Birošová, advokátka AK Trenčín, Piaristická 46,

odkazujú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutočný stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
rozsudku.

Obžalovaný Ing. B. H. poprel spáchanie skutkov vo všetkých bodoch uvedených v obžalobnom návrhu.
Poukazoval na skutočnosti, ktoré sú zrejmé z vyšetrovacieho spisu v rámci vykonaného dokazovania
v prípravnom konaní, pričom k bodu 1 uviedol, že znalecký posudok, ktorý sa týka skutku 1 obžaloby,
nebol vypracovaný v súlade so zákonom, znalkyňa, ktorá znalecký posudok spracovávala na viacerých
miestach v znal.posudku ako aj pri svojom výsluchu v prípravnom konaní konštatovala, že spracovávala

znalecký posudok na základe nekompletných dokladov. Uviedla, že pri spracovaní znaleckého posudku
nemala k dispozícii pokladničnú knihu, pričom v rozpore s týmito jej konštatovaniami sú aj jej tvrdenia
na strane 15 znaleckého posudku. Podľa názoru obžalovaného, znalkyňa pri koncipovaní znal. posudku
nevychádzala z originálnych podkladov ani pokladničnej knihy. Taktiež sa znalkyňa nevyjadrila, či spol.
FM Rádio DCA do 30.04.2000 mala dostatok voľných finančných prostriedkov na účtoch a v peňažných

ústavochnaodvedeniedaní,zdravotného,sociálnehopoistenia.Obžalovanýtaktiežnamietalzákonnosť
získaných dôkazov ku skutku 1 v pôvodnom obžalobnom návrhu. Obžalovaný poukazoval tiež na
tiet skutočnosti, že pri zadržiavaní podkladov pre spracovanie znaleckého posudku nebol vyhotovená
presná zápisnica s opisom zaistených vecí, pričom tieto pochybenia vyšetrovateľa boli riešené aj v rámci
preverovania postupu orgánov činných v trestnom konaní. Preto podľa názoru obžalovaného uvedený

trestný čin v zmysle § 3 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 nie je trestným činom.
Kuskutku2obžalovanývypovedal,žetaktiežpritomtoskutkuniejemožnézistiť,čibolznaleckýposudok
vyhotovený z originálnych dokumentov spoločnosti FM Rádio DCA, či sú tieto dokumenty autentické a
úplné,pričomzaisťovanépodkladypodľanázoruobžalovanéhobolizaisťovanénezákonnýmspôsobom,
ktorý nezabránil ich manipulácii a preto považuje znalecký posudok za nezákonný. Pri svojej výpovedi

poukazoval na dôkazy vykonané v prípravnom konaní ako aj pred súdom a taktiež podľa jeho názoru
trestný čin pod bodom 2 nie je trestným činom.
Ku skutku 3 poukazoval obžalovaný na nezákonnosť z dôvodu premlčania trestného stíhania a
nenaplnenia skutkovej podstaty tohto trestného činu, pričom poukazoval na nedôvodnosť obžaloby v
tomto bode, pretože podľa jeho názoru predmet leasingu - osobné motorové vozidlo zn. REnault Twingo

Societé výrob. Číslo motora F044153 bol dňa 02.09.1998 poškodenému vrátené prostredníctvom
inkasnej spoločnosti a preto nie je namieste trestné stíhanie pre tento trestný čin. Poukazoval na
fakty, ktoré boli zdokumentované nielen v prípravnom konaní ale aj v rámci konania pred súdom,
prostredníctvom svedeckých výpovedí Ing. Vladimíra Helíka a JUDr. Anny Bujalkovej. Poukázal aj na
spornú existenciu oprávnenia na prevod motorových vozidiel na tretiu osobu počas trvania leasingového

vzťahu. Podľa názoru obžalovaného absentuje preukázanie úmyslu obžalovaného ako obligatórnej
zložky skutkovej podstaty, poukázal na okolnosti ohľadne nakladania s vozidlom, neakceptovania
požiadaviek o odkúpenie motorov. vozidla a pod. Podľa názoru obžalovaného, že popri nenaplnení
objektívnej stránky tohto žalovaného trestného činu, nebola jednoznačne preukázaná ani výška škody,
čo sa týka zostatku leasingových splátok.

Ku skutku 4 obžalovaný taktiež namietal, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného
činu sprenevery, pričom poukazoval na vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru cestnej
dopravy, pričom podľa tvrdenia obžalovaného nebola zo strany spoločnosti CAC Leasing s.r.o., ani THI
spôsobená žiadna škoda. Poukazoval na prebiehajúci obchodný spor, ktorého predmetom bolo finančné
vysporiadanie oboch leasigových zmlúv, poukazoval na listinné dôkazy zo dňa 11.01.1999 a 14.01.1999,

pričom poukázal na výpoveď svedka Ing. Juraja Jakuboviča z prípravného konania, ktorú považuje
za potvrdenie pravdivých skutočností, ktoré on pred súdom uvádzal. Poukázal na skutočnosť, že je
vylúčené, na základe vykonaného dokazovania, že by si štatutárny zástupca THI (obžalovaný) prisvojil
cudziu vec, pretože bolo zo strany obžalovaného preukázané, že oba predmety leasingu prešli v súlade
so zákonom do vlastníctva THI.

Ku skutku 5 obžalovaný sa vyjadril v tom zmysle, že sa necíti byť vinným zo spáchania ani tohto
trestného činu, pretože nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty kvalifikovaného trestného činu z toho
dôvodu, že správcovia konkurznej podstaty Mgr. Štefánik a JUDr. Birošová neboli do funkcie správcov
konkurznej podstaty právoplatne menovaní, a z tohto dôvodu im opakovane nevydal nimi požadovanú
dokumentáciu vzťahujúcu sa na konanie ohľadne hotelu Sparta s.r.o. Obžalovaný vo svojej výpovedi

popísal skutočnosti ohľadne konkurzného konania a konaní na Krajskom súde Bratislava, ktorémupredchádzalo. Poukazoval na procesné nedostatky trestného stíhania v tomto bode, nakoľko podľa jeho
názoru obsah výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia, pre ktoré bolo jeho osobe obvinenie
vznesené, nekorešponduje s obsahom popisu skutku obžalobného návrhu a podľa jeho názoru nie sú

totožné. Preto namietal zákonnosť obžalobného návrhu pri skutku 5 v celom rozsahu. Z týchto dôvodov
ktoré uviedol v konaní pred súdom ako aj v prípravnom konaní, poukazoval na skutočnosť, že ako
obžalovaný mal byť spod obžaloby pre všetky uvedené skutky oslobodený, nakoľko ich nespáchal a v
rámci zásady in dubio pro reo by mal súd jeho osobu v celom rozsahu spod obžaloby oslobodiť. V rámci
svojich výpovedí k jednotlivým skutkom tiež poukázal na skutočnosť, že príp. konanie v predmetnej

trestnej veci trvalo neúmerne dlho a neprimerane presiahli dĺžku konania v porovnateľných veciach,
pričomprípravnékonaniepodľajehonázoruodôvodňovalozmiernenietrestuvprípade,žesúduznájeho
vinu z predmetných skutkov uvedených v obžalobnom návrhu. Poukázal na tú skutočnosť, že prípravné
konanie v predmetnej trestnej veci trvalo skoro 14 rokov, teda od momentu začatia trestného stíhania
vo veci až do podania obžaloby.

Súd po podaní obžalobného návrhu vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov a súdnych
znalcov k jednotlivým skutkom obžaloby a to Jarmily Kalužovej, JUDr. Anny Bujalkovej, Ireny Kostrovej,
Ing. Juraja Lucoa, Ing. Vladimíra Helíka, Ing. Stanislava Sýkoru, Ing. Romana Machálka, JUDr. Violy
Molnárovej, Ing. Petra Mazána, Mgr. Róberta Štefánika, JUDr. Danice Birošovej, Ing. Mariána Horňáka,
Ing. Dušana Markoviča, Mgr. Romana Zemku, Viliama Sedlára, Mgr. Ľudovíta Hrušeckého, Ing. Lívie

Adameovej, Ing. Petra Martinku, Pavla Ženíška, Mareka Achymského. Na hlavných pojednávaniach
oboznámil listinné dôkazy k jednotlivým skutkom obžaloby a to:
ku skutku 1, 2: zápisnica - 246-285, poverenie - 291-309, splnomocnenie - 313-338, rozsudok - 375,
378 - doklad, 379 - obchodný register, úradný záznam - 382, doklady - 385, výkazy sociálnej poisťovne
o nezaplatení rozdielov 536-539, 388 - neuhradené poistné, výzva k úhrade poistného - 389, 390-

mesač.výkazy FM rádio, 391-399-432 - výkazy, protokol - 434-440, výkaz nedoplatkov poistného -
444-631, 632-oznámenie poisťovne Perspektíva, 634-rozhodnutie o udelení licencie na prevádzkovanie
vysielania DCA rádia, 637-odňatie licencie pre DCA radio, 642-653b - doklady, preberací protokol -
653r-653t, uznesenie - 621, výpis - 623, doklady - 628-653b,
skutok 3: trestné oznámenie SD Leasing - 1000, plnomocenstvo - 1012, doklady - 1037, výpis - 1052,

protokol - 1061, kúpna zmluva - 1062, výpis OR - 1069, správa - 1071, zmluva - 1083, výpis - 1085,
zoznam - 1086, zmluva - 1087, protokol - 1090, zmluva - 1091, záznam - 1093, výpis OR - 1097,
vyčíslenie - 1111, zmluva - 1113, predčasné ukončenie zmluvy - 1115, podmienky - 1116, protokol - 1120,
splátkový kalendár - 1123, faktúra - 1125, príkaz - 1126, zmluva o nájme - 1127, dodatok k leasingovej
zmluve - 1132, technický popis - 1134, zápis - 1135, čestné prehlásenie - 1136, splnomocnenie - 1137,

protokol - 1138, faktúra - 1143, príkaz - 1144, faktúra - 1146, výpis z účtu - 1147, výzva - 1152, výpis -
1153b, c, leasingová zmluva - 1154, predčasné ukončenie leasingovej zmluvy a žiadosť o odovzdanie
- 1156, protokol o prevzatí predmetu leasingu - 1157, faktúra - 1158, príkaz - 1159, kalendár - 1162,
upomienka - 1164, faktúra - 1170, zmluva - 1174, správa - 1180 - 1182, oznámenie - 1183, odborné
vyjadrenie - 1186, výpis OR - 1192, odborné vyjadrenie - 1191, EKV - 1194, výpis OR - 1198,

skutok 4: trestné oznámenie spol. Cac leasing - 688-691, Podklady - 692, plná moc - 697, protokol - 721,
záznam - 724, výpis OR - 778, záznam - 789, zálohové faktúry - 790-791, kúpna zmluva /leasingová
zmluva - 792-795, preberací protokol. - 796, odstúpenie od zmluvy - 797, fin. vysporiadanie - 798,
faktúra - 799, splátkový kalendár - 800, notárska zápisnica - 803, plnomocenstvo - 805, upomienky -
806, vyjadrenie - 809-811, dohoda - 812-814, plná moc - 815, 816 - určenie finančného vysporiadania

za ukončenú nájomnú zmluvu, výpoveď leasingovej zmluvy - 817, správa - 818, výpoveď - 821-822,
uznesenie - 823, zmluva - 826, preberací protokol - 830, faktúra - 831, odstúpenie od zmluvy - 832,
doručenky - 833, žiadosť - 835, uznesenie - 836, finančné vysporiadanie - 839, splátkový kalendár - 841,
notárska zápisnica - 845, správa - 848, zmluva o nájme - 850, odovzdávajúci protokol - 856, splátkový
kalendár - 857, výpoveď - 858, vyjadrenie - 860, návrh - 862, platobný rozkaz - 865, odpor - 866, žiadosť

- 870, plnomocenstvo - 872, žiadosť - 874, čestné vyhlásenie - 875, plnomocenstvo - 876, EKV - 878,
výpis OR - 891, doklady - 892, výpisy zo živnostenského registra - 957, správa - 988-990, výpis OR -
993 - skutok 4,
skutok 5: uznesenie - 1518-1523, správa - 1524, výzva - 1528, doručenka - 1530, opatrenie KS BA -
1531, výzva - 1532-1543, doručenka - 1544, urgencia - 1545, doručenka - 1548, predbežná správa -

1549, uznesenie - 1554-1563, žiadosť - 1564, uznesenie - 1565-1568, záznam - 1570, výpis OR - 1571,
oznámenie - 1573, správa - 1574, doklady - 1583-1601, podklady - 1602-1660, vyčíslenie škody - 1674,
spis - 1688-1752, správa - 1774, oznámenie - 1777, výpis OR - 1778,správy o povesti - 1787 - 1788, odpis RT - 1789, záznam o preštudovaní vyš.spisu, č.l. 1799-1811
- návrhy obžalovaného, aktuálny odpis RT + lustrácia MS SR, spis Krajského súdu Bratislava sp.zn.
6K/60/2001.

Svedok Marek Achymský pracoval u LB Leasingu, ktorá poskytovala leasing vozidiel spoločnosti v čase
od r. 1997 , pričom zmluvy sa podpisoval prie preberaní vozidla Renault. S odstupom času si nevedel
spomenúť, či mohla byť zmluvnou stranou predmetného leasingu v uvedenom období spoločnosť THI
alebo TH Mobile. Pri podpisovaní leasingových zmlúv on osobne neprichádzal s obžalovaným do
kontaktu, konkrétne prichádzal do kontaktu s Ing. Markovičom, ktorý bol jeho priamym nadriadeným v

tej dobe.

Svedok Ing. Marián Horňák bol pred súdom prepočutý k spôsobu zaistenia účtovných dokladov firmy
DCA Rádio. Vyjadroval sa konkrétne k úkonom, ktoré on ako vyšetrovateľ vtey Okresného úradu
vyšetrovania realizoval. Keďže obžalovaný Ing. Teleki odmietol prevziať zaistené doklady vo firme DCA
rádio zápisnične, všetky doklady, ktoré boli na mieste domovej prehliadky zaistené, boli bezprostredne

odovzdané znalkyni z odboru ekonómia - účtovníctvo Ing. Kostrovej. Pri zaistení boli znalkyni odovzdané
všetky tie podklady, ktoré boli zaistené, následne si znalkyňa všetky podklady prešla a vrátila späť
doklady, ktoré ona nepotrebovala k spracovaniu znaleckého posudku týkajúceho sa účtovníctva firmy
DCA Rádio. Tie doklady, ktoré sa týkali účtovníctva si znalkyňa ponechala a tiet, ktoré odovzdala
späť vyšetrovateľovi Ing. Horňákovi, boli prevezené do archívu na úrad vyšetrovania v Trenčíne. Tieto

skutočnosti vyšetrovateľ telefonicky oznámil Ing. H. s tým, že zaistené veci, ktoré boli odovzdané
znalkyni, boli spísané do zoznamu zaistených písomností. Svedok Ing. Horňák kategoricky poprel, že
by so zaistenými všetkými dokladmi bolo akýmkoľvek spôsobom manipulované, tak, ako vypovedal, ich
odovzdal súdnej znalkyni, tieto boli spracované do znaleckého posudku a zvyšné písomnosti týkajúce
sa DCA Rádia a ktoré pôvodne patrili pánovi Dokupilovi, boli uskladnené v archíve Úradu vyšetrovania

v Trenčíne.
Svedok Ing. Peter Martinka pôvodne bol spoločníkom v spoločnosti Rádio DCA. Konateľom v DCA
Rádiu bol od r. 1992 do 1995. Keď prestal byť konateľom tejto spoločnosti, voči štátnym inštitúciám
ani ich klientom nemali žiadne podlžnosti. Následne po roku 1995 sa nevedel vyjadriť ako DCA Rádio
hospodárilo. Počas jeho pôsobenia v DCA Rádiu nemal vedomosť o tom, že by DCA Rádio bolo v strate.

Svedok doposiaľ podniká v médiách, pričom nevedel sa vyjadriť k financiám, resp. vedeniu finančnej
politiky Ing. H. v DCA Rádiu. Svedok sa vyjadroval k spôsobu čerpania úverov od VÚB, vyjadroval sa k
pomerom spoločníkov v roku 1995, kedy prevzal celú spoločnosť ako jediný konateľ Ing. H.. Uviedol, že
v roku 1992 - 1995 boli pomernými konateľmi spoločnosti výkonní riaditelia Sedlár, Ženíšek a Molnárová.

Svedok Pavel Ženíšek zakladal spoločne s Ing. Martinkom, p. Sedlárom a Mestom Dubnica nad Váhom
DCA Rádio. Z tejto spoločnosti v r. 1995 odišiel a zriadil rádio Dúha. On bol zásadne proti tomu, aby
Ing. H. vstúpil do Rádia DCA. Nevedel sa vyjadriť k úverovaniu zo strany VÚB, domnieva sa len, že
úver mal byť splatený. Kto dofinancovával DCA Rádio sa nevedel vyjadriť, čiastočne sa financovalo z
reklám. V čase jeho pôsobenia v DCA Rádiu výkonnou riaditeľkou bola p. Viola Molnárová, Sedlár a Ing.

Peter Martinka. Má vedomosť o tom, že prevody a pohyby na bankových účtoch spoločnosti sledovala
výkonná riaditeľka p. Kotlárová a za jeho pôsobenia sa len raz v spoločnosti robil audit.

Svedkyňa Jarmila Kalužová pracovala od r. 1995 vo firme ako koordinátor obchodného oddelenia,
účtovníčka firmy, pričom spracovávala účtovné doklady pre firmu. Pokladničnú knihu viedla od r. 1995

do r. 2000. Podľa jej vedomia nevie, kde skončili pokladničné knihy firmy. Ona si riadne plnila svoje
povinnosti a úlohy, ktoré jej zadeľovali vtedajší programový riaditeľ p. Minár, ktorý už zomrel, obchodný
riaditeľ Ing. Kleman, ktorý pôsobil vo firme od r. 1995 do r. 1997 a výkonná riaditeľka Viola Molnárová
pôsobiaca od 1993 do 1997. Podľa jej názoru o všetkých finančných pohyboch aj v rámci účtovníctva
musel vedieť konateľ Ing. H.. Informačnú povinnosť o finančnom stave firmy mala voči výkonným

riaditeľom a voči konateľovi Ing. H.. Vo svojej výpovedi sa následne vyjadrovala k jednotlivým úkonom
týkajúcich sa Sociálnej poisťovne, mánk, nakladaniu s pokladňou, ohľadne pokladničných dokladov a
ďalších transakcií súvisiacich s finančnými operáciami vo firme.

Súdny znalec Ing. Irena Kostrová spracovávala v prípravnom konaní znalecký posudok č. 5/2002

zo dňa 15.05.2002. V súčasnej dobe už končila činnosť znalca. V rámci spracovania znaleckého
posudku jej boli predložené účtovné doklady, faktúry, bankové výpisy za obdobie od r. 1992 až 1998
od Okresného úradu vyšetrovania PZ Trenčín spolu s obchodnou dokumentáciou, mzdovými listami,
výplatnými listinami. Ona ako znalkyňa predložené doklady políciou pretriedila, pričom si ponechalaúčtovnú dokumentáciu do 30.06.1999. Do tohto dátumu bola spracovaná účtovná dokumentácia firmou
Benetax, ktorá spracovávala túto dokumentáciu na základe účtovných dokladov. Znalkyňa potvrdila,
že jej neboli predložené výpisy z bankových účtov firmy za r. 1999 až 2000, pričom tieto jej boli

dodatočne dokladované Tatra bankou prostredníctvom polície. Znalkyňa sa vyjadrovala k celkovému
finančnému chodu firmy, od r. 1992 až 1999, zaoberala sa vedením účtovníctva, pričom DCA Rádio
FM jej nepredložilo žiadne daňové doklady. Za rok 1999 až 2000 neboli odvedené sumy poistného ani
sociálnym ani zdravotným poisťovniam, neboli spracované výpisy z peňažných ústavov, týkajúcich sa
firmy FM DCA, pričom ako znalkyňa zistila z bankových výpisov, že v r. 1999 až 2000 mala táto firma

dostatok finančných prostredkov na účtoch, aby mohli tieto platby riadne uhradiť. Čo sa týka roku 2000,
vychádzala z účtovných dokladov firmy Benetax a časti poklad. knihy ktorá je založená vo vyšetrovacom
spise, čiže mala k dispozícii príjmy a výdavky z pokladne, zostatky účtovných transakcií z pokladne
podľa jednotlivých dní. Znalkyňa sa vyjadroval k spôsobu porovnávania listinných dôkazov, ktoré jej
boli predložené, vyjadrovala sa k jednotlivým rokom, čo sa týka aktív a pasív, nárastu stavu záväzkov
voči firme Benetax, Slovgram a Slovak Telekom, ktoré ku dňu 30.06.1999 neboli vyplatené. Vo svojej

vyčerpávajúcej výpovedi sa zaoberala aj okrem úhrad poisťovniam a daňovému úradu ďalším platbám,
ktoré neboli plnené ako záväzky voči veriteľom.

Svedok Ing. Stanislav Sýkora (skutok 3) sa vyjadroval k leasingovým zmluvám o problémovom
vyplácaní mesačných platieb za leasing. Vyjadroval sa k postupu k vypovedaniu leasingovej zmluvy, k

výzvam vrátaniu predmetu leasingu. Svedok uviedol, že konkrétne zmluvy voči spol. THI dohadoval a
preberal konateľ spoločnosti Ing. H., zmluvy podpisoval pán Helík ktorý už v rámci svojich kompetencií
upozorňoval na nezaplatenie splátok leasovaných áut. Osobne navštívil Ing. H., ktorý následne prisľúbil
splácanie leasingov, čo však splnené nebolo a preto pristúpili k predčasnému ukončeniu leasingových
zmlúv. Svedok sa konkrétne vyjadroval k jednotlivým konaniam, resp. nekonaniam Ing. H., týkajúcich

sa predmetov leasingu.

Svedkyňa JUDr. Anna Bujalková (skutok 3) vypovedala k dvom predmetu leasingu a to Renault Twingo I
a Renault Twingo II. Vypovedala k náhrade škody, ktorú si uplatňuje ako leasingová spoločnosť, pričom
došlo v oboch prípadoch k predčasnému ukončeniu leasingových zmlúv z dôvodu neplatenia leasingov.

Vyjadrovala sa konkrétne k jednotlivým úkonom, týkajúcich sa predmetných leasovaných áut. Potvrdila,
že jedno z vozidiel nebolo leasingovej spoločnosti vrátené vôbec a druhé oblo vrátené až v septembri
1998 prostredníctvom agentúry na vymáhanie od dcérskej spoločnosti THI.

Svedok Ing. Vladimír Helík (skutok 3) vypovedal k skutočnostiam ohľadne leasingových zmlúv na 4

vozidlá Renault Twingo v r. 1996. Popisoval jednotlivé úkony, ktoré on realizoval. Ako postupoval ďalej
spôsob vymáhania, či už leasingových splátok alebo predmetov leasingu sa vyjadriť nevedel, nakoľko
k 31.05.1998 odišiel zo spoločnosti. Poukazoval na skutočnosti a úkony, ktoré boli vykonávané pánom
Sýkorom. Svedok uviedol, že ohľadom predmetov leasingu vždy konal s p. Sýkorom osobne, ohľadne
aj leasovaných áut Renault Laguna a Renault Combi, väčšinou leasingové zmluvy prerokovával s CAC

Leasingom p. H.. Je pravdou, že leasingové zmluvy podpisoval on, kópie týchto zmlúv sa nachádzali v
učtárni firmy, čí sa riadne splácali splátky za leasing uviesť nevedel. Podľa jeho vedomosti splátky vždy
boli v omeškaní. Avšak ako došlo k finančnému vyrovnaniu voči LB Leasingu uviesť nevedel.

Znalec Ing. Juraj Luco vypovedal pred súdom k znaleckému posudku ktorý vypracoval ako znale

ck stanoveniu všeobecnej hodnoty dvoch motorových vozidiel bez ohliadky, vychádzajúc pri tom z
písomných podkladov leasingovej spoločnosti. Hodnotu vozidiel stanovoval k dátumu vypracovania
znaleckému posudku, t.j. 31.05.1999.

Svedok Ing. Roman Machálek (skutok 1, 2) vypovedal ako svedok, ktorý pracoval v Rádiu DCA,

vyjadroval sa k chodu firmy, poradám, ukončeniu pracovného pomeru v tejto firme. Ako výkonný riaditeľ
mal za úlohu robiť úsporné opatrenia, prepúšťať ľudí, znižovať platobné tarify zamestnancov. Čo sa týka
finančnej situácie firmy, sa vyjadriť nevedel, za obdobie september 1999- február 2000. Do funkcie bol
menovaný v marci 1999 ako výkonný riaditeľ firmy FM DCA Rádio, pričom 03.08.1999 dostal výpoveď.
K ostatným okolnostiam sa vyjadriť nevedel.

Svedok Ing. Dušan Markovič (skutok 3) sa vyjadroval k leasovaným štyrom vozidlám s tým, že boli
riadne spracované leasingové zmluvy. Čo sa dialo ďalej s leasovanými vozidlami sa nevedel vyjadriť,
mal vedomosť o tom, že predstavenstvo rozhodlo, že tieto vozidlá sa odpredajú. V rámci týchto aktivít bolp. Sýkora viackrát kontrolovať garážované vozidlá a o týchto kontrolách bol informovaný p. Helík, ktorý
vtedy pracoval vo funkcii ekonomického riaditeľa. P. Helík taktiež podpisoval všetky finančné úhrady.
Svedok sa nevedel vyjadriť, kto dal pokyn na vystavenie faktúr k odpredaju vozidiel. Taktiež sa nevedel

vyjadriť ku skutočnosti, či došlo k predčasnému ukončeniu leasingu, ale myslí si, že skôr ani nie. Podľa
neho leasingové zmluvy dojednával Ing. Helík na príkaz Ing. H. na všetky štyri vozidlá.

Svedok Mgr. Roman Zemko v roku 2000 podával trestné oznámenie na firmu Teleki Holding, nakoľko
prestali splácať splátky na leasované vozidlá a kontrolou zistili, že Ing. H. tieto vozidlá odpredal.

Vie s určitosťou povedať, že zmluva o leasingu na vozidlá bola nevypovedateľná, prenajímateľ
nesmel scudziť majetok leasingovej spoločnosti bez súhlasu, nakoľko leasované vozidlá boli stále
majetkom leasingovej spoločnosti. Pokiaľ by neboli dodržané obchodné podmienky leasingových
zmlúv, spoločnosť, ktorá vzala vozidlá na leasingové zmluvy, nemohli podať odstúpenie od zmluvy.
Podľa jeho názoru Ing. H. ako jediný konateľ spoločnosti protiprávne odpredal a teda spreneveril
vozidlá patriace leasingovej spoločnosti. Trestnému oznámeniu, ktoré vtedy podávali, predchádzalo

viacnásobné urgovanie splácania leasingových splátok. Pokúšali sa odobrať vozidlá, avšak keďže už
neboli možné dohľadať, ako leasingová spoločnosť podali trestné oznámenie, nakoľko tak to vždy riešili.

Svedkyňa JUDr. Viola Molnárová pracovala pre DCA Rádio od 03.03.1993 do 14.11.1998, do roku 1995
ako redaktor - moderátor a následne od roku 1996 ako programová riaditeľka DCA Rádia. V roku 1995

malo rádio zaniknúť, Ing. Teleki odkúpil podiely v tomto roku. Mala vedomosť o tom, že sa tajili dlžoby,
ktoré v DCA Rádiu boli dlhodobé, ona konkrétne na ne prišla až v r. 1996. P. Sedlár a Ženíšek z rádia
odišli. Ostal tam len p. Martinka, ktorý osobne neinformoval ju o stave ekonomiky v DCA Rádiu, pričom
v tom čase už dosiahli podlžnosti DCA Rádia sumu 7 miliónov Sk. V roku 1996 obdržalo DCA Rádio
vyrozumenie od Daňového úradu, že dlhuje vyše 1 milión Sk rádiokomunikáciám, Slovgramu, daňovému

úradu atď. Konateľ spoločnosti ju ako výkonnú riaditeľku rádia neinformoval o ekonomickom stave rádia
DCA, ona osobne informovala o tomto žalostnom stave Ing. H.. Ing. H. požičal svoje vlastné peniaze
dvakrátnavýplatyprezamestnancovakoajpretelekomunikácie,abyrádioDCAnevypli.Prirokovaniach
sa nedohodli na žiadnych riešeniach, ale Ing. H. vyslovil názor, že sa budú platiť len tie veci, ktoré dajú
rádio do pohybu, aby sa mohlo začať zarábať. Keďže o všetkých platbách rozhodoval v tom čase Ing. H.,

o ďalších stavoch finančných tokov ho informovala na poradách. Ona osobne sa snažila riešiť situáciu
so sociálnou poisťovňou, avšak jej bolo oznámené, že sociálna poisťovňa môže jednať len s konateľom
spoločnosti a že len konateľ môže dohodnúť splátkový kalendár. V roku 1996 začali do rádia chodiť na
kontrolu pracovníci daňového úradu a vždy s výsledkami kontroly oboznámili Ing. H.. Je pravdou, že Ing.
H. nepoberal z rádia DCA žiadnu mzdu, všetky účty vybavoval Ing. H., faktúry podpisoval Ing. Teleki a

p. Helík. V tom čase sa prednostne hradili úhrady za nájom, elektriku, výplaty, pohľadávky Slovgramu
a telekomunikácií. Platby do poisťovne sa platili len vtedy, ak im zostali nejaké peniaze, pretože museli
splácať dlžoby predchádzajúceho vedenia rádia a v tomto stave bolo takto rádio každý rok v strate.
Nedokázalisizarobiťnabežnéprevádzkovénáklady,muselisplácaťvyššieuvedenédlžoby,abynedošlo
k exekúcii. V roku 1998 došlo k zablokovaniu bežných účtov rádia. Ku skutočnosti, či sa v rádiu robil

audit po roku 1994 - 1995, sa urobil len čiastočný, v tej dobe boli podlžnosti u rádia 4.048.000,-Sk.
Pokiaľ ona upozorňovala na tento stav, vtedajšie vedenie jej povedalo, aby sa hradilo len to, čo je nutné,
aby rádio prežilo. Má vedomosť o tom, že rádio si vzdalo pôžičku 200.000,-Sk od firmy THI teda od
Ing. H.. Nevedela sa vyjadriť ku skutočnostiam, ako bolo zaúčtované, keď si Ing. H. požičiaval peniaze
z rádia - rôzne čiastky, ktoré nešli cez pokladňu. Pamätá si že v r. 1998 poslala firma Benetax, ktorá

rádio účtovala, list o predĺžení firmy a že sú povinní vyhlásiť konkurz. Keď Ing. H. na túto skutočnosť
upozornila, ten na to reagoval tak, že aby to zahodili do koša. Mala vedomosť o tom, že p. Helík si bral
od pani Kalužovej sumu 700.000,-Sk, ktorú odovzdal Ing. H. s tým, že z týchto peňazí boli uhrádzané
nedoplatky SOZE, VUB aspoň z časti. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, ako boli platené daňové
pohľadávky, akým spôsobom boli uhrádzané. O chode firmy v týchto rokoch by najlepšie vypovedala

správa z auditu od p. Ing. Duvačovej z 07.04.1995. Túto správu Ing. H. riadne prevzal a ona ho o tejto
správe riadne informovala. V tom čase správu z auditu mal k dispozícii aj p. Martinka. V roku 1995 p.
Ženíšek založil spoločnosť rádio Dúha, spoločne s p. Viliamom Sedlárom.

Svedok Viliam Sedlár bol v roku 1992 - 1995 spoločníkom rádia CD, svoje pôsobenie ukončil po hádke

s p. Ženíškom ohľadne ďalšieho chodu rádia pričom podiel bol odpredaný p. H.. Po roku 1995 DCA
Rádio bolo v zadĺžení z úveru v banke VUB, pričom Ing. H. dal do spoločnosti svoj vklad. V čase kedy
on odchádzal z DCA rádia boli na firme dlžoby aj voči sociálnej poisťovni, pričom pristupujúci spoločník
Ing. H. vedel o podlžnostiach firmy, pretože v roku 1995 bol robený audit. Už v čase pôsobenia svedkav DCA rádiu bolo zrejmé, že p. Ženíšek robil prehmaty v ekonomických otázkach súvisiacich s rádiom.
O úhradách za podlžnosti rádia rozhodoval p. Ženíšek a Ing. Martinka. Ich vzájomnej hádke došlo z
toho dôvodu, že sa podpisovali iné príkazy na úhradu než boli dohodnuté a než aké boli predkladané na

platby. Svedok vedel uviesť informácie chodu rádia iba čo sa týka roku 1992-1995 počas jeho pôsobenia
v DCA rádiu.

Ku skutku 3 a 4 boli pred súdom vypočúvaní svedkovia Ing. Hrušecký a Ing. Adameová, Ing. Peter
Mazán, ktorí sa vyjadrovali k otázkam ohľadne leasingov motorových vozidiel pre spoločnosť THI.

Svedok Mgr. Róbert Štefánik (skutok 5) pred súdom vypovedal ohľadne konania ako správcu konkurznej
podstaty predmetu Hotel Sparta Považská Bystrica. Vyjadroval sa k priebehu konkurzu, k nespolupráci s
konateľom úpadcu Ing. H.. Popisoval jednotlivé úkony, ktoré vykonával ako správa konkurznej podstaty
až od doby, kedy konkurz prevzala správkyňa konkurzu JUDr. Danica Birošová. Vyjadroval sa k
jednotlivým písomnostiam v rámci konkurzu, výzvam a nespolupráci s Ing. H., ktorý odmietal vydať
veškerú dokumentáciu k spracovaniu podkladov správcom konkurznej podstaty. Poukazoval na § 14

Zákona č. 328/98 o konkurznom vyrovnaní a popisoval, v ktorých bodoch v rozpore s týmto zákonom
Ing. H. postupoval a tým maril konkurzné konanie.

Svedok JUDr. Danica Birošová (skutok 5) vypovedala ku skutku k priebehu konkurzu predmetu
hotela Sparta v Považskej Bystrici. Konkurz prevzala po Mgr. Róbertovi Štefánikovi, ktorý v konkurze

pracoval pred ňou. V tom čase, kedy konkurz prebiehal, zastupoval Ing. H. JUDr. Gereg, advokát AK
Banská Bystrica. Konkurz prebiehal na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Bratislava.
Predmetom konkurzu bola odhadzovaná škoda cca 15 miliónov Sk a iné z daňových priznaní
spoločnosti. Konkurz musel prebiehať za súčinnosti polície, nakoľko Ing. H. odmietal vydať doklady ku
konkurzu, pričom o týchto skutočnostiach bola spísaná zápisnica o nemožnosti odobratia podkladov ku

konkurzu. Vyjadrovala sa k úkonom, ktoré v rozpore so zákonom vykonával Ing. H., akých porušení
v rámci konkurzného konania sa dopúšťal s tým, že podľa názoru svedkyne úpadca po doručení
výzvy konkurzného správcu je povinný okamžite skončiť prevádzkovanie majetku, ktorý je predmetom
konkurzu, čo Ing. H. preukázateľne neurobil. Vo svojej výpovedi podrobne popisovala priebeh konkurzu,
ktorý prebrala po Mgr. Štefánikovi.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom
súhrne zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
K trestným činom neodvedenia dane a poistného podľa § 148 a) odsek 1 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005 a trestnému zvýhodňovania veriteľa podľa § 256 a), odsek 1, odsek 3 Trestného zákona

účinného do 31.12.2005 Súd uvádza, že ide o dva trestné činy, ktoré spolu úzko súvisia. K trestným
činom bol vypočutý obžalovaný
konateľ spoločnosti FM Radio DCA Ing. H., účtovníčka spoločnosti svedkyňa Kalužová
a výkonní riaditelia spoločnosti Ing. Molnárová a Ing. Machálek. Ku skutkom bol
zabezpečený znalecký posudok z odboru ekonómia, ktorý podala Ing. Kostrová. Z výpovede

svedkyne Kalužovej vyplynulo, že táto pre spoločnosť obžalovaného vykonávala pozíciu
koordinátorky obchodného oddelenia, do jej kompetencie patrilo spracovávanie miezd
zamestnancom a príprava podkladov pre účtovníctvo. Účtovníčka spoločnosti potvrdila, že
vedela o tom, že spoločnosť obžalovaného minimálne od roku 1999 neplatila povinné odvody štátnym
inštitúciám za zamestnancov, a rovnako potvrdila, že v spoločnosti boli uhrádzané iné pohľadávky

veriteľov, ktoré boli neskôr zročné ako bola zročnosť pohľadávok štátnych inštitúcií. Uviedla, že pokyn k
vyplateniu povinných odvodov dávali buď výkonní riaditelia alebo konateľ spoločnosti - obžalovaný Ing.
H.. A však prioritne vo výpovedi uskutočnenej zo dňa 17.4.2001, ( čo bolo v krátkom časovom období
od jej odchodu zo spoločnosti), uviedla, že o tom, ktorý záväzok a kedy sa uhradí ,rozhodoval výlučne
konateľ spoločnosti obžalovaný Teleki. Túto výpoveď potvrdila aj vo výsluchu zo dňa 01.10.2003 a v

konaní pred súdom pri výsluchu konanom dňa 15.6.2012 tento záver nepoprela.

Taktiež svedkyňa Ing. Molnárová, bývalá výkonná riaditeľka v spoločnosti obžalovaného, ktorá túto
pozíciuzastávalazaobdobierokov1996-1998vovýsluchunahlavnompojednávanípotvrdila,ževedela
o tom, že spoločnosť FM Rádio DCA mala dlhy na neuhradených daniach a povinných odvodoch voči

štátnym inštitúciám, pričom peniaze spoločnosti boli použité prednostne na platenie tých peňažných
záväzkov, ktoré boli nevyhnutné pre chod spoločnosti. Potvrdila, že ako výkonná riaditeľka aj ona
mala oprávnenie dávať pokyny k úhrade pohľadávok, avšak vo firme platil schvaľovací proces, ktorý
znamenal, že konateľ spoločnosti (obžalovaný Teleki) pravidelne na jeho osobné vyžiadanie dostávalinformácie o výške a stave záväzkov a príjmov spoločnosti, čím jednoznačne vedel, že povinné odvody
zákonným inštitúciám uhrádzané nie sú, a rovnako zasahoval do poradia akým sa peňažné záväzky
veriteľov uhradia. Vedomosť obžalovaného dokazuje aj ďalšia okolnosť, na ktorú poukázala svedkyňa ,a

síce, že daňový úrad, sociálne a zdravotné poisťovne trvali na tom, aby otázku uhradenia dlhov a
uzatvorenia splátkového kalendára s nimi komunikoval výlučne konateľ spoločnosti. Ďalším dôkazom
o tom, že obžalovaný vedel o tom, že spoločnosť je v predlžení (platobne neschopná) je fakt, na ktorý
svedkyňa poukázala nielen na hlavnom pojednávaní ale už aj v prípravnom konaní, a síce, že niekedy
v roku 1998 ako výkonná riaditeľka obdržala od účtovnej firmy list, z ktorého vyplývalo odporúčanie

obžalovanému, ako konateľovi spoločnosti, že vzhľadom na
vysoký stav neuhradených dlhov by mala jeho spoločnosť vstúpiť do konkurzu. Svedkyňa na
hlavnom pojednávaní uviedla, že tento list osobne odovzdala obžalovanému, ktorý jej povedal, aby ho
roztrhala a zahodila do koša. Svedkyňa, obdobne ako svedkyňa Kalužová, potvrdila, že obžalovaný ako
konateľ spoločnosti mal prístup k pokladni, aj k účtom spoločnosti, pričom si pamätá ako si obžalovaný
pravidelne brával finančné pôžičky bez uvedenia ich účelu.

Ďalším svedkom vypočutým ku skutkom 1. a 2. bol Ing. Roman Machálek, výkonný riaditeľ spoločnosti
obžalovaného v rokoch 1998-1999. Svedok ku svojej kompetencii výkonného riaditeľa uviedol, že nemal
žiadne dispozičné práva k účtom, a keď chcel o niečom rozhodnúť, všetky jeho rozhodnutia podliehali
schvaľovaciemu procesu konateľa spoločnosti. Obdobne ako predchádzajúci svedkovia, aj svedok
Machálek potvrdil, že o druhu a čase záväzku, ktorý bude uhradený rozhodoval výlučne obžalovaný.

Uviedol teda, že obžalovaný selektoval, ktoré záväzky a kedy sa uhradia, a potvrdil, že obžalovaný bol
pravidelne informovaný o hospodárskom stave spoločnosti a presne vedel, že odvody nie sú
uhrádzané.
Teda z vykonaných dôkazov ku skutku pod bodom 1. a 2. V súhrne vyplýva, že obžalovaný ako jediný
konateľ spoločnosti nebol iba formálnou hlavou spoločnosti, ale išlo o typ konateľa, ktorý spoločnosť

reálne riadil a mal reálny vplyv na jej chod. V kontexte
s vykonanými dôkazmi vyplýva, že obžalovaný musel vedieť o tom, že odvody uhrádzané nie sú, a
rovnako vedel o tom, že sú uhrádzané pohľadávky veriteľov neskôr zročné ako
pohľadávky skôr zročné vo vzťahu k štátnym inštitúciám. V tomto smere teda neobstojí
tvrdenie obžalovaného, že ako konateľ spoločnosti nevedel o hospodárskom a ekonomickom

stave spoločnosti a rovnako neobstojí ani jeho obrana v tom smere, že zodpovednosť za tento stav niesli
jeho výkonní riaditelia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je úplne irelevantné, či uprednostňované
záväzky sú záväzkami vzniknutými zo záväzkovo právneho vzťahu, alebo ide o záväzky vzniknuté ex
lege - zo zákona. Trestný zákon pri výklade skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa
rozumie pod zvýhodnením iného veriteľa také plnenie povinností dlžníka voči veriteľovi, ktoré vzniklo

z reálne existujúceho záväzkového vzťahu, nie však na základe zásad pomernosti a rovnomernosti.
Trestný zákon nielen v zmysle zákonného znenia skutkovej podstaty ,ale ani v komentároch, či
dostupnej judikatúre ,nikde nerozlišuje povahu týchto záväzkov a objektom tejto skutkovej podstaty
je ochrana práva veriteľov na uspokojenie ich pohľadávok voči dlžníkovi vo všeobecnosti. Fakt, že
spoločnosť obžalovaného bola v čase zvýhodňovania veriteľov v predlžení, jednoznačne dokladuje

znalecký posudok podaný Ing. Kostrovou. Tá už v úvode znaleckého posudku konštatovala, že k
podaniu znaleckého posudku jej boli predložené všetky potrebné účtovné doklady, z ktorých bola
schopná znalecký posudok vypracovať. Zo záverov znaleckého posudku (k bodu 1.) vyplýva, že
spoločnosť obžalovaného v období od 1.10.1999 - 30.4.2000 nevykonávala odvody do sociálnych
poisťovní, zdravotnej poisťovne, ani preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré boli reálne

zrazené z výplat miezd zamestnancov. Vyplynulo, že k dátumu splatnosti poistného, k príspevku do
fondu zamestnanosti a dane zo závislej činnosti mala spoločnosť obžalovaného na pokladni dostatok
disponibilných prostriedkov, ktoré postačovali na úhradu záväzkov príslušným poisťovniam a daňovému
úradu. Deklarovala, že zrazené odvody z miezd zamestnancov boli zadržané a neuhradené ich
oprávneným príjemcom, i keď v čase ich splatnosti spoločnosť mala finančné prostriedky na ich úhradu.

Prehľad o tom, v akej presnej sume boli ku dňu splatnosti odvodov finančné prostriedky na pokladni
poskytuje tabuľka č. 1 citovaného znaleckého posudku. K bodu 2 znalecký posudok preukázal, že
spoločnosť obžalovaného bola v predlžení od roku 1992, nakoľko už v tomto čase vykazovala záporné
čisté obchodné imanie. Prehľadom zaúčtovaných obratov znalkyňa zistila, že v roku 1996 spoločnosť
obžalovaného uhradila záväzky veriteľom vo výške 7.912.288 SK, z čoho voči poškodeným subjektom

vykonalaúhradulenvovýške445.125SK,pričomvočidaňovémuúraduDubnicanadVáhomavovzťahu
k dani z príjmov zo závislej činnosti neuhradila nič. Spoločnosť obžalovaného v roku 1996 uprednostnila
platenie neskôr zročných záväzkov voči dodávateľom na úkor skôr zročných záväzkov na poistnom adaniach. Znalecký posudok vo svojich prílohách poskytuje prehľad o skôr uhradených neskôr zročných
pohľadávkach.
Obdobne to bolo aj v rokoch 1997, 1998, 1999 až do 1.1.2000. V období od 1.1.1999 do

30.6.1999 spoločnosť obžalovaného plnila záväzky neskôr zročných veriteľov vo výške
1.798.763 SK pričom veriteľom poškodených subjektov, ktorých pohľadávky boli skôr zročné neuhradila
nič.
Teda v súhrne povedané, spoločnosť obžalovaného produkovala osem rokov stratu, v tomto období
uhrádzala neskôr zročné pohľadávky jej dodávateľov, pričom zákonné odvody platila buď čiastočne,

prípadne vôbec, i keď ich zročnosť bola daná skôr. Znalec taktiež konštatoval, že spoločnosť v čase keď
mala dlhy voči zákonným inštitúciám poskytovala pôžičky iným firmám a pri hospodárení s tak vysokými
a dlhodobými stratami nevstúpila do konkurzu, ale naopak podnikala ďalej.
Súd neakceptuje názor obhajoby, ktorá sa domnieva, že obžalovanému bol dvakrát pričítaný ten istý
skutok, keďže obžalovaný je žalovaný z trestného činu neodvedenia dane a poistného a súčasne aj z
trestného činu zvýhodňovania veriteľa, čím došlo k narušeniu právnej zásady nebis in idem (nie dvakrát

v tej istej veci). Súd uvádza, že z podanej obžaloby vyplýva, že časové obdobie pre trestný čin podľa §
25a)Trestného zákona pokrýva iné časové obdobie, ako je vymedzené časové obdobie trestného činu
podľa § 248a) Trestného zákona, čím sa teda oba skutky v skutočnosti kryjú len v jednom mesiaci, a to v
mesiaci január 2000. Preto je tento nedostatok možné odstrániť jednoduchým vypustením tohto jediného
mesiaca - január 2000 z časového obdobia zahrnutého v skutkovej vete trestného činu zvýhodňovania

veriteľa.
S poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že skutky uvedené v bode 1 a 2 sa
nepochybne stali, že tieto vykazujú všetky zákonné znaky žalovaných skutkových podstát a rovnako za
ne nesie zodpovednosť obžalovaný Ing. H. - ako jediný konateľ spoločnosti Radio FM DCA, zodpovedný
za riadenie a plnenie záväzkov spoločnosti. (V zmysle § 135 a odsek 1 Obchodného zákonníka je

konateľ spoločnosti povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie
uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo tretích osôb pred záujmami
spoločnosti).

Ku skutku 3/ až 4/ boli pred súdom vypočutí svedkovia JUDr. Anna Bujalková, Vladimír Helík, Ing.
Stanislav Sýkora, Roman Zemko, Lýdia Adameová, Ing. Peter Mazán, Mgr. Ľudovít Hrušecký a Ing.
Peter Martinka.
K bodu 3/, ktorej predmetom je sprenevera dvoch osobných motorových vozidiel zn. Renault Twingo

Societe, bližšie špecifikované v obžalobe, ktoré spoločnosť THI na čele s predsedom predstavenstva
obž. Ing. H. prevzala ako leasingový nájomca na základe dvoch leasingových zmlúv s leasingovým
prenajímateľom spoločnosťou LB.LEASING. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, leasingové
splátky neboli zo strany leasingového nájomcu pravidelne uhrádzané, v dôsledku čoho vlastník vozidiel
spoločnosť LB.LEASING vyrozumel spoločnosť obžalovaného o okamžitom ukončení leasingových

zmlúv a spoločne s výzvou k vráteniu oboch predmetov leasingu. Obe výzvy prevzal proti podpisu obž.
Ing. H.. Z výpovede zástupcu poškodenej spoločnosti LB.LEASING vyplynulo, že vozidlá vrátené neboli,
ale naopak bolo zistené, že OMV Renaul Twingo Societe, č. motora F041541 bolo predané spoločnosti
UNIS s.r.o. a vozidlo RTS, č. motora F044153 bolo spoločnosťou THI prevedené spoločnosti BH leasing.
K časovým údajom je potrebné uviesť, že ukončenie oboch leasingových zmlúv obžalovaný prevzal

proti podpisu, a to priamo v sídle leasingovej spoločnosti LB Leasing dňa 27.12.1997, pričom z výzvy
jednoznačne vyplývalo, že leasingový nájomca je povinný oba predmety leasingu vlastníkovi vydať ,a to
najneskôr do dňa 30.12.1997. Vo vzťahu k OMV RTS č. motora F041541 bolo zistené, že toto vozidlo
bolo ešte dňa 05.09.1997 (t.j. tri mesiace pred ukončením leasingových zmlúv) predané spoločnosťou
obžalovaného spoločnosti UNIS, ktorá si vozidlo prevzala dňa 08.09.1997. Vo vzťahu k OMV RTS

č. motora F044153 bolo zistené, že toto vozidlo bolo rovnako ako v prvom prípade spoločnosťou
obžalovaného neoprávnene prevedené na spoločnosť BH leasing, a to na základe zmluvy o nájme s
právom kúpy zo dňa 28.11.1997 (t.j. jeden mesiac pred tým, ako boli obžalovanému doručené výzvy
vlastníka vozidiel k vráteniu vozidla), čím
vyplýva, že vozidlo bolo ďalej odovzdané do duplicitného leasingového nájmuspoločnosti

REPRO FOTO so sídlom Dubnica nad Váhom. Obžalovaný Ing. H. vo vzťahu k tomuto skutku na svoju
obranu uviedol, že vo všetkých zmienených leasingových vzťahoch zo spoločnosťou VB leasing konal
za spol. THI jeho výkonný riaditeľ Ing. He1ík. Obžalovaný sa bráni, že obsah týchto dohôd nepoznal,
nepodpisoval ich a mal o nich len okrajové a sprostredkované informácie. Zodpovednosť tak presúvana Ing. He1íka, ktorý ho mal informovať, že v roku 1998 dosiahol predčasné ukončenie zmlúv s VB
leasingom. Interpretácia obhajoby prezentovaná obžalovaným je však v rozpore s dôkazmi vykonanými
v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Svedok

Ing. C ešte vo výpovediach z roku 2002 (teda v krátkom čase od spáchania skutku) zreteľne uviedol,
že obe zmluvy za spoločnosť THI podpísal, avšak takto konal na pokyn obžalovaného, ktorý bol jeho
jediný nariadený. Aj na hlavnom pojednávaní zopakoval, že podmienky oboch leasingových zmlúv
boli vopred odsúhlasené obžalovaným, ktorý okrem iného dohodol s leasingovou spoločnosťou aj
všeobecné obchodné podmienky, pričom obe zmluvy po podpise odovzdal obžalovanému a ten ich

uložil do svojho trezora. Potvrdil, že zo spoločnosťou VB leasing dojednával písomnú korešpondenciu
ohľadne odkúpenia vozidiel, avšak tento obchod nebol dokončený. Svedok He1ík ďalej uviedol, že
spoločnosť THI disponovala splnomocnením vydaným spoločnosťou VB leasing, ktoré ich oprávňovalo
vozidlá odhlásiť a predať inému majiteľovi. Aj toto splnomocnenie odovzdal obžalovanému a ten ho
uložil do svojho trezoru. Svedok Ing. He1ík však predmetné splnomocnenie nemal a nepredložil ho ani
v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom. Obranu obžalovaného vyvracia aj výpoveď svedkyne -

poškodenej Anny Bujalkovej, ktorá potvrdila existenciu oboch leasingových zmlúv s tým, že leasingový
nájomca neplatil pravidelne a včas leasingové splátky, v dôsledku čoho leasingová spoločnosť listami zo
dňa 27.12.1997 obe leasingové zmluvy predčasne ukončila. Potvrdila, že oba listy s výzvou na vrátenie
vozidla boli doručené obžalovanému, ktorý ich proti podpisu prevzal. Súčasne potvrdila, že vozidlá
vrátené neboli. Svedkyňa bola vypočutá k existencii tzv. bianco splnomocnenia, ku ktorému uviedla, že

o takomto splnomocnení počula len od obžalovaného, niekedy v roku 2004. Pripustila, že ak bolo takéto
plnomocenstvozostranyleasingovéhoprenajímateľavydané,taksavzťahovalolenkprihláseniuvozidla
na dopravnom inšpektoráte a vyznačeniu v technickom preukaze. V žiadnom prípade nemohlo ísť o
plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo leasingového nájomcu k odhláseniu a predaju predmetu leasingu.
Dodala, že takéto bianco splnomocnenie nikdy nevidela a jeho vydanie je absolútnym neštandartom

v leasingových spoločnostiach. Obranu obžalovaného vyvracia aj ďalší svedok Ing. Sýkora, konateľ
spoločnosti VB leasing. Menovaný uviedol, že podmienky oboch leasingových zmlúv uzatváral výhradne
s obžalovaným, a to aj napriek tomu, že zmluvy podpísal Ing. Helík. Potvrdil, že osobne informoval
obžalovanéhootom,žepodmienkyleasingusúschválené.Vypovedal,žeplateniesplátokkleasingovým
zmluvám bolo zo strany spoločnosti THI problematické, pričom v otázke splácania jednotlivých splátok

bol v telefonickom a osobnom kontakte najmä s obžalovaným. Obžalovaný mu uviedol, že splátky nie
sú splácané z dôvodu finančných ťažkostí spoločnosti. Bol to taktiež obžalovaný, ktorý dňa 27.12.1997
osobne v sídle leasingovej spoločnosti podpísal prevzatie listov, ktorými spoločnosť VB leasing obe
leasingové zmluvy predčasne ukončila. Potvrdil, že je pravdou, že spoločnosť obžalovaného požiadala
o predčasné ukončenie oboch leasingových zmlúv a vystavenie faktúr na odpredaj predmetu leasingu,

k čomu ale zo strany leasingovej spoločnosti nikdy nedošlo.
O tomto telefonicky vyrozumel obžalovaného. Svedok taktiež potvrdil, že dňa 05.12.1997 zaslali
spoločnosti THI dve predbežné faktúry na odkúpenie oboch vozidiel, ktoré však slúžili iba ako informácia
o ich odkupnej cene, s čím však obžalovaný nesúhlasil. V žiadanom prípade sa nejednalo o originálne
faktúry v podobe daňového dokladu.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že spoločnosť na čele s obžalovaných Ing. H. nikdy nedala
leasingovému prenajímateľovi a súčasne vlastníkovi vozidiel výpoveď, ale iba požiadala o predčasné
ukončenie leasingu, ku ktorému však vlastník vozidiel nikdy nedal súhlas. Je teda preukázané,
že predseda predstavenstva, obž. Ing. H., jednoznačne vedel o uzatvorení leasingových zmlúv,
poznal obchodné podmienky ich uzatvorenia, používal oba predmety leasingu, mal vedomosť o

tom, že leasingové splátky nie sú uhrádzané riadne, vedel, že žiadosť o predčasné ukončenie
leasingu bola vlastníkom vozidiel zamietnutá a rovnako vedel aj o tom, že vozidlá boli v čase
trvania leasingového vzťahu neoprávnene predané tretím subjektom. Ostáva pritom irelevantné, že na
písomných dokumentoch, ktorými boli vozidlá predané tretím subjektom figurujú podpisy p. Markoviča
a p. Adameovej. Obe tieto osoby boli podriadenými obžalovaného, a v kontexte so všetkými získanými

dôkazmi je logické, že títo bez súhlasu a vedomosti ich nadriadeného nemohli vykonať žiadny úkon.
Priamo sa k tomuto vyjadrila svedkyňa Lýdia Adameová, ktorá potvrdila, že preberací protokol ako aj
zmluvu o prevode vozidla podpísala, avšak ich obsah nepoznala, a takto konala na pokyn obžalovaného.
Podľa jej výpovede bol obžalovaný autoritatívny typ šéfa, ktorý rozhodoval o všetkých ekonomických
a obchodných činnostiach spoločnosti s tým, že žiadny z výkonných riaditeľov spoločnosti nemohol

samostatne uzatvárať zmluvy, či podpisovať doklady bez súhlasu a vedomia obžalovaného.

K bodu 4/, ktorej predmetom bolo taktiež uzatvorenie dvoch leasingových zmlúv medzi spoločnosťou
obžalovaného a spoločnosťou CaC leasing, kde predmetom leasingu boli dve OMV zn. Renault Megane(bližšie špecifikácia v obžalobe), ktoré sa spoločnosť obžalovaného zaviazala uhrádzať v pravidelných
mesačných splátkach. Keďže splátky neboli uhrádzané, vlastník vozidiel spoločnosť CaC leasing od
zmluvy odstúpila, a to dňa 16.02.1999, ktoré odstúpenie bolo obžalovanému doručené dňa 31.05.1999 a

dňa 16.09.1999 doručené 22.09.1999. Následne bol obžalovaný povinný vozidlá vrátiť, čo však neurobil.
Obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že obe leasingové zmluvy predčasne ukončil, autá si ponechal
alebo predal. Dňa 11.01.1999 obe leasingové zmluvy ako nájomca vypovedal, čím podľa jeho vyjadrenia
prešli vozidlá do vlastníctva jeho spoločnosti. Výpoveď riadne zaslal spoločnosti CaC Leasing, a keďže
túto výpoveď nikto neodporoval, považoval ju za účinnú. Túto obranu obžalovaného však nepotvrdil

žiadny z vypočutých svedkov, a to predajca za CaC leasing Ing. Roman Zemko, prokurista spoločnosti
Ing. Peter Mazán, Mgr. Ľudovít Hrušecký a ani predseda predstavenstva CaC Leasingu Mgr. Róbert
Martinko. Všetci menovaní zhodne uviedli, že leasingový nájomca v zmysle všeobecných obchodných
podmienok nemohol jednostranne vypovedať leasingové zmluvy, naviac v prípade ak leasingový
nájomca nemal uhradené leasingové splátky. Svedkovia zhodne potvrdili, že zo spoločnosťou THI nikdy
nedošlo k finančnému vyrovnaniu a výpoveď obžalovaného z leasingových zmlúv nikdy neakceptovali.

Naopak potvrdili, že spoločnosť obžalovaného predmety leasingu riadne prevzala, leasingové splátky
neuhrádzal a, prevzala upovedomenie o predčasnom ukončení oboch LZ s výzvou na vrátenie vozidiel,
pričom predmety leasingu vrátené neboli. Argumentáciu obžalovaného naviac spochybňuje aj samotný
fakt, že nie je vôbec štandardom leasingových spoločností, aby akceptovali výpoveď leasingového
nájomcu, tobôž nie v prípade, ak leasingový nájomca preukázateľne nemá uhradené splátky leasingu.

V tejto súvislosti poukazujem na bod 1 všeobecných obchodných podmienok, zažurnalizovaných
na č.l. 793, v ktorých sa jednoznačne konštatuje, že leasingový vzťah je zo strany leasingového
nájomcunevypovedateľný.Dodávam,ževšeobecnépodmienkysúneoddeliteľnousúčasťouleasingovej
zmluvy ,a pri podpise leasingovej zmluvy leasingový nájomca svojim podpisom potvrdzuje, že sa s ich
obsahom riadne oboznámil.

S poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že obžalovaný sa svojim konaním
dopustil takého konania, ktoré vykazuje všetky zákonné znaky žalovaných skutkových podstát v bodoch
3 a 4.
Súd k námietke obhajoby ku skutku pod bodom 3, že tento skutok bol ku dňu vznesenia
obvinenia obžalovanému premlčaný, považuje za neopodstatnený. K tejto námietke obhajoby súd

uvádza, že keďže ide o trestný čin sprenevery, tento je dokonaný márnym uplynutím lehoty na vrátenie
vozidla, najneskôr však okamihom vykonania scudzovacieho úkonu obžalovaným, t. j. predajom vozidla.
Ako vyplýva zo skutkových okolností, skutok v bode 3 bol spáchaný dňa 05.09.1997, t. j. dňom
kedy bolo vozidlo predané spoločnosti UNIS, a v mesiaci november 1997, kedy bolo druhé vozidlo
prevedené na spoločnosť BH leasing. To znamená, že zákonná premlčacia doba začala plynúť dňa

05.09.1997, a keďže išlo o päť ročnú premlčaciu dobu, táto uplynula dňa 05.09.2002. Ďalej vyplýva,
že za predmetný skutok bolo obžalovanému vznesené obvinenie až dňa 21.01.2003, čo by teda bolo
po uplynutí premlčacej doby, avšak obžalovaný počas plynutia päť ročnej premlčacej doby (plynúcej
od 05.09.1997 do 05.09.2002) spáchal nový trestný čin - trestný čin špecifikovaný v bode 1, ktorý
bol dokonaný mesiacom január 2000, a za ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie 25.07.2002.

Teda k tomuto dátumu došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby a dňom 25.07.2002 začala plynutá
nová päť ročná premlčacia doba trvajúca až do júla 2007, dokedy najneskôr muselo byť obžalovanému
vznesené obvinenie za trestný čin sprenevery špecifikovaný v bode 3/ obžaloby. Ako som sa už zmienila,
obvinenie bolo obžalovanému vznesené 06.11.20003, teda v zákonne plynúcej premlčacej dobe. K
tomuto dodávam, že trestný čin neodvedenia dane a poistného, ktorý obžalovaný spáchal počas plynutia

premlčacej doby, je úmyselným trestným činom s rovnako prísnou trestnou sadzbou, ako je to pri
trestnom čine sprenevery.
K bodu 5/ bolo preukázané, že uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 6K 01-
114 zo dňa 07.09.2001, právoplatným dňa 19.05.2003 a vykonateľným dňa 07.09.2001, bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Hotel Sparta s.r.o. Športová č. 211, Považská Bystrica konkurz

a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Róbert Štefánik.
Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že jediným konateľom spoločnosti Hotel Sparta s.r.o. bol
obžalovaný Ing. Teleki.
Následne bola zo strany správcu konkurznej podstaty obžalovanému doručená výzva
k poskytnutiu súčinnosti, t. j aby predložil účtovnú a právnu dokumentáciu, a súčasne

obžalovaného poučil o právach a povinnostiach, vrátane eventuálnej trestno právnej
zodpovednosti. Ako vyplýva z výpovede svedka Mgr. Štefánika, obžalovaný aj napriek tomu, že mu boli
adresované viaceré výzvy /bližšie datované v obžalobe/ tieto prevzal, avšak na ne vôbec nereagoval,
so správcom odmietal komunikovať a predovšetkým neposkytol náležitú súčinnosť tým, že nevydalžiadnu účtovnú ani právnu dokumentáciu. V dôsledku tohto konania, správca nemohol plniť povinnosti
vyplývajúce mu ako správcovi konkurznej podstaty. Svedok Mgr. Štefánik tiež uviedol, že v dôsledku
úmyselných a neopodstatnených obštrukcií zo strany obžalovaného konkurz neprebehol. Zo spisu

tiež vyplýva, že obžalovaný celkom neopodstatnene namietal zaujatosť správcu , čo potvrdil svojim
rozhodnutím aj Najvyšší súd.
Z takto zabezpečených dôkazov vyplýva jednoznačný záver o tom, že obžalovaný celkom svojvoľne
odmietol akceptovať uznesenie Krajského súdu Bratislava o vyhlásení konkurzu, ako aj menovaní
správcu konkurznej podstaty, tomuto neposkytol žiadnu súčinnosť, v dôsledku čoho úmyselne zmaril

výkon súdom vyhláseného konkurzu.
Konanie obžalovaného nesie zrejmé znaky nezákonného postupu, nakoľko podľa § 13 odsek 5 Zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, účinky vyhlásenia konkurzu
nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom.
V tomto prípade bolo uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa
07.09.2001, a týmto dňom sa stalo aj vykonateľné. Zákon o konkurze a vyrovnaní síce pripúšťal proti

takémuto uzneseniu aj odvolanie, avšak toto vzhľadom na ustanovenie § 13 odsek 6 Zákona o konkurze
a vyrovnaní nemalo odkladný účinok. Vykonateľnosť uznesenia bola preto daná dňom 07.09.2001, kedy
sa obžalovaný stal úpadcom a bol povinný plniť svoje povinnosti, čo
preukázateľne vôbec nerešpektoval.
V zmysle § 14 Zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že po vyhlásení konkurzu úpadca nie je

oprávnený nakladať s majetkom alebo robiť úkony, ktoré by sa ho týkali. Jediné, čo bol obžalovaný
ako úpadca povinný urobiť, bolo splnenie povinnosti úpadcu, uvedené v § 17 Zákona o konkurze a
vyrovnaní , a teda do 15 dní od doručenia výzvy správcu zostaviť a odovzdať správcovi svoje obchodné
knihy a všetky potrebné doklady, čo však preukázateľne obžalovaný neurobil, právne normy absolútne
nerešpektoval. V dôsledku nesplnenia si povinnosti uvedenej v § 17 odsek 1 Zákona o konkurze a

vyrovnaní zmaril konkurzné konanie a dopustil sa tým žalovaného trestného činu vo všetkých jeho
náležitostiach.
Súd neakceptoval návrhy prokuratúry na vypustenie časti skutku pod bodom 5, týkajúcej sa konania
obžalovaného voči správkyni konkurznej podstaty JUDr. Birošovej, ktorá bola nastupujúcou správkyňou
konkurznej podstaty pod Mgr. Róbertovi Štefánikovi a prekvalifikovať konanie pod bodom 5 ako trestný

čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 256c písmeno a) Tr. Zákona účinného do
31.12.2005. Súd je toho názoru, že obžalovaný až doposiaľ, teda do súčasnej doby, nevykonal úkony
smerujúce k tomu, aby riadne prebehlo konkurzné konanie týkajúce sa skutku 5 a teda súd nemal dôvod
na to, aby vypustil v časti tohto skutku konanie obžalovaného aj voči správkyni konkurznej podstaty
JUDr. Birošovej a ponechal aj právnu kvalifikáciu tak, ako bola kvalifikovaná v obžalobnom návrhu.

Zo správ na obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný Ing. Gabriel H. v minulosti bol súdne trestaný
jedenkrát, rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/294/2001 zo dňa 25.03.2002 právoplatný
25.03.2002, bol mu uložený peňažný trest vo výške 20.000,-Sk spolu s náhradným trestom odňatia
slobody na 4 mesiace, na odsúdeného sa hľadí ako keby súdne trestaný nebol. Priestupkovo riešený

nebol. Z miesta bydliska hodnotený neurčito.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na všetky rozhodné okolnosti, na stupeň
spoločenskej nebezpečnosti trestnej činnosti spáchanej obžalovaným, na účel trestu, na pomery
páchateľa, na možnosti jeho nápravy, súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť

trest nespojený s jeho výkonom. Pri tomto svojom rozhodnutí poukazuje na odstup času, ktorý od
spáchania skutkov obžalovaným presiahol dobu 10 rokov, pričom zmiernenie trestu pre obžalovaného
voči základnej zákonnej trestnej sadzbe v zmysle Trestného zákona účinného v čase spáchania, je
určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv páchateľa neprimeranou dĺžkou trestného
konania (prípravného konania), na ktorého dĺžke tento nemal žiadny vplyv. Súd uložil obžalovanému Ing.

B. H. úhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 35 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2006 s využitím
§ 40 ods. 1, ods. 5 písm. c) Zákona účinného do 01.01.2006 v trvaní 2 roky s jeho podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. V súvislosti s ukladaním trestu súd poukazuje na významnú
skutočnosť, že v danom prípade nebola splnená podmienka rýchlosti konania, aby sa zabránilo tomu,
abybolobvinenýprílišdlhovystavenýtrestnémustíhaniu,sčímsúspojenézásahydojehoprávaslobôd.

Postavenie obvineného bolo stresujúce, a negatívne ovplyvňovalo jeho život ako osoby obvinenej. Je
zrejmý fakt, že dôvodom dĺžky trvania prípravného konania neboli spôsobené obštrukciami zo strany
obžalovaného. Plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestanie páchateľa a slabne potreba
jednak individuálnej prevencie, (pokiaľ páchateľ v priebehu trestného stíhania nespáchal žiadny ďalšítrestný čin, možno predpokladať a dúfať, že sa napravil) a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné
účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného
stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba,

ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie, má bezprostredný vplyv na účel
trestu,ktorýmábyťuloženímurčitéhotrestudosiahnutý.Nadrámecužvyššieuvedenéhojesúdsúčasne
toho názoru, že aj pomery obžalovaného odôvodňujú v danom prípade použitie inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu odňatia slobody. Je daný jednak okolnosťami ktoré páchateľa charakterizujú ako objekt
trestu,atiežmožnosťjehoresocializácie.Súdjetohonázoru,ževdanomprípadebytrestobžalovaného,

vzhľadom na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť, bezúhonnosť po spáchaní skutku, ako aj s poukazom
na časový odstup od páchania trestnej činnosti, by bol nepochybne vnímaný ním citlivejšie, ako u tých
páchateľov, u ktorých páchanie trestnej činnosti nepredstavuje odklon od ich zaužívaného spôsobu
života. Teda podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený, je adekvátny, spravodlivý a splní
svoj účel tak, ako to má na mysli Trestný zákon.

Poškodené osoby si v trestnom konaní neuplatňovali materiálny nárok na náhradu škody a preto súd
o škode v tomto konaní nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.