Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415210905
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4415210905.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: R. R.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X. B., H. bašta XX, zastúpený advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, so sídlom
Nové Zámky, Hlavné námestie 7, proti žalovanému: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. B., H. bašta XX,
zastúpený advokátkou JUDr. Klárou Decsiovou, so sídlom Nové Zámky, Radničná 4, o zaplatenie sumy

287.862,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 11. januára 2016 č. k. 13C/348/2015-278 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia istiny v sume 287.862,10 eura
s príslušenstvom a v časti konania o vydanie predbežného opatrenia zastavil a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne sumu 1.246,96 eura z titulu náhrady trov právneho
zastúpenia, do 15 dní po právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96
ods. 1, 3, § 146 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)

a § 10 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.). V odôvodnení svojho
rozhodnutiauviedol,žežalobcasasvojoužalobouvočižalovanémudomáhalzaplateniavyššieuvedenej
sumy ako vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému (jeho synovi) vzniknúť tým, že
výlučne žalobca financoval kúpu pozemku a na ňom stavbu polyfunkčného domu, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, avšak ten sa voči nemu správa spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi,

preto žiadal, aby mu žalovaný tieto finančné prostriedky vrátil a tiež sa domáhal vydania predbežného
opatrenia, ktorým súd žalovanému zakáže disponovať predmetnými nehnuteľnosťami. Podaním zo dňa
11. 01. 2016 žalobca svoju žalobu zobral v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej
inštancie konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 OSP na základe späťvzatia žaloby žalobcom. O
trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a zaviazal žalobcu, ktorý
svojím späťvzatím žaloby spôsobil, že konanie muselo byť zastavené, k zaplateniu trov

právneho zastúpenia, ktoré žalovanému vznikli, a to podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 2
úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastupovania (v sume 997,57 eura a režijný paušál
8,39 eura) a účasť na pojednávaní (nemeritórne pojednávanie dňa 11. 01. 2016 vo výške 1/2 odmeny -
podľa § 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume 249,39 eura a režijný paušál 8,58 eura).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nevyplýva, kedy právna zástupkyňa žalovaného zastúpenieprevzala - aj s prihliadnutím na to, že pred pojednávaním bolo žalobcovi zo strany súdu doručované
podanie žalovaného evidentne neprodukované právnou zástupkyňou. Tvrdil, že z rozhodnutia nevyplýva
ani skutočnosť, kedy žalovaný trovy konania vyčíslil a v akej výške a či súd postupoval pri rozhodovaní o

trovách konania podľa § 151 ods. 1 alebo § 151 ods. 2 OSP. Z uvedených dôvodov žiadal, aby Krajský
súd v Nitre ako odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a bez
prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, preto uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

4. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27. 05. 2015 domáhal

od žalovaného zaplatenia sumy 287.862,10 eura, ako aj trov konania a vydania predbežného opatrenia,
ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v žalobe.
Následne dňa 27. 07. 2015 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý
žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a dňa 10. 12. 2015 podanie žalovaného označené
ako „písomné vyjadrenie k žalobe a dokladám do spisu ďalšie dôkazy“. Rozhodnutím zo dňa 07. 12.

2015 sp. zn. 11695/2015-KaNR, r. z. 75753/15 vydaným Centrom právnej pomoci, Kancelária Nitra so
sídlom Nitra, Štefánikova trieda 88 bol žalovanému priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci
a za advokátku bola určená JUDr. Klára Décsiová, so sídlom Nové Zámky, Radničná 4 na právne
zastúpenie v právnej veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C/348/2015 až do
právoplatného skončenia veci. Následne bolo do súdneho spisu založené plnomocenstvo zo dňa 10. 12.

2015, ktorým žalovaný splnomocnil JUDr. Kláru Decsiovú na zastupovanie v predmetnej právnej veci
(č. l. 271 súdneho spisu). Na pojednávaní konanom dňa 11. 01. 2016 sa právna zástupkyňa žalobcu
vyjadrila tak, že žalobca berie žalobu v celom rozsahu späť, a preto právna zástupkyňa žalovaného
uviedla, že z tohto dôvodu si žalovaný uplatňuje náhradu trov konania, ktoré vyčíslia písomne v lehote
3 dní. Súd prvej inštancie na predmetnom pojednávaní vyniesol rozhodnutie, ktorým konanie zastavil

a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne z titulu náhrady trov
konania sumu, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení rozhodnutia na základe vyčíslenia týchto
trov, ktoré právna zástupkyňa žalovaného predloží súdu písomne v lehote 3 dní. Právna zástupkyňa
žalovaného dňa 13. 01. 2016 doručila súdu prvej inštancie vyčíslenie trov konania a navrhla uložiť
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia

vo výške 1.513,32 eura na účet právnej zástupkyne žalovaného (č. l. 277 súdneho spisu). Následne
súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.Počnúcdňom01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu Civilného sporového poriadku (CSP).

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej
právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do

jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať

ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu
tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úprave v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania

len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za
trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného

súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.

Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov
konania leží na strane sporu.

10. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy).

Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka
konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku
a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy.
V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne

vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej
veci, bol zastúpený advokátom.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia
a z ustanovenia § 146 ods. 2 OSP. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia

žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie

žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

12. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému trovy konania, nakoľko žalobca svojím späťvzatím žaloby spôsobil, že konanie
muselo byť zastavené. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že žalobca zavinil

zastavenie konania, a preto má žalovaný v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP právo na náhradu
trov konania, teda všetkých preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré mu v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní vznikli.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania, keď

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania a ich náhradu priznal v správnej výške. K
námietkežalobcu,žezrozhodnutianevyplýva,kedyprávnazástupkyňažalovanéhoprevzalazastúpenie
a kedy žalovaný trovy konania vyčíslil a v akej výške, uvádza, že v rozhodnutí nebolo potrebné tieto
skutočnosti uviesť, nakoľko vyplývajú zo súdneho spisu. Plnomocenstvom, ktoré sa v súdnom spise
nachádzanač.l.271,žalovanýsplnomocnilJUDr.KláruDecsiovúnazastupovanievpredmetnejprávnej

vecidňom10.12.2015.Trovykonaniažalovanývyčíslilpodaním(nachádzajúcimsanač.l.277súdneho
spisu) doručeným súdu prvej inštancie dňa 13. 01. 2016, teda v lehote 3 dní od pojednávania, na
ktorom súd prvej inštancie zastavil konanie. Preto bolo zrejmé, že súd prvej inštancie pri vyčíslovaní
trov konania vychádzal z tohto podania žalovaného a to, že neuviedol, či rozhodoval podľa § 151 ods.1 alebo § 151 ods. 2 OSP nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia, rovnako ako rozsudku, je súčasťou
základného práva strany konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces

podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR, stručné odôvodnenie predmetného rozhodnutia
v časti týkajúcej sa trov konania, v ktorej uviedol, podľa akého ustanovenia zákona priznal žalovanému
ich náhradu, podľa akých ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri ich vyčísľovaní postupoval a
za aké úkony právnej pomoci priznal túto náhradu, vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP a nenapĺňa intenzitu odňatia

možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podstatou
súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý
formalizmus pri koncipovaní súdneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V

odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).