Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/323/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233347
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112233347.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci

navrhovateľky: J.. H. D., X.. XX.XX.XXXX, L. E. O. XX, Ž., právne zast. Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, proti odporcovi: A.. H. J. - H., L. XXXX/XX, Ž.,
A.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Ľubomír Krajný, advokát, Nám. A.Hlinku 29/34-311, Považská
Bystrica, o zaplatenie 40.508,- Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.500,60 Eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.500,60 Eur od 28.03.2013 do zaplatenia, a to v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.952,28 Eur na účet právneho
zástupcu odporcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je povinná nahradiť trovy štátu Slovenskej republiky vo výške 458,16 Eur v lehote do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľka domáhala zaviazať odporcu
zaplatiť sumu 40.508,- Eur spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnila
tým, že v zmysle zmluvy o dielo sa odporca zaviazal vykonať dielo do 30.09.2009 a zmluvnú pokutu za
každý deň omeškania. Keďže odporca nevykonal dielo riadne a včas, bol v omeškaní a preto je povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu.
Spolu s návrhom predložila výpis zo živnostenského registra; oznámenie o postúpení pohľadávky,
zmluvu o dielo zo dňa 02.02.2009, výzvu na uhradenie zmluvnej pokuty, list odporcu zo dňa 18.12.2009,

mimosúdnu výzvu na uhradenie zmluvnej pokuty zo dňa 13.09.2012.

Na základe uvedeného súd vo veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré predvolal účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, svedkov, vyjadrením sa právneho
zástupcu navrhovateľky a odporcu, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového
materiálu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:Súd mal zistené, že dňa 02.02.2009 uzavrela matky navrhovateľky ako objednávateľ a odporca ako
zhotoviteľ zmluvu o dielo, na základe ktorej sa odporca zaviazal zhotoviť dielo - Novostavbu rodinného
domu 1.b.j. a príp. inž.sietí na poz. parc.č. XXXX, XXXX, k.ú. Ž., a to podľa priloženej projektovej

dokumentácie, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy a s ktorou je zhotoviteľ oboznámený, čo potvrdil
vlastnoručným podpisom.
Podľa Preambuly danej zmluvy - z dôvodu úmrtia H.. Y..O. došlo k zániku BSM a na základe dohody
výlučnou vlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností sa stala objednávateľka. Zhotoviteľ na základe
zmluvyodielosY..O.zhotovildielo-stavburodinnéhodomu,atodoštádiahrubejstavby-základydomu,

obvodové steny a plášť domu, všetky zvislé a priečne konštrukcie a priečky, krov stavby, stavba bola
zastrešená a do stavebných otvorov boli osadené okná a dvere, takže hrubá stavba bola uzatvorená.
V zmysle článku VII. Zmluvy táto zmluva nahrádza pôvodnú zmluvu.

Podľa bodu 2.1. Zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaviazal ukončiť dielo do 30.09.2009.

Podľabodu2.2.Zmluvyzhotoviteľpísomneoznámiobjednávateľoviukončeniedielaapísomnehovyzve
na prevzatie diela.

Podľa bodu 2.5. ak je zhotoviteľ v omeškaní so zhotovením diela, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 1% z ceny diela podľa článku III., bod 3.1. tejto zmluvy za každý deň omeškania. Týmto nie je
dotknuté právo objednávateľa na náhradu vzniknutej škody podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa článku III., bod 3.1. Zmluvy o dielo cena diela je medzi účastníkmi tejto zmluvy dohodnutá
rozpočtom vo výške 112.515,43 Eur (3.389.639,94 Sk). Rozpočet diela tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto

zmluvy.

Podľa §544 Občianskeho zákonníka:
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti

nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 10.12.2009 vyzvala odporcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty od 01.10.2009, nakoľko dielo okrem toho, že vykazuje vady, nebolo riadne
odovzdanédo30.09.2009,atoanipoposkytnutídodatočnejlehotynaodovzdaniedielaanaodstránenie
vád, na ktoré bol upozorňovaný. V danej výzve boli spomenuté nedostatky - chýbajúca hydroizolácia

medzi domom a terasou, mikrotrhliny vo fasáde, zle osadené okná, zle položený strešný systém,... (l.č.
8 obsahu spisu)

Odporca v liste zo dňa 18.12.2009 potvrdil niektoré vady, či nedostatky, ako aj neodovzdanie diela do
30.09.2009stým,ženaospravedlnenieniejenikdyneskoroajemuľúto,žespôsobilproblémy.Poukázal

tiež na to, že si nevšimol pri uzavretí zmluvy na vysoké sankcie. (l.č. 9 obsahu spisu)

Listom zo dňa 13.09.2012 bol odporca opätovne vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže dielo
malo byť odovzdané do 30.09.2009. Napriek tomu, že bola poskytnutá dodatočná lehota, ako aj
predchádzajúcavýzva,dieloneboloriadnezhotovenéaodovzdané.Danávýzvabolariadnedoručovaná

dňa 13.09.2012. (l.č. 10, 67, 68 obsahu spisu)

Listom zo dňa 13.09.2012 bolo odporcovi oznámené postúpenie pohľadávky.

Navrhovateľka si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 1% z ceny diela za každý deň omeškania, a to

od 01.10.2009 do 05.11.2009, teda za 36 dní, čo upresnila aj na pojednávaní dňa 26.04.2013. Uviedla,
že do 05.11.2009 jej vznikali náklady spojené s vykonávaním opravy spoločnosťou Dek, s.r.o., ktorá
vykonávala opravy a doplnenia za odporcu, a to na základe zmluvy a vystavených faktúr.Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.

Odporca vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.04.2013 uviedol, že nárok navrhovateľky neuznáva, a

to aj napriek svojim vyjadreniam zo dňa 18.12.2009.
Uviedol, že navrhovateľka nemala záujem umožniť odporcovi vykonať dielo podľa zmluvy, keďže do
09/2009 si objednávala na dodávku prác a materiálov aj iné stavebné firmy, a to bez súhlasu odporcu
a v 10/2009 pri osobnom stretnutí bolo odporcovi povedané, že už nemá prístup na stavbu a tak o cca
2-3 dni prišiel na stavbu po svoje stroje a zariadenia.

Tvrdil, že zo strany navrhovateľky nikdy nebol záujem o dokončenie stavby, ale len o zmluvnú pokutu.
Odporca má za to, že tým, že navrhovateľka si na dokončenie diela zabezpečila iné firmy, jeho záväzok
zanikol pre dodatočnú nemožnosť plnenia.

Súd mal zistené, že dňa 30.11.2010 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na predmetnú novostavbu
rodinného domu a právoplatnosť nadobudlo 28.12.2011. (l.č. 75 obsahu spisu)

Navrhovateľka poprela tvrdenia, že by odporcovi bolo zamedzené dokončiť dielo. Dokonca uviedla,
že odporca ani žiadnym spôsobom nežiadal navrhovateľku, resp. jej matku o umožnenie vstupu na
stavenisko. Potvrdila, že dielo bolo dokončené inými firmami, nakoľko odporca si svoje povinnosti do
stanovenej lehoty nesplnil.

Pokiaľ odporca tvrdil, že nemohol v diele pokračovať aj z dôvodu, že mu neboli poskytnuté zálohové
platby, súd poukazuje na zmluvné dojednania zmluvy, podľa ktorých bola stanovená cena diela, ktorú
bol objednávateľ povinný uhradiť na základe vystavených účtovných dokladov odporcom, pričom žiadne
zálohy neboli ani dohodnuté, ale jednotlivé platby, ktoré okrem poslednej platby boli poskytnuté riadne
a včas. Posledná platba vo výške 11.000,- Eur nebola poskytnutá, nakoľko odporca bol vyzývaný na

viaceré vady, či nedostatky, ako je chýbajúca izolácia a pod.

Tvrdenia odporcu, že mu bolo bránené vo vstupe na stavenisko, nebolo ničím relevantným preukázané.
Dokonca vyvrátenie tohto tvrdenia vyplýva priamo z uvedenia odporcu, že v priebehu mesiaca 10/2009
sa dostavil na stavenisko, aby si zobral svoje náradie a zariadenia. Teda odporca bol po 30.09.2009 na

stavenisku bez toho, aby mu v tom bolo bránené. Teda tak, ako vstúpil na stavenisko a zobral si svoje
náradie, tak mohol pokračovať aj v práci.

Navrhovateľkatvrdilamnohévadynastavbe,chýbajúcuizoláciu,zlepoloženástrešnákrytina,chýbajúce
preklady na dverách, chýbali sklokeramické dosky.

Podľa § 575 Občianskeho zákonníka
(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími

nákladmi alebo až po dojednanom čase.
(3) Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má
však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu
plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá
pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného

odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

Z uvedeného vyplýva, že záväzok zaniká, len čo sa stalo z objektívnych dôvodov nemožným.
Odporca ničím nepreukázal, že by sa domáhal vstupu na stavenisko, či na pokračovaní v prácach,

dokonca ani nikdy nenamietal, že na stavbe nemôže plniť svoje povinnosti, ani sa nedomáhal vstupu na
stavenisko. Navrhovateľka taktiež potvrdila, že nič takého sa odporca nedomáhal.
Je nepochybné, že odporca vo svojom písomnom liste adresovanom navrhovateľke potvrdil nedostatky
a nedokončenie diela, za čo sa ospravedlnil.
Zároveň odporca v priebehu konania trval na tom, že mal dokončiť iba hrubú stavbu, na čo poukázal aj

jeho právny zástupca s poukazom na preambulu zmluvy.
- súd však poukazuje na znenie preambuly Zmluvy o dielo, v zmysle ktorej zhotoviteľ zhotovil dielo,
pričom dielo bolo zhotovené do štádia hrubej stavby. Avšak v ďalších zmluvných dojednaniach je riadne
špecifikovaný predmet plnenia, z ktorého nevyplýva iba hrubá stavba. V preambule je iba uvedenieštádium zhotovenia diela do podpísania ďalšej zmluvy s matkou navrhovateľky. Z uvedeného je zrejmé,
že nemal povinnosť iba na zhotovenie hrubej stavby.
- Dokonca zo strany odporcu bola spochybnená platnosť zmluvy a či bola skutočne podpísaná

objednávateľom - matkou navrhovateľky. Táto skutočnosť bola potvrdená aj v rámci znaleckého
dokazovania. - súd v tejto súvislosti poukazuje na špekulácie zo strany odporcu, keďže spochybňoval aj
podpis zmluvnej strany, čo je nelogické a nepochopiteľné, že v priebehu súdneho konania nevie uviesť,
s kým vlastne zmluvu uzatváral.
- Súd poukazuje na to, že pokiaľ odporca tvrdil, že mal dokončiť iba hrubú stavbu, tak v takom prípade

nebolo potrebné uzatvárať ďalšiu zmluvu. Zmluva z 02.02.2009 jednoznačne znie na dielo - rodinný
dom a v preambule, keďže došlo k zmene objednávateľa, sa uvádza štádium diela - dokončená hrubá
stavba. Ak podľa preambuly v čase uzavretia zmluvy hrubá stavba bola dokončená, tak nie je zrejmé,
prečo odporca pokračoval v diele, ak tvrdí, že iba hrubú stavbu mal urobiť. Tvrdil, že dlažbu,... nerobil,
robili to iné firmy, preto nemohlo ísť z jeho strany o stavbu celého diela. Avšak je nesporné, že odporca
si účtoval aj za dlažbu, nátery...

- Dokonca odporca tvrdil, že mal k dispozícii projektovú dokumentáciu neúplnú, čo však ničím
nepreukázal, navrhovateľka to poprela, pričom dokonca zo zmluvy je zrejmé, že sa s ňou riadne
oboznámil a je súčasťou zmluvy.
- z uvedeného je zrejmé zavádzanie súdu odporcom, čo súd posúdil ako účelovú a špekulatívnu obranu.

- odporca na jednej strane uviedol, že zmluvu si prečítal a podpísal, ale na druhej strane vraj to bolo v
rýchlosti a že si neuvedomil výšku penálov.

- Pokiaľ odporca vykonával aj ďalšie práce naviac, bola to predsa dohoda medzi zmluvnými stranami a
pokiaľ mal za to, že práce podľa projektovej dokumentácie v zmysle zmluvy nestihne dokončiť riadne a

včas, toto z ničoho nevyplýva, ničím nepreukázal, že by to objednávateľovi oznamoval a pod.

Navrhovateľka trvala na tom, že odporca mal k dispozícii celú projektovú dokumentáciu, ktorú mu dal
ešte pôvodný objednávateľ, pričom aj v zmluve potvrdil svojim podpisom, že sa ňou riadne oboznámil

a že bola súčasťou zmluvy.

Súd poukazuje na to, že odporca je podnikajúcou osobou v oblasti stavebníctva, preto by mal konať
s určitou obozretnosťou prislúchajúcou podnikateľovi a preto tvrdenia, že uzavrel zmluvu o dielo s

neúplnou projektovou dokumentáciou, sú zarážajúce a nepravdepodobné. Ak odporca tvrdil, že zmluvu
uzavrel v rýchlosti, predsa bolo na ňom, či ju podpíše a kedy a žiadny nátlak nebol preukázaný. Je
nepochybné, že predmetná zmluva iba nadväzovala na predchádzajúci vzťah s nebohým Y..O.. Na
strane zhotoviteľa bola zmluvná strana - odporca, ktorý nie je žiadnou slabšou stranou ako napr.
spotrebiteľ v spotrebiteľských vzťahoch. Dokonca sám potvrdil, že nešlo o jeho prvý zmluvný vzťah -

zmluvu o dielo.
Ak bol presvedčený, že dielo nestihne dokončiť v dohodnutej lehote, ničím neinicioval zmenu zmluvy
v tej časti. Pokiaľ navrhovateľka, či jej matka žiadali práce naviac, bolo vecou odporcu požadovať čas
na dokončenie diela. Predsa navrhovateľka, či objednávateľka diela nie sú stavbármi a nevedia posúdiť
čas dokončenia diela.

Odporcanajednejstraneuviedol,žekebyneboliprácenaviac,takbystiholdielodokončiťdo30.09.2009,
ale následne uviedol, že so strechou chcel začať až v septembri 2009, hoci dané práce by trvali dlhšie
ako 1 mesiac, teda nestihol by to do 30.09.2009.
- s poukazom na uvedené rozpory a uvedené skutočnosti súd posúdil výpoveď odporcu za účelovú a
špekulatívnu.

Navrhovateľka potvrdila, že iba jedna firma bola ňou zavolaná na dokončenie prác po odporcovi, a to
spol. Dak, s.r.o. Žiadne ďalšie firmy z jej strany neboli. Potvrdila, že odporcovi nebolo bránené vo výkone
jeho činností, dokonca ho viackrát aj vyzývali. Keď neprišiel ani na výzvy, tak zavolala spol. Dak, s.r.o.
Pokiaľ odporca tvrdil, že tam robili viaceré firmy, toto nebolo ničím relevantným preukázané. Preukázané

boli iba práce spol. Dak, s.r.o., a to až od 05.10.2009.

Súdu boli predložené faktúry a zoznam prác naviac.- súd poukazuje na to, že pokiaľ aj boli práce naviac, neznamená to zmenu dátumu dokončenia diela.
Z ničoho nevyplýva zmena, resp. potreba zmeny dátumu dokončenia diela, ako ani nevyplýva taká
požiadavkazostranyodporcu.Pokiaľodporcapoukazovalnato,ževykonalprácenaviac,jetopredátum

dokončenia diela irelevantné. Ako podnikateľ v danej oblasti mal vedieť posúdiť dátum dokončenia diela
a právne to „ošetriť“, pokiaľ predpokladal iný dátum. Skutočnosť, že nebolo možné stihnúť dokončiť dielo
do 30.09.2009, pripustil až na pojednávaní konanom dňa 15.11.2013, hoci dovtedy tvrdil, že by to stihol.
Odporca tvrdil, že objednávateľke nič nenamietal, iba navrhovateľke - ktorá však nebola
objednávateľkou,povedal,žetamnemáprístup,keďžetamchodiainéfirmy.Totonavrhovateľkapoprela.

Zároveň súd zdôrazňuje, že odporca výslovne potvrdil, že objednávateľke nič nenamietal.
Právny zástupca odporcu tvrdil, že nikdy odporcovi neboli vytýkané predtým vady, čo však z vykonaného
dokazovania vyplynulo ako nepravdivé tvrdenie, keďže odporca bol viackrát vyzývaný na odstránenie
vád, či dokončenie diela riadne, a to minimálne písomne výzvou zo dňa 09.09.2009, 16.09.2009. (l.č.
135-136) Následne po 30.09.2009 bolo nutné dokončiť sanitu, omietku, podlahy,...
Odporca na jednej strane tvrdil, že nemal prístup na stavbu, čo vraj povedal aj navrhovateľke a vraj mu

bolo povedané aj právnym zástupcom navrhovateľky, že tam nemá prístup, ale na druhej strane mu boli
zasielané elektronické urgencie, aby práce urýchlil v priebehu 08/2009 a 09/2009.

Navrhovateľka uviedla, že s prácami odporcu nebola spokojná, nenapredovali tak, ako by mali,
kontaktovala ho viackrát, ale odporca nereagoval, a to ani 1x. Keďže chcela, aby to odporca dokončil,

ale ten nereagoval, preto to riešila ináč - zavolala inú firmu po 30.09.2009.
Odporca viackrát potvrdil, že neinicioval zmenu dokončenia stavby, aj keď robil práce naviac.

V písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2009 odporca reagoval na vytknuté vady tak, že dokončovanie prác
vzhľadom na niekoľkomesačné zadržanie finančných prostriedkov je veľmi náročné.

Svedkyňa C. O. - objednávateľka diela, uviedla, že odporca nikdy nemal žiadne výhrady, ako ani v tom,
že nemá prístup na stavbu a pod.

Svedok J. F. - zamestnanec odporcu - uviedol, že koncom 07/2009, začiatkom 08/2009 dostali od

navrhovateľky ústny zákaz vstupu do rodinného domu. Mal za to, že by sa stihol termín 30.09.2009 na
dokončenie diela aj pri prácach naviac.
- v tomto si svedok rozporuje s odporcom, ktorý tvrdil, že k zákazu došlo v 09/2009 a taktiež v tom, že
dielo by sa nestihlo dokončiť do 30.09.2009.
Svedok uviedol, že nemohli robiť najprv práce podľa zmluvy, lebo neboli vpustení do domu, preto robili

práce naviac a zároveň v dome bola iná firma a boli dvere na dome, od ktorých nemali kľúč.
- je nelogické, aby sa robili najprv práce naviac pri dome a nešlo sa najprv podľa zmluvy a pokiaľ predsa
v dome niekto bol, dvere neboli zamknuté do domu.
Svedok potvrdil, že v 10/2009 si išli zobrať lešenie a náradie. Uviedol, že nemali k dispozícii projekt,
následne uviedol, že projekt mali, nemali ho iba na terasu a chodník. Uviedol, že na stavbe sa robilo

každý deň, ale zároveň uviedol, že on na stavbu nechodil každý deň, ale možno každý tretí. No napriek
tomu vedel, že sa robilo každý deň.
Súd zároveň poukazuje na rozpor v jeho výpovedi, keďže na jednej strane tvrdil, že dostali zákaz vstupu
na dielo už v 07/2009-08/2009, ale na druhej strane po náradie a lešenie išli až v 10/2009.

Svedok H. J. - zamestnanec odporcu - uviedol, že v dome nerobili dlažby, obklady a robili práce vonku
a vnútri mali dorobiť iní. Uviedol, že všetky práce by sa do 30.09.2009 stihli
- súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že svedok spolu so svedkom J..F., obaja zamestnanci odporcu,
zhodne uviedli, že do domu neboli vpustení v 07/2009, 08/2009, hoci vypovedali 28.03.2014, teda cca
5 rokov odvtedy, pričom je zrejmé, že nepracovali iba na tej stavbe. Teda aj napriek tomu a časovému

odstupu si na niektoré skutočnosti podrobne naučene a zhodne pamätali, hoci sám odporca tvrdil
odlišne.
Svedok uviedol, že on pracoval iba od polovice 09/2009, lebo potom išiel pracovať na inú stavbu a nevie,
kto tam ešte zostal pracovať z firmy odporcu.
- teda aj tu je rozpor, keďže svedok tvrdí, že pracoval do polovice 09/2009, lebo išiel pracovať na inú

stavbu, hoci zároveň tvrdil, že neboli vpustení už v 07/2009 a 08/2009, aj keď iba do domu.
SvedokE.P.-zamestnanecuodporcu20rokov,uviedol,ženastavberobildojúla/augusta2009,kedyim
navrhovateľka mala povedať, že do domu nemôžu ísť a práce by stihli do 30.09.2009. Nemal vedomosť
o písomnom vytknutí závad.Navrhovateľka vyslovenie trvala na tom, že odporcovi nič nezakázala robiť do 30.09.2009, odporca mal
možnosť robiť do 30.09.2009, kedy mal dielo dokončené odovzdať. Je nepochybné, že predtým ho

navrhovateľka viackrát upozornila na vady a vyzvala ho na odstránenie do 30.09.2009. Odporcovi boli
dané viaceré písomné, či mailom výzvy, ale odporca vôbec nereagoval okrem toho, že v 10/2009 boli
si zobrať náradie..
Navrhovateľka tvrdila, že v dome nepracovala žiadna iná firma ňou zavolaná, okrem elektrikárov, ktorí
mali byť od odporcu.

Súd poukazuje na to, že svedkovia - zamestnanci odporcu nijako bližšie nekonkretizovali, ako malo k
zákazu vstupu do domu dôjsť. Navrhovateľka akýkoľvek zákaz poprela. Súd dospel k záveru, že žiadny
taký zákaz nebol preukázaný. Taktiež súd zdôrazňuje, že zmluva o dielo bola riadne uzavretá a pokiaľ
došlo k nejakému zákazu v prácach v dome, odporca to počas zmluvy nikdy nenamietal a nijako neriešil.
Pokiaľ by aj zákaz bol (avšak nebol preukázaný), dom predsa nebol zamknutý a pokiaľ by tam robila iná

firma, ako tvrdí odporca, musela by do domu vojsť, čo by v takom prípade mohol aj odporca a nebola
preukázaná žiadna hádka a pod. ohľadom vstupu do domu, či prác v dome, a to ani medzi odporcom,
či jeho zamestnancami a údajnou inou firmou, či navrhovateľkou.

Svedok A.. C.. V. G. - bol na stavbe na jar 2009, kedy zistil, že mnohé veci sú nedostatočne porobené, na

stavbu chodil cca 1x mesačne do 09/2009. Mal za to, že stavbu bolo možné dokončiť do 30.09.2009, a to
vytknuté závady. Nemal vedomosť, že by na stavbe do 30.09.2009 pracovala aj iná firma než odporca.

Svedok A.. H. Y. - prebral s odporcom a navrhovateľkou na stavbe nejaké závady. A následne
jeho spoločnosť odstraňovala vzniknuté závady po termíne danej odporcovi, pričom na stavbu prišiel

pracovať v 10/2009. Uviedol, že jeho zamestnanci nikomu nebránili v prístupe do domu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dielo nebolo riadne dokončené do 30.09.2009, podľa
uvedenia navrhovateľky nebola ani kompletná elektroinštalácia.

Odporca na jednej starne tvrdil, že viedol stavebný denník, ktorý si robil u seba, následne však uviedol,

že si robil záznamy aj na stavbe a následne uviedol, že nevie, či ho nenechal na stavbe. Následne na
ďalšom pojednávaní uviedol, že stavebný denník nechal na stavbe.
Z výpovede odporcu vznikla pochybnosť ohľadom existencie, či ohľadom vedenia stavebného denníka.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 632 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je
povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať
označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 633 ods.1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a
v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.
Podľa § 635 ods.1 Občianskeho zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu
objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil

objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
Podľa § 636 ods.1 Občianskeho zákonníka ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou
sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú
odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a
oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.

Súd posúdil, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo 02.02.2009.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dielo nebolo riadne dokončené a odovzdané do
30.09.2009, na základe čoho si za každý deň omeškania navrhovateľka uplatnila zmluvnú pokutu v
dôsledku postúpenia daného záväzku na jej osobu.

Postúpenie medzi účastníkmi konania nebolo sporné.
V zmysle zmluvy o dielo je odporca povinný zaplatiť 1% z ceny diela, t.j. 1.125,15 Eur za každý deň
omeškania.V priebehu konania došlo k mimosúdnym rokovaniam ohľadom zmluvnej pokuty, avšak neúspešne,
nakoľko odporca bol ochotný zaplatiť maximálne 5.000,- Eur a navrhovateľka trvala na minime 20.000,-
Eur. (l.č. 122)

Týmto odporca uznal platnosť dojednania zmluvnej pokuty a nárok navrhovateľky na zmluvnú pokutu,
a to aj napriek viacerým jeho námietkam počas konania. Predsa keby svoje námietky považoval za
pravdivé a opodstatnené, tak by sa nesnažil o mimosúdnu dohodu.

Odporca sa bránil, že z dôvodu zákazu prístupu na stavbu došlo k nemožnosti plnenia, preto jeho
záväzok zanikol.
Je nepochybné, že 05.10.2009 na stavbu došla iná firma, ktorá dielo dokončila.
Súd nemal preukázané, že do toho dňa bolo odporcovi bránené v prácach. Tvrdenia odporcu posúdil
za účelové a špekulatívne v dôsledku jeho obrany.
Tvrdenie, že 05.10.2009 nastúpila dokončiť dielo iná firma - Dek, s.r.o., nikto nenamietal, ani

nespochybňoval. Navrhovateľka toto preukázala tým, že prvá výdajka na materiál danej spoločnosti
bola 03.10.2009, čo je sobota a teda na stavbe začala pracovať od pondelka, t.j. od 05.10.2009. Táto
skutočnosť im bola potvrdená aj priamo konateľom spoločnosti DEK, s.r.o.
Keďžetátoskutočnosťnebolanikýmspochybnená,neboldôvodvykonávaťďalšiedokazovanieohľadom
tejto skutočnosti, ktorá bola riadne zdôvodnená, pričom ani žiadny návrh na preukázanie danej

skutočnosti nebol navrhnutý. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že v prípade potreby predloží
súdu uvádzané výdajky, avšak súd si osvojil jeho tvrdenia, ktoré neboli v danej časti namietané. Súd
zdôrazňuje, že bránenie vo výkone diela odporcovi, či umožnenie iným firmám vykonávať dielo do
30.09.2009, nebolo ničím relevantným a hodnoverným preukázané. Súd spochybnil výpovede svedkov,
či odporcu v danej časti, nakoľko si vzájomne rozporovali (ako je vyššie uvedené), ničím hodnoverným

to nepreukázali, ale iba tvrdeniami zamestnancov odporcu, hoci iní svedkovia, ako aj navrhovateľka to
popreli. Dokonca odporca a jeho zamestnaci nevedeli uviesť, aké firmy mali pracovať na stavbe a nebolo
zistené žiadne riešenie, či námietky zo strany odporcu v takom prípade, že by skutočne bol daný zákaz
ním tvrdený, ani žiadne bránenie vo vstupe do domu inými firmami.

Vzhľadom k tomu, že odporca nedokončil a neodovzdal dielo do 30.09.2009, dostal sa do omeškania,
avšak iba do 04.10.2009, keďže dňa 05.10.2009 dielo začala dokončovať iná firma a teda došlo k zániku
záväzku odporcovi. Preto navrhovateľke patrí zmluvná pokuta iba za toto obdobie, t.j. od 01.10.2009 do
04.10.2009. Z toho dôvodu súd sa nemôže stotožniť s uplatnenou zmluvnou pokutou za 36 dní, pričom

tento počet dní bol požadovaný bez relevantného zdôvodnenia.

Odporca požadoval zníženie zmluvnej pokuty vzhľadom na neprimeranosť dohodnutej výšky.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

V zmysle ustálenej súdnej praxe súd v rámci moderačného práva nemôže zasahovať do spôsobu
určenia výšky zmluvnej pokuty. Jeho oprávnenie moderovať výšku zmluvnej pokuty sa viaže len na
výšku zmluvnej pokuty, a nie na spôsob jej určenia, aj keď spôsob určenia predurčuje jej výšku.
Určenie spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty je vo výlučnej právomoci zmluvných strán. Predmetom
moderačného práva súdu môže byť len výška zmluvnej pokuty. Preto súd pri svojom rozhodovaní o

použití či nepoužití svojho oprávnenia moderovať výšku zmluvnej pokuty v tom-ktorom prípade musí
najskôr dospieť k poznaniu, aká je výška zmluvnej pokuty, t.j. konkrétna suma a až potom v zmysle
zákonom ustanovených podmienok a okolností konkrétneho prípadu rozhodovať o rozsahu moderácie.
Teda moderovať možno iba výslednú sumu zmluvnej pokuty, a nie vlastný spôsob jej určenia, ako
napr. percentuálnu sadzbu určujúcu zmluvnú pokutu z určenej sumy za každý deň omeškania (15Co

481/93,...). Podstatné je tiež uviesť, že zákonné ustanovenia neumožňujú súdu neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu celkom odpustiť, ale iba znížiť - moderovať.Súd posúdil, že dojednanie o zmluvnej pokute, a teda aj o spôsobe určenia jej výšky, je platné. Keďže
súd priznal zmluvnú pokutu iba za 4 dni, za toto obdobie výška zmluvnej pokuty je podľa názoru
súdu primeraná k výške zabezpečenej pohľadávky, preto súd v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka

zmluvnú pokutu nemoderoval.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ navrhovateľovi vznikla škoda, či náklady v dôsledku vykonania
potrebných prác iným subjektom, uplatnenou zmluvnou pokutou dané právo nie je dotknuté, pričom je
potrebnézdôrazniť,žezmluvnápokutanenahrádzavdanomprípadenáhradutakýchnákladov,čiškodu.

Zmluvná pokuta je len sankciou za nesplnenie povinnosti odporcu, a to až do zániku záväzku odporcu.
Súd posúdil, že záväzok odporcu mal síce byť do 30.09.2009 dokončený, ale trval aj naďalej, ale iba
dovtedy, kým nezačal tento záväzok plniť iný subjekt, v dôsledku čoho došlo k zániku.

S poukazom na uvedené súd zaviazal odporcu za omeškanie dokončenia diela do zániku jeho

povinnosti, t.j. od 01.10.2009 do 04.10.2009, na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške v súlade so
zmluvným dojednaním.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca bol v omeškaní so splatením
zmluvnej pokuty, keďže ju neuhradil ani na písomnú výzvu.
Nárok ma zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká popri nároku ma zaplatenie zákonných úrokov z

omeškania.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako
dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.
Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 8,75 % ročne v zmysle § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to z priznanej sumy, ale od 28.03.2013, nakoľko súd ani po vykonanom

dokazovaní nemal riadne preukázané doručenie výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty (iba odoslanie, ale
nie doručenie) a teda začiatok omeškania posúdil od nasledujúceho dňa doručenia žalobného návrhu,
čo v zmysle ustálenej súdnej praxe nahrádza výzvu. (l.č. 55)
Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené a vo zvyšnej časti žalobný
návrh zamietol.

Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej súd rozhodol o trovách konania s poukazom na ust. §

142 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, mal
väčší úspech v konaní odporca. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje
podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľovi priznané a tým, čoho sa domáhal (5.468,38 eur:51.015,10 eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznanú
istinu spolu s úrokmi z omeškania a žiadanú istinu s úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku,
t.j. k 10.09.2015), predstavuje úspech navrhovateľa 11% a úspech odporcu 89% (100 - 11), odporca

mal väčší úspech v konaní a čistý úspech odporcu je 78% (89-11), teda odporca má voči v konaní
neúspešnému účastníkovi - navrhovateľovi právo na náhradu uplatnených trov konania v rozsahu 78%.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Odporca si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil a v podaní zo dňa 12.09.2015 vyčíslil náhradu
trov konania - trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4.503,73 eur za 9 úkonov právnej služby.

Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena

podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov
konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 3.952,28 eur (t.j. 78 % zo sumy 5.067,02 eur podľa

pomeru čistého úspechu odporcu v danej veci) a to za úkony právnej služby:
1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 10.09.2012 v sume 506,21 eur podľa
§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhl., spolu suma 513,84 eur,
2/ za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 10.04.2013 v sume 506,21 eur podľa § 10 ods. 1, § 14

ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma
514,02 eur,
3/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 26.04.2013 v sume 506,21 eur podľa § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + náhrada
za stratu času za cestu za cestu Považská Bystrica - Žilina a späť za 4 polhodiny v sume 50,84 eur (4

x 12,71 eur) podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky + náhrada cestovného za cestu na pojednávanie v sume
20,28 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky, spolu suma 585,14 eur,
4/ za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 22.05.2013 v sume 506,21 eur podľa § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma
514,02 eur,

5/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 15.11.2013 v sume 506,21 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + náhrada za
stratu času za cestu za cestu Považská Bystrica - Žilina a späť za 4 polhodiny v sume 50,84 eur (4 x
12,71 eur) podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky + náhrada cestovného za cestu na pojednávanie v sume 20,-
eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky, spolu suma 584,86 eur,

6/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 28.03.2014 v sume 506,21 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + náhrada
za stratu času za cestu za cestu Považská Bystrica - Žilina a späť za 4 polhodiny v sume 53,60 eur (4
x 13,40 eur) podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky + náhrada cestovného za cestu na pojednávanie v sume
19,91 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky, spolu suma 587,76 eur,

7/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 06.06.2014 v sume 506,21 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + náhrada
za stratu času za cestu za cestu Považská Bystrica - Žilina a späť za 4 polhodiny v sume 53,60 eur (4x 13,40 eur) podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky + náhrada cestovného za cestu na pojednávanie v sume
20,06 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky, spolu suma 587,91 eur,
8/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 29.05.2015 v sume 506,21 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a

ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + náhrada
za stratu času za cestu za cestu Považská Bystrica - Žilina a späť za 4 polhodiny v sume 55,92 eur (4
x 13,98 eur) podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky + náhrada cestovného za cestu na pojednávanie v sume
19,54 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky, spolu suma 590,06 eur,
9/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 10.09.2015 v sume 506,21 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a

ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + náhrada
za stratu času za cestu za cestu Považská Bystrica - Žilina a späť za 4 polhodiny v sume 55,92 eur (4
x 13,98 eur) podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky + náhrada cestovného za cestu na pojednávanie v sume
18,89 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky, spolu suma 589,41 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je navrhovateľka povinná nahradiť odporcovi trovy konania v sume 3.952,28
eur titulom trov právneho zastúpenia a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Vdanejprejednávanejvecimalväčšíúspechodporca,navrhovateľkabolazaviazanánahradiťodporcovi

trovy konania. Navrhovateľka s poukazom na rozhodnutie vo veci samej je neúspešný účastník a preto je
povinná štátu nahradiť trovy konania, ktoré mu vznikli. V danej prejednávanej veci bolo uznesením č.k.
18C/323/2012-226 zo dňa 16.01.2015 priznané znalečné znalcovi v sume 458,16 eur z rozpočtových
prostriedkov súdu.

Preto s poukazom na uvedené o trovách štátu súd rozhodol tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť
štátu trovy konania v sume 458,16 eur. Súd nezistil u navrhovateľky splnenie podmienok na oslobodenie
od súdnych poplatkov. Navrhovateľka bola v konaní zastúpená právnym zástupcom. Pokiaľ účastník
konania je schopný plniť povinnosť vo vzťahu k právnemu zástupcovi - hradiť odmenu za zastupovanie
v zásade musí byť spôsobilý plniť túto (finančnú) povinnosť aj vo vzťahu k štátu.

S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).