Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112216284
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112216284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej
veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská
republika, identifikačné číslo: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom
organizačnej zložky mBank S. A., pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom
organizačnej zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, v konaní zastúpeného Bartošík Šváby,
s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanej: C. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X. C. XXX/XX, D. P., právne zastúpenej JUDr. Andreou Matysovou, advokátkou so sídlom

Advokátskej kancelárie Skuteckého 30, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 1 688,33 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/138/2014-128 zo dňa 21.
01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, potvrdzuje.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 272,13
€ so 16,50 % zmluvným úrokom ročne od 25. 08. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške 10 % ročne od 25. 08. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 51,10 €, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 8 % ročne
okresný súd konanie zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
právneho zastúpenia v sume 108 € na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľ sa návrhom doručeným

súdu dňa 09. 07. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1688,33 Eur s príslušenstvom na
základe zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ (ďalej len „zmluva“).

Navrhovateľ sa vyjadril, že odporcovi poskytol úver so zmluvným úrokom vo výške 16,6%, ktorý
odporca riadne a včas nesplácal. Predmetný dlh odporcu pozostával z nesplatenej istiny 1688,33 Eur
a zmluvného úroku 24,50% z istiny od 25. 02. 2009 do zaplatenia.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetné splátky pred 25. 01. 2011 sú premlčané.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý
svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v jehoneprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise, zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami a splátkovým kalendárom a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ bola
medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá dňa 25. 08. 2008.

Na základe zmluvy poskytol navrhovateľ peňažné prostriedky vo výške 1699,44 Eur na účet klienta.

Podľa výpisu z účtu navrhovateľa odporca nesplatil istinu vo výške 1688,33 Eur. Uhradených zo strany
odporcu boli 3 splátky.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Pri uzavretí zmluvy mal navrhovateľ postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporcovia
boli v postavení spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Zmluva o úvere bola uzavretá podľa z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého v §
4 ods. 2 musela obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Súdmalzdokazovaniazapreukázané,ženavrhovateľ poskytolodporcovifinančnéprostriedkyvovýške

1699,44 Eur vo forme spotrebiteľského úveru, ktorý odporca riadne a včas nesplácal.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdmalzapreukázané,žezmluvazodňa25.08.2009obsahovala
všetky podstatné náležitosti predpokladané § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
podpisu zmluvy. Súd ďalej mal za preukázané, že odporca predmetný úver nesplácal riadne a včas. Čo

sa týka námietky premlčania má súd za to, že žaloba bola na súd podaná dňa 09. 07. 2012 a všetky
mesačné splátky uplatnené po uplynutí premlčacej lehoty si navrhovateľ vyúčtoval nedôvodne. Súd má
potom za to, že v zmysle všeobecnej premlčacej lehoty vzťahujúcej sa na predmetnú spotrebiteľskú
zmluvu, sú splátky zo dňa 25. 09. 2008, 24. 10. 2008, 25. 11. 2008, 23. 12. 2008, 23. 01. 2009, 25. 02.
2009, 25. 03. 2009, 24. 04. 2009, 25. 05. 2009, 25. 06. 2009 vo výške 10 x 41,62 Eur premlčané, a preto

súd žalobu v danej časti zamietol. Súd mal za to, že odporca v konaní nepredložil relevantný dôkaz o
tom, že dlhované splátky od 24. 07. 2009 uhradil, ich dôvodnosť nerozporoval, a preto súd na základe
predložených dokladov považoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny 1272,13 Eur za dôvodný. Nakoľko
navrhovateľ vzal žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% ročne späť, súd konanie v danej
časti v zmysle § 96 OSP zastavil.

Pretože sa odporca dostal do omeškania, navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle
§ 517 OZ, ktoré súd priznal v zákonnej výške ako si ich vyčíslil navrhovateľ, tak ako je to uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.Právny zástupca navrhovateľa bol čiastočne úspešný, uplatnil si a vyčíslil trovy právneho zastúpenia
v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“).

Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v konaní, na ktoré dal dôvod odporca svojím správaním,
súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi čiastočnú náhradu trov konania spočívajúcu v úhrade
zaplateného súdneho poplatku vo výške 108 Eur“.

3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sa žalobca do výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku
žalobu zamietol, odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolaním napáda výrok rozsudku v časti, v ktorej
okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, nakoľko podľa jeho názoru okresný súd vec nesprávne
právne posúdil. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z citovanej zákonnej definície zmluvy o úvere

podľa žalobcu zreteľne vyplýva, že jej ekonomickým dôvodom je umožnenie užívania peňazí zo
strany dlžníka za odplatu, ktorou je dohodnutý alebo zákonom stanovený úrok. Ide pritom o kogentné
vymedzenie, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť (§ 263 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Zmluva o úvere je záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať
Obchodným zákonníkom (takzvaný absolútny obchod). So zreteľom na túto skutočnosť je potom podľa

žalobcu potrebné posudzovať aj všetky ostatné úkony a dojednania medzi zmluvnými stranami a ich
účinky. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého
spotrebiteľskévzťahymedzipodnikateľmiaspotrebiteľmispadajúpodochranu§52anasl.Občianskeho
zákonníka aj v prípade, ak ide o tzv. absolútne obchodné právne vzťahy, akým je napríklad aj vzťah
založenýzmluvouoúvere,čopodľažalobcu znamená,žeakjetzv.absolútnyobchodnývzťahposúdený

zároveň ako spotrebiteľská zmluva, použijú sa naň príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka; v
tomtoprípadenajmäustanoveniaozmluveoúvere(§497anasl.Obchodnéhozákonníka)austanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), prípadne
ustanovenia osobitných predpisov. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že identický
teoreticko-právny názor je všeobecne akceptovaný aj odbornou verejnosťou, napr. PATAKYOVÁ, M. et

al.: Obchodný zákonník. Komentár. 4. Vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 1063, kde sa uvádza, že
„Pre spotrebiteľské zmluvy, ktoré sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, sa použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a prípadne aj jeho všeobecné ustanovenia o
záväzkových vzťahoch, ak v Obchodnom zákonníku nie sú odlišné ustanovenia“, čo znamená, že
Občiansky zákonník sa bude aplikovať iba v prípadoch, ak Obchodný zákonník neobsahuje odlišné

ustanovenia, ktoré majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Iný
výklad by bol v priamom rozpore s ustanovením § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý výslovne
upravuje nepopierateľný vzťah Obchodného zákonníka ako lex specialis voči Občianskemu zákonníku
ako lex generalis, z ktorého vyplýva prednosť osobitných ustanovení Obchodného zákonníka pred
všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom tento vzťah nerušia ani ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že v tejto
súvislosti podporne poukazuje tiež na skutočnosť, že samotný Obchodný zákonník v znení zákona
č. 429/2008 Z. z. výslovne potvrdzuje, že môže existovať právny stav, kedy sa spotrebiteľská zmluva
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 266 ods. 5). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka určuje, že zmluvné podmienky stanovené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť

od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie však vylučuje iba určité
zmluvné dojednania (zmluvné podmienky), nie príslušné zákonné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na
danú spotrebiteľskú zmluvu. Argumentum ad absurdum je podľa žalobcu, ak by sa malo predmetné
ustanovenie vykladať tak, že už uzatvorenie samotnej zmluvy o úvere, na rozdiel od uzatvorenia
napríklad zmluvy o bezúročnej pôžičke, je zmluvným dojednaním, ktoré sa odchyľuje od Občianskeho

zákonníka, potom by všetky zmluvy o úvere uzatvorené so spotrebiteľmi boli neplatné. Žalobca v
odvolaní ďalej uviedol, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
nevylučuje použitie Obchodného zákonníka v prípadoch, keď je aplikácia Obchodného zákonníka
daná priamo zákonom (nie dohodou zmluvných strán), ako je tomu práve v prípade zmluvy o úvere.
Takisto neexistuje žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré by stanovovalo akým spôsobom

má (alebo nemá) byť splatený úver s úrokom v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy. Žalobca v
odvolaní okresnému súdu ďalej vytkol, že z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nie
je zrejmé, že hoci má byť zmluva o úvere posudzovaná podľa Obchodného zákonníka a príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, prečo v otázke premlčania sa už majúzáväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadiť výlučne Občianskym zákonníkom. V uvedenej súvislosti
žalobca v odvolaní uviedol, že rešpektuje všeobecnú požiadavku eurokonformného výkladu, t. j. aby
sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou úpravou (v tomto prípade v súlade so smernicou Rady č.

93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,č.87/102/EHSoaproximáciizákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského
úveru, resp. č. 2008/78/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS), ktorá požaduje, aby za tzv. spotrebiteľské zmluvy boli považované všetky zmluvy uzatvorené
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a aby bola zaručená ochrana spotrebiteľa. Podľa

žalobcu je však vylúčené, aby išlo o výklad contra legem, alebo o výklad, ktorým by malo dôjsť k
porušeniu všeobecných zásad vnútroštátneho práva, najmä požiadavky právnej istoty. Princíp právnej
istoty ako súčasť princípu právneho štátu spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu
dôvodne očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych
predpisov a že tieto právne predpisy budú správne vykladať a aplikovať (II. ÚS 48/97). Zdôraznil,
že aplikáciu Obchodného zákonníka nevylučuje ani právna úprava zmluvy o spotrebiteľskom úvere

obsiahnutá v súčasne platnom zákone č. 129/2010 Z. z., ani v predchádzajúcom zákone č. 258/2001
Z. z., keďže táto právna úprava neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný zmluvný typ,
ale upravuje iba určitý režim ochrany, ktorý sa má aplikovať na rôzne typy zmlúv, z ktorých jednou je aj
zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka. Ak teda zmluva o spotrebiteľskom úvere napĺňa znaky
zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, tak je potom podľa žalobcu potrebné použiť Obchodný

zákonník ako všeobecný predpis voči Zákonu o spotrebiteľských úveroch. Uvedené sa nevzťahuje na
tie spotrebiteľské úvery, ktoré nespĺňajú znaky zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, a ktoré sa
preto budú riadiť okrem ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch aj ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Rovnaký právny záver konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 31. 03. 2010,
sp. zn. 2 Sžo 258/2009, z odôvodnia ktorého podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že právna úprava

zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava
úverovej zmluvy obsiahnutá v Obchodnom zákonníku sa navzájom nevylučujú ale naopak, že sa majú
aplikovať spoločne, pričom úverová zmluva sa so spotrebiteľom uzatvára podľa Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalobcu v danom prípade vylúčená aplikácia ustanovení §
100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, naopak skutočnosť, že

ide o spotrebiteľskú zmluvu, zakladá podľa žalobcu aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách,
no zároveň nevylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý upravuje úverovú zmluvu
ako absolútny obchod. Uvedený záver má podľa žalobcu oporu aj v právnom názore Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v uznesení sp. zn. 6M Cdo 4/2012, ako aj v právnom názore
Najvyššieho súdu Českej republiky, vyjadrenom v rozsudku sp. zn. 32 Cdo 3337/2010. Okrem aplikácie

ust. § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka žalobca v odvolaní okresnému súdu vytkol nesprávne
právne posúdenie právnych účinkov odstúpenia od zmluvy a v uvedenej súvislosti uviedol, že ohľadom
jednotlivých splátok úveru určených harmonogramom splátok plynula v zmysle Občianskeho zákonníka
všeobecná trojročná premlčacia doba. Žalobcovo odstúpenie od úverovej zmluvy z dôvodu omeškania
dlžníka listom zo dňa 04. 10. 2011 teda okresný súd vôbec nebral do úvahy, dokonca ho v odôvodnení

rozsudku ani nespomenul, hoci žalobca odstúpenie od zmluvy riadne preukázal. V uvedenej súvislosti
poukázal žalobca v odvolaní na ust. § 506 Obchodného zákonníka a uviedol, že jednou z dvoch hypotéz
citovanejnormyjeomeškaniedlžníkasvrátenímviacakodvochsplátokúveru.Vposudzovanomprípade
sa žalovaný ocitol v omeškaní so splácaním viac ako dvoch splátok úveru poskytnutého žalobcom na
základe zmluvy o úvere. Žalobca preto využil svoje zákonné právo od zmluvy odstúpiť. V súvislosti s

odstúpením veriteľa od úverovej zmluvy vznikla podľa žalobcu špecifická situácia a to z toho dôvodu,
že napriek odstúpeniu od zmluvy naďalej trvá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a
zaplatiť úrok. Odstúpením od zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru a strate výhody
splátok, pričom odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka nie je
zhodné s právnym inštitútom odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. Občianskeho zákonníka. Naviac,

žalobca neodvodzoval právo odstúpiť od zmluvy a nároky z toho vyplývajúce od zmluvného dojednania
so žalovaným, ale primárne od príslušného zákonného ustanovenia, čo je zrejmé z textu odstúpenia,
podľaktorého„sohľadomnaskutočnosť,žestevomeškanísosplácanímviacakodvochsplátokúveru...
mBank ako veriteľ pohľadávky je oprávnená odstúpiť od zmluvy v zmysle ustanovenia § 506 zákona
č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov...“. V závere odvolania žalobca

uviedol, že podľa jeho názoru bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, nakoľko odôvodnenie
rozsudku je nepostačujúce a je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP, pretože okrem odkazu na niektoré
ustanovenia neobsahuje žiadne vysvetlenie a úvahy, prečo súd napriek skutočnosti, že ide o tzv.
absolútny obchodný záväzkový vzťah považoval v otázke premlčania za príslušné výlučne ustanoveniaObčianskeho zákonníka, ďalej preto že okrem výpočtu splátok, ktoré boli zo strany súdu považované
za premlčané, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza dôvod prečo v súvislosti s
premlčaním nevzal do úvahy inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý nebol súdom ani len spomenutý a tiež

preto, že ani obsah ust. § 100 a § 101 nie je vyložený v súvislosti s riešením otázky premlčania v takom
rozsahu, aby bolo možné vyvodiť vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

4. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že odvolaním napadnutým rozsudkom bolo porušené jeho právo na
súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože je presvedčený,

že správne rozhodnutie o odvolaním napadnutej právnej otázke je celkom zrejmé. Pre prípad, že by
sa odvolací súd nestotožnil s obsahom odvolania žalobcu, žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného právneho významu, pričom za otázku zásadného právneho významu treba podľa
žalobcu považovať právne posúdenie, či v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere uzatvorenej
podľa Obchodného zákonníka medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je spotrebiteľom, a ktoré je vykonané

podľa § 506 Obchodného zákonníka z dôvodu omeškania dlžníka, sa bude plynutie premlčacej doby
posudzovať podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, a teda sa bude aplikovať trojročná
premlčacia doba, alebo sa premlčanie bude posudzovať podľa § 397 Obchodného zákonníka a bude sa
aplikovať štvorročná premlčacia doba. Na základe uvedených skutočností žalobca v odvolaní navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 21. 01. 2015 v odvolaním napadnutej časti zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie.

5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 379 a § 380 zák. č.
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd

žalobu vo zvyšku zamietol podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Z obsahu odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že z hľadiska
procesného okresný súd ako súd prvej inštancie postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č.
99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016.

Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v
Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2 veta prvá
uvádza, že: „Ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalobcom

zostali zachované, odvolací súd však toto odvolanie prejednal podľa príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016.

7. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že žalobca nesúhlasil so závermi okresného súdu založenými
na aplikácii ust. § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka na posúdenie vznesenej námietky

premlčania a tiež nesúhlasil s tým, že okamihom určujúcim začiatok plynutia premlčacej doby je deň
nasledujúci po splatnosti každej neuhradenej splátky úveru, pričom argumentoval tým, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s odstúpením žalobcu od zmluvy listom zo dňa 04. 10. 2011. V nadväznosti
na uvedené žalobca v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia tvrdiac,
žepokiaľideoodôvodnenierozsudku,okresnýsúdpostupovalvrozporesust.§157ods.2Občianskeho

súdneho poriadku.

8. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, odvolací
súd uvádza, že argumentácia žalobcu týkajúca sa nutnosti aplikácie Obchodného zákonníka na
posúdenie vznesenej námietky premlčania vzhľadom na vývoj právnej úpravy spotrebiteľských právnych

vzťahov neobstojí, pretože podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.
05. 2014): „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. V súvislosti s citovaným ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
poukazujeodvolacísúdnauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3MCdo14/2014zodňa21.04.2015,
kde sa uvádza, že „ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založenépred jeho účinnosťou.“ Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že okresný súd
mal posudzovať vznesenú námietku premlčania podľa ust. § 394 a ust. § 397 Obchodného zákonníka,
pretože predmetná zmluva je absolútny obchodno-právny záväzkový vzťah, tak odvolací súd uvádza,

že takáto odvolacia námietka žalobcu neobstojí. Rovnako sa nemožno stotožniť ani s argumentáciou
žalobcu, že „okresný súd nebral do úvahy žalobcovo odstúpenie od zmluvy z dôvodu omeškania
dlžníka listom zo dňa 04. 10. 2011, dokonca ho v odôvodnení svojho rozhodnutia ani nespomenul“. V
uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobca v žalobe z hľadiska skutkového žalovaný nárok
odstúpením od zmluvy listom zo dňa 04. 10. 2011 vôbec neodôvodnil a aj keď je pravda, že v doplnení

žaloby v podaní zo dňa 19. 01. 2015 na túto skutočnosť už poukázal, odstúpenie od zmluvy právne
relevantným spôsobom nepreukázal, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
svojho tvrdenia, že listom zo dňa 04. 10. 2011 od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“
č. 520700-4200707025/8360 odstúpil, v dôsledku čoho nastala splatnosť celého úveru. Ak teda okresný
súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania skúmal, premlčanie jednotlivých splátok úveru a nie
celého zostatku nesplateného úveru, nemožno mu vytknúť a) nedostatočné zistenie skutkového stavu,

resp. „úplné odignorovanie odstúpenia od zmluvy“, b) nesprávnu aplikáciu ust. § 351 Občianskeho
zákonníka pri súčasnej argumentácii žalobcu, že okresný súd mal v súvislosti s odstúpením od zmluvy
aplikovať správne ust. § 506 Obchodného zákonníka, pretože tak ako bolo vyššie uvedené, žalobca
odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 04. 10. 2011 nepreukázal a pokiaľ by aj bol preukázal, vzhľadom na
vyššie uvedený vývoj právnej úpravy spotrebiteľských právnych vzťahov a s tým súvisiacej judikatúry by

aplikácia ust. § 506 Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie, nebola opodstatnená. Pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 04. 10. 2011 nepreukázal,
súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že odstúpenie od zmluvy „úplne odignoroval“ a v nadväznosti
na to, že nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozhodnutia s odstúpením
od zmluvy nevysporiadal.

9. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného
súdu, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil konštatujúc, že podmienky na pripustenie dovolania rozhodnutím odvolacieho súdu
neboli splnené, pretože nová právna úprava dovolania upustila od prípustnosti dovolania založenej

rozhodnutím odvolacieho súdu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ak by aj nová právna úprava
dovolania neupustila od prípustnosti dovolania založenej rozhodnutím odvolacieho súdu, podmienky na
pripustenie dovolania rozhodnutím odvolacieho súdu neboli splnené, pretože otázka, ktorá by mala byť
podľa žalobcu dovolaním riešená (aplikácia ust. § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka alebo ust. § 397
Obchodného zákonníka na posúdenie vznesenej námietky premlčania vo vzťahu ku spotrebiteľskému

právnemu vzťahu) už bola rozhodovacou praxou dovolacieho súdu (tak ako bolo vyššie v texte uvedené)
vyriešená.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
nadväznostinaust.§255ods.1CSP, takakojeuvedenévovýrokutohtorozsudku,pretoževodvolacom

konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

11. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - 428 CSP).