Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206141
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815206141.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom
Malý trh 2/A, Bratislava IČO 35 886 013, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO 47 232 773 proti žalovanej P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
L. XXX/X, J. o zaplatenie 128,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza č.k. 15C/160/2015-35 zo dňa 20. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu
v prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 109,81 eur s
úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 56,07 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
9% ročne zo sumy 53,74 eur od 30.05.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania a to
za zaplatený súdny poplatok 5,94 eur a trovy právneho zastúpenia 21,59 eur k rukám Advokátskej
kancelárie KUHAJDA, s.r.o., všetko v mesačných splátkach po 10,- eur, počnúc právoplatnosťou
rozsudku, pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní dvoch po sebe idúcich splátok s tým,

že každá splátka je splatná najneskôr v posledný deň toho-ktorého mesiaca a v prevyšujúcej časti žalobu
žalobcu zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svojou žalobou podanou dňa
27.4.2015 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie 128,59 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo
sumy 18,78 eur od 30.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 56,07 eur od 1.5.2012 do zaplatenia a zo sumy
53,47 eur od 30.5.2012 do zaplatenia. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 24.6.2013
bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok č. 2002, ktorou Telefónica Slovakia, s.r.o. Bratislava

postúpila na žalobcu pohľadávky, okrem iného i pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o
pripojení z 29.6.2009. Zo zmluvy o pripojení zo dňa 29.6.2009 vyplýva, že žalovaná a spoločnosť
Telefónika O2 Slovakia s.r.o. uzavreli zmluvu o pripojení v účastníckom programe služieb O2 Fér s
dátumom aktivácie 29.6. 2009, a to prostredníctvom SIM karty a prideleného telefónneho čísla.
Faktúrou č. 10311750979 zo dňa 15.3. 2012 splatnou 29.3.2012 fakturoval podnik žalovanej cenu
služieb v sume 38,78 eur. Faktúrou č. 1032800248 zo dňa 16.4. 2012 splatnou 30.4.2012 fakturoval

podnik žalovanej cenu služieb spolu s DPH v sume 56,07 eur. Faktúrou č. 1033942046 zo dňa
15.5.2012 splatnou 19.5.2012 fakturoval podnik žalovanej cenu služieb v sume 53,75 eur. Pokusom
o zmier z 7.5.2012 vyzýval právny predchodca žalobcu žalovanú k zaplateniu neuhradenej sumy 94,85
eur. Odstúpením od zmluvy z 13.5.2012 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o pripojení,
a to ku dňu 12.6.2012. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách, § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách a uviedol, že žalobu žalobcu považoval súd aj vzhľadom na uznávací prejav žalovanej za
dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 109,81 eur, ktorá predstavuje súčet ceny z dvoch neuhradenýchfaktúr, a to v sume 56,07 eur a v sume 53,74 eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
žalovaná cenu služieb za zúčtovacie obdobie od 8.3.2012 do 7.4.2012 neuhradila, splatnosť faktúry,
ktorá jej bola doručená nastala 30.4.2012, rovnako nezaplatila cenu služieb za zúčtovacie obdobie

od 8.4.2012 do 7.5.2012 v sume 53,74 eur, keď splatnosť tejto faktúry nastala 29.5. 2012. Žalovaná
uznala dlh z týchto dvoch faktúr a pokiaľ ide o jej obranu, že jej faktúry neboli elektronickou formou
doručené, súd uviedol, že dohodnutý spôsob doručenia faktúr právny predchodca žalobcu dodržal
a pokiaľ z dôvodov na jej strane /výmena telefónu/ si faktúry nemohla otvoriť, uvedená skutočnosť
nemôže ísť na ťarchu poskytovateľa služieb. Súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 109,81 eur, pričom

povinnosť platiť cenu služieb vyplýva nielen zo zmluvy, ale i z uvedeného ustanovenia zákona. Súd
v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom
znení priznal žalobcovi aj úrok z omeškania 9% ročne od splatnosti faktúr, a to zo sumy 56,07 eur
od 1.5.2012 do zaplatenia a zo sumy 53,74 eur od 30.5.2012 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu
v časti o zaplatenie fakturovanej ceny vo výške 18,78 eur, pretože v tejto časti bol nárok premlčaný.
Z faktúry č. 1031750979 žalovaná uhradila sumu 20,- eur a zostalo doplatiť 18,78 eur. Splatnosť

faktúry nastala 29.3.2012, pričom išlo o fakturovanie ceny služieb za dobu od 8.2.2012 do 7.3.2012.
Žalobca podal žalobu dňa 27.4.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby upravenej v § 101
Občianskeho zákonníka. V danej veci ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl.
ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom na premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo vyplýva i z doterajšej rozhodovacej praxe súdov. Žalovaná

pritom vzniesla námietku premlčania a súd na premlčanie prihliada i v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 150
ods. 1,2 O.s.p. V spore bol prevažne úspešný žalobca, pretože porovnajúc žalovanú sumu a súdom
priznanú pohľadávku, predstavuje pomer úspechu 86 %, neúspechu 14 % a čistý úspech žalobcu je 72
%. Súd však pri priznávaní trov konania prihliadol aj na okolnosti prípadu, keď žalovaná z dôvodov

na jej strane nemohla poznať výšku fakturovanej sumy, ktorú by inak bola uhradila, ďalej prihliadol na
pomery na jej strane, keď má príjem 400,- eur, platí nájomné za byt 210,- eur a 110,- eur úver a
nezostáva jej dostatočná suma ani na pokrytie svojich osobných potrieb. Okrem toho ide o drobný spor
a trovy v rozsahu 72% by boli neprimerané voči pohľadávke, preto súd tieto trovy krátil ešte o jednu
polovicu. Žalobcovi patrí pomerná časť náhrady súdneho poplatku, ktorý zaplatil vo výške 16,50 eur,

pomerná časť v rozsahu 36 % /72 % : 2/ predstavuje 6,94 eur. Žalobcovi by prináležala náhrada trov
konania za dva úkony právnej pomoci - prevzatie veci a zastúpenia a podanie návrhu na súd v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, odmena za jeden úkon v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky činí
16,60 eur, 2x režijný paušál á 8,39 eur, spolu trovy s DPH by činili 59,98 eur, z toho pomerná
časť v rozsahu 36% predstavuje 21,59 eur. Súd priznal žalovanej na splatenie dlhu splátky vo

výške 10,- eur v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., keď prihliadol na jej nízky príjem 400,- eur, z ktorého
uhrádza nájomné za byt 210,- eur a spláca úver 110,- eur mesačne. V jej reálnych schopnostiach je
dlh splácať po 10,- eur mesačne. Súd zobral zreteľ aj na procesné správanie žalovanej, ktorá na prvom
pojednávaní sčasti uznala priznanú sumu, mala záujem vec vyriešiť urýchlene. Na druhej strane
žalobca nemôže byť povolením splátok nijako vážne ohrozený, pretože súd rozhodol aj o strate splátok

v prípade platobnej nedisciplinovanosti žalovanej.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie
žalobca. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, a preto sa má na daný
vzťah aplikovať. Poukázal na § 44 ods. 12 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že odstúpením od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší
deň. V danej veci právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a to ku dňu

12.06.2012, a preto premlčacia doba začala plynúť dňa 13.06.2012 a právo žalobcu by sa premlčalo
až 13.06.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 27.04.2015, a preto nárok na zaplatenie 18,78 eur s
príslušenstvom nie je premlčaný.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že s rozsudkom súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietavej časti plne súhlasí. Pohľadávka žalobcu na zaplatenie 18,78 eur bola premlčaná

a zostávajúce podlžnosti si vyplatí podľa splátkového kalendára, tak ako jej to nariadil súd.
4. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom došlo k
zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval.
CSP v § 470 ods. 1 stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle tohto ustanovenia CSP odvolací súd postupoval v odvolacom

konaní podľa nového procesného predpisu - CSP.
5. Následne Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie v napadnutej zamietavej časti na závere o premlčaní

uplatneného práva žalobcu na zaplatenie 18,78 eur s príslušenstvom s tým, že premlčacia doba
peňažného práva žalobcu je tri roky a začala plynúť od splatnosti faktúry, ktorou právny predchodca
žalobcu žalovanej túto sumu vyfaktúroval.
Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu námietku, ktorá bola v odvolaní žalobcom vznesená, a
to, že na danú vec je potrebné aplikovať § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických médiách v
znení účinnom do 31.12.2015 s tým, že premlčaciu dobu je potrebné počítať odo dňa nasledujúceho po

dni odstúpenia od zmluvy, t.j. odo dňa 13.06.2012 a teda právo žalobcu sa premlčalo až dňa 13.06.2015,
takže žaloba, ktorú žalobca podal dňa 27.04.2015 bola podaná včas, pred uplynutím premlčacej doby.

7. Podľa odvolacieho súdu uvedené zákonné ustanovenie, na ktoré žalobca poukazuje, nemožno
v danom spore aplikovať a to z dôvodu, že samotný zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení /29.06.2009/ nebol platný a účinný. Zo samotnej
zmluvy o pripojení vyplýva, že táto bola uzavretá podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách následky odstúpenia od zmluvy
neupravoval. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že právna úprava zameraná na ochranu
spotrebiteľa zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k obom vyššie uvedeným

zákonom o elektronických komunikáciách špeciálnou právnou úpravou a pri spotrebiteľských vzťahoch
je potrebné aplikovať ju prednostne. Preto aj v prípade odstúpenia od zmluvy o pripojení, ktorá
má spotrebiteľský charakter sa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatní § 48
Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý v porovnaní či už s Obchodným
zákonníkom /§ 349/ alebo zákonom č. 351/2011 Z.z. /§ 44 ods. 12/ upravuje následky odstúpenia od

zmluvy vo vzťahu k spotrebiteľovi výhodnejšie. Odstúpením od zmluvy sa podľa Občianskeho zákonníka
zmluva od počiatku zrušuje a nastupuje režim bezdôvodného obohatenia /t.j. zmluvné strany si musia
navzájom vrátiť len to, čo podľa zmluvy plnili/, pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
premlčuje v dvojročnej subjektívnej lehote /§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.

8. Premlčacia doba práva žalobcu na zaplatenie 18,78 eur s príslušenstvom voči žalovanej tak začala
plynúť odo dňa nasledujúceho po odstúpení právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o pripojení,
teda odo dňa 19.05.2012 /podľa obálky zo zásielky odstúpenia sa zásielka dostala do sféry dispozície
žalovanej dňa 18.05.2012/ a nie ako chybne uzatvoril súd prvej inštancie odo dňa splatnosti faktúry,
prípadne ako tvrdí žalobca v odvolaní odo dňa 13.06.2012 ako dňa nasledujúceho po dni, ktorý právny

predchodca žalobcu v odstúpení označil ako deň odstúpenia od zmluvy.
9. Uvedený záver však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Rozhodujúce totiž je, že sa nepremlčuje žalobcovo právo na zaplatenie ceny služby titulom zmluvy
o pripojení ale žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom vrátenia si plnení, ktoré
účastníci zmluvy podľa zrušenej zmluvy dostali, čo sa prejaví v rozdielnej dĺžke premlčacej doby. Ak

by išlo o právo žalobcu na zaplatenie ceny služby podľa zmluvy, bola by nepochybne premlčacia doba
trojročná /tak ako uvádza súd prvej inštancie a tvrdí aj žalobca/. Tu však ide o premlčanie práva žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde je subjektívna premlčacia doba dvojročná.
10. Pri zohľadnení skutočnosti odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od zmluvy listom zo dňa
13.05.2012, ktorý sa dostal do sféry dispozície žalovanej dňa 18.05.2012, je potrebné konštatovať, že

dňa 18.05.2012 došlo podľa § 48 Občianskeho zákonníka k zrušeniu zmluvy o pripojení od počiatku a
právnemu predchodcovi žalobcu týmto dňom vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za
služby, ktoré žalovanej na základe tejto zmluvy poskytol. Subjektívna premlčacia doba tohto práva, ktorá
je dvojročná, začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od zmluvy žalovanej, t.j. od
19.05.2012 a uplynula v pondelok 19.05.2014. Keďže žalobca podal svoju žalobu až dňa 27.04.2015,

urobil tak až po márnom uplynutí premlčacej doby.
11. Z uvedeného vyplýva, že aj keď súd prvej inštancie, nevenujúc dostatočnú pozornosť odstúpeniu
právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o pripojení, premlčanie uplatneného práva žalobcu na
zaplatenie 18,78 eur s príslušenstvom posudzoval chybne v otázke dĺžky premlčacej doby i začiatku jejplynutia, tak jeho záver o premlčaní práva žalobcu na zaplatenie 18,78 eur s príslušenstvom je vecne
správny. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o
zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).