Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/221/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206552
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513206552.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinová25,Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpenéhoFridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal od

žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 885,12
eur. Táto žaloba bola zapísaná na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/588/2012.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou v špecifikovanej exekučnej veci
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle §
44 ods. 8 Exekučného poriadku.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom v celkovej výške 175,- eur, ktorá pozostáva z nákladov na správu pohľadávky vo
výške 70,- eur prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému,
pohľadávky vo výške 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a vo výške 50,- eur

na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, pohľadávky vo výške 15,- eur
na administratívne spracovanie textom urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií a poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania).

Zároveň žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkomjeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a

správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu
a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu žalobca požaduje sumu 885,12 eur, t.j. 55,32 eur za každý

mesiac meškania. Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou
žiadosťoupožiadalžalovanéhoopredbežnéprerokovaniejehonárokunanáhraduškody.Žalovanávšak
do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 4C/580/2012 zo dňa 8.10.2012 spojil veci vedené
pod sp. zn. 4C/580/2012, 4C/581/2012, 4C/582/2012, 4C/583/2012, 4C/584/2012, 4C/585/2012,

4C/585/2012, 4C/586/2012, 4C/587/2012, 4C/588/2012, 4C/589/2012, na spoločné konanie s tým, že
budú vedené pod sp. zn. 4C/580/2012.

Uznesením sp. zn. 9NcC/28/2012 zo dňa 22.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov Okresného
súdu Vranov nad Topľou a vec prikázal tunajšiemu súdu.

Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk písomne vyjadrila,
pričom nesúhlasila s ňou. Konštatovala, že podanie žalobcu je potrebné vyhodnotiť za zmätočné.
Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na
súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu

ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na
náhraduškody.Žalovanápoukázalanato,žedňa23.04.2012jejbolidoručenéprvéžiadostiopredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd
doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle
zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť

pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení
ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to:
existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik

zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu a to nerozhodnutím o návrhu na zmenu exekútora v zákonom
ustanovenej lehote, uvádzala, že vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora)
a zákonom ustanovenú lehotu a nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného

exekútora, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie
novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu
na zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom, preto nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy
a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného
poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do

času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo
dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní
pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

Žalovaná uvádzala, že v daných prípadoch nebola konštatovaná existencia prieťahu v konaní a to
právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť
v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
oudeleniepovereniapreddňom23.04.2009,prikaždomuplatnenomnároku,priktoromdošlokuplynutiu30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, a pri
každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009. K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na

preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej
individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a znova účelne. Žalobca nepreukázal
anivznik,anivýškuškody.Kuplatnenejnemajetkovejujmežalovanáuviedla,žežalobcanepreukázal,že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného
návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to,

že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

Uznesením sp. zn. 6C/348/2012 zo dňa 29.10.2013 boli vylúčené z konania sp. zn. 6C/348/2012

veci spojené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/580/2012 zo dňa 8.10.2012,
pôvodne vedené Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/580/2012, 4C/581/2012,
4C/582/2012, 4C/583/2012, 4C/584/2012, 4C/585/2012, 4C/586/2012, 4C/587/2012, 4C/588/2012 a
4C/589/2012 na samostatné konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2013.

Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 5.3.2015 prostredníctvom e-mailu vyjadril k vyjadreniu
žalovanej k obsahu podanej žaloby, pričom zotrval na nárokoch vyjadrených prostredníctvom žalobného
petitu a žiadal, aby súd podľa neho rozhodol. Zároveň predložil súdu kópiu Znaleckého posudku č.
1/2014 zo dňa 17.1.2014

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 6.5.2015, na ktoré sa napriek
riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili účastníci konania a právny zástupca žalobcu. Právny
zástupca žalobcu e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 4.4.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila a o jeho odročenie z dôležitého dôvodu nežiadala. V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovanej,
pripojeného exekučného spisu OkresnéhosúduVranovnadTopľou9Er/87/2003,znaleckýmposudkom

1/2014, vyjadrením žalovaného ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z
vykonania ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu bola spôsobená tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v zákonom stanovenom čase po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľností pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu

súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a nemajetková ujma v peniazoch 55,32 eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že žaloba bola doručená súdu pred uplynutím
6-mesačnej lehoty, ako aj na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu

spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že vzhľadom na povahu
úkonu(rozhodnutieozmenesúdnehoexekútora)azákonomustanovenúlehotuanevyhnutnosťvykonať

iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného
exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom, preto
nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Žalovaná uvádzala, žev daných prípadoch nebola konštatovaná existencia prieťahu v konaní a to právoplatným rozhodnutím
Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 9Er/87/2003
mal súd preukázané, že exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom Bc. Mária Krasňanová
pod sp. zn. Ex 1392/20073 oprávneným bol žalobca, povinným L. M., predmetom konania bolo

vymoženie 2 292,- Sk s príslušenstvom, exekučným titulom bola Notárska zápisnica sp. zn. N2700/2003,
NZ75813/2003 zo dňa 29.8.2003, pričom išlo o nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere.

Návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 22.11.2010, dňa 26.11.2010 súd vyzval súdneho
exekútora JUDr. Máriu Krasňanovú, aby oznámila či si uplatňuje trovy exekúcie s doložením ich
vyúčtovania a exekútorského spisu. Súdny exekútor JUDr. Mária Krasňanová doložil vyúčtovanie a

exekútorsky spis súdu dňa 4.2.2011. Dňa 27.3.2012 bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená
sťažnosť žalobcu na postup súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a
doplnení niektorých zákonov. Uznesením sp. zn. 9Er/87/2003 zo dňa 3.4.2012 súd vyhovel žiadosti
oprávneného o zmenu exekútora, uznesenie bolo doručené oprávnenému - žalobcovi dňa 12.4.2012.

Žalobca bol uznesením č.k. 6C/348/2012 zo dňa 27.3.2013, ktoré prevzal dňa 8.4.2013 poučený o jeho
procesných právach a povinnostiach vrátane ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Napriek tomuto poučeniu
bol súdom opakovane vyzvaný podaním zo dňa 3.9.2013, ktoré prevzal dňa 5.9.2013, aby súdu doložil
listinné dôkazy na ktoré odkazuje v žalobe, konkrétne aby oznámil súdu číslo exekučného konania
(„Er“ spisovú značku) z ktorého si uplatňuje nárok, doplnil dátumy doručenia podaní uvádzaných v

žalobeapredložilichfotokópie,predložilsúdufotokópiurozhodnutiasúdu,odktoréhožalobcaodvodzuje
nezákonným úradný postup súdu, uviedli a preukázali, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody
v jednotlivých prípadoch, preukázali výšku skutočnej škody a zaujali právne stanovisko k tvrdeniam
uvádzaných vo vyjadrení žalovanej. Žalobca žiaden listinný dôkaz na doloženie ktorého bol vyzvaný
nepredložil.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013),
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátuMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,akškodavzniklavdôsledkurozhodnutiavydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočnéprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 8 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresnýsúd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 243 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje
aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že

žalobe nemožno vyhovieť.

K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu súd konštatuje, že žaloba žalobcu má
náležitosti v zmysle § 42, 79 Občianskeho súdneho poriadku, z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok
žalobcu.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu
spôsobenú tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v zákonnej
lehote nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom

došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.04.2009.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané - v exekučnom konaní 9Er/87/2003
v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu bol doručený návrh na zmenu exekútora až po
dni 23.4.2009 dňa 22.11.2010.
Právo žalobcu teda nie je premlčané.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

V prvom rade súd poukazuje na to, že v danom konaní žalobca nijako nepreukázal samotnú

žalovateľnosť uplatneného nároku, teda nepreukázal splnenie postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. pred podaním žaloby a splnenie podmienok v čase podania žaloby pre jej podanie v §
16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania žaloby bol už v zmysle zákona oprávnený
uplatniť príslušné nároky na súde.

Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody v súvislosti s príslušným exekučným konaním) pritom žalobca bol povinný predložiť
k žalobe (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre
ktorú by ich predložiť nemohol. V žalobe bolo žalobcom uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má byť založené v spise Okresného súdu Vranov

nad Topľou, ktorý žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenejnesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre
pohľadávku žalobcu voči povinnej M. K., nar. XX.X.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 3386/2010.

Toto však nie je preukázaním vyššie uvedených skutočností a tiež tu vyvstáva otázka prečo by mal
žalobca pripojiť príslušné potvrdenia týkajúce sa žaloby prejednávanej v tejto veci k žalobe o úplne
inej veci a nepripojil ich priamo k žalobe, o ktorej rozhodoval súd v tomto konaní a ktorej sa mali týkať.
Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie týchto žalôb (samotnú
žalovateľnosť nároku na súde) a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto

konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila že išlo o žiadosť
týkajúcu sa nároku uplatňovaného práve v tomto konaní tunajšieho súdu - teda ani z tohto nemal
súd preukázané, že v uplatnenom nároku v tomto konaní došlo pred podaním žaloby skutočne k
predbežnému prerokovaniu nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôkazné bremeno
ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu jednotlivé
žaloby, ktoré boli prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi.

Treba zvýrazniť skutočnosť, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
(v uznesení sp. zn. 6C/348/2012 zo dňa 27.3.2013).

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov,garantovanévčl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,resp.právanaprejednaniezáležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je v
zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky primárne zverené do právomoci Ústavného súdu SR, ktorý

ako jediný orgán verejnej moci a najvyšší orgán ochrany ústavnosti v Slovenskej republike má právomoc
vysloviť v náleze porušenie práva na konanie bez prieťahov. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej
republiky skúma okolnosti daného prípadu podľa troch základných kritérií: skutková a právna zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu, pričom jeho právomoc je zásadne daná vtedy, ak sťažovateľ
pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpal všetky právne prostriedky na ochranu svojich práv (§ 53

ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.). V prípadoch námietok týkajúcich sa prieťahov v konaní je takýmto
právnym prostriedkom ochrany sťažnosť podaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov.

O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,

neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je
oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez
ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné
vykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadreniepôvodnéhoexekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o
trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať

za zbytočné prieťahy, toho vyplývajúci nesprávny úradný postup.

Žalobe žalobcu založenej na tvrdení o neskorom rozhodnutí o zmene súdneho exekútora nebolo možné
vyhovieť a to napriek tomu, že je pravdou, že príslušný exekučný súd v danej veci nerozhodol o návrhu
žalobcu na zmenu exekútora v 30-dňovej lehote od doručenia tohto návrhu súdu.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 9Er/87/2009 nevyplýva, žeby
sa žalobca v súvislosti s nerozhodnutím v zákonnej lehote ochrany svojich práv domáhal v príslušných
konaniach napr. využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR.

O vzťahu k uvedenému považuje súd za potrebné dodať, že hoci všeobecné súdy sú primárnymi
ochrancami práv účastníkov konania a sú povinné poskytovať súdnu ochranu v požadovanej kvalite,
účastník konania by mal tiež v záujme účinnej a efektívnej ochrany svojich práv využiť všetky právne
prostriedky na ich ochranu. Z obsahu súdom pripojeného spisu vyplýva, že žalobca dňa 27.3.2012 podalpredsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Táto sa však ukázala ako účinný a efektívny prostriedok
nápravy, pretože už dňa 3.4.2012 súd rozhodol o zmene súdneho exekútora.

Aj keď Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/87/2003 v zásade mal
rozhodnúť v zmysle § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12.2006) do
30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, napriek tomu, že exekučný súd v danej
lehote nerozhodol, tunajší súd nie je oprávnený posudzovať v tomto konaní otázku danosti zbytočných
prieťahov a otázku či postup exekučného súdu možno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Pre úplnosť ale v súvislosti s tvrdením žalobcu v žalobe namietajúcej prieťahy v rozhodnutí o zmene
o tom, že prejednávaná vec nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mala vplyv na
čas potrebný k rozhodnutiu uvádza, že z ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení
platnom a účinnom od 1.12.2006) logicky vyplýva nutnosť zabezpečiť zo strany exekučného súdu
pred rozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora exekučný spis od pôvodne povereného

súdneho exekútora a rozhodnúť aj o jeho trovách. Toto samozrejme následne má určitý vplyv na dĺžku
rozhodovania. V predmetnej veci bol súdny exekútor k tomu vyzvaný výzvou zo dňa 26.11.2010, na
ktorú reagoval dňa 4.2.2010.

Okrem toho treba opätovne zvýrazniť už raz uvedenú skutočnosť, že žalobca bol v tomto konaní

riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.) a napriek tomu ničím nepreukázal, že mu postupom
Okresného súdu Vranov nad Topľou v exekučnom konaní 9Er/87/2003 skutočne vznikla majetková
škoda vo výške 175,-€. Podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením
návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v

uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému sumu 70,-€, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40,-€ a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,-€ a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné

výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-€. Žalobca však
v tomto konaní nepreukázal skutočné vykonanie vyššie uvedených úkonov a už vôbec nie výšku ním
uvádzaných nákladov s nimi spojených, ktoré by bolo možné považovať za žalobcovi vzniknutú škodu. O
tom, prečo bolo nevyhnutné ich jednoznačne preukázať najlepšie svedčí fakt, že žalobca za majetkovú
škodu ktorej náhrady sa domáha považuje aj škodu vo výške 15,-€ za administratívne spracovanie

urgencií, poštovné, atď. hoci z predmetného exekučného spisu nevyplýva ani jedna urgencia, žiadosť,
či sťažnosť a teda ani vznik akýchkoľvek výdavkov s nimi spojených. V danom konaní žalobca iba tvrdil,
že mu majetková škoda vznikla, avšak jej skutočný vznik a skutočnú výšku nijako nepreukázal.

Žalobca taktiež v konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s rozhodovaní Okresného súdu

Vranov nad Topľou vo vyššie uvedenom exekučnom konaní 9Er/87/2003 vznikla nejaká nemajetková
ujma. V príslušnom exekučnom konaní bolo už od jeho začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné
konanie proti fyzickej osobe dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne
na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným (nebolo preukázané, že by po podaní návrhu
na zmenu exekútora pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor automaticky prestal vykonávať

príslušné úkony), ako aj riziko insolvencie povinného - tieto riziká, spadajúce predovšetkým pod samotné
riziko podnikania žalobcu nemožno spájať s dĺžkou doby rozhodovania o návrhu na zmenu súdneho
exekútora. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času

vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u
žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie,
úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôveryvprávoarovnosťvspoločnostiučlenovriadiacichorgánov
žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov

žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu
predložené žiadne dôkazy. Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že „časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu“ bolo úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné a tunajší súd, ako je už uvedené
vyššie, nie je kompetentný túto otázku (otázku zbytočných prieťahov) v tomto konaní posudzovať vsmere hodnotenia postupu exekučného súdu ako nesprávneho, a tiež žalobca nijako nepreukázal, že
by vyššie uvedené skutočne spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj

zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - aj tu ide iba o ničím nepreukázané,
prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu
o tom, že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného
súdu neboli v tomto konaní nijak preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské

postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať (z pohľadu súdu je
nemožné aby dĺžka doby rozhodovania exekučného súdu v tomto exekučnom konaní o návrhu žalobcu
na zmenu exekútora mala za následok zánik už vytvorených podnikateľských plánov žalobcu, zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolala stratu zisku z „realizovaného obchodu“).
Žalobca teda nepreukázal nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale zároveň ani
nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní

výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť
odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s
poukazom na výšky Ústavným súdom Slovenskej republiky v iných veciach priznávaných primeraných
zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa zákona č. 38/1993 Z.z., ako to požadoval v podanej

žalobe žalobca s poukazom na nálezy Ústavného súdu v nej uvedené.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu

žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, ktorým rozumieme zodpovednosť žalobcu za výsledok
konania, ani pri preukázaní vzniku škody, pričom nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli
náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o ich vynaložení.

V nadväznosti na uvedené sa súd považuje za potrebné vyjadriť aj k dôkazu žalobcu - Znaleckému
posudku č. 1/2014 vo veci stanovenia majetkovej škody žalobcu vypracovanému znaleckým ústavom
Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Podľa názoru žalobcu tento znalecký posudok preukazuje
majetkovú škodu, ktorá mu nesprávnym úradným postupom exekučných súdov v Slovenskej republike

mala vzniknúť.

Súdtedadôkaz-znaleckýposudok-predloženýžalobcompovažovalzavšeobecnýaneurčitývzhľadom
na to, že nebol vypracovaný pre každý jednotlivý prípad žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného
postupu toho - ktorého exekučného súdu. O tom svedčí aj skutočnosť uvedená v závere tohto posudku,

kde je uvedené, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody nesprávnymi úradnými postupmi
a nezákonnými rozhodnutiami „okresných súdov Slovenskej republiky“, čo nemožno považovať za
presnú špecifikáciu spôsobenej majetkovej škody v každom jednotlivom prípade. Dôvod, pre ktorý si
súd neosvojil opodstatnenosť tohto dôkazu tkvie aj v tom, že v rámci žalobcom tvrdených skutočností
súd zistil viaceré nepresnosti, a preto dôkazu, ktorý nepomenúva konkrétne odlišnosti v prípadoch, ale

má všeobecný a paušálny charakter, nepripísal dôraz, ktorý by ovplyvnil záver súdu o nepreukázaní
vzniku majetkovej škody.

Súd zdôrazňuje, že aj napriek tomu, že žalobca bol v konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s.
p., nepreukázal, že by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi rozhodovania Okresného súdu Svidník

v exekučných veciach vznikla nemajetková ujma. Súd v tomto konaní nemal preukázané žiadne
porušenie základných práv a princípov právneho štátu v daných exekučných konaniach, ani porušenie
práva na súdnu ochranu či práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorým by došlo zo
strany OS Svidník. V príslušných exekučných konaniach bolo už od ich začiatku, vzhľadom na to,
že išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal

žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným, ako aj riziko insolvencie
povinného. Tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby od podania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí, či zastavenia konania.Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je

povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak
účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní dňa 6.5.2015 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142 ods.
1 O.s.p.), že v celom rozsahu neúspešný „žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške,
ako budú určené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“
- žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila, pričom z obsahu
celého spisového materiálu jej žiadne preukázateľné trovy ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú,

preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia