Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Jankovičová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114209037
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114209037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: P. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX X., zastúpená advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom
Zámocká 36, Bratislava, za účasti intervenienta: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
občianske združenie, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpený advokátom:
JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 2.621,80 eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 27C/235/2014 - 65 zo dňa 03.
decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a vo veci samej a v časti náhrady trov konania žalovanej p o t v
r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov konania intervenienta na strane žalovanej mení
tak, že intervenientovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

III. Žalovanej sa p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške
490 eur) domáhal, aby bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 2.131,80 eur, zmluvnej pokuty
1.009,42 eur, ročného úroku z omeškania vo výške 107,43 eur a ročný úrok z omeškania vo výške
8,75% zo sumy 2.621,80 eur od 15.11.2013 do 23.11.2014, zo sumy 2.551,80 eur od 24.11.2014 do
21.12.2014, zo sumy 2.481,80 eur od 22.12.2014 do 21.1.2015, zo sumy 2.411,80 eura od 22.1.2015
do 23.2.2015, zo sumy 2.341,80 eur od 24.2.2015 do 23.3.2015, zo sumy 2.271,80 eur od 24.3.2015

do 20.4.2015, zo sumy 2.201,80 eur od 21.4.2015 do 20.5.2015, zo sumy 2.131,80 eur od 21.5.2015
do zaplatenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, §
9 ods. 1, 2 písm. f), g), i), j) k), § 11 ods. 1, 2 z. č. 129/2010 Z.z., § 44 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, §
53 ods. 1,2, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vecne tým, že uzavretú
zmluvu o úvere zo dňa 4.8.2010 súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú. Podanou žalobou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 2.131,80 eur spolu s úrokom z omeškania na základe medzi účastníkmi
konania uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Žalovanej bol schválený úver v zmysle

jej žiadosti s výnimkou výšky RPMN úveru 67,85% a predpokladanej výšky RPMN revolvingu 51,49%.
Žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru neobsahovala ani údaj o konečnej splatnosti riadneho úveru, len
počet mesiacov 30. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z tohovyplýva, že v Zmluve o revolvingovom úvere absentuje údaj o výške RPMN v časti riadneho úveru,
výške schváleného úverového limitu pri revolvingovom úvere, pri revolvingovom úvere chýba RPMN,
čím sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm.

e), h), j) poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že uzatvorená zmluva
neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust § 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona a to výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka

z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nepostačuje uviesť len celkovú výšku
splátky. Zmluva tiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona
a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Nie je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru. Z karty klienta jasne vyplýva, že žalovanej
bola poskytnutá a vyplatená len čiastka 1.560,31 eur. V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalovaná mala povinnosť splácať úver len do

tejto výšky, pričom bolo preukázané a nesporné, že zaplatila do rozhodnutia vo veci z titulu úveru
1.853,40 eur, t.j. 1.363,40 eur a 490 eur, preukázala i zaplatenie ďalších splátok vo výške 490 eur, ale
z dôvodu splácania dlhu na základe inej úverovej zmluvy. Spolu splatila celú poskytnutú čiastku, preto
súd návrh v celom rozsahu zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd nezaoberal neprijateľnými
zmluvnými podmienkami a ani namietaným premlčaním celej uplatnenej istiny. Súd po oboznámení

s uzatvorenou Zmluvou zistil, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná. Žalovaná nemala
možnosťovplyvniťjejvýšku,jesúčasťoulenZmluvnýchdojednaníZmluvyorevolvingovomúverevbode
14.1, ktoré nie sú podpísané obomi účastníkmi, sú vopred pripravené navrhovateľom, napísané malým,
ťažko čitateľným písmom, sú formulárové a neumožňujú žiadny zásah do ich obsahu. Preto súd návrh
v časti zmluvnej pokuty zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a v konaní

plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Súd priznal žalovanej náhradu trov
konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 131,13 eur a to
prevzatie veci vrátane prvej porady zo dňa 11.6.2015, vyjadrenie vo veci zo dňa 11.6.2015, ktorý síce
obsahuje totožnú argumentáciu ako vyjadrenie intervenienta, ale je doplnené o ďalšie zaplatené splátky
žalovanou s pripojením listinných dôkazov, následne žalobca vzal späť svoj návrh v časti istiny 490,-

eur podaním doručeným súdu dňa 21.7.2015, preto súd za účasť na pojednávaní dňa 2.12.2015 priznal
odmenu za úkon vo výške 121,17 eur (pričom vychádzal z tarifnej hodnoty 3.131,22 eur, t.j. 3.631,22
eur - 490,- eur). Súd priznal aj 3x režijný paušál po 8,39 eur a náhradu za stratu času za cestu na
pojednávanie 3.12.2005 - Bratislava - Trnava a späť v trvaní 2 hodín, t. j. 4 x 13,98 eur = 55,92 eur. Trovy
právneho zastúpenia súd priznal v súlade s § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške 464,88 eur
(131,31 eur x 2 + 121,17 + 8,39 eur x 3 + 13,98 eur x 4), ktoré súd zaviazal zaplatiť k rukám právneho
zástupcu žalovanej v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. Súd priznal náhradu trov konania aj intervenientovi na
strane plne úspešnej žalovanej. Pomoc intervenienta žalovanej v spore bola účelná, keď intervenient vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.3.2015 poukázal na všetky nedostatky Zmluvy o revolvingovom

úvere. Intervenient si vyčíslil trovy konania v podaní zo dňa 25.3.2015 za 2 úkony po 101,25 eur
(vychádzal z hodnoty sporu 2.621,80 eur) a 2x režijný paušál 8,39 eur, spolu 219,28 eur. Súd v súlade
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal intervenientovi na strane žalovanej právo na náhradu trov
konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v uplatnenej výške
po 101,25 eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 2.9.2014 + režijný paušál 8,04 eur a

písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 25.3.2015 + režijný paušál 8,39 eur, spolu 218,93 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z dôvodov
podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.. Poukazoval na to, že zmluva o revolvingovom úvere

je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny a tiež zmluvnými dojednaniami
nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré
v zmysle článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu, ale
je súčasťou zmluvy ako takej. Náležitosť podľa § 9 ods. písm. e) ZoSÚ zmluva o revolvingovom úvere

nemusí obsahovať, keďže poskytnutý úver sa netýkal financovania nadobudnutia nejakého vlastníckeho
práva k tovaru alebo službe. Ani záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje údaj o dobe jej trvania
a termín konečnej splatnosti úveru nie je správny, pretože poskytnutý úver sa netýkal financovania
nadobudnutia nejakého vlastníckeho práva k tovaru alebo službe. Z ustanovenia článku 4. ods. 4.6zmluvných dojednaní vyplýva splatnosť úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom
nielen zo splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo
súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré ktorí jej neoddeliteľnú súčasť). Zmluva teda údaj o termíne

konečnej splatnosti úveru obsahuje. V súvislosti s dodržaním náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ
poukazuje na ustanovenie o dobe trvania zmluvy, ktoré je v nej uvedené v čl. 9. ods. 9.1. Zmluva teda
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ obsahuje. Uzavretá zmluva obsahuje aj údaj o revolvingovom
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Pokiaľ ide o rozpis splátok ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zákon
o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi

konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené
jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa
istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne.
Zmluva teda obsahuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Pri výklade ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ aký vyplýva z rozsudku a teda rozpisovaní splátky nebolo by reálne možné vypočítať údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. 13 Co 111/2014-166. Namieta aj priznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi. Z napadnutého
rozsudku nevyplýva v čom spočíva účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto
súdnom konaní. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu týchto trov súd žiadnym spôsobom
nevysvetlil, ako vlastne aplikoval príslušné zákonné ustanovenie o náhrade trov právneho zastúpenia (§
142ods.1O.s.p.).Prenespornosťžalobcatýmtonenapádaotázkusamotnéhoprávnehozastúpeniaako

takého (v zmysle zásady, že každý sa môže dať zastupovať advokátom), ale účelnosť nákladov na toto
zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol
o povinnosti k náhrade trov konania. Poukázal na rozhodnutie KS v Košiciach zo dňa 27.2.2015 č.k.
5Co 958/2014. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu a podanej žalobe vyhovel, eventuálne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie. Uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že
zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti ako aj to, že dohoda o výške úrokov a odmeny za poskytnutie
úveru sa prieči dobrým mravom, preto je podľa § 39 OZ neplatná. Poukázala na ust.§ 52 ods. 1, 3, 4 a §

53 ods. 1, 2 OZ, § 4 ods. 8 z.č. 250/2007 Z.z., § 2 písm. d), § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. Uviedla, že na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Občianskeho
zákonníka. Poukázala na nedostatky zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a preto v zmysle ust. § 11
ods. 1 písm. a) ZSÚ sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca jej poskytol na úver
1560 eur, avšak keďže zaplatila 2.343,43 eur, nemá žalobca v poukazom na ust. § 3 ods. 1 a § 53 OZ

nárok na zaplatenie žiadnej sumy od žalovanej. Obsah zmluvy v zmysle dodatkov je naformulovaný
žalobcom a jej niektoré podmienky, ako zmluvy spotrebiteľskej sa javia v zmysle § 53 OZ neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Má za to, že ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatila požičanú istinu úveru
a z tohto dôvodu považuje takéto plnenie uplatnené žalobcom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 OZ. Žalobca jej poskytol úver vo výške 1.560 eur a zaplatila 2.343,43 eur, avšak žalobca požaduje

2.621,80 eur. Celkovo teda od nej požaduje vrátiť sumu 4.965,23 eura. Ďalej poukázala na to, že žalobca
uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v rozpore
s dobrými mravmi a sú neplatné, pričom poukázala na rozhodnutie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009.
Namieta aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v Obchodných podmienkach. Je
naformulovaná právnym predchodcom žalobcu, je však v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a teda neplatnou ex tunc. Aj v prípade platného dojednania zmluvnej pokuty by ju
bolo potrebné považovať za neprijateľné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy a tým aj zároveň neplatné
pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Vzhľadom k uvedenému preto navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, pričom si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorejneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na

webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu je možné vyhovieť iba čiastočne a to iba v časti vo veci samej.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím
na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade správne súd rozhodol, ak
nepriznal žalobou uplatnený nároku žalobcu o zaplatenie istiny 2.131,80 eur, vyčíslenú zmluvnú pokutu

vo výške 1009,42 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 107,43 eur a úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 2.621,80 eur odo dňa 15.11.2013 do 23.11.2014, zo sumy 2.551,80 eur odo dňa
24.11.2014 do 21.12.2014, zo sumy 2.481,80 eur odo dňa 22.12.2014 do 21.1.2015, zo sumy 2.411,80
eur odo dňa 22.1.2015 do 23.2.2015, zo sumy 2.341,80 eur odo dňa 24.2.2015 do 23.3.2015, zo sumy
2.271,80 eur odo dňa 24.3.2015 do 20.4.2015, zo sumy 2.201,80 eur odo dňa 21.4.2015 do 20.5.2015,

zo sumy 2.131,80 eur odo dňa 21.5.2015 do zaplatenia z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom
predpísané náležitosti a súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu vo veci samej zdieľa i jeho právny záver vo
veci, keď vec i správne právne posúdil s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje
na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací

súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu žalobcovi.

8. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré spočívali v tom, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v
zmysle z.č. 129/2010 Z.z., a to i v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. e) , f), j) a k) nejde teda o bezúročný a

bezpoplatkový úver však udáva ešte nasledovné:

9. V preskúmavanej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere
dňa 3.8.2010 kedy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 996,16 eur, pričom úver sa žalovaná
zaviazala zaplatiť v splátkach v počte 36 po 66,42 eur. Podľa Karty klienta bola žalovanej vyplatená

čiastka996,16euravrátanerevolvingu1.560,31eur.Žalovanáuhradilažalobcovikudňupodaniažaloby
1363,40apopodanížalobysumu490eur(vktorejčastizobralžalobcanávrhspäť),celkomtedazaplatila
1853,40 eur a na inú zmluvu so žalobcom ešte 490 eur. Žalovaná pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy
nevystupovala v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, má teda postavenie
spotrebiteľa a ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ a

ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

10.Ustanovenie§9zák.č.129/2010Z.z.mázacieľochranuspotrebiteľatak,abydodávateľbolpovinný
spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné
údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhodne, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Na to, aby

sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy
o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho
povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy
dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 ods. 2 cit. zákona vymenúva
zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v

písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje
určitý postih, sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom
zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov, veriteľov, aby stanovené
náležitosti (údaje) v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.11. Podľa § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy: (1) Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a

y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že
požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a

termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia. K uvedenej právnej úprave pristúpil zákonodarca po predchádzajúcich

skúsenostiach spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých sa obvykle
stávalo, že veriteľ si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až
naposledy na istinu (čo nebolo v rozpore s Obchodným zákonníkom), s poukazom na povahu záväzku
ako absolútneho obchodu.

14. Zákon o spotrebiteľských úveroch teda vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo
dňa 4.8.2010 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná
pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového

kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho
výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej
žalobcom za poskytnutý úver. Obdobne súd prvej inštancie správne dospel i k záveru, že zmluva o
revolvingovom úvere neobsahuje ani konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) z.č.
129/2010Z.z.).Navyjadreniekonečnejsplatnostiúverutakakotouvádzažalobcanepostačujeuvedenie

dátumu poslednej splátky v oznámení veriteľa o schválení úveru, resp. jeho vysvetlenie v čl. 4 ods. 4.6
zmluvných dojednaní, ale zákon jasne hovorí o konečnej splatnosti úveru, ktorú má obsahovať zmluva
o revolvingovom úvere a z ktorého má jednoznačne vyplývať presné určenie konečnej splatnosti úveru,
to je ktorým dňom, mesiacom a rokom nastane konečná splatnosť úveru. Nakoľko z predložených
listinných dokladov vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere presnú výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť neobsahovala, je potrebné úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov, teda v hodnote poskytnutej sumy.

15. S tvrdením žalobcu v tom, že zmluva o revolvingovom úvere nemusela obsahovať náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. e) SoSÚ sa odvolací súd stotožňuje, avšak súd prvej inštancie opak ani netvrdil.

16. Pokiaľ ide o neuvedenie RPMN v zmluve, táto skutočnosť je súdom prvej inštancie zdôvodnená
tým, že v tejto časti nedošlo k prijatiu návrhu v zmysle § 44 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej
obsahu. Preto ak zo strany žalobcu bola uvedená iná výška RPMN ako žiadala žalovaná a žalovaná

na tento nový návrh nereagovala, keď mlčanie alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy
samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu, čo vyplýva priamo zo zákona, súd sa stotožňuje s tým,
že v zmluve absentuje RPMN.17. Preto vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené vo veci samej
(a v časti náhrady trov konania žalovanej, osobitne nenapadnutej) odvolací súd podľa ust. § 387 ods.
2 CSP potvrdil.

18. Inak však tomu bolo pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania intervenientovi. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalobca sa domáhal (pred čiastočným späťvzatím istiny a príslušenstva) zaplatenia istiny
2.621,80eur,zmluvnejpokutyaúrokovzomeškania,akoaj náhradytrovkonania.Podaním doručeným
súdu 30.12.2014 oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,

že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaného, požiadal o
doručenie žaloby s prílohami, uviedol, že ak do konania už vstúpil iný vedľajší účastník, netrvá na vstupe
dokonania,akjekonaniekudňuvstupuužprávoplatneskončené,žiadaozaslanievyrozumenia,vyjadril
súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania a pre prípad, že sa nezúčastní pojednávania
ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj prípadnú neúčasť na ďalších pojednávaniach. Z oznámenia o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania priamo vyplýva, že vedľajší účastník (resp. jeho právny zástupca)

nebol s vecou oboznámený (tvrdenia „ak do tohto konania už vstúpil iný vedľajší účastník“, „ak
je toto konanie ku dňu nášho vstupu už právoplatne skončené“). Nemožno preto hovoriť o tom, že
vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby prevzatie a
príprava zastúpenia, pretože sa so žalobou neoboznámil, vec neštudoval, nepripravoval sa na ňu,
zastupovanie v tejto konkrétnej veci neprevzal. Do spisu zaslal len paušálne podanie, v ktorom oznámil

vstup do konania, podanie označil spisovou značkou a menom žalovanej. Vo vyjadrení doručenom súdu
26.3.2015 (č. l. 28) poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 2 OZ, § 4 ods. 5 z.č.
250/2007 Z.z., § 2 písm. d), § 9 ods. 1 z.č. 129/2010. Poukázal na to, že na proces kontraktácie, na jeho
nedostatky a na to, že žiadosť/zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom a návrh žalovaného nebol
akceptovaný rovnakým úkonom. Vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva, keď žalobca

poskytol finančné prostriedky vo výške 1560 eur v období 8/2010, ale žalobu vo veci samej podal až
dňa 28.3.2014. Uviedol, že netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikovali ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a o netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak
ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.
Tiež poukázal na to, že žalovaná ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatila požičanú istinu úveru a

z tohto dôvodu považuje takéto plnenie uplatnené žalobcom za plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca uplatňuje neprimerané vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, takéto dojednania sú v
rozpore s dobrými mravmi, preto sú neplatné. Ďalej poukázal na to, že zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z.. Namietal aj dojednanie zmluvnej pokuty v
obchodných podmienkach. Vyjadrenie má formu vzorového podania, pretože obsahuje iba všeobecné

konštatovania a citácie ustanovení právnych predpisov, z ktorých nevyplýva žiadna konkretizácia na
prejednávanú vec (s výnimkou uvedenia mena žalovanej, dátumu premlčania dlhu a sumy, ktorú
má žalovaná po zohľadnení toho čo už zaplatila žalobcovi uhradiť). Z obsahu podania a použitých
formulácií tiež vyplýva, že intervenient sa skutočne neoboznámil s prejednávanou vecou, resp., súdu
doručil paušálne podanie aktualizované len o vybrané údaje v prejednávanej veci, ktorého aktualizácia

vyžaduje len administratívnu úpravu bez právnej pomoci advokáta. Navyše odvolací súd poukazuje i na
to, že na všetky skutočnosti, na ktoré poukazoval intervenient vo všeobecnosti (to je bez konkretizácie
v danej veci) by súd i tak musel prihliadnuť ex offo. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014 súd prihliada na premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy
aj bez návrhu. Nakoľko ide o procesné ustanovenie a vzhľadom k zneniu prechodného ustanovenia §

29b cit. zákona, by sa toto uplatňovalo i v prejednávanej veci, ak by to bolo dôvodné, čo znamená, že
súd by na prípadné premlčanie žalovaného nároku bol povinný prihliadnuť i bez vznesenia námietky
premlčania zo strany žalovanej ako spotrebiteľa, resp. intervenienta. Vo svojom vyjadrení nepoukázal na
žiadne nové skutočnosti, ktoré súdy neposudzovali už doteraz a pre ktorý dôvod súd návrh zamietol. Z
uvedenéhomožnovyvodiťzáver,žeintervenientvstúpildosúdnehokonania,alekonkrétnekvalifikované

právne úkony do rozhodnutia súdu prvej inštancie právnym zástupcom intervenienta urobené neboli.
Navyše z obsahu podaní vedľajšieho účastníka ako aj z poznatkov z rozhodovacej činnosti súd dospel
k záveru, že účelom podaní intervenienta nebola ochrana práv žalovaných ako spotrebiteľov, ale
získanie náhrady trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Ak intervenient zastúpený
advokátom do rozhodnutia súdu prvej inštancie neurobil žiadne účelné kroky na ochranu práv žalovanej,

keď táto sa dala zastúpiť tým istým advokátom, ako intervenient, potom z hľadiska § 142 ods. 1 O.s.p.
nie je možné konštatovať oprávnenosť nároku intervenienta.19. Odvolací súd preto uzatvára, že trovy intervenienta vynaložené na právne služby, ktoré mali
smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade neboli účelne vynaložené
a preto s poukazom na súdom prvej inštancie aplikované ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nevzniklo

intervenientovi právo na náhradu trov voči žalobcovi. Závery súdu prvej inštancie v tejto v napadnutej
časti preskúmavaného rozsudku, keď intervenientovi priznal náhradu trov konania, preto z pohľadu
odvolacieho súdu nie sú správne. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
trov intervenienta v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že intervenientovi právo na náhradu trov konania
nepriznal.

20. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. O jej výške rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.