Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 0T/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816000035
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6816000035.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom pre prípravné konanie JUDr. Miroslavom Šedivcom v trestnej veci proti

obžalovanému Y. X., nar. XX.XX.XXXX P. G., trvale bytom T. J. I.W. XXX, okres G., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 22. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Y. X.
nar. XX.XX.XXXX P. G.
trvale bytom T. J. I. XXX

j e v i n n ý , ž e

v období od 14.00 hod. dňa 22.07.2016 nenastúpil bez vážneho dôvodu výkon trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, ktorého
výkon trestu mu vyplýval z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/38/2016 zo dňa
13.04.2016, právoplatného dňa 22.06.2016, hoci dňa 14.07.20106 do vlastných rúk prevzal písomnú
výzvu Okresného súdu Revúca na nástup do výkonu trestu odňatia slobody najneskôr dňa 22.07.2016,
na písomnú výzvu okresného súdu nereagoval, o odklad výkonu trestu odňatia slobody nepožiadal,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,
t ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

r o z h o d o l :

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obvineného súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 11.08.2016, na súd obžalobu na obžalovaného Y.
X. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na

tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný
a na všetky otázky, ktoré mu súd položil v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku
odpovedal zhodne „áno“. Následne súd po návrhu prokurátora a obhajcu obžalovaného podľa § 257
ods. 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v

rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace výrokom
o treste a náhrade škody.

Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine uznal obžalovaného vinným z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a vykonal dokazovanie

výsluchom obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov: odpis registra trestov č. l. 20, trestný rozkaz č.
l. 15, výpis z evidencie priestupkov č. l. 22, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný je nezamestnaný, spolu so svojou družkou a ich maloletým synom žije v osade v obci T. J.
I.. Po smrti svojho otca sa obžalovaný stará aj o svojho mladšieho dvanásťročného brata a svoju matku,

ktorej pomáha najmä s drevom. Do výkonu trestu odňatia slobody obžalovaný nenastúpil, pretože nemal
peniaze na cestu a to z dôvodu, že nemá žiadny príjem, lebo si pre chýbajúci občiansky preukaz nemôže
vybaviť dávku v hmotnej núdzi. Obžalovaný takto so svojou družkou žije iba z prídavku na jedno dieťa
25,- Eur mesačne a z príspevkov svojej matky a matky jeho družky.

Obžalovaný bol v minulosti už celkom 6-krát súdne trestaný, väčšinou za majetkovú trestnú činnosť, z
toho raz bol odsúdený podmienečne, v skúšobnej dobe sa však neosvedčil a tak bol nariadený výkon
trestu, a päťkrát bol odsúdený nepodmienečne k trestom odňatia slobody od 3 mesiacov (najkratší
trest) do 5 rokov (najdlhší trest). Naposledy bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Revúca
sp. zn. 2T/38/2016 zo dňa 13.04.2016, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.

d) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov,
nenastúpenie ktorého trestu obžalovaným v určenom termíne je predmetom tohto súdneho konania.
Obžalovaný bol tiež deväťkrát postihnutý za páchanie rôznych priestupkov najmä na úseku cestnej
dopravy, znečisťovanie verejného priestranstva a jedenkrát za priestupok proti majetku.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný
čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Týmto rozsudkom súd uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a

to tým konaním, že obžalovaný bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní
troch mesiacov. Podľa ustanovenia § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona obžalovanému možno uložiť trest
v rozpätí zákonnej sadzby 0 až 2 roky. Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanoveniami § 34 Trestného
zákona, s prihliadnutím tiež na ustanovenie § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona.
Pri určení druhu a výšky trestu zároveň súd zohľadnil aj mieru, akou konanie obžalovaného zasiahlo

objekt trestného činu.

Základné zásady ukladania trestov (určovania druhu a výmery trestu) upravuje § 34 ods. 4 a 5
Trestného zákona. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 5
Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne:
a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
b)uorganizátora,objednávateľa,návodcuapomocníkaajnavýznamapovahuichúčastinaspáchanom
trestnom čine,c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo
k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu
nedošlo.

Uvedené ustanovenia § 34 ods. 4 a 5 Trestného vôbec neupravujú aký význam má pri ukladaní trestu
a pri určovaní jeho druhu a výmery okolnosť, akou mierou zasiahlo konanie páchateľa objekt trestného
činu (s výnimkou ustanovenia § 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona, ktorého použitie však v tejto
veci vzhľadom na dokonanie činu neprichádza do úvahy a sčasti vo forme následku trestného činu).

To však neznamená, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu by sa malo prihliadať iba na okolnosti
uvedené v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona a že by pritom bolo úplne irelevantné, do akej miery
konanie páchateľa priamo zasiahlo objekt trestného činu. Z ustanovení osobitnej časti Trestného zákona
je potrebné vyvodiť základnú zásadu (v § 34 Trestného zákona ani neuvedenú) rovnako záväznú pri
ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery, ktorá spočíva v ekvivalencii druhu a výmery trestu k
miere, akou konanie páchateľa zasiahlo objekt trestného činu.

Objektom trestného činu vraždy je ochrana ľudského života. Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, kto iného
úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na 15 až 20 rokov. Podľa § 145 ods. 2 písm. a) Tr. zákona,
odňatím slobody na 20 až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 na dvoch osobách. Z uvedených ustanovení vyplýva, že páchateľovi sa

uloží tým prísnejší trest, čím viac osôb usmrtí, t.j. čím viac zasiahne objekt trestného činu.

Objektom trestného činu krádeže je ochrana majetku. Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, kto si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu. Podľa § 212 ods. 4 písm. a) Tr.
zákona, odňatím slobody na 3 roky až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu. Podľa § 212 ods. 5 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na
10 rokov až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním
škodu veľkého rozsahu. Z uvedených ustanovení vyplýva, že páchateľovi sa uloží tým prísnejší trest,

čím väčšiu škodu na cudzom majetku spôsobí, t.j. čím viac zasiahne objekt trestného činu.

Objektom trestného činu nezaplatenia dane je ochrana záujmu štátu na riadnom výbere daní. Podľa §
278ods.1Tr.zákona,ktovoväčšomrozsahunezaplatísplatnúdaň,potrestásaodňatímslobodyažna3
roky. Podľa § 278 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na 1 až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu. Podľa § 278 ods. 3Tr. zákona, odňatím slobody na 3 až 8 rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu. Z uvedených ustanovení
vyplýva, že páchateľovi sa uloží tým prísnejší trest, čím väčšiu škodu spôsobí štátu nezaplatením dane,
t.j. čím viac zasiahne objekt trestného činu.

Z uvedených náhodne vybratých ustanovení osobitnej časti Trestného zákona vyplýva prvá a
najzákladnejšia zásada ukladania trestu a určovania jeho druhu a výmery, že totiž prvým v tomto smere
určujúcim hľadiskom nie sú len okolnosti uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona, ale je to práve
miera,akoukonaniepáchateľazasiahloobjekttrestnéhočinu.Uloženýtrestmusípretovždyzodpovedať
v prvom rade rozsahu, v akom páchateľ svojim konaním ohrozil alebo porušil objekt príslušnej skutkovej

podstaty trestného činu. Okolnosti uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona, predovšetkým v ods.
4 a 5, sú len doplňujúcimi okolnosťami, ku ktorým má súd prihliadať pri ukladaní trestu a určovaní jeho
druhu a výmery, slúžiacimi k modifikácii výmery a druhu uloženého trestu v prvom rade určených podľa
toho, ako konanie páchateľa zasiahlo objekt trestného činu, a prispôsobenia druhu a výmery trestu
okolnostiam spáchania trestného činu, pomerom páchateľa a pod.

Objektom trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je záujem štátu na riadnom
výkone uložených trestov odňatia slobody, v súdenom prípade teda záujem štátu na výkone trestu
odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. Pokiaľ následkom obžalovaným spáchaného trestného činu
bolo porušenie záujmu štátu na riadnom výkone trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, uloženie

trestu odňatia slobody v trvaní prokurátorom navrhovaných štyroch mesiacov v rámci trestnej sadzby 0
- 2 roky by bolo zjavne neprimerané a nezodpovedajúce miere, akou konanie obžalovaného zasiahlo
objekt trestného činu. Uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov by o 1/3 presiahol výmeruskôr uloženého trestu v trvaní troch mesiacov (ktorý je objektom obžalovaným spáchaného trestného
činu).

Vychádzajúc z uvedeného pomeru (zvýšenie o 1/3 výmery nenastúpeného trestu) potom horná hranica
trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 v trvaní 2 roky by bola primeraným trestom za nenastúpenie výkonu
uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov (pri páchateľovi, ktorý by nenastúpil výkon
trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov za rovnakých okolností spáchania činu a pomerov ako
u obžalovaného v súdenej veci). Okolnosti spáchania činu a spoločenská nebezpečnosť a pomery

obžalovaného (ktorý pácha trestnú činnosť a to aj pomerne závažného charakteru opakovane a skôr
ukladané tresty v tomto smere nemali na osobu obžalovaného podstatnejší vplyv) nie sú ani zďaleka
výnimočné a je len otázkou času, kedy iný páchateľ za rovnakých okolností ako je tomu v prejednávanej
veci nenastúpi výkon uloženého trestu odňatia slobody napr. v trvaní 6 rokov. Takémuto páchateľovi
by však bolo podľa zákonnej sadzby možné uložiť len trest odňatia slobody do 2 rokov, hoci pri
zachovaní ekvivalencie uloženého trestu (pretože v rovnakej veci by mal byť uložený rovnako určený

trest) primeraným trestom by bol trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov (teda zvýšený o 1/3 výmery
nenastúpeného trestu); takémuto páchateľovi by teda ani nebolo možné uložiť v rámci zákonnej sadzby
primeraný trest.

Nenastúpenie výkonu trestu odňatia slobody nemá kvalifikovanú skutkovú podstatu (§ 348 ods. 2 sa

k ustanoveniu § 348 ods. 1 písm. a) ako kvalifikovaná podstata nevzťahuje), trestná sadzba podľa §
348 ods. 1 Tr. zákona v rozpätí 0 až 2 roky je preto určená pre nenastúpenie trestov odňatia slobody v
trvaní od 1 mesiaca až do 25 rokov (resp. doživotie), nenastúpenie každého takéhoto trestu je zároveň
možné potrestať len v rámci tejto zákonnej sadzby. Preto pri zohľadnení miery akou konanie páchateľa
zasiahlo objekt trestného činu, dolná hranica trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona je určená

pre potrestanie páchateľa, ktorý nenastúpi trest odňatia slobody kratšieho trvania (v trvaní niekoľko
mesiacov) a horná hranica tejto trestnej sadzby je určená pre páchateľa, ktorý nenastúpi trest odňatia
slobody dlhšieho trvania napr. až na 25 rokov (alebo doživotie).

Z uvedených dôvodov, keďže obžalovaný nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch

mesiacov, t.j. najmä pri zohľadnení miery akou obžalovaný zasiahol objekt trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, by uloženie trestu
odňatia slobody obžalovanému v prokurátorom navrhovanej výmere štyroch mesiacov bolo neprimerane
prísnym a vysokým trestom.

S ohľadom na osobu obžalovaného, ktorého možno považovať za recidivistu opakovane odsúdeného k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody a to aj za pomerne závažnú trestnú činnosť (napr. lúpež), za
primeraný druh trestu súd považoval uloženie trestu odňatia slobody, pretože uloženie alternatívneho
druhu trestu by s prihliadnutím k osobe obžalovaného nemalo dostatočne prevýchovný účinok.

Pri určovaní výmery uloženého trestu odňatia slobody súd vzal do úvahy najmä mieru v akej obžalovaný
zasiahol objekt trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, a ďalej okolnosti spáchania trestného činu, spoločenskú nebezpečnosť a rodinné
a osobné pomery obžalovaného, ktorý páchal trestnú činnosť opakovane, pričom skôr ukladané tresty
v tomto smere nemali na osobu obžalovaného podstatnejší prevýchovný vplyv. Súd taktiež prihliadal

na to, že obžalovaný sa dopúšťal opakovane rôznej priestupkovej činnosti, a napokon zohľadnil aj
zhodnýpomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolností.Taktosúd,zohľadniacuvedenéskutočnosti,uložil
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere jedeného mesiaca, teda na dolnej hranici zákonom
stanovenej sadzby od 0 do 2 rokov.

Takto určený trest súd považoval za primeraný aj vzhľadom k represívnej funkcii trestu, ktorej cieľom
nemá byť uloženie neprimerane tvrdého trestu, ktorým by trest odňatia slobody vo výmere štyroch
mesiacov za nenastúpenie trestu odňatia slobody vo výmere troch mesiacov určite bol. Aj trestná
represia musí mať svoje hranice, pretože účelom trestu nie je len potrestať páchateľa trestného činu,
ale hlavne ho prevychovať. Vzhľadom k spôsobu života obžalovaného je zrejmé, že ani nekonečne

dlhý výkon trestu odňatia slobody by neviedol k trvalej náprave obžalovaného. Už v minulosti pritom
obžalovaný za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona odsúdený bol, pričom za nenastúpenie trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka bol
obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov.V slovenskom trestnom práve pri ukladaní trestov neplatí zásada sčítacia, ale pri ukladaní trestu za viac
trestných činov (úhrnného alebo súhrnného trestu) súd uloží iba jeden trest podľa trestnej sadzby za čin

najprísnejšietrestný(§41a§42Trestnéhozákona).Týmskôr(arg.aminoreadmaius)nemôžeplatiťani
zásada znásobovacia, podľa ktorej by za nenastúpenie výkonu trestu odňatia slobody obžalovaný mal
byť potrestaný trestom odňatia slobody v rovnakej alebo vyššej výmere ako je výmera nenastúpeného
trestu odňatia slobody.

Ani sám štát nemá vo všetkých prípadoch rovnaký záujem na výkone všetkých druhov trestu, čo vyplýva
napr. z ustanovenia § 492 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, podľa ktorého súd medzinárodný zatýkací
rozkaz nevydá, ak trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je kratší ako štyri
mesiace. Skutková podstata prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona však už nerozlišuje medzi nenastúpením trestu odňatia slobody nepatrnej dĺžky (1
deň - štyri mesiace) a nenastúpením trestu odňatia slobody dlhšieho trvania. S ohľadom na viazanosť

súdu zákonom a formuláciu skutkovej podstaty prečinu podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
formálne postihujúceho nenastúpenie trestu odňatia slobody v akejkoľvek dĺžke (t.j. aj len niekoľko dní)
zrejme nemožno na takéto prípady aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona o nepatrnej
závažnosti skutku. Vzniká však takto právna nerovnosť medzi obžalovaným, ktorý nenastúpi výkon
trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov zdržiavajúc sa v cudzine (ktorý podľa § 492 Trestného

poriadku nebude na účely výkonu trestu zatknutý a teda ani nebude odsúdený za prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia, ktorého znaky skutkovej podstaty naplnil) a obžalovaným, ktorý nenastúpi výkon
toho istého trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov zdržiavajúc sa na území Slovenskej republiky
(ktorý je na účely výkonu trestu odňatia slobody zadržaný, trest vykoná a okrem toho je ešte aj odsúdený
za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia k ďalšiemu trestu). Zabezpečenie vnútorného súladu

právneho poriadku (§ 492 Trestného poriadku a § 348 Trestného zákona) je vecou zákonodarcu, nie
súdu. Pokiaľ však obžalovaný nenastúpením výkonu trestu odňatia slobody vo výmere troch mesiacov
naplnil formálne znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a) Trestného zákona iba v menšej miere, potom táto nízka miera v akej obžalovaný
svojim konaním znaky tejto skutkovej podstaty naplnil, musí byť súdom zohľadnená pri ukladaní trestu

a určovaní jeho výmery tak, že obžalovanému nebude uložený neprimerane prísny a vysoký trest.

Z dôvodov zhora uvedených preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní jedného
mesiaca považujúc takto určený druh a výšku trestu za primerané a dostačujúce.

Pre výkon trestu súd obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v dobe posledných desiatich rokov
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré

boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.