Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201793
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114201793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej,
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Secapital S.á.r.L., so
sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, zapísaného
v obchodnom registri, oddiel B, vložka 108305, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: S. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX T. L. C., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie
sumy 3.744,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
7C/29/2014-60 zo dňa 29. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C/29/2014-60 zo dňa 29. februára 2016 vo výroku o povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.504,58 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 12.09.2013
do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku mení tak, že žalobu zamieta.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C/29/2014-60 zo dňa 29. februára
2016 nedotknutý.

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej (označenej ako odporkyňa) podľa ustanovení

zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovení §
3 a 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť žalobcovi (označenému ako navrhovateľ)
sumu 1.504,58 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 12.09.2013 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu (návrh) zamietol. Rozhodnutie o trovách
konania si vyhradil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. na samostatné uznesenie, ktoré bude vydané do 30 dní
po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pri

uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z
obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov.
Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá nekonala v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu
súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 08.08.2005 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v
zmysle ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úverový limit vo výške 30.000,- Sk.3. Okresný súd po preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že jej obsahom je len schválenie úverového rámca
a štandardnej mesačnej splátky. Z výpisu z kartového účtu, ako aj z vyjadrenia žalobcu však vyplýva, že
žalobca účtoval protistrane aj úroky a poplatky. Neurčenie úrokov a poplatkov v spotrebiteľskej zmluve

má v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. za následok, že žalobca
takéto úroky a poplatky nemôže od spotrebiteľa požadovať. I keby poplatok a úrok boli uvedené v
cenníku, tak ako uvádzal žalobca, táto skutočnosť nebola preukázaná a naviac jednostranné stanovenie
poplatkov v cenníku (zo zmluvy ani nevyplýva, že by bola žalovaná s ním oboznámená) pri
spotrebiteľských úveroch by následok uvedený v § 4 ods. 5 zákona 258/2001 Z. z. nevylúčilo. Je vysoko

pravdepodobné, že spotrebitelia pri uzatváraní zmluvy podrobne neskúmajú obchodné
podmienky a sadzobníky, a preto zákon ako podmienku pre uplatnenie týchto nárokov vyžaduje, aby
boli uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a tým umožnili spotrebiteľovi získať informáciu
o týchto nákladoch spojených s úverom. Určením len výšky úverového rámca a mesačnej splátky vo
formulári úverovej zmluvy veriteľ navodzuje dojem, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc
zo skutočnosti, že žalovaná z úveru čerpala sumu 4.518,51 Eur, pričom uhradila sumu 3.013,93 Eur,

mal súd za to, že poskytnuté peňažné prostriedky titulom úveru veriteľovi čiastočne uhradila a zostatok
nesplateného úveru tak predstavuje sumu 1.504,58 Eur, v ktorej časti súd považoval žalobný návrh za
skutkovo a právne dôvodný a vo zvyšku ho ako nedôvodný zamietol.
4. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovanej úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 3.744,56 Eur od 12.09.2013 do zaplatenia. Nakoľko v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere

nebola dohodnutá splatnosť úveru, súd vychádzal z toho, že žalovaná bola povinná úver vrátiť na
základe výzvy veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Za takúto výzvu považoval
okresný súd výzvu pred podaním žaloby z 11.09.2013. Žalovaná tým, že nesplnila svoj dlh na základe
výzvy žalobcu, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto priznal žalobcovi úrok
z omeškania odo dňa 12.09.2013. Výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s § 3 ods. 1

nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
5. Pokiaľ sa týka námietky premlčania vznesenej žalovanou proti nároku uplatnenému žalobou, súd
prvej inštancie sa nestotožnil s tým, že premlčacia doba začala plynúť od dátumu poslednej transakcie
na úverovom účte. Medzi účastníkmi zmluvy nebola dohodnutá splatnosť úveru, preto bola žalovaná
povinná dlh splatiť na základe výzvy žalobcu zo dňa 11.09.2013. Žalobný návrh bol podaný na súd

20.01.2014, teda pred uplynutím trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie.
7. Uviedla, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby, keďže postúpenie

pohľadávky z pôvodného veriteľa (banky) je neplatné z dôvodu porušenia ustanovenia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V zmysle uvedenej regulácie pohľadávka, ktorá sa postupuje, musí
byť zo záväzku, s ktorým dlžník (klient banky) je v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to čo i
len v časti záväzku i napriek písomnej výzve. Z uvedeného vyplýva, že splatná pohľadávka a písomná
výzva, po tom, čo klient bol dlhšie ako 90 dní v omeškaní, sú obligatórnymi náležitosťami pre platné

postúpenie pohľadávky bankou. Tieto podmienky musia byť splnené v čase postúpenia. V posudzovanej
veci nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ vyzval pred postúpením žalovanú na splnenie dlhu a
že by postúpená pohľadávka pozostávala zo splatných splátok dlhu. Okresný súd mal z uvedeného
dôvodu zamietnuť žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaná tiež poukázala
na vznesenú námietku premlčania, ktorú mal súd akceptovať, keďže k poslednej debetnej transakcii

došlo dňa 28.01.2006 a žaloba bola podaná na súde až 20.01.2014.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.
9. Stotožnil sa s právnymnázorom okresného súdu, v zmysle ktorého keďže nebola dohodnutá splatnosť

úveru,žalovanábolapovinnáuhradiťdlžnúsumunazákladevýzvyžalobcuzodňa11.09.2013.Vzmysle
§ 563 Občianskeho zákonníka tak začala premlčacia doba plynúť 12.09.2013, kedy žalobca mohol
prvýkrát uplatniť právo na vrátenie dlžnej sumy. Trojročná premlčacia doba by uplynula 12.09.2016.
Žaloba bola podaná na súd 20.01.2014, teda ešte v rámci plynutia riadnej premlčacej doby. K aplikácii
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. uviedol, že argumentácia odvolateľky nie je v tejto

časti správna, keďže dané ustanovenie nie je podmienkou aktívnej legitimácie žalobcu, ale jeho účelom
bola úprava výnimiek z bankového tajomstva, na podporu čoho poukázal na publikovaný názor JUDr.
Kristiána Csacha, PhD., LL.M.10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1 CSP toto rozhodnutie vo výroku o povinnosti žalovanej

plniť v zmysle § 388 CSP zmenil, nakoľko nebol splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani na
jeho zrušenie. Vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nenapadnutom odvolaním, zostal
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

11. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon

č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470
ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie i strán sporu ostali zachované
(§ 470 ods. 2 CSP). Z uvedeného dôvodu odvolací súd použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú
terminológiu - označenie „žalobcu“ a „žalovanej“ namiesto pojmov „navrhovateľ“, „odporkyňa“, ako sa
to uvádza v napadnutom rozsudku.

12. V posudzovanej veci vznikol na základe zmluvy („Žiadosť o poskytnutie pôžičkovej karty“) zo
dňa 08.08.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou VÚB, a.s. a žalovanou
právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, predmetom ktorého bolo poskytnutie finančných prostriedkov bez výslovného určenia
ich splatnosti.

13. V priebehu prvoinštančného konania vzniesla žalovaná proti nároku žalobcu uplatnenému žalobou
námietku premlčania, ktorú okresný súd neakceptoval, pretože počiatok jej plynutia stanovil na dátum
realizovanej výzvy veriteľa zo dňa 11.09.2013 smerujúcej k zaplateniu dlhu.

14. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je
dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho

zákonníka). Čas plnenia znamená splatnosť pohľadávky (dlhu, záväzku) a má význam zvlášť pre
omeškanie, pre beh premlčacej doby a pre žalovateľnosť. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 563
Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie,
aby dlžník plnil. Možnosť vyvolania splatnosti záväzku daná veriteľovi týmto všeobecným ustanovením,
prípadne špeciálnym ustanovením upravujúcim určitý právny vzťah (napr. z pôžičky, úveru) nesie so

sebou súčasne aj právo veriteľa vymáhať splnenie záväzku. O plnenie dlhu mohol veriteľ požiadať hneď,
ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby nastáva nasledujúci deň po každom jednotlivom
čerpaní finančných prostriedkov podľa zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť dlhu. Ak môže totiž
veriteľ vyvolať splatnosť záväzku, ide o jeho právo, ktoré sa premlčuje, a preto ho nemožno považovať
za časovo neobmedzené, ako to zrejme posúdil žalobca (i okresný súd) a počítať premlčaciu dobu až

od realizácie výzvy veriteľa. Ak však bolo dohodnuté, že dlžník zaplatí, až bude chcieť alebo môcť, t.j.,
ak bol čas splnenia ponechaný na vôli dlžníka (§ 564 Občianskeho zákonníka), je veriteľ povinný prijať
plnenie, akonáhle mu je dlžníkom ponúknuté, nemôže však sám - a to ani tým, že by požiadal dlžníka o
splnenie dlhu - čas splnenia určiť; môže iba navrhnúť, aby ho určil súd. Ak sa tak nestane, nie je dlžník
povinný plniť a žalobný návrh požadujúci uloženie povinnosti na plnenie bez toho, aby mu predchádzalo

právoplatné rozhodnutie určujúce čas, kedy má dlžník splniť, nemôže byť pre predčasnosť úspešný
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 197/2009 zo dňa 25.03.2010).

16. V posudzovanej veci prenechal právny predchodca žalobcu žalovanej finančné prostriedky,
a to na základe zmluvy, ktorá nevymedzovala splatnosť jednotlivých finančných súm čerpaných

prostredníctvom pôžičkovej karty. Žalobca predložil spolu so žalobou prehľad jednotlivých transakcií
prostredníctvom tejto karty, z ktorého je zrejmé, že posledná debetná transakcia pripadá na 18.03.2010.
Právo veriteľa uplatniť svoje právo na súde začala plynúť od čerpania každej jednotlivej
sumy platobnou kartou. Ak teda žalovanej naposledy vznikol dlh dňa 18.03.2010, od nasledujúceho dňa
(19.03.2010) začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na splatenie

tejto pohľadávky a uplynula dňa 19.03.2013. Pre ostatné skôr čerpané financie treba vychádzať z času,
kedy boli tieto realizované a premlčacia doba vo vzťahu k nim samozrejme uplynula ešte pred dátumom
19.03.2013. Ak bola žaloba podaná na súd dňa 20.01.2014, veriteľ tak učinil zjavne po uplynutí trojročnej
premlčacej doby, z ktorého dôvodu nebolo možné jeho nároku priznať právnu ochranu. V tomto smerepovažoval odvolací súd za nesprávnu argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý odvodzoval
plynutie premlčacej doby od realizácie výzvy žalobcu dňa 11.09.2013. Prijatie takého názoru by
znamenalo fakticky neobmedzené plynutie času na uplatnenie práva na súde a bolo by viazané na vôľu

veriteľa, či tak učiní. Žiada sa zdôrazniť, že premlčaniu podliehajú všetky majetkové práva (s výnimkou
vlastníckeho práva), a preto aj právo vyplývajúce z § 563 Občianskeho zákonníka treba posudzovať ako
časovo obmedzené podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Pre úplnosť požadoval krajský súd z hľadiska presvedčivosti rozhodnutia poukázať aj na

potrebu použitia občiansko-právnej úpravy premlčania (ak by vznikli pochybnosti o povahe právneho
vzťahu strán sporu, v ktorom žalovaná jednoznačne vystupovala mimo rámca jej obchodnej či inej
podnikateľskej činnosti). V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva
je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok
Najvyššieho súdu SR vo veci 5 MCdo 20/09). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva
na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia

spotrebiteľa. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (01. 01. 2004) došlo k zásadnej
zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka
sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1, podľa ktorého „spotrebiteľovi sa ani inak
nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva, a nie občianskeho
práva na spotrebiteľský právny vzťah, vrátane premlčania, predstavuje takého zhoršenie

postavenia spotrebiteľa. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi
právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od
zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav
môže dlhodobo fungovať (od 01. 01. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na konštatovanie, že na
plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna

úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Odvolací súd preto odmietol
názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho
práva, ale obchodného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil v konaní premlčané právo,
bolo plne v súlade s právnou úpravou Občianskeho zákonníka zamietnuť jeho návrh. Uvedené závery

prijal Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, ktoré rozhodnutie bolo
napadnuté ústavnou sťažnosťou. Následne Ústavný súd v uznesení I. ÚS 402/2013-10 zo
dňa 19.06.2013 predmetnú sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť a uzavrel, že
„nezistil možnosť porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozsudkom krajského súdu“.

18. Keďže krajský súd akceptoval vznesenú námietku premlčania žalovanej, nepovažoval za
potrebné posudzovať ďalšie odvolacie námietky žalovanej smerujúce k potrebe použitia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na ich
náhradu v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)