Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/452/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210222
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814210222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr.BeátyČupkovejaJUDr.AlenyZáhumenskejvsporežalobcuG.,zastúpenéhoV.protižalovanejE.,
o zaplatenie 660 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 14. januára 2015, č.k. 18C/97/2014-37, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd svojím rozsudkom návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej zaplatenia 660
Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 29.01.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, zamietol.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 17.08.2009 zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníčke úver vo výške
500 Eur za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny a žalovaná sa ako dlžník zaviazala uhradiť žalobcovi

istinu vo výške 500 Eur a celkový poplatok za správu 345 Eur, t. j. 845 Eur v pravidelných mesačných
splátkach v počte 13 splátok po 65 Eur, RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola vo výške 37,93
%. Žalovaná zaplatila žalobcovi splátky spolu vo výške 185 Eur, následne si svoje povinnosti neplnila,
a preto žalobca vyhlásil dňa 28.01.2010 mimoriadnu splatnosť celého úveru a žalovaná bola vyzvaná
bezodkladne uhradiť dlžnú sumu, vrátane úroku z omeškania, odo dňa po zosplatnení celého dlhu, t.
j. od 29.01.2010 do zaplatenia. Odo dňa zosplatnenia dlhu začala plynúť žalobcovi premlčacia doba

tri roky na uplatnenie nároku voči žalovanej na súde. Žalobca si mohol svoj nárok uplatniť najneskôr
dňa 28.01.2013, žalobu na súd podal až dňa 09.06.2014, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. V
zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. súd na premlčanie musel prihliadnuť z úradnej povinnosti,
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, § 54 ods.
1, ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001
Z. z., § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal (zrejme žalovanej).

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací
dôvodpodľa§205ods.2písm.e)O.s.p.adôvodil,žedoterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesú
tuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§205a).Súhlasilsozáveromsúdu
prvého stupňa, že na právny vzťah strán sporu dopadá spotrebiteľské právo. Za nesporné považoval

tiež, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 28.01.2010, pričom zastával názor, že dňa 29.01.2010, t. j.
prvým dňom po zosplatnení záväzku začala plynúť premlčacia lehota v trvaní troch rokov.
Bol toho názoru, že dňa 17.03.2011 začala premlčacia lehota spočívať, keďže si uplatnil svoje právona Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave, zriadenom Rozhodcovskou spoločnosťou, a.s.,
ktorý vydal dňa 02.05.2012 rozhodcovský rozsudok, sp. zn. 0031/2011. Na základe tohto právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia podal návrh na začatie exekučného konania súdnemu exekútorovi, pričom

Okresný súd Prievidza dňa 12.03.2014 uznesením v konaní, sp. zn. 9Er/2696/2012 exekučné konanie
zastavil, a to po predchádzajúcom zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. Vyslovil názor, že počas časového intervalu od doručenia žaloby Medzinárodnému
rozhodcovskému súdu, t. j. dňa 17.03.2011 po deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného
súdu Prievidza, sp. zn. 9Er/2696/2012 o zastavení exekučného konania premlčacia lehota spočívala.

Splnil podmienky zakotvené v § 112 Občianskeho zákonníka, riadne v konaní pred rozhodcovským
súdom pokračoval, pričom v danej veci bol vydaný právoplatný rozsudok. Následne inicioval exekučné
konanie, teda boli splnené podmienky pre spočívanie premlčacej lehoty. Mal za to, že podanie žaloby
na Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave spĺňa definíciu pojmu „uplatnenie práva“ v zmysle §
112 Občianskeho zákonníka. Rovnaký názor o spočívaní premlčacej lehoty má Najvyšší súd Českej
republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 25Cdo/129/1999 a sp. zn. 26Cdo/582/2005. Mal za to, že nie

je potrebné uplatniť právo len na súde, ale možno ho uplatniť aj pred iným orgánom príslušným, ako
i nepríslušným, s ktorým názorom súhlasí i Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí,
sp. zn. III. ÚS 149/2010 zo dňa 02.10.2012. Premlčacia lehota začala plynúť dňom 29.01.2010 a
začala spočívať dňa 17.03.2011, spočívanie tejto konkrétnej premlčacej lehoty skončilo nadobudnutím
právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania, vedeného Okresným súdom Prievidza pod

sp. zn. 9Er/2696/2012 a dňom nasledujúcim začala opäť plynúť premlčacia lehota, a to až do podania
návrhu na vydanie platného rozkazu. Z týchto skutočností vyplýva, že jeho pohľadávka nie
je premlčaná a nie je možné na danú vec aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní.
Dôvodil, že súd prvej inštancie mal lustrovaním vo svojom archíve zistiť, že v danej veci prebiehalo
konanie o ten istý predmet, a preto premlčacia lehota spočívala.

3. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolaní žalobcu došlo k zmene právnej úpravy občianskeho
súdneho konania, keď dňa 01.10.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.). Odvolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,

ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. V danej veci sa žalobca proti žalovanej domáhal plnenia zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 17.08.2009. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol s poukazom na §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. z dôvodu uplynutia premlčacej 3-ročnej doby na uplatnenie nároku žalobcu
voči žalovanej, keď mal za to, že odo dňa nasledujúceho po zosplatnení celého dlhu, t. j. od 29.01.2010

plynula 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr 28.01.2013, a pokiaľ žalobca podal žalobu
na súd dňa 09.06.2014, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, bol jeho nárok premlčaný, a preto
bola jeho žaloba zamietnutá.

6. Nebolo sporné, že zmluva o úvere, uzavretá medzi stranami sporu, je spotrebiteľskou zmluvou,

a že na danú vec dopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vrátane ustanovení o premlčacej dobe. Odvolateľ nespochybnil,
že premlčacia doba začala plynúť dňa 29.01.2010, ako správne ustálil súd prvej inštancie, ale tvrdil,
že premlčacia doba začala spočívať dňa 17.03.2011 podaním žaloby na Medzinárodný
rozhodcovský súd v Bratislave, ktorý dňa 02.05.2012 vydal rozhodcovský rozsudok, sp. zn. 0031/2011,

na základe ktorého právoplatného vykonateľného rozhodnutia podal návrh na začatie exekučného
konania súdnemu exekútorovi, pričom Okresný súd Prievidza dňa 12.03.2014 uznesením, sp. zn.
9Er/2696/2012 exekučné konanie zastavil, a to po predchádzajúcom zamietnutí žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Mal za to, že v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka
premlčacia doba za uvedené obdobie od 17.03.2011 do právoplatného skončenia exekučného

konania, sp. zn. 9Er/2696/2012 pred Okresným súdom Prievidza spočívala a začala plynúť
až dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia. Z tohto dôvodu jeho nárok
premlčaný nie je. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) v spojení s § 205a ods. 1 písm. c)O.s.p. a tvrdil, že súd prvého stupňa mal lustrovaním vo svojom archíve zistiť, že v danej veci prebiehalo
konanie o ten istý predmet, a preto premlčacia lehota spočívala.

7. Podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).

8. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak po a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia súdu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

9. Zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba výnimočne a v obmedzenom
rozsahu. Účastník konania zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti,
ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v konaní pred súdom prvého stupňa. Takéto dôkazy a skutočnosti
nemôžeodvolacísúdvziaťdoúvahy.Naopak,dôkazyaskutočnosti,ktorémôžubyťodvolacímidôvodmi,

aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa viažu na konkrétne
vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa, najmä na to, že odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (§ 205a ods. 1 písm. c ) O.s.p.).

10. Z ust. § 120 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016, vyplýva, že súd je povinný okrem vecí

podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie (§ 115a), najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy, uplatnené neskôr,
sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Z ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p.

vyplýva, že súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej.

11. Odvolací súd preskúmaním danej veci zistil, že žalobca podal svoju žalobu na Okresný
súd Prievidza dňa 09.06.2014. Pojednávanie v danej veci bolo vytýčené na deň 14.01.2015 (žalobca

prevzalpredvolaniedňa11.12.2014)stým,žemubolodoručenéipoučenieúčastníkomkonania,vrátane
poučeniapodľa§120ods.4O.s.p.,zktoréhovyplýva,žeskutočnostiadôkazyúčastnícimusiapredložiť,
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy,
uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.

12. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní dňa 14.01.2015 ospravedlnil s odkazom na zásadu
hospodárnosti konania s cieľom nenavyšovať účasťou na pojednávaní trovy právneho zastúpenia a
súhlasil s tým, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie návrh žalobcu s
poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zamietol.

13. Strany sporu boli v danej veci bez akýchkoľvek pochybností v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
poučené, žalobca žiadne návrhy na vykonanie dôkazov alebo oboznámenie skutočností, ktoré uvádza
vo svojom odvolaní, neuviedol, podmienky pre uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2
písm. e) v spojení s § 205a ods. 1 písm. c) O.s.p. splnené neboli, a preto odvolací súd na odvolacie

námietky žalobcu neprihliadal.

14. Pokiaľ žalobca tvrdil, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie lustráciou vo svojom archíve zistiť,
že v danej veci prebiehalo konanie o ten istý predmet, a preto premlčacia doba spočívala, odvolací súd
sa s jeho právnym názorom nestotožňuje. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že je vylúčené, aby

súd lustroval, či niektorým z rozhodcovských súdov bolo vydané rozhodnutie rovnakých účastníkov,
rovnakého predmetu, za rovnakých skutkových okolností, nakoľko rozhodnutia rozhodcovských súdov
nie sú súčasťou súdnych archívov.15. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).