Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/124/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110010941
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4110010941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a prísediacich

Jordany Kenčevovej a Ľudmily Šimekovej v trestnej veci proti obžalovanému B. D. a spol. pre obzvlášť
závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b) Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1/ B. D., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom H., K. XXX/XX,

2/ P. C., nar. XX. XX. XXXX v H.R., trvale bytom H., N. č. XXX/XX,

3/ Z. M., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom H., S. č. XX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Nitra
od 22. 07. 2009,

4/ B. S., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom M. E., T. č. XXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Nitra
od 14. 04. 2009,

5/ A. S., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom M. E., T. č. XXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Nitra
od 14. 04. 2009,

6/ Z. H., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom H., C. XXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Nitra od
10.02.2010,

7/ C. C., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom C. - N. N., L. S. Ž. XXX/X,

sa uznávajú vinnými, že:

obžalovaní B. D., P. C., Z. M., B. S., A. S. B. Z. H. spoločne s S. K., nar.XX.XX.XXXX v H., trvale
bytom H., Č. č.XXX/XX a P. C., nar.XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., D. č.XXX/XX (voči ktorým je
vedené samostatné trestné stíhanie), ako členovia organizovanej skupiny páchateľov pôsobiacich na
území mesta Nitra a v jeho okolí, v období od presne nezisteného obdobia začiatku roku 2007 až

do leta roku 2008 spoločným vzájomne koordinovaným konaním spočívajúcim v presne dohodnutom
spôsobe deľby úloh a za účelom získania finančného profitu sa opakovane dopúšťali násilnej trestnej
činnosti spočívajúcej vo vynucovaní rôzneho najmä finančného plnenia uskutočneného pod hrozbou
násilia, kde konanie tejto skupiny páchateľov koordinoval a riadil obžalovaný B. D., ktorý stál na čele
tejto organizovanej skupiny, pričom v uvedenom období sa dopustili minimálne v troch prípadoch
nasledujúceho protiprávneho konania:
1/. obžalovaní B. D., P. C., Z. M., B. S., A. S. B. Z. H. spoločne s S. K.N., nar.XX.XX.XXXX v Nitre,

trvale bytom H., Č. č.XXX/XX a P. C., nar.XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., D. č.XXX/XX (voči ktorým
je vedené samostatné trestné stíhanie)dňa 06.11.2007 v čase okolo 21.30 h. po predchádzajúcej vzájomnej dohode a rozdelení úloh vylákali
z podniku OKO na ulici Fraňa Mojtu č. 6 v Nitre poškodeného Z. E., ktorého násilím prinútili nastúpiť
do pripraveného osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia nezisteného EČ, v ktorom už v

tom čase čakali P. C. s S. K. a po nastúpení obžalovaného Z. M. do vozidla s ním odišli za mesto Nitra,
kedy počas jazdy ho minimálne S. K. a obžalovaní Z. M. a P. C. fyzicky napádali a nútili ho, aby povedal,
kde sa nachádzajú veci pochádzajúce z krádeže, ktorej sa mal predtým dopustiť, následne po vystúpení
z vozidla na poľnej ceste pri Lukovom dvore a po príchode a za prítomnosti ďalších členov skupiny -
obžalovaných B. S., A. S., B. D., P. C. B. Z. H., ktorí sa tam dostavili na ďalších motorových vozidlách,

ktorými sprevádzali vozidlo s poškodeným Z. E. z dôvodu zabezpečenia nerušeného priebehu celej
akcie, ho začali znovu minimálne S. K.Á. a obžalovaní B. S., A. S., Z. M. B. P. C. fyzicky napádať, pričom
požadovali od neho vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 eura), v dôsledku
čoho Z. E. pod hrozbou ich konania a na ich nátlak a príkaz obžalovaného B. D. jednak telefonický
kontaktoval Z. Z., ktorého vylákal ešte v ten večer pred podnik OKO a jednak zo strachu z ich vyhrážok v
priebehu nasledujúceho mesiaca vyplatil členovi tejto organizovanej skupiny S. K. požadovanú finančnú

hotovosť, ktorú si následne medzi sebou rozdelili, čím svojím konaním spôsobili poškodenému Z. E.
rôzne drobné zranenia a súčasne mu spôsobili škodu vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 eura),

2/. obžalovaní B. D., P. C., Z. M., B. S., A. S. B. Z. H. spoločne s S. K., nar.XX.XX.XXXX v H., trvale
bytom H., Č. č.XXX/XX a P. C., nar.XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., D. č.XXX/XX (voči ktorým je

vedené samostatné trestné stíhanie)
dňa 06.11.2007 v čase po 22.00 h. potom ako sa poškodený Z. Z. na základe predchádzajúcej
telefonickej požiadavky Z. E. dostavil na svojom osobnom motorovom vozidle značky Škoda Felícia
EČ: H. XXX M., na miesto predstieraného stretnutia pred podnik OKO na ulici Fraňa Mojtu č. 6 v Nitre,
ho jeden z členov tejto organizovanej skupiny fyzicky napadol a prinútil ho nastúpiť do pristaveného

osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia nezisteného EČ, v ktorom už v tom čase sedeli
obžalovaníZ.M.B.P.C.K.S.K.aponastúpeníZ.Z. dovozidlasnímvzápätí odišlizamestoNitra,kedy
počas jazdy ho minimálne obžalovaný Z. M. K. S. K. fyzicky napádali a spoločne s ostatnými osobami
nachádzajúcimi sa vo vozidle ho nútili, aby im odovzdal veci, resp. finančné prostriedky pochádzajúce
z krádeže, ktorej sa mal predtým dopustiť s Z. E. a následne po vystúpení z vozidla na poľnej ceste

pri Lukovom dvore a po príchode a za prítomnosti ďalších členov skupiny - obžalovaných B. S., A.
S., B. D., Z. H. B. P. C., ktorí sa tam dostavili na ďalších motorových vozidlách, ktorými sprevádzali
vozidlo s poškodeným Z. Z. a Z. E. z dôvodu zabezpečenia nerušeného priebehu celej akcie, ho začali
obžalovaní fyzicky napádať a po tom ako v dôsledku týchto útokov spadol na zem, ho opakovane kopali
nohami a udierali päsťami do celého tela, a keď sa snažil z tohto miesta utiecť, tak ho obžalovaný Z. M.

spoločne s S. K. dobehli a znovu ho začali spolu s ďalšími prítomnými osobami okrem Z. E. opakovane
fyzicky napádať, pričom od neho neustále požadovali vyplatenie sumy vo výške 50.000,- Sk (1.659,69
eura) a následne poškodeného Z. Z. spoločne s Z. E. odviezli bližšie nestotožnení členovia tejto skupiny
na parkovisko pri hotel Zobor v Nitre, kde po príchode ostatných členov skupiny si bez súhlasu Z. Z.
ponechali jemu patriaceho vozidla Škoda Felícia, EČ: H.- XXX-M., ktoré nechal predtým odstavené

pred podnikom OKO s tým, že vozidlo mu vrátia až keď im vyplatí požadovanú finančnú hotovosť
vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 eura), čím svojím konaním spôsobili poškodenému Z. Z. zlomeninu
pravého jarmového oblúka, pohmoždenie hlavy s krvnou podliatinou v oblasti spánkovej vľavo, v oblasti
za ľavou ušnicou a v oblasti ľavej očnice, pohmoždenie pravej strany hrudníka, pohmoždenie brušnej
steny, zlomeninu dolného článku štvrtého prsta pravej ruky a pohmoždenie v oblasti krčnej chrbtice s

dobou liečenia v trvaní najmenej 3 týždne a súčasne škodu na odcudzenom vozidle vo výške 60.000,-
Sk (1.991,63 eur),

3/. obžalovaní Z. M., B. S. B. A. S. spoločne s S. K., nar.XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., Č. č.XXX/XX
(voči ktorému je vedené samostatné trestné stíhanie) ako aj ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami

v presne nezistenom čase, v mesiaci január roku 2007 vo večerných hodinách po predchádzajúcej
vzájomnej dohode na autobusovej stanici v meste Nitra, za použitia fyzického násilia donútili
poškodeného Z. D. nastúpiť do osobného motorového vozidla značky AUDI A8, čiernej farby a vzápätí s
vozidlom odišli za mesto Nitra, kedy počas jazdy ho fyzicky napádali a žiadali, aby im vyplatil už predtým
požadované finančné prostriedky vo výške 120.000,-Sk (3.983,27 eura) a po zastavení a vystúpení z

vozidla na poľnej ceste pred obcou Lužianky naďalej od neho požadovali vyplatenie sumy 120.000,-
Sk (3.983,27 eura), pričom na zvýraznenie svojich vyhrážok mu ukázali lopatu nachádzajúcu sa v
batožinovom priestore vozidla s tým, že následne dňa 07.03.2008 odovzdal Z. D., z dôvodu obavy z
ich vyhrážok K. Z. finančnú hotovosť vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eur), ktorý dal následne z tejtofinančnej hotovosti sumu vo výške 30.000,- Sk (1.030,01 eura) obžalovanému Z. M., ktorý ju následne
rozdelil medzi obžalovaných, čím svojim konaním spôsobili poškodenému Z. D. rôzne drobné zranenia
a škodu majetkovej povahy vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur),

4/. obžalovaní Z. M., B. S., A. S. B. C. C. v presne nezistenom čase v mesiaci marec roku 2008
po predchádzajúcej vzájomnej dohode v Nitre na Mostnej ulici v areáli priestorov bývalého podniku
„Ferenitka“ prišli za poškodeným Z. A., kde od neho pod hrozbou fyzického násilia požadovali vyplatenie
finančnej čiastky vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 eura) titulom pokuty z dôvodu, že ich skupine na čele

s B. D. mal prekaziť bližšie nešpecifikovaný obchod o objeme 500.000,- Sk (16.596,95 eur), pričom ako
zálohu za vyplatenie požadovanej sumy ho prinútili, aby im odovzdal osobné motorové vozidlo značky
Volkswagen Polo, EČ: H. XXX G., ktoré v tom čase používal, čím poškodenému Z. A. spôsobili škodu
vo výške najmenej 55.000,- Sk (1.825,67 eura).

5/. obžalovaní P. C., B. S., A. S. B. C. C. spoločne s S. K., nar.XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., Č.

č.XXX/XX (voči ktorému je vedené samostatné trestné stíhanie)
v presne nezistených dňoch v období od leta roku 2007 do začiatku roku 2008 po viacerých
predchádzajúcich telefonických vyhrážkach nútili násilím a hrozbou násilia poškodeného Q. Č., aby im
poskytol finančné plnenie za služby, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucovali a takéto služby
len predstierali, a ktoré mali spočívať v údajnom poskytovaní ochrany Q. Č., v dôsledku čoho Q. Č. zo

strachu z týchto vyhrážok v presne nezistenom dni koncom leta v roku 2007 v priestoroch posilňovne
Relax, na Rázusovej ulici v Nitre odovzdal obžalovanému B. S. za prítomnosti obžalovaných A. S. B. C.
C. finančnú hotovosť vo výške 25.000,- Sk (829,84 eura) a následne po vyplatení tejto sumy ho opätovne
kontaktovaliaznovuodnehožiadalivyplatenierovnakejčiastky,čovšakodmietol,vdôsledkučohohona
viacerých miestach v meste Nitra opakovane fyzicky napadli a to minimálne v nasledovných prípadoch:

- v bližšie nezistenom dni koncom leta v roku 2007 na križovatke, pri obchodnom centre Hypermarket
Tesco v meste Nitra, na Bratislavskej ceste ho fyzicky napadli obžalovaní A. S., C. C. B. B. S. tým
spôsobom, že po pristavení osobného motorového vozidla B. S., v ktorom sa viezol A. S., B. S. B. C. C.
vedľa osobného motorového vozidla Ford Eskort čierno-zelenej farby, v ktorom sa nachádzal poškodený
Q. Č., obžalovaní C. C. B. A. S. pristúpili k tomuto vozidlu, v ktorom v tom čase sedel poškodený a

po otvorení zadných dverí ho začal obžalovaný C. C. päsťami udierať do oblasti hlavy a tváre, pričom
od neho požadovali zaplatenie nešpecifikovanej finančnej čiastky, v dôsledku čoho mu spôsobili rôzne
zranenia nosa a tváre, ktoré si nevyžadovali liečenie,
- v presne nezistenom dni v septembri 2007 ho obžalovaný B. S. vylákal do herne Bugsys na Mostnej
ulici v meste Nitra, kde ho obžalovaní A. S. B. P. C. znovu fyzicky napadli tým spôsobom, že ho zhodili

na zem, kde ho bili päsťami a kopali do rôznych častí tela a následne obžalovaný B. S. úmyselne z
výskoku kolenom udrel Q. Č. do boku, pričom od neho požadovali zaplatenie nešpecifikovanej finančnej
čiastky, v dôsledku čoho poškodený Q. Č. utrpel viaceré zranenia v oblasti tváre a celého tela a veľkú
krvnú podliatinu na ľavom boku v oblasti rebier,
- v bližšie nezistenom dni v období od jesene do konca roku 2007 bezprostredne potom, ako si požičal

finančnúhotovosťvovýške23.000,-Sk(789,67eura)odZ.M.prostredníctvomZ.Š.prišlizanímdobaru
Fortuna Monika v obci Ivanka pri Nitre obžalovaní B. S., A. S. B. S. K. a násilím na toalete ho donútili, aby
im odovzdal celú finančnú hotovosť vo výške 23.000,- Sk (789,67 eura) a po jej prevzatí mu obžalovaný
B. S. na zvýraznenie svojich vyhrážok spálil pred uvedeným barom SIM kartu z jeho mobilného telefónu
a obžalovaný A. S. ho chytil dlaňou za hlavu a palcom mu zatlačil oko, pričom sa mu vyhrážal,

čím svojim konaním opakovane spôsobili poškodenému Q. Č. rôzne zranenia, ktoré si nevyžadovali
liečenie a práceneschopnosť a taktiež majetkovú ujmu spolu vo výške 48.000,- Sk (1.648,01 eura),

teda:

obžalovaný B. D.
v bode 1/ a 2/ obžaloby
sa zmocnil iného proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu a hrozbou spôsobenia ujmy na
zdraví alebo inej ujmy si od neho vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - s organizovanou skupinou a získal ním pre seba a pre iného väčší

prospech,

obžalovaný P. C.
v bode 1/ a 2/sa zmocnil iného proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu a hrozbou spôsobenia ujmy na
zdraví alebo inej ujmy si od neho vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - s organizovanou skupinou a získal ním pre seba a pre iného väčší

prospech,

v bode 5/
spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútil poskytnúť plnenie majetkovej povahy pre seba
za služby vlastné, ktoré mu za takého plnenie proti jeho vôli vnucoval a také služby predstieral,

obžalovaný Z. M.
v bode 1/, 2/ a 3/
sa zmocnil iného proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu a hrozbou spôsobenia ujmy na
zdraví alebo inej ujmy si od neho vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - s organizovanou skupinou a získal ním pre seba a pre iného väčší

prospech,

v bode 4/
spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a trpel,

obžalovaný B. S.
v bode 1/, 2/ a 3/
sa zmocnil iného proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu a hrozbou spôsobenia ujmy na
zdraví alebo inej ujmy si od neho vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy a spáchal taký čin

závažnejším spôsobom konania - s organizovanou skupinou a získal ním pre seba a pre iného väčší
prospech,

v bode 4/
spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a trpel,

obžalovaný A. S.
v bode 1/, 2/ a 3/
sa zmocnil iného proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu a hrozbou spôsobenia ujmy na
zdraví alebo inej ujmy si od neho vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - s organizovanou skupinou a získal ním pre seba a pre iného väčší

prospech,

v bode 4/
spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a trpel,

obžalovaný Z. H.

v bode 1/ a 2/
sa zmocnil iného proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu a hrozbou spôsobenia ujmy na
zdraví alebo inej ujmy si od neho vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - s organizovanou skupinou a získal ním pre seba a pre iného väčší
prospech,

obžalovaný C. C.

v bode 4/spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a trpel,

tým spáchali:

obžalovaný B. D.
v bode 1/ a 2/
pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/,
b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona,

obžalovaný P. C.
v bode 1/ a 2/
pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/,
b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona,

v bode 5/
zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný Z. M.

v bode 1/, 2/ a 3/
pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/,
b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona,

v bode 4/

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona,

obžalovaný B. S.
v bode 1/, 2/ a 3/

pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/,
b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona,

v bode 4/
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §

20 Trestného zákona,

v bode 5/
zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný A. S.
v bode 1/, 2/ a 3/
pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/,
b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona,

v bode 4/
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona,

v bode 5/
zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,obžalovaný Z. H.
v bode 1/ a 2/
pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/,

b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona,

obžalovaný C. C.
v bode 4/
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §

20 Trestného zákona,

v bode 5/
zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Za to im súd ukladá:

Obžalovanému B. D.:
Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)

rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

mediačnému úradníkovi, osobne sa hlásiť v lehote určenej probačným a mediačným úradníkom tomuto
úradníkovi a vopred mu oznamovať vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

Obžalovanému P. C.:
Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37

Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť)
rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému P. C. skorším
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 143/2009 zo dňa 26.04.2011 právoplatným v spojení s
Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 4To/35/2011 dňa 18.08.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona obžalovaný je povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia

Obžalovanému Z. M.:

Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť)
rokov a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému Z. M. skorším
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.5T 35/2006 zo dňa 02.03.2010 právoplatným v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn.2To 16/2010 dňa 12.05.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 (jedného) roka.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona obžalovaný je povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody oznamovať údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať probačnému a
mediačnému úradníkovi, osobne sa hlásiť v lehote určenej probačným a mediačným úradníkom tomuto
úradníkovi a vopred mu oznamovať vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

Obžalovanému B. S.:
Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť)

rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému B. S. skorším
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 117/2008 zo dňa 16.06.2009 právoplatným v spojení s
Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7To 46/2009 dňa 18.11.2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

mediačnému úradníkovi, osobne sa hlásiť v lehote určenej probačným a mediačným úradníkom tomuto
úradníkovi a vopred mu oznamovať vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

Obžalovanému A. S.:
Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37

Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona obžalovaný je povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody oznamovať údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať probačnému a
mediačnému úradníkovi, osobne sa hlásiť v lehote určenej probačným a mediačným úradníkom tomuto
úradníkovi a vopred mu oznamovať vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.Obžalovanému Z. H.:
Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného

zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť)
rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému Z. H. skorším
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 6T 143/2009 zo dňa 26.04.2011 právoplatným v spojení s
Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 4To/35/2011 dňa 18.08.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

mediačnému úradníkovi, osobne sa hlásiť v lehote určenej probačným a mediačným úradníkom tomuto
úradníkovi a vopred mu oznamovať vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

Obžalovanému C. C.:
Podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37

Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným a na
hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie vypočutím obžalovaných B. D., B. S., A. S.,
Z. H. a C. C., prečítaním zápisníc z výsluchov obžalovaného P. C. a Z. M. v zmysle ustanovenia §
258 odsek 4 Trestného poriadku, nakoľko títo využili svoje práva a k veci nevypovedali, vypočutím
poškodených Z. E., Z. Z., Z. A., Z. D. a Q. U., konfrontáciou medzi poškodeným Z. a obžalovaným D.,

obžalovaným C., obžalovaným H., konfrontáciou medzi poškodeným U. a obžalovaným C., vypočutím
svedkov S. K., Z. D., K. Z., konfrontáciou medzi svedkom Z. a obžalovaným M., vypočutím svedkov
S. A., K. U., konfrontáciou medzi svedkyňou U. a obžalovaným B. S. a A. S., vypočutím svedka
Z. Z. a jeho konfrontáciou s obžalovaným C., vypočutím svedkov K. H., A. R., P. C., konfrontáciou
svedka C. s obžalovaným D., C., M., B. S., A. S. a C., konfrontáciou poškodeného U. so svedkom

K., konfrontáciou poškodeného E. so svedkom K., konfrontáciou poškodeného E. a poškodeného Z.,
konfrontácioupoškodenéhoZ.sosvedkomK.,vypočutímsvedkovM.F.,Z.A.,Z.M.,A.A.,Z.U.,B.U.,Z.
M., Q. C., K. C., P. E., S.. Z. N., A.. Q. N., C. K., Q. E., Z. N., S. R., konfrontáciou svedka A. s obžalovaným
M., konfrontáciou poškodeného U. so svedkom A., konfrontáciou medzi poškodeným E. a svedkom C.,
konfrontáciou svedkov K. a C., konfrontáciou medzi svedkyňou E. a obžalovaným C., konfrontáciou

svedkov A. a Z., poškodeného Z. s C., konfrontáciou svedka A. s E., E. s Z., konfrontáciou svedka
K. a poškodeného A., svedka K. a A., K. a C., vypočutím znalkyne S.. T. C., prečítaním znaleckých
posudkov P.. Z., Z.. U. a Z.. Z., Z.. N. E., prečítaním listinných dôkazov, oboznámením ostatného obsahu
spisu ako i pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 229/2003, Okresného súdu Nové Zámky
sp.zn.2T 142/2004, Okresného súdu Nitra sp.zn.5T 35/2006, Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 117/2008,

Okresného súdu Nitra sp.zn.5T 221/2004, Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 143/2009, Okresného súdu
Nové Zámky sp.zn.3T 143/2008 a Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 213/2003.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.Obžalovaný B. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, skutky spáchali svedkovia K. a
C., ponúkali mu nejaké predmety pochádzajúce z trestnej činnosti, poškodených E. a Z. nepozná.
Prevádzkoval herne a autobazár, nepotreboval páchať trestnú činnosť, spoluobžalovaných okrem C.

a H. zamestnával, nikomu nekázal, aby páchal trestnú činnosť, všetkých spoluobžalovaných poznal.
Vlastnil firmu AH agency, bola na ňu jedna herňa, autobazár, sprostredkovával leasing, odoberal autá
po neplatičoch v spoločnosti Vesting Real, s čím mu pomáhali spoluobžalovaní. Svedkovia C. a K. boli
jeho kamaráti. V r. 2007 a 2008 vlastnil Mercedes S čiernej farby.

Obžalovaný P. C. využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedal. V prípravnom konaní pri
vzatí do väzby pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že je nevinný, spoluobžalovaných pozná,
bližšie sa k veci nevyjadroval, pred vyšetrovateľom nevypovedal.

Obžalovaný Z. M. využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní nevypovedal,
uviedol, že skutky nespáchal, poškodených nepozná a v čase spáchania skutkov sa nachádzal v

Portugalsku.

Obžalovaný B. S. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 1, 2, 3, 5 uviedol, že o nich nič nevie,
poškodených nepozná. Ku skutku pod bodom č.4 uviedol, že poškodeného A. pozná, tento mal záujem
o jeho vozidlo, umožnil mu ho používať tri mesiace s tým, že mal plniť leasingové splátky. V marci ho

poškodený kontaktoval, že nevie uhradiť splátku a preto mu vozidlo dobrovoľne vrátil. Žiadne peniaze
za vozidlo od neho neprevzal. A. platil leasingové splátky na jeho meno. B. D. poznal od jesene r. 2007,
občas ho stretol v posilňovni, nič pre neho nerobil. Ostatných spoluobžalovaných pozná z tréningov a
z fitnescentra, stretávali sa na diskotéke.

Obžalovaný A. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutky nespáchal, spoluobžalovaných pozná ako
bývalých športovcov, vídali sa na diskotékach, pre D. nevykonával zárobkovú činnosť. V r. 2007-2008
chodil do školy do Pezinka. Poškodených Z., E. a D. nepozná, poškodeného Z. A. z videnia, stretával ho
na diskotéke. Mal vedomosť o tom, že A. mal požičané vozidlo VW Polo od jeho brata. Nebol prítomný
pri tom keď A. vracal vozidlo jeho bratovi. Poškodeného U. pozná z videnia ako dílera a feťáka. Nežiadal

od poškodeného U. peniaze za jeho ochranu. Nemal s U. nejaký fyzický konflikt.

Obžalovaný Z. H. na hlavnom pojednávaní ku skutkom v bodoch 1. a 2. uviedol, že vydieračského únosu
sa nezúčastnil. Bol v ten večer v kasíne na Mostnej ulici vedľa Buksysu s C. a R., potom prišiel D., ktorý
si zobral C. bokom a potom D. s C. odišli. On odišiel domov. Asi dva dni na to sa dopočul, že sa niečo

také malo stať, keď sa rozprávali v Mexiku S., K., C. a C.. Rozprávali sa, že majú problémy s políciou, a
že to vymysleli C. a K.. Vie, že niekoho naložili do auta, zaviezli na Šúdol, kde dostal dotyčný bitku. Má
vedomosť o tom, že pri napadnutí E. a Z. bol prítomný aj D.. S obžalovanými sa stretal na diskotékach
alebo po cvičení, keď si išli sadnúť. Pre D. nevykonával žiadnu činnosť. Obžalovaný D. bol v predmetný
večer v kasíne na Mercedese čiernej farby a mal aj Mercedes ML striebornej farby. On sa v ten večer

zdržal v kasíne asi hodinu.

Obžalovaný C. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k A. sa nevie vyjadriť, čo sa týka skutku č.5
poškodeného U., túto osobu nikdy nevidel. Spoluobžalovaných B., A. S. a C. pozná z posilňovne. Nemali
spoločné aktivity.

Svedok - poškodený Z. E. na hlavnom pojednávaní ku skutkom pod č.1. a 2. uviedol, že si to už všetko
nepamätá. Nachádzal sa vo večerných hodinách v kasíne OKO, prišli tam nejakí chlapci zahalení v
kapucniach, dvoch poznal, vyvliekli ho von, naložili do auta, hľadali ešte Z., dali ho zavolať. Fyzicky ich
napádali, chceli nejaké zlato, dal im pokutu po 50.000,- Sk. On zaplatil, Z. nie. Potom ich zaviezli späť

pri hotel Zobor, nepamätal si ľudí, vyšetrovateľovi hovoril mená. Celý útok trval asi pol hodinu až hodinu.
Po fyzickom napadnutí Z. vzali auto. Obžalovaných pozná z videnia, vídali sa aj vo výkone väzby. Po
prečítaní jeho výpovedí z prípravného konania, kde vypovedal podrobne ku skutku a tento opísal tak
ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a označil tiež obžalovaných, sa k rozporom na hlavnom
pojednávaní vyjadril tak, že nemôže povedať, že skutok spravili obžalovaní, tie mená vtedy spomínala

vyšetrovateľka aj Z.. Škodu si neuplatnil.

Svedok - poškodený Z. Z. na hlavnom pojednávaní ku skutkom pod č.1. a 2. uviedol, že to bolo pred
pohostinstvom OKO, vylákali ho von, chytili Z. E., ten mu zavolal, aby sa dostavil pred OKO, násilímich naložili do auta, bolo ich tam asi sedem, odviezli ich na neznáme miesto, po ceste aj na mieste ich
bili a chceli peniaze od oboch po 50.000,-Sk. Boli tam prítomní obžalovaní C. a D., bol tam K., H., iné
mená si už nepamätal. V aute boli piati. Prišli ešte na dvoch ďalších autách. Vzali mu auto a kázali mu

priniesť peniaze. Fyzicky ho napádali všetci. Trvalo to asi pol hodinu až hodinu. Napádali aj E.. Vyložili
ich na parkovisku pri hoteli Zobor. D. mu kázal zavolať bratrancovi F., aby ten priniesol za neho peniaze.
Následne bol na pohotovosti. Vozidlo mu bolo vrátené asi po pol roku. D. ostatných koordinoval, po
výpovedi bol na konfrontácii s E., ktorý tiež udával tieto mená. Obžalovaných pred napadnutím z videnia
poznal. Po prečítaní výpovedí z prípravného konania, kde skutky opísal ako sú uvedené v skutkovej

vete a kde označil obžalovaných uviedol, že boli tam tri autá, H. tam prišiel na Mercedese alebo na inom
aute, no bol tam, H. sa nachádzal aj za hotelom Zobor, aj on ho bil ako ostatní.

Svedok - poškodený Z. D. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod č.3 uviedol, že si v r. 2006 od K. Z.
požičal 30.000,- Sk, s tým, že mu ich vráti, keď bude mať. Ťahalo sa to asi 1 rok a niečo a potom v zime
r. 2007 ho telefonicky kontaktovala osoba, ktorá sa predstavila menom B., pýtala sa, kedy bude mať

peniaze. Potom prišli za ním do práce pred Volkswagen 3 osoby na aute Audi A8, jeden z nich bol K.,
iné mená nevedel uviesť, hovorili mu, že má vrátiť 120.000,-Sk. Dostal od nich údery do tváre. Raz ako
vystúpil z autobusu na stanici, ho násilím naložili do auta, zaviezli na poľnú cestu, dostal od nich údery
do tváre, ukázali mu k kufri lopatu, potom ho zaviezli späť na stanicu. Následne vyhral v kasíne 96.000,-
Sk a 80.000,- odovzdal Z.. Odvtedy s nimi nemá problém. Povedali mu, že ich poslal Z.. Neoznámil to

na polícii, lebo mal strach. Náhradu škody si neuplatnil. V prípravnom konaní skutok popísal presne ako
je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Svedok - poškodený Z. A. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod č.4 uviedol, že prišiel do Ferenitky
v Nitre, zavolal ho tam C. K., prišli tam Z. M., C. C., B. S. a A. S. na striebornej Fábii. M. si ho zobral

nabok a povedal mu, že prekazil kšefty R. D., a že ho nezbijú, lebo ho poznajú, ale že mu dávajú pokutu
50.000,-Sk a vzali mu auto ako zálohu. Obžalovaných poznal z diskoték. To vozidlo WV Polo kúpil od B.
S. v januári 2008, dal mu 55.000,-Sk a pokračoval v leasingu, platil splátky, no na neho sa to nenapísalo.
Keď mu vzali auto, bol s ním kamarát Z. A.. Mal na to aj kúpnu zmluvu spísanú pred notárom, zmluvu
nosil v aute celé tri mesiace aj s dokladmi, kým mu auto nevzali. Uplatnil si nárok na náhradu škody vo

výške 75.000,-Sk za kúpu auta a tri leasingové splátky.

Svedok - poškodený Q. U. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod bodom 5 uviedol, že presné obdobie
kedy bol kontaktovaný dotyčnými osobami si už nepamätá. Kontaktoval ho B. S. najskôr telefonicky, že
má splácať 25.000,-Sk mesačne za údajný predaj drog, čoho si nebol vedomý, nesúhlasil s tým. Potom

boli telefonáty častejšie a nakoniec ho B. S. osobne kontaktoval a oznámil mu, že by mal začať platiť.
Po tomto stretnutí, keďže poznal tieto osoby, požiadal A., aby mu požičala 15.000,- Sk, 5.000 Sk si
požičal od matky a 5.000,- Sk mal a priniesol ich do posilňovne Relax, kde bol prítomný B. a A. S. a C.
C., ktorým odovzdal peniaze v obálke. Na stretnutie ho priviezla A.. Po mesiaci ho znovu kontaktovali.
V tom čase bol nezamestnaný tesne po maturite, nebol ochotný platiť a potom prišlo k trom fyzickým

útokom, ktoré popísal zhodne ako sú uvedené v skutkovej vete a ako páchateľov označil obžalovaných
tam uvedených. Pri jednom útoku bol aj jeho kamarát C.. Pri ďalšom bol Z., E., A. a pri poslednom N.,
M., C.. Uplatnil si v konaní škodu vo výške 48.000,-Sk.

Svedok P. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaní pôsobili v Nitre a okolí a stretávali sa

ako partia. Žili z podnikov a z rôznej trestnej činnosti, ktorá je uvedená v obžalobe. Tieto osoby boli
organizované, B. D. bol šéf a ostatní boli pod ním. Do tej partii patri Z. M., P. C., S. K., Z. K., A. a B. S.,
S. R. a C. C.. Skupina fungovala tak, že všetci robili na príkaz B. D., robili po diskotékach vyhadzovačov,
a keď bol nejaký problém, tak ich volali. On behával s nimi. V takomto zložení fungovali asi 2-3 roky.
Z tejto činnosti mali príjem, ako aj z podnikov za ochranu objektov, čo boli príjmy pravidelné a plus to,

čo sa spravilo z pokút, pár krát bol pri tom, ako si peniaze delili. Obžalovaný H. bol členom skupiny
iba okrajovo, všetci ostatní poslúchali D. a H. iba občas dostával príjem, ostatní obžalovaní dostávali
pravidelný príjem. Napríklad v prípade E. a Z. bolo povedané, že vykradli zlatníctvo a za to museli
zaplatiť pokutu, ďalej keď niekto predával drogy, tak musel odvádzať peniaze za to, že predával drogy,
B. D. mal vymáhačskú agentúru a vymáhali peniaze vydieraním. Keď im niekto povedal, že mu je niekto

dlžný peniaze, nemuselo to byť ani na základe papieru, tak to od neho vymohli. Zákazky určoval D., on
organizoval kto kam pôjde. D. aj vyplácal členov a on určoval kto aký podiel z čoho dostane. Svedok
z toho nemal príjem. Ku skutku pod bodom č. 1. a 2. podrobne vypovedal viacmenej zhodne ako je
uvedené v skutkovej vete rozsudku, povedal, že tam boli S., C., K., D. a M., D. tam prišiel neskôr. Ibana obžalovaného H. uviedol, že ho tam nevidel, no niekto s S. povedal, že D. prišiel s H.. Ku skutku pod
č. 3 uviedol, že pri skutku s D. nebol, povedal mu o tom K., že D. bol dlžný peniaze, tieto potom vyhral
v kasíne a boli mu niekde zobraté, tiež bol niekde ako E. zobratý. Ku skutku pod č. 4 uviedol, že vie, že

A. kúpil od B. auto a potom mu ho zobrali, lebo vraj prekazil nejaký obchod. Vzali mu ho C. a S. a bol
tam ešte K., ktorý robil strážnika vo U., bol pri tom, keď prišli za A. do Ferenitky. Nebol si istý, či sa tohto
skutku zúčastnil aj M.. Ku skutku pod č. 5 uviedol, že U. mal údajne predávať drogy a za to mal platiť,
párkrát peniaze priniesol S., dostal bitku od S. aj C., pri čom nebol, vie to od B. S., ktorý sa tým chválil.

Svedok S. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku č.5 uviedol, že bol s C. za U., keď sa to B. a A. S.
dozvedeli, povedali, že to vybavia. Vraj mal predávať drogy a mal platiť peniaze za ochranu. B. a A.
S. žiadali peniaze nátlakom, že keď ich nedonesie, dostane bitku. Dozvedel sa, že v Pekárni v Relaxe
odovzdal prvú čiastku, druhú mal odovzdať, preto išiel aj s M. a s B. a A. S. do Krškán. Ku skutku č. 3
uviedol, že Z. prišiel do kasína za M., že mu je D. dlžný peniaze, či sa to dá vybaviť, potom išli on, B.,
A. S. a M. vybaviť peniaze, čakali poškodeného pred Volkswagenom, nastúpil do autobusu, vystúpil pri

stanici, kde ho násilím naložili do auta a odviezli smerom k Hoferu, tam mu dal každý facku. D. neskôr
vyhral na automatoch 95.000,- Sk, čo zavolal M., ktorý to mal ísť od D. prevziať. D. mal dať 80.000,-Sk,
niečo bolo pre Z., niečo dostal M. a potom sa stretli pod hradom a rozdelili si peniaze on, M. a S.. Ku
skutku č.1. a 2. uviedol, že C. im povedal, že E. vykradol zlatníctvo a išli to riešiť. V kasíne OKO vystriehli
E., S. ho naložili do auta, on sedel vnútri v aute aj s M. a C., vyviezli ho na Lukov Dvor, aby povedal, kde

dal ukradnuté veci, dostal pár faciek. Potom povedal, že to bolo s Z., zavolal mu, Z. prišiel pred OKO, išli
späť, Z. dali do auta, znovu ich vyviezli preč, prišiel tam aj D., bol tam A., B. S., on, C. a M.. Z. sa pokúsil
ujsť, dostal bitku. Pýtali od každého po 50.000,- Sk, potom ich zaviezli za Mexiko a išli domov. O akcii
rozhodoval D., šéf skupiny. S. tam boli na Audine alebo na Mercedese, D. na Mercedese ML. E. volal o
týždeň a odovzdal mu peniaze, priniesol ich D.. Z. nedoniesol peniaze. Či sa skutkov zúčastnili C. a H.

nevedel potvrdiť. Zhodne ako v prípravnom konaní a ako svedok C. popísal fungovanie obžalovaných
ako organizovanej skupiny, na ktorej činnosti sa podieľal.

Svedok M. F. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 2 uviedol, že mu bratranec Z. volal večer po 22.00
hod., či nemá požičať peniaze, povedal, že nemá a na druhý deň okolo 11.00 hod. dopoludnia ho kvôli

tomu niekto kontaktoval, následne túto skutočnosť volal Z. a ten potom poslal kriminálku.

Svedkyňa K. H. - manželka obžalovaného Z. H. na hlavnom pojednávaní ku skutkom pod bodmi 1. a
2. uviedla, že si pamätá, že začiatkom novembra, medzi piatym až desiatym novembrom, r. 2007 bola
so švagrinou A. R. dohodnutá, že pôjdu večer na nákupy, čo sa neuskutočnilo, lebo sa s manželom

pohádala, vzal si auto, bol asi pol hodinu alebo hodinu preč a vrátil sa späť. Povedal, že sa pohádal s
C. v kasíne, odkiaľ C. odišiel aj s D.. Asi o dva dni na to jej povedal, že je rád, že sa s ním pohádal, lebo
že sa do niečoho namočili, ale kto a do čoho nevedela.

Svedkyňa A. R. - sestra obžalovaného Z. H. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod č.1. a 2. uviedla,

že v r. 2007 v novembri medzi štvrtým a šiestym, mala ísť večer na nákupy so švagrinou H., volali si,
no švagriná jej hovorila, že nemôže ísť, lebo H. odišiel z domu a pohádali sa. Potom volala asi o pol
alebo trištvrte hodinu, že sa už vrátil, no ona už mala odvoz zabezpečený. Následne jej H. povedala, že
je rada, že sa vtedy manžel skoro vrátil, lebo že sa mohol do niečoho namočiť.

SvedokS.R.nahlavnompojednávaníkuskutkupodbodmi1a2uviedol,žepodrobnesinatonepamätá,
prišiel do kasína na Mostnej ulici v Nitre, kde sa on aj D. pohádali s H. a išli domov, kedy to bolo si
nepamätal, asi v r. 2008, on tam prišiel s C., D. tam už bol.

Svedkyňa Z. D. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod č.3 uviedla, že sa o tom dozvedela, až keď

prišiel za ňou Z. pred Vianocami r.2007, dávala mu 3.000,-Sk, nevedela, že syn - poškodený Z. mal
požičaných viac. To sa dozvedela až keď prišiel z práce špinavý, zablatený a povedal, že ho niekto
čakal pred prácou. Po pár týždňoch prišiel opäť krvavý a povedal, že ho naložili do auta a zbili. Potom
prišiel Z. s jedným pánom a pýtal 120.000,-Sk.

Svedok K. Z. na hlavnom pojednávaní ku skutku č.3 uviedol, že Z. D. si od neho požičiaval peniaze po
dlhší čas, požičal si celkovo 50.000,-Sk a nebol schopný ich vrátiť. Stretol sa so K. a M., povedali, že to
dokážu vybaviť, že mu vybavia pôžičku, aby to mohol splatiť. Nakoniec poškodený vyhral na automate
a z toho mu to vrátil. Vie, že ho chlapci chytili a zbili. K. povedal, že sa dohodne s D. na provízii. Oslovilaj jeho matku, povedal jej, že mu D. dlží peniaze, ona vyplatila čiastku 1.000,- alebo 2.000,- Sk. Pani
D. navštívil aj s M.. Nakoniec mu D. vrátil celkovo 80.000,-Sk, nechal si z toho 50.000,- Sk, zavolal M.
a odovzdal mu zvyšných 30.000,-Sk.

Svedok Z. A. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod č.4 uviedol, že jedného dňa jemu a Z. A. zavolal
K., aby sa dostavili do areálu Ferenitky, prišli tam a potom sa dostavili B. S., A. S., C. C. a Z. M. na
Fábii. A. vzali bokom, rozprávali sa, kričali, on stál so K. ďalej, potom A. vzali čierne auto zn. VW Polo.
Nastúpili do neho a odišli. Auto bolo A., kúpil ho od B. S., chodil ho splácať do leasingovej spoločnosti

Westfinreal. Vozidlo A. vrátené nebolo. Obžalovaných poznal z videnia.

Svedok C. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku č.4 uviedol, že pozná A. a B., aj A.. Nespomenul si, že
by za ním do Ferenitky prišiel poškodený, keď tam boli obžalovaní. Nevolal poškodeného A., aby tam
prišiel a stretol sa s obžalovanými S. a M..

Svedkyňa Ing. Z. M. na hlavnom pojednávaní ku skutku č.4 uviedla, že v r. 2007 uzatvorila leasingovú
zmluvu s B. S.. Splátky chodil splácať B. S. osobne, vystavila mu príjmový doklad na jeho meno, lebo
on bol klientom. Zmluvu predčasne ukončil tým, že vozidlo celé vyplatil. Raz bol za neho zaplatiť splátku
jeho brat. Keby aj ktokoľvek zaplatil splátky, doklad by bol vystavený na B. S., lebo on bol klientom.
Mohlo sa stať, že v tejto veci bol za B. S. zaplatiť niekto iný.

Svedok Q. E. na hlavnom pojednávaní ku skutku č.4 uviedol, že A. išiel kupovať vozidlo VW Polo od
B. S., bol s ním u notára, no pri odovzdávaní peňazí nebol, bol tam prítomní B. a A. S.. Podrobnejšie
vypovedal ku skutku v prípravnom konaní.

Svedkyňa S. A. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod č.5 uviedla, že v auguste 2007 prišiel za ňou U. a
chcel, aby mu požičala 15.000,-Sk, dala mu 10.000,-Sk a zaviezla za starú pekáreň do posilňovne Relax,
tam ho vysadila a počkala. Zdržal sa asi pol hodinu. Spomínal, že peniaze sú pre S. a C.. Následne jej
spomínal, že 2x ho zbili, aj ho videla, bol celý od modrín, spomínal meno S. a C..

Svedok Q. C. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod č.5 uviedol, že bol s U. v MC Donalde, B. S. mu
volal, aby prišiel s U. na Mostnú ulicu, kde došlo k bitke. B. a A. S. zaútočili na U., zmlátili ho, tvrdili,
že im bol dlžný peniaze, čo U. poprel. S. to riešili bitkou, potom ho zaviezol domov. Bola tam aj tretia
osoba, ktotú nepoznal, aj tá ho bila, oslovovali ju Bejby. Počas napádania od neho požadovali peniaze,
bili ho aj na zemi,

kopali.Celýincidenttrvalasi20-30minút.Poškodenýmalviditeľnézranenia,modrinyazranenianatvári.

Svedkyňa K. U. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod č.5 uviedla, že poškodený U. mal pri sebe
hotovosť 20.000,-Sk a prišiel o ne. Bolo to v zime v Ivánke v bare Fortuna Monika, bola tam s kamarátmi
s C., N. a priateľom C.. U. si požičal asi 20.000,-Sk, tie peniaze mal v bielej obálke, stretol sa tam s B. a

A. S., ktorí mu peniaze vzali. Peniaze videla v obálke, videla ich v tom bare aj predtým v aute, keď tam
išli, šoféroval N. a v aute bola ona, C. a M., ktorý mu ich požičal v tom bare, tam sa mali stretnúť. U.
išiel s nimi na chlapské WC a keď išli von, U. peniaze nemal. Keď išiel zo záchoda povedal, že prišiel o
SIM kartu a peniaze. Oni sedeli pri bare. SIM kartu mu vraj A. a B. S. zlomili na záchode. V prípravnom
konaní vypovedala ku skutku podrobne zhodne ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku.

Svedok Z. M. ku skutku pod č.5 uviedol, že to bolo asi v novembri, prišiel za ním N., že si chce požičať
20.000,-Sk, v ten deň mu peniaze požičal, dal mu ich doma. N. mu povedal, aby išli do Ivánky pri Nitre
do baru. Bol tam aj so K. C.. N. išiel pre Q. U. a prišiel s ním do baru. Sedeli tam všetci štyria. Asi o
pol hodinu prišiel do baru A. S. s bratom, sadli si k inému stolu, prišiel k nim U., rozprávali sa a potom

videl, ako U. dával obálku A. S., potom sa postavili a išli preč. U. dostal peniaze od N., to povedal N.,
až následne sa dozvedel, že to boli tie jeho peniaze, ktoré N. odovzdal U. a U. odovzdal S.. V bare
Fortuna bol on, K. C., N. a U..

K. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod č.5 uviedla, že Z. si chcel požičať od M. peniaze pre U.. Išli

večer do baru s Z., K. a N., prišiel Q., potom prišli S.. Vraj zobrali U. peniaze. Videla obálku s peniazmi
a v nej peniaze, lebo ich N. vyťahoval z obálky, bolo tam asi 25.000,-Sk. S. pozná z videnia, prišli traja,
ale tretieho nepoznala. Oni boli vzadu v bare, tam sa rozprávali, nevidela odovzdávku peňazí od U. S..
Vie, že poškodenému spálili SIM kartu na záchode.K. Z. N. na hlavnom pojednávaní ku skutku č.5 uviedol, že vie o pôžičke medzi M. a U., bolo to asi 4
roky dozadu, pôžička bola uskutočnená v jednom bare v Ivánke, jednalo sa o sumu asi 15 alebo 20 tisíc

Sk a peniaze si požičal U. od M.. M. odovzdal peniaze U., tieto peniaze mu boli odobraté S.. Došiel tam
S. s ostatnými pánmi, U. chcel ísť z baru von, B. a A. S. s ešte jednou osobou ho zatiahli dnu a obálku
s peniazmi mu zobrali. Podrobnejšie vypovedal v prípravnom konaní. B. S. spálil U. SIM kartu.

Svedok Z. Z. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod bodom č.5 uviedol, že bolo to pri Hypermarkete

Tesco, zastavili na červenú, bol tam s U., C. pristúpil k autu z ľavého pruhu, kde vystúpil z auta, otvoril
zadné dvere a niekoľkokrát udrel U.. Tiekla mu krv a tým to skončilo. Naskočila zelená a išli preč. V aute
bola E., U., on a ešte nejaký U. kamarát. On bol vodič, auto bol jeho čierno-zelený Ford Eskort. Vedľa
nehosedelaE.,zanímU.aboltamešteU.kamarát.IšlidomestapoBratislavskejulici.C.C.poznalpred
skutkom. Ku skutku vypovedal aj v prípravnom konaní, uviedol, že na vozidle sa otvorili iba jedny dvere.

Svedkyňa P. E. na hlavnom pojednávaní ku skutku č.5 uviedla, že si to veľmi nepamätá, išla s kamarátmi
a Z. do Baumaxu, stalo sa to na križovatke pod Baumaxom, ale nie je si tým istá, tam sa stala bitka. Išlo
za nimi nejaké čierne alebo tmavé auto, boli tam 4 osoby, spoznala iba C.. C. sa pustil do bitky s U.. Keď
stáli na červenú na križovatke, C. vystúpil z auta a prišiel k ich autu a snažil sa vytiahnuť U. z auta. Trvalo
to chvíľu. Hovorila C., aby prestal. Z. šoféroval, ona sedela vedľa neho, za šoférom U. a vedľa nejaký

A.. C. bil poškodeného rukou, resp. päsťou do líca a na ústa, U. tiekla z úst krv, mal natrhnutú peru.

Svedok A. A. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod č.5 uviedol, že sa žiadnej udalosti ohľadne Q. U.
nezúčastnil. Je pravda, že sedel v aute s U. a ešte s nejakým dievčaťom, no počas toho k žiadnemu
napadnutiu nedošlo. Obžalovaného B. S. a A. S. pozná, sú susedia na jednej ulici, stretávajú sa v rámci

susedských vzťahov, obžalovaného C. C. a P. C. nepozná.

Svedok Z. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným U. - bratom sa stretol po incidentoch,
mal modriny, bol na tom psychicky zle, stalo sa to asi 3x, čo prišiel domov v horšom stave, raz prišiel
domov dobitý a mal na ľavom oku modriny, aj cez celý chrbát. Vie, že mu v Ivánke pri Nitre mal M.

požičať peniaze, prišiel domov s plačom, že to bola na neho búda, že mu tie peniaze zobrali S., bol
v šoku, nemal ani telefón a na to všetko mu zatlačili oko. Tiež keď bol s nejakými kamarátmi a Z. na
križovatke pred TESCOM v aute, stretli sa tam a dobili ho v aute, k autu mali pristúpiť z oboch strán a biť
ho, vraj tam boli S. a C. C.. Bolo to asi X roky dozadu, pred jeseňou až do zimy, potom to skončilo. Raz
ho priniesol domov Q. C.. Do miesta jeho bydliska prišli za poškodeným S. a C. C., bolo to po incidente

v aute. Priamym svedkom fyzického napadnutia nebol, bol svedkom vydierania a slovných urážok a
vyvyšovania sa S.. Brat im mal dať peniaze vraj za to, že bude môcť predávať drogy, ale toto on nerobil.

Svedkyňa Mgr. B. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou poškodeného U., v lete r. 2007 po
maturite poškodeného sa viac krát stalo, že prišiel domov zbitý, na ľavej strane rebier mal modré krvné

podliatiny, ťažko sa mu dýchalo, na ošetrení nebol, ďalej videla, že raz keď odišiel z domu, sa vrátil
po dvoch hodinách, mal rozbitý nos, pod okom mal krvné podliatiny. Vraj bol napadnutý a ubližovali
mu nejakí ľudia. Najprv sa nezdôveroval, potom spomínal mená S. a C. C., že sú to ľudia, ktorí od
neho vymáhajú peniaze, nejaké peniaze mu dávala. Asi v septembri alebo októbri 2007 povedal, že keď
nezaplatí, tak ho zbijú. Požičiaval si peniaze, musel platiť tomu, kto mu ohrozoval život, mohlo to byť

50.000,-Sk, požičala mu aj S. A..

Svedok PhDr. Z. N., príslušník ÚBOK PPZ Západ, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prejednávanej
veci vykonával vyšetrovanie od 01.11.2009, kedy mu bol spis pridelený. Na začiatku realizovala prípad
vyšetrovateľka N.. Výsluchy aj rekognície robil zákonným spôsobom. Pri výsluchoch bol prítomný

súčasne iba jeden svedok a výsluch bol robený tak, aby iný svedok nepočul predmetnú výpoveď. Pri
rekognícii bolo opoznávajúcej osobe predložených 20 fotoalbumov. Fotografie sú očíslované arabskými
číslami. Fotografie zabezpečuje kriminalistický technik z databázy. Nikdy poškodenému Z. pred úkonom
žiadne fotky neukazoval, počas rekognície mal možnosť sa k fotoalbumu vyjadriť, mal dostatočný
čas pozrieť si fotografie a pomenovať na koľko % si je istý, či tam osoba bola alebo nie, osoby vo

fotoalbumoch sú zaraďované tak, aby mali približne rovnakú fyziognómiu. Vylúčil, že by nejaká osoba
pred úkonom, a to či už bezprostredne pred ním alebo v akomkoľvek čase predtým, postupovala tak, že
by poškodeným najskôr povedala totožnosť osôb vo fotoalbumoch. Poškodený Z. nežiadal nahliadnuť
do vyšetrovacieho spisu, pokiaľ vypovedal, hovoril spontánne.Svedkyňa JUDr. Q. N., príslušníčka ÚBOK Západ, na hlavnom pojednávaní uviedla, že na vec aj na
výsluchypoškodenýchsispomína,nemohlosastať,žesipoškodenýmoholprečítaťvýpovedeostatných

svedkov prípadne poškodených pred jeho výsluchom, taktiež zabezpečila, že jednotliví svedkovia a
poškodení nemohli počuť výpoveď inej osoby, výsluchy sa realizovali so svedkami jednotlivo.

Znalkyňa PhDr. T. C. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na hlavnom
pojednávaní predniesla znalecký posudok č. 15/2009 zhodne s jeho písomným vyhotovením a uviedla,

že poškodený A. je emočne a sociálne nezrelá naivná osobnosť, ľahko ovplyvniteľná a manipulateľná,
intelektová úroveň je v pásme hlbokého podpriemeru, napriek tomu je schopný správne vnímať a
reprodukovať udalosti, jeho výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti a
je predpoklad, že popisovanú udalosť prežil. V prípade K. sa jedná o psychopaticky štrukturovanú
emočne a sociálne nezrelú osobnosť so sklonmi k agresívnemu správaniu, jeho intelektová úroveň
dosahujepopulačnýpriemer,jeschopnýsprávnevnímaťareprodukovaťudalosti,nojehoreprodukciesú

skreslené vplyvom fabulačných obsahov v myslení a agravačných tendencií, jeho výpovede postrádajú
znaky špecifickej vierohodnosti. Taktiež preniesla znalecký posudok č. 30/2009 zhodne s jeho písomným
vyhotovením, kde uviedla, že intelekt poškodeného U. je v pásme populačného priemeru, deteriorácia
intelektu je v pásme 12,5%, je emočne aj sociálne nezrelá osobnosť so zníženým sebavedomím, v
kontakte je vyhýbavý, ustráchaný, ľahko zraniteľný, je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti,

jeho výpovede nesú znaky všeobecnej aj špecifickej vierohodnosti.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca Doc. P.. Z. Z., CSc. z odboru elektrotechnika vyplynulo, že
zistilazadokumentovalvšetkydátauloženévpamätiachzaistenýchmobilnýchtelefónov,ktorépodrobne
v posudku rozpísal.

Z prečítaného znaleckého posudku znalcov MUDr. U. a MUDr. Z. z odboru zdravotníctva a farmácia,
odvetvie psychiatria, ktorí vyšetrili duševný stav obžalovaného C. C. vyplynulo, že tento nie je
postihnutý žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, zistili zmiešanú poruchu osobnosti, osobnosť
menej diferencovanú, emočne nestabilnú s disociálnymi charakteristikami, utrpel úraz hlavy v r.1998.

Jeho zmiešaná porucha osobnosti nie je duševnou poruchou, mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania a svoje konanie ovládať. Je schopný chápať zmysel trestného konania, neodporučili mu uložiť
liečbu.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca MUDr. N. E. z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie

traumatológia vyplynulo, že poškodený Z. utrpel zlomeninu pravého jarmového oblúka, pohmoženie
hlavy s krvnou podliatinou v oblasti spánkovej vľavo, v oblasti za ľavou ušnicou a v oblasti ľavej očnice,
pohmoždenie pravej strany hrudníka, pohmoždenie brušnej steny, zlomeninu dolného článku štvrtého
prsta pravej ruky a pohmoždenie v oblasti krčnej chrbtice s dobou liečenia týchto zranení v trvaní 3 - 4
týždne, pričom vo všetkých prípadoch sa jednalo o zranenia ľahké.

V konaní bolo okrem citovaných výsluchov vykonaných aj množstvo konfrontácií medzi jednotlivými
osobami, ktorých výpovede si odporovali, pričom konfrontáciami sa nepodarilo odstrániť rozpory. Všetky
konfrontované osoby aj počas konfrontácií zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach uvádzaných
počasichvýsluchov,svýnimkoukonfrontácieosobypoškodenéhoZ.,ktorýsícenazačiatkukonfrontácie

zotrval na svojej výpovedi, avšak po určitom množstve položených otázok niektoré skutočnosti zmenil.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrnne, nezávisle od toho, či tieto obstaral

súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a rozhodol tak, že uznal obžalovaných za
vinných nasledovne:
- obžalovaného B. D. za skutkov pod bodmi 1/ a 2/ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno i/ Trestného zákona a tomuto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov,

- obžalovaného P. C. za skutkov pod bodmi 1/ a 2/ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno i/ Trestného zákona a skutku pod bodom 5/ pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov,
- obžalovaného Z. M. zo skutkov v bodoch 1/, 2/ a 3/ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin

vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno i/ Trestného zákona a skutok pod bodom 4/ pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov,
- obžalovaného B. S. zo skutkov pod bodmi 1/, 2/ a 3/ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin

vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno i/ Trestného zákona a skutok pod bodom 4/ pre zločin vydierania podľa § 189
odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a skutok
pod bodom 5/ zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov,

- obžalovaného A. S. zo skutkov pod bodmi 1/, 2/ a 3/ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno i/ Trestného zákona a skutok pod bodom 4/ pre zločin vydierania podľa § 189
odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a skutok
pod bodom 5/ pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov,
-obžalovanéhoZ.H.zoskutokpodbodmi1/a2/prepokračovacíobzvlášťzávažnýzločinvydieračského
únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/
Trestného zákona, za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov,

- obžalovaného C. C. zo skutku pod bodom 4/ pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného
zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a skutku pod bodom 5/ pre
zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Na základe odvolania všetkých obžalovaných, bola vec predložená na rozhodnutie na Krajský súd
v Nitre, ktorý Uznesením sp.zn.1To 100/2011 zo dňa 29.02.2012 zrušil prvostupňové rozhodnutie v
celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju znova v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol a
prikázalsúduI.stupňa,abypredložilspisovýmateriálsvyjadreniamivšetkýchsudcovnajbližšiespoločne
nadriadenému súdu, ktorý je v danom prípade Najvyšší súd SR na rozhodnutie o návrhu obžalovaného

D. na odňatie veci podľa § 23 Trestného poriadku), ktorý tento podal bezprostredne pred vyhlásením
rozsudku a až následne, v prípade ak nedôjde k odňatiu veci, aby vyhlásil opäť meritórne rozhodnutie,
čo súd I. stupňa vykonal.
Okrem vyššie uvedeného v nadväznosti na vyššie uvedený pokyn Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom
uznesení, Okresný súd v Nitre opätovne predložil spis na Krajský súd v Nitre s návrhom obžalovaného

H. na odňatie a prikázanie veci inému príslušnému súdu v zmysle ustanovenia § 23 Trestného poriadku,
ktorý spis ďalej postúpil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, a keďže v oboch prípadoch bolo
Najvyšším súdom SR rozhodnuté tak, že vec Okresnému súdu Nitra neodníma, súd v zmysle pokynu
vyjadreného v uznesení Krajského súdu v Nitre bez vykonávania ďalšieho dokazovania, keďže z dôvodu
potreby doplnenia dokazovania nebola vec zrušená a vrátená na nové prejednanie, oproti pôvodne

vyhlásenému rozsudku, opätovne rovnako rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku z
nasledovných dôvodov.

Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť vo svetle vykonaného rozsiahleho dokazovania všetky
možné skutkové verzie, a to pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcej zásady

in dubio pro reo. Pri vlastnom hodnotení pomerne rozsiahleho dôkazného materiálu, ktorý mal súd k
dispozícii či už vo forme výpovedí obžalovaných, svedkov, poškodených, ich konfrontácií či listinných
dôkazov, sa súd zameral na podstatné body jednotlivých výpovedí, na vnútornú logiku a konzistentnosť
týchtovýpovedíazvlášťnaichsúladalebonesúladsobjektívnymidôkazmiazákladnoulogikoupriebehu
udalostí.

Súd po vykonanom dokazovaní prihliadajúc i na vysoký počet svedectiev, ktoré v rôznych čiastkových
aspektoch vyslovene podporovali verziu poškodených, prípadne svedčili proti verzii obžalovaným,
rešpektujúc vyššie uvedené zásady, i napriek obrane obžalovaných, mal za jednoznačne preukázané,
že skutky sa stali tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a že tieto spáchali obžalovaní vrozsahu ako sa im kladú za vinu, ktorí svojim konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkových podstát
trestných činov tam uvedených.

Konkrétne obžalovaní B. D. a Z. H. v bode 1. a 2. naplnili svojim konaním všetky znaky skutkovej
podstaty pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek
2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného
zákona, a to tak po objektívnej i subjektívnej stránke tohto obzvlášť závažného zločinu, keď sa zmocnili
iného proti jeho vôli a bránili mu užívať osobnú slobodu a hrozbou najmä spôsobenia mu ujmy na

zdraví si od neho vynucovali poskytnutie finančnej hotovosti, pričom sa skutku dopustili spolu so
spoluobžalovanými, s ktorými tvoril organizovanú skupinu a týmto získali pre seba a pre iného väčší
prospech.
Obžalovaný P. C. v bode 1. a 2. naplnil svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného zákona, a to tak po

objektívnej i subjektívnej stránke tohto obzvlášť závažného zločinu, keď sa zmocnil iného proti jeho vôli
a bránil mu užívať osobnú slobodu a hrozbou najmä spôsobenia mu ujmy na zdraví si od neho vynucoval
poskytnutie finančnej hotovosti, pričom sa skutku dopustil spolu so spoluobžalovanými, s ktorými tvoril
organizovanú skupinu a týmto získal pre seba a pre iného väčší prospech a súčasne
v bode 5. všetky znaky skutkovej podstaty zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného

zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, keď spoločným konaním iného násilím a
hrozbou násilia nútil poskytnúť plnenie majetkovej povahy pre seba za služby vlastné, ktoré mu za takéto
plnenie proti jeho vôli vnucoval a také služby predstieral.
Obžalovaný Z. M. v bode 1., 2. a 3. naplnil svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty
pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2

písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného
zákona, a to tak po objektívnej i subjektívnej stránke tohto obzvlášť závažného zločinu, keď sa zmocnil
iného proti jeho vôli a bránil mu užívať osobnú slobodu a hrozbou najmä spôsobenia mu ujmy na
zdraví si od neho vynucoval poskytnutie finančnej hotovosti, pričom sa skutku dopustil spolu so
spoluobžalovanými, s ktorými tvoril organizovanú skupinu a týmto získal pre seba a pre iného väčší

prospech a v bode 4. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, keď spoločným konaním iného
násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a trpel.
Obžalovaní B. S. a A. S. obaja v bode 1., 2. a 3. naplnili svojim konaním všetky znaky skutkovej
podstaty pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek

2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného
zákona, a to tak po objektívnej i subjektívnej stránke tohto obzvlášť závažného zločinu, keď sa zmocnili
iného proti jeho vôli a bránili mu užívať osobnú slobodu a hrozbou najmä spôsobenia mu ujmy na
zdraví si od neho vynucovali poskytnutie finančnej hotovosti, pričom sa skutku dopustili spolu so
spoluobžalovanými, s ktorými tvorili organizovanú skupinu a týmto získali pre seba a pre iného väčší

prospech a v bode 4. svojim konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa
§ 189 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, keď spoločným
konaním iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a trpel. Taktiež v skutku pod bodom 5.
svojim konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, keď spoločným konaním iného

násilím a hrozbou násilia nútili poskytnúť plnenie majetkovej povahy pre seba za služby vlastné, ktoré
mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucovali a také služby predstierali.
Obžalovaný C. C. naplnil svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty v bode 4. zločinu vydierania
podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, keď
spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a trpel a v skutku pod bodom

5. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 odsek
1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, keď spoločným konaním iného
násilím a hrozbou násilia nútil poskytnúť plnenie majetkovej povahy pre seba za služby vlastné, ktoré
mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucoval a také služby predstieral.

Čo sa týka skutkov uvedených v bode 1., 2. a 3., tieto súd posúdil ako čiastkové útoky pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného zákona, nakoľko tieto
vykazujú všetky znaky uvedené v ustanovení § 122 odsek 10 Trestného zákona, t.j. jedná sa o páchanietoho istého trestného činu tých istých páchateľov, pričom všetky čiastkové útoky spája objektívna
súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä
jednotiaci zámer páchateľov spáchať tento uvedený trestný čin, pričom vznesené obvinenie im bolo za

skoršie skutky až potom, ako bol dokonaný tretí skutok.

Súd čiastočne upravil skutky uvedené v obžalobe v zmysle vykonaného dokazovania, najmä čo sa
týka ustálenia presného obdobia pôsobenia obžalovaných v organizovanej skupine, ktorého začiatok
a koniec ohraničil časom v závislosti od vykonania konkrétnych skutkov, ktoré sa im kladú za vinu,

nakoľko nebolo preukázané, že by sa obdobného konania dopúšťali už od r.2004 ako bolo uvedené v
obžalobe. Následne došlo k úprave aj samotných skutkov v niektorých časových údajoch podľa výpovedí
poškodených a svedkov, prípadne boli tieto doplnené o niektoré detaily a v niektorých prípadoch bola
upravená výška spôsobenej škody.

Čo sa týka skutkov pod bodom č.1. a č.2, ktorého sa dopustili všetci obžalovaní s výnimkou

obžalovaného C. C., z takéhoto konania sú obžalovaní D., H., C., M., B. S. a A. S. v celom rozsahu
skutkov usvedčení, a to napriek skutočnosti, že sami spáchanie skutku popreli. Zo spáchania týchto
skutkov sú usvedčovaní jednak výpoveďou obžalovaného Z. H., ktorý usvedčoval spoluobžalovaných zo
spáchaniatýchtodvochskutkov,ktorémumalitotosamioznámiť,ikeďuvádzal,žeonsámsanapáchaní
skutku nepodieľal, ďalej výpoveďami poškodených E. a Z., ktorí v prípravnom konaní presne opísali

ako prebiehala trestná činnosť a podrobne popísali priebeh skutkov s minimálnymi rozdielmi, potvrdili,
že boli násilím naložení do motorového vozidla a odvezení za mesto Nitra, kde bolo voči nim použité
fyzické násilie za účelom vyplatenia finančnej hotovosti ako tzv. pokuty za to, že mali údajne vykradnúť
zlatníctvo, taktiež v prípravnom konaní obaja označili za páchateľov obžalovaných. Čo sa týka priebehu
skutku, tento v podstate zhodne až na niektoré nepresnosti podpísali aj na hlavnom pojednávaní, pričom

súd poukazuje na skutočnosť, že od spáchania skutkov uplynul dlhší čas, preto prípadne nezrovnalosti
sú logickým vyústením procesu zabúdania. Čo však súd považuje za účelové tvrdenie poškodeného
E., to je jeho vyjadrenie na adresu obžalovaných na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že nemôže
povedať, že skutky spáchali práve obžalovaní, že si to nepamätá, že ich dobre nevidel. Súd vyhodnotil
totojehovyjadreniezaúčelovézdôvodu,žeobžalovaných,označilužpredvyšetrovateľomvprípravnom

konaní, ktorých pred spáchaním skutku poznal, preto nie je ani pravdepodobné, že by si ich bol zamenil
s inými osobami, navyše ich poznal aj po mene, prípadne prezývke, keďže ich takto pred vyšetrovateľom
označil. Bolo evidentné, že na hlavnom pojednávaní „nechcel“ obžalovaných usvedčiť. Taktiež bol s
niektorými z nich v prípravnom konaní aj konfrontovaný. Tiež nebolo preukázané jeho tvrdenie, že
vypovedal rovnako ako vypovedal Z. a tak ako mu kázala vyšetrovateľka, čo bolo jednoznačne vyvrátené

výsluchmi vyšetrovateľov N. a N., ktorí jednotlivé úkony prípravného konania realizovali. Súd v tejto
súvislosti poukazuje i na skutočnosť, že poškodený E. sám priznal, že bol v kontakte s obžalovanými
v Ústave na výkon väzby, stretal sa tam s nimi a z vyjadrení, postoja a správania sa poškodeného E.,
bolo i na hlavnom pojednávaní evidentné, že má z obžalovaných strach. Čo sa týka poškodeného Z.,
tento okrem skutočnosti, že popísal priebeh skutku, ako jediný poškodený skutok ihneď oznámil, označil

i na hlavnom pojednávaní obžalovaného D., ktorého sám označil za hlavného „šéfa“ skupiny, nakoľko
on rozkazoval ostatným prítomným pri páchaní skutku, čo majú robiť, on mu prikázal odovzdať kľúče
od vozidla, telefonovať bratrancovi F., ktorý mal za neho priniesť peniaze. Označil tiež obžalovaného
C. a H. už v úvode svojej výpovede na hlavnom pojednávaní a na tomto zotrval i počas konfrontácií,
s výnimkou obžalovaného H., kde mu boli opakovane kladené otázky ku skutočnosti, či sa na mieste

spáchania skutku tento nachádzal, kde sa najskôr jednoznačne vyjadril slovami: „nemôžem povedať, že
tam obžalovaný H. nebol, keď tam bol“, a na záver konfrontácie už zmetenejšie vypovedal a spochybnil
jeho prítomnosť, pričom z vystupovania a výpovede poškodeného Z. na hlavnom pojednávaní ako i
priebehu výsluchu bolo zrejmé, že sa jedná o jednoduchšiu osobnosť, a že s postupujúcim množstvom
otázok pôsobil zmetene, avšak na začiatku konfrontácie sa vyjadril k účasti obžalovaného H. na

skutkoch jednoznačne. Taktiež sa tento poškodený Z. vyjadril k tomu, že všetci obžalovaní ho fyzicky
napádali po zavlečení na neznáme miesto a žiadali od neho vyplatenie tzv. pokuty vo výške 50.000,-
Sk. Poškodený E. a poškodený Z. zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania aj počas
konfrontácií už v prípravnom konaní. Výpoveď poškodeného Z. je v neposlednom rade podporená i
lekárskymi správami svedčiacimi o tom, aké zranenia utrpel, jeho okamžitou hospitalizáciou a tiež je jeho

výpoveď podporená znaleckým dokazovaním znalca MUDr. N. E. z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvietraumatológia,ktorýsavyjadrilkjednotlivýmzraneniampoškodenéhoZ.akspôsobuichvzniku,
ktorý korešponduje s výpoveďou poškodeného. Obaja poškodení sa už v prípravnom konaní vyjadrovalijednotlivo k obžalovaným kto čo robil, kedy prišiel na miesto činu, na akom vozidle, podľa čoho boli
popísané skutky tak ako je uvedené vo výroku.
V neposlednom rade, súd má za to, že vyššie uvedení obžalovaní sú z týchto skutkov usvedčovaní i

výpoveďami svedkov C. a K., ktorí boli v konaní vypočutí ako svedkovia z dôvodu, že im bolo dočasne
odložené vznesenie obvinenia za tieto skutky, ktoré mali spáchať spolu s obžalovanými, a ku ktorým sa
v tomto konaní priznali. Títo svedkovia popísali skutok v bode 1. a 2., resp. priebeh skutkov v hrubých
rysoch zhodne ako samotní poškodení, tohto sa ako priami aktéri zúčastnili, preto nie dôvod pochybovať
o pravdivosti ich tvrdení, okrem toho zhodne ako poškodení vypovedali pod prísahou a po poučení o

trestných následkoch v prípade krivej výpovede. Čo sa týka osôb podieľajúcich sa na tejto činnosti,
t.j. skutočnosti, kto sa mal skutkov dopustiť, odporujú si títo dvaja svedkovia vo vzťahu k samotným
poškodeným iba v tom, že neuvádzali ako páchateľa týchto dvoch skutkov obžalovaného H. a svedok
K. neuvádzal ani obžalovaného C., pričom obaja pripustili, že si na týchto proste z miesta spáchania
skutku nepamätajú, inak popísali priebeh skutku až na niektoré nepresnosti zhodne a tiež potvrdili
skutočnosť, že na tento skutok boli všetci vopred dohodnutí, že o priebehu skutkov rozhodoval ako ich

šéf obžalovaný D., ktorý po dokonaní skutkov zadal jednotlivým obžalovaným tiež pokyny na zahladenie
skutkov. Nepriamo sú obžalovaní usvedčovaní zo skutku pod bodom č.2 i výpoveďou svedka F..

Obranu obžalovaných, že sa skutkov nedopustili a tieto nespáchali, súd považuje za účelovú, ničím
nepreukázanúavyvrátenúvyššieuvedenýmidôkazmi.ČosatýkaobranyobžalovanéhoH.,žesaskutku

nemohol zúčastniť, nakoľko sa v kasíne OKO nachádzal iba pol hodinu a následne odišiel domov, za
ktorým účelom uviedol svedkov H., R. a R., súd poukazuje na skutočnosť, že svedok R., nebol pri
spáchaní skutku a z kasína taktiež odišiel, takže nemôže vedieť, kde sa obžalovaný H. v inkriminovanom
čase nachádzal, a pokiaľ ide o výpovede svedkýň H. a R., tieto sú v príbuzenskom pomere vo vzťahu
k tomuto obžalovanému a ich výpovede svedčia o snahe zabezpečiť alibi pre obžalovaného H.. Naproti

tomu v prípravnom konaní obaja poškodení E. aj Z. a poškodený Z. i na hlavnom pojednávaní usvedčili
obžalovaného H. z týchto dvoch skutkov, pričom práve na podklade trestného oznámenia poškodeného
Z. sa začalo vo veci konať, Súd posúdil výpovede vyššie uvedených dvoch svedkýň za účelové, keďže
poškodení E. a Z. ako priami svedkovia činu obžalovaného H. označili za jedného z páchateľov a nie je
dôvod im neveriť v tomto smere. Čo sa týka námietok obžalovaných, že svedkovia K. a C. vypovedajú

účelovo, aby tak zakryli svoju trestnú činnosť, resp. zmiernili svoju vinu, vyhli sa trestu, prípadne si
zabezpečili lepší trest, súd poukazuje na skutočnosť, že inštitút dočasného odloženia vznesenia
obvinenia výslovne pripúšťa § 205 Trestného poriadku a pokiaľ predmetní svedkovia splnili podmienky
na takýto postup, takéto rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o jeho aplikácii bolo zákonné
a podľa názoru súdu i správne. Takže je možné na takto vykonané výsluchy svedkov prihliadať a sú

dôležité i preto, že popisujú nielen konanie obžalovaných ale i svoju účasť a činnosť v skupine. Nie je
žiadny dôvod vyhodnocovať tieto výpovede ako nevierohodné a zavádzajúce.
Skutkové vety pod bodom č.1. a 2. boli súdom upravené na základe výpovedí poškodených E. a Z.,
svedkov C. a K., a to v niektorých detailoch spočívajúcich kto mal ísť v akých vozidlách, kto mal koho
fyzicky napádať, v akom čase sa skutky uskutočnili a v skutku č.2 boli podrobnejšie uvedené jednotlivé

zranenia poškodeného Z. v zmysle znaleckého posudku MUDr. N. E..
Okrem výpovedí poškodených a citovaných svedkov sú obžalovaní D., C., H., M., B. S. a A. S.
z vykonania týchto skutkov usvedčení aj vykonanými rekogníciami, konfrontáciami ako i listinnými
dôkazmi, a to napriek skutočnosti, že sami popierajú nielen ich účasť na nich, ale aj samotnú existenciu
skutkov.

Pokiaľ ide o skutok č.3 kladený za vinu obžalovaným Z. M., B. S. a A. S., súd má za to, že obžalovaní
sú z tohto skutku usvedčení najmä výpoveďou poškodeného D., ktorý sa podrobne ku skutku vyjadril a
vypovedal ako bol telefonicky a neskôr aj osobne kontaktovaný obžalovanými, ktorí ho slovne i fyzicky
nútili na vydanie sumy vo výške 120.000,-Sk z dôvodu, že nemal splatený dlh voči svedkovi Z., za týmto

účelom ho násilím naložili do osobného motorového vozidla, odviezli proti jeho vôli na odľahlé neznáme
miesto za mesto Nitra, a ktorý pod vplyvom tohto nátlaku, násilia a hrozby násilím vydal svedkovi
Z. peniaze potom ako tieto vyhral v kasíne. Rovnako sú obžalovaní usvedčovaní zo spáchania tohto
skutku výpoveďou svedka K., ktorý bol osobne prítomný pri páchaní skutku, na ktorom sa tiež aktívne
podieľal, a ktorého poškodený D. aj opoznal, a ktorý presne označil práve obžalovaného M., B. a A. S.

ako páchateľov tohto skutku; výpoveďou svedka Z., ktorý uviedol, že práve on požiadal obžalovaných
o vymoženie svojho dlhu a po jeho splatení časť prevzatej sumy odovzdal práve obžalovanému M.
ako odmenu za vymoženie dlhu, pričom na tejto výpovede zotrval aj počas konfrontácii na hlavnompojednávaní; výpoveďou svedkyne D. - matky poškodeného, ktorú navštívil svedok Z. v sprievode
obžalovaného M. za účelom splatenia dlhu poškodeného.
Z vyššie uvedených dôvodov, keďže obžalovaní boli zo skutku pod bodom č.3 usvedčení vyššie

uvedenými dôkazmi, súd posúdil ich obranu, že sa takéhoto skutku nedopustili, za účelovú a ničím
nepreukázanú, ba naopak za vyvrátenú.
V skutku súd upravil najmä výšku spôsobenej škody na sumu 30.000,-Sk, nakoľko sumu vo výške
50.000,-Sk poškodený reálne svedkovi Z. dlhoval, preto odovzdaním tejto sumy svedkovi Z. nemohlo
dôjsť k vzniku škody vo vzťahu k poškodenému D..

Pokiaľ ide o skutok pod č.4 kladený za vinu obžalovaným Z. M., B. S., A. S. a C. C., títo sú zo
spáchania skutku jednoznačne a bez pochybností usvedčení výpoveďou poškodeného A., ktorý tak
v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní podrobne ku skutku vypovedal, popísal priebeh
spáchania skutku ako si ho obžalovaní prostredníctvom svedka K. dali zavolať na miesto spáchania
skutku, kam sa následne dostavili, a kde mu po slovných hrozbách proti jeho vôli odňali jeho osobné

motorové vozidlo odôvodňujúc to tým, že mal vraj prekaziť nejaký obchod obžalovaného D.. Poškodený
na týchto vyjadreniach zotrval aj pri vykonávaných konfrontáciách na hlavnom pojednávaní a pri
konfrontáciách ako i výpovediach usvedčil práve obžalovaných zo spáchania predmetného skutku.
Výpoveď poškodeného A. je podporená i výpoveďou priameho svedka A., ktorý sa dostavil na miesto
činu spolu s poškodeným a bol priamym svedkov skutku ako i výpoveďou svedka C., ktorý sa rovnako

nachádzal na mieste činu.
Je pravdou, že svedok K. poprel, že by bol niekedy vylákal poškodeného na miesto činu, a že by bol
svedkom takéhoto incidentu medzi poškodeným a obžalovanými, súd však poukazuje na kamarátsky
vzťah medzi týmto svedkom a obžalovanými ako i na závery znaleckého dokazovania znalkyne z odboru
psychológia PhDr. T. C., podľa ktorej v prípade svedka K. sa jedná o nezrelú osobnosť so sklonmi k

agresívnemu správaniu, je síce schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti, no jeho reprodukcie
sú skreslené vplyvom fabulačných obsahov v myslení a agravačných tendencií, preto jeho výpovede
postrádajú znaky špecifickej vierohodnosti. Súd tu dáva do pozornosti že výpoveď tohto svedka sa
dostala do rozporu s ostatnými svedeckými výpoveďami a vôbec nevyznievala logicky, vyjadroval
sa vyhýbavo a nepresvedčivo. Naopak podľa znalkyne poškodený A. je schopný správne vnímať a

reprodukovať udalosti, jeho výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej ako i špecifickej vierohodnosti
a je predpoklad, že popisovanú udalosť naozaj prežil. Z týchto dôvodov vyhodnotil súd výpoveď svedka
K. za účelovú.
Obžalovaní sú zo spáchania tohto skutku usvedčovaní i listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
a to najmä evidenčnou kartou vozidla, úradným záznamom z centrálneho registra notárov vedeným

Notárskou komorou Slovenskej republiky preukazujúcim skutočnosť, že došlo k overeniu podpisu
obžalovaného B. S. a poškodeného A., čím je preukázaná pravdivosť tvrdenia poškodeného, že vozidlo
riadne zakúpil od obžalovaného B. S., zaplatil zaň kúpnu cenu vo výške 55.000,-Sk a podpísal i kúpnu
zmluvu u notára, o čom svedčí i výpoveď nepriameho svedka E., ktorý išiel s poškodeným A. k notárovi
za účelom spísania kúpnej zmluvy s obžalovaným B. S., kde sa podľa jeho slov mal nachádzať a mal

byť toho účastný aj obžalovaný A. S.. Ku skutku vypovedala i pracovníčka leasingovej spoločnosti
vlastniacej predmetné motorové vozidlo, p. M., z ktorej výsluchu vyplynulo, že bez ohľadu na to, aká
osoba by prišla vyplatiť leasingové splátky za predmetné vozidlo, doklady museli byť vždy vystavené na
obžalovaného B. S., nakoľko tento oficiálne neoznámil zmenu užívateľa tohto vozidla na poškodeného.
Obžalovaní sú nepriamo usvedčovaní zo spáchania predmetného skutku tiež listinnými dôkazmi -

zmluvou o WFRcredite, príjmovými pokladničnými dokladmi a výpismi z telekomunikačnej prevádzky.
Súd upravil predmetný skutok v zmysle vykonaného dokazovania, a to najmä v časti výšky spôsobenej
škody, ktorá bola upravená na sumu 55.000,-Sk pozostávajúcu z kúpnej ceny vozidla, za ktorú ju odkúpil
poškodený od obžalovaného B. S., nakoľko sa jednalo o vozidlo patriace leasingovej spoločnosti, preto
bez ohľadu na skutočnosť, že mu ho obžalovaní následne násilím odobrali, musel platiť mesačné splátky

leasingu za čas, kedy vozidlo reálne užíval a tieto nemôžu byť započítané ako škoda, ktorá mu vznikla
trestným činom.

Čo sa týka skutku uvedeného v bode 5., za ktorý boli uznaní vinní obžalovaní P. C., B. S., A. S. a C.
C., títo boli jednoznačne usvedčení dôkazmi vykonanými tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom

pojednávaní, a to najmä výpoveďou poškodeného Q. U., ktorý tak v prípadnom konaní ako i na hlavnom
pojednávaní podrobne popísal priebeh skutku vrátane detailného opísania všetkých troch fyzických
útokov na jeho osobu, popísal spôsob ako sa obžalovaní na neho nakontaktovali najskôr telefonicky a
neskôr i osobne, ako pod hrozbou násilia týmto vyplatil sumu 25.000,-Sk v posilňovni Relax v Nitre anásledne preto, že nechcel platiť, ho obžalovaní trikrát fyzicky napadli a požadovali od neho vyplatenie
finančnej hotovosti za údajnú ochranu jeho osoby z dôvodu, že vraj ako osoba predávajúca drogy v
Nitre a okolí, im musí za takúto činnosť platiť, pričom pri jednom fyzickom útoku mu vzali i finančnú

hotovosť 23.000,-Sk. Poškodený na týchto tvrdeniach zotrval i počas konfrontácii. Poškodený podrobne
a detailne popísal priebeh jednotlivých útokov, pri ktorých utrpel zranenia, a pri ktorých boli prítomní
priami svedkovia, ktorí následne vypovedali v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní a
tieto skutočnosti dosvedčili. Jedná sa o výpoveď svedkyne A., ktorá uviedla, že požičala poškodenému
finančnú hotovosť, aby mohol vyplatiť obžalovaných, zaviezla ho na miesto stretnutia s obžalovanými

pri posilňovňu Relax, na ktorom im tento odovzdal peniaze; výpoveďou matky poškodeného p. U., ktorá
taktiež potvrdila, že synovi dávala za týmto účelom peniaze a vyjadrila sa i so svedkom Z. U. k tomu, že
v inkriminovanom období sa poškodený bál opúšťať dom, že ho videli viackrát zbitého ako i následky
tohto fyzického napadnutia, taktiež potvrdili, že im poškodený následne popísal čo sa stalo vrátane osôb,
ktoré sa skutku dopustili. Ďalej výpoveď poškodeného potvrdili i svedkovia C., K. C., Z. M., Z. N., Z.
Z., P. E. a K. U., ktorí taktiež popísali, že boli priami svedkovia toho, ako bol poškodený kontaktovaní

obžalovanými na jednotlivých miestach uvedených vo výroku, kde bol fyzicky napadnutý a svedkovia M.,
U., C. a Šimúnek boli tiež na mieste činu, kde obžalovaní vzali poškodenému finančnú hotovosť, ktorú
si krátko predtým požičal. Všetci svedkovia vypovedali až na malé nezrovnalosti zhodne, ich výpovede
považuje súd za dôveryhodné a autentické. Jediný väčší rozpor bol medzi výpoveďou svedkyne E. s
poškodeným U. a so svedkom Z., nakoľko svedkyňa E. uviedla, že jedným z fyzických útokov zo strany

obžalovaného C. C. na poškodeného sa udial v motorovom vozidle, keď sa všetci nachádzali v Nitre
pred Baumaxom, pričom poškodený a svedok Z. uviedli, že miesto skutku bolo v Nitre na Bratislavskej
ulici pri Hypermarkete Tesco. Svedkyňa E. počas konfrontácie pripustila, že sa zmohla mýliť, mala za
to, že to bolo pred Baumaxom, s ohľadom na časový odstup od spáchania skutku pripustila i možný
omyl. Bez ohľadu na túto nezrovnalosť, všetci zhodne uviedli, že ku skutku došlo, že poškodený bol v

osobnom motorovom vozidle svedka Z. fyzicky napadnutý obžalovaným C. C., preto má súd za to, že aj
keby nebol odstránený tento rozpor, nič by to nemenilo na trestnej zodpovednosti a vine obžalovaných.
Naproti tomu, súd ustálil ako miesto spáchania skutku Nitru, Bratislavskú ulicu pri Hypermakete Tesco,
nakoľko tak vypovedal samotný poškodený ako i svedok Z., pričom súd má za to, že poškodený si to s
ohľadom na situáciu, následky a okolnosti dobre zapamätal. Je pravdou, že v konaní bol vypočutý tiež

svedok A. A., ktorý poprel, že by došlo k nejakému skutku v osobnom motorovom vozidle, kde by bol
poškodenýnapadnutýobžalovanýmC.C.,ažebybolpriniečomobdobnomprítomný,súdvšakpovažuje
túto výpoveď za účelovú s ohľadom na dobré kamarátske vzťahy medzi týmto svedkom a obžalovanými
a tiež z dôvodu, že je v rozpore so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi, pričom tento svedok bol s
ostatnými tam prítomnými osobami konfrontovaný a všetky konfrontované osoby zotrvali na skutočnosti,

že k incidentu voči poškodenému došlo. Súd tu taktiež poukazuje na závery znaleckého dokazovania
znalkyne PhDr. T. C. znalkyne z odboru psychológia, ktorá po vyšetrení poškodeného uviedla k osobe
poškodeného Q. U., že poškodený je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti, jeho výpovede
nesú znaky všeobecnej aj špecifickej vierohodnosti. Súd pritom poukazuje na to, že svedok C. rovnako
ako poškodený presne označil práve obžalovaných ako páchateľov, taktiež svedok M., svedkyne C. a U..

Z predmetného skutku sú obžalovaní P. C., A. S., B. S. a C. C. usvedčovaní i listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a to najmä znaleckým posudkom Doc. Ing. Z., Z., CSc., ako i výpismi z
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovanými.
Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenédôkazy,súdposúdilobranuobžalovaných,ktorípopieralispáchanie
skutku č.5 za ničím nepreukázanú a účelovú.

Čo sa týka konkrétneho znenia skutku pod bodom č.5, súd toto upravil oproti zneniu uvedeného v
obžalobe o spresnenie časových údajov spáchania jednotlivých fyzických útokov a to podľa výpovedí
jednak poškodeného, ďalej svedkyne U., A., U. a N., ktorí datovali začiatok skutku na leto 2007 a jeho
ukončenie v zimných mesiacoch roku 2008, a čo sa týka výšky škody, súd túto ponížil o sumu 2.000,-
Sk, nakoľko z výsluchu poškodeného U. vyplynulo, že obžalovaným raz odovzdal sumu 25.000,-Sk v

posilňovni Relax a raz po fyzickom útoku v bare Fortuna Monika v obci Ivánka pri Nitre v prítomnosti
svedkov N., M., U. a C. mu obžalovaní vzali finančnú hotovosť nie 25.000,-Sk, ale 23.000,-Sk, nakoľko
2.000,-Sk si z tejto hotovosti vzal svedok N. za to, že vybavil od svedka M. tieto peniaze ako pôžičku
pre poškodeného, teda obžalovaní následne násilím vzali poškodenému sumu vo výške 23.000,-Sk.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného C. C. znaleckým dokazovaním znalcov MUDr. U. a MUDr. Z. z odboru

zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorí vyšetrili jeho duševný stav bolo preukázané, že nie
je postihnutý žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, zistili zmiešanú poruchu osobnosti, emočne
nestabilnú s disociálnymi charakteristikami, ktorá však nie je duševnou poruchou, preto obžalovaný
mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať.Čo sa týka právnej kvalifikácie jednotlivých skutkov, s ohľadom na spôsob spáchania skutkov v bode 1.

a 2. má súd za to, že tieto boli v obžalobe správne právne kvalifikované ako trestný čin vydieračského
únosu podľa § 186 Trestného zákona a konaním obžalovaných B. D., P. C., Z. M., B. S., A. S. a Z. H.
bolo preukázané, že sa zmocnili poškodených proti ich vôli (t.j. obžalovaní vykonávali faktickú fyzickú
kontrolunačinnosťoupoškodených),neoprávneneimbrániliužívaťosobnúslobodu(hocinakrátkudobu
ich obmedzili v slobodnej voľbe pohybu) a hrozbou spôsobenia ujmy ako i priamym fyzickým násilím si

vynucovali poskytnutie finančného plnenia a s poukazom na výšku spôsobenej škody a ustanovenie §
125 Trestného zákona je správna i kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu podľa odseku
2 písmena a).
V prípade právnej kvalifikácie skutku č.3 má súd za to, že tento bol v obžalobe taktiež správne právne
kvalifikovaný ako trestný čin vydieračského únosu podľa § 186 Trestného zákona, keďže konaním
obžalovaných Z. M., B. S. a A. S. bolo preukázané, že títo sa zmocnili poškodeného D. proti jeho

vôli, bránili mu užívať osobnú slobodu a hrozbou spôsobenia ujmy ako i priamym fyzickým násilím si
vynucovali od neho poskytnutie finančného plnenia.

Konaním obžalovaných v skutkoch 1. až 3. bola jednoznačne odňatá poškodeným ich osobná sloboda
a sloboda rozhodovania človeka, došlo k násilnému zmocneniu sa poškodených proti ich vôli, k ich

uneseniu na im vopred neznáme miesto a zároveň k hrozbám násilím ako i priamemu fyzickému násiliu,
ktorým bolo od nich vynucované plnenie majetkovej povahy.
Obžalovaní svojim konaním v skutkoch 1. až 3. tiež naplnili všetky znaky kvalifikovanej skutkovej
podstaty obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného zákona, t.j. konali ako organizovaná

skupina, keďže konaním uvedeným v skutkových vetách, ktoré vyplýva jednak z vyššie uvedených
výpovedí poškodených E., Z., D., ale najmä svedkov C. a K. a prepismi záznamov z telekomunikačnej
prevádzky vyplynulo, že túto činnosť vykonávali organizovane, presným rozdelením úloh, pričom činnosť
obžalovaných bola vopred plánovaná a koordinovaná, rovnako z týchto uvedených dôkazov vyplýva
zainteresovanosť týchto obžalovaných, a to napriek skutočnosti, že títo popierajú, že by sa akokoľvek

zúčastnili spáchania skutkov, ktoré sa im kladú za vinu, vrátane skutočnosti, že by mali byť v nejakej
skupine so spoluobžalovanými. Jednoznačne bolo preukázané, že ich konaním boli naplnené všetky
znaky organizovanej skupiny v zmysle ustanovenia § 129 odsek 2 Trestného zákona, t.j. že v tomto
prípade išlo o spolčenie najmenej troch trestne zodpovedných osôb, pričom postačuje i spolčenie
konkludentným konaním, t.j. členovia nemusia byť výslovne prijímaní za členov, stačí faktické zaradenie

sa a aktívne podieľanie sa na jej činnosti, k čomu reálne došlo a o čom vypovedali vyššie uvedení
poškodení ako i svedkovia. Došlo tu k deľbe úloh medzi nimi, keďže obžalovaný B. D. zadával
objednávky a staval sa do úrovne šéfa skupiny a stanovoval kto, čo, kde a kedy bude robiť, ostatní
obžalovaní P. C., Z. M., B. S., A. S. a Z. H. vykonávali všetko čo im obžalovaný D. prikázal, pričom
ich úlohy boli vopred určené a tieto koordinoval obžalovaný B. D., ktorý spájal všetky články tejto

organizovanej skupiny, ktorý sa vyjadroval za kým majú ostatní ísť, kedy, kam majú poškodených
zaviesť, koľko majú pýtať peňazí a na mieste samom dával ostatným obžalovaným bližšie pokyny,
následne on delil zisk medzi ostatných, pričom touto činnosťou bola zvýšená pravdepodobnosť jej
úspešného páchania. V zmysle platnej judikatúry pritom na naplnenie všetkých znakov organizovanej
skupiny sa nevyžaduje ani trvalejší charakter (ktorý však v tomto prípade preukázaný bol), ani to, aby sa

všetci obžalovaní navzájom medzi sebou poznali a reálne fyzicky stretli na jednom mieste a v rovnakom
čase, dôležité však je, že o sebe navzájom vedeli, pričom v prípade obžalovaných, títo sa všetci
navzájom poznali, stretávali a v prípade spáchania skutku č.1 a 2, sa na mieste páchania skutku aj všetci
stretli a každý z nich tam odohral svoju vopred určenú úlohu. Konanie vo forme organizovanej skupiny
nevylučuje ani skutočnosť, že jej niektorý člen disponuje iba čiastkovými informáciami, podstatná je vôľa

páchať trestný čin koordinovaným spôsobom s minimálne ďalšími dvoma osobami, čo bolo jednoznačne
preukázané. Ani prípadná nevedomosť jedného člena skupiny o ďalšom členovi skupiny, ktorý má
napomôcť spáchaniu skutku samo osebe nesvedčí o tom, že takého zoskupenie nie je organizovanou
skupinou, okrem toho ich koordinovanosť vyplýva už zo samotného skutkového deja, prevedenia skutku
rovnako ako i ich zámer získať touto činnosťou neoprávnený majetkový prospech.

Čo sa týka skutku uvedeného v bode 4., súd mal za preukázané, že daný skutok sa stal, tento je trestným
činom a spáchali ho práve obžalovaní Z. M., B. S., A. S. a C. C., ktorý svojim konaním naplnili všetky
znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvompodľa § 20 Trestného zákona po subjektívnej ako i objektívnej stránke, keď spoločným konaním iného
hrozbou násilia nútili, aby tento niečo konal a trpel. V danom prípade, aby poškodený A. strpel odňatie
osobného motorového vozidla zn. VW Polo, ktoré riadne zakúpil od obžalovaného B. S. a toto užíval a

platil zaň leasingové splátky leasingovej spoločnosti. Prostriedkom na dosiahnutie cieľa obžalovaných
bolo práve použitie hrozby násilím, z ktorej hrozby nevyplývalo jej okamžité uskutočnenie, preto bol
skutok správne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a nie ako
zločin lúpeže podľa § 188 Trestného zákona. Bolo preukázané, že skutku sa dopustili všetci obžalovaní
spoločným konaním, a to bez ohľadu na skutočnosť, kto konkrétne poškodenému oznámil ich zámer a

ktosivynucovaltakétoplnenie,nakoľkovšetcisatamdostavilistýmtoúmyslom,vopredpoškodenéhona
toto miesto vylákali a spoločne na odobratom vozidle aj odišli, pričom miera zainteresovania jednotlivých
obžalovaných s ohľadom na ich úmysel nie je právne relevantná. Taktiež je irelevantná skutočnosť,
že poškodený A. nebol ako vlastník odobratého motorového vozidla zapísaný v technickom preukaze
a v evidenčnej karte vozidla, nakoľko bol jeho oprávneným užívateľom titulom zaplatenia kúpnej
ceny obžalovanému B. S. ako i následným platením leasingových splátok, vo vzťahu k násilnému a

protiprávnemu konaniu obžalovaných je bezvýznamná skutočnosť, že zmena užívateľa vozidla nebola
vopred oznámená leasingovej spoločnosti.

Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 5. obžaloby týkajúci sa obžalovaných P. C., B. S., A. S. a C. C.,
súd dospel k záveru, že aj tento skutok bol v obžalobe správne právne kvalifikovaný ako zločin hrubého

nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
keďže obžalovaní spoločným konaním poškodeného U. násilím a hrozbou násilia nútili poskytnúť im
finančné plnenie pre seba za služby vlastné, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucovali a také
služby predstierali. Opätovne je objektom tohto trestného činu sloboda rozhodovania sa človeka, pričom
sa jedná o osobitný prípad vydierania, keď poškodený mal platiť pravidelný poplatok obžalovaným za

tzv. ochranu jeho osoby ako predajcu drog, a to bez ohľadu na skutočnosť, že poškodený v celom
konaní popieral, že by niekedy v minulosti drogy predával a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či obžalovaní
poškodenému takúto ochranu v skutočnosti poskytovali alebo nie, nakoľko na naplnenie skutkovej
podstaty tohto zločinu postačuje, ak sa páchatelia tvária, že poškodenému takéto služby poskytujú, aj
keď je všetkým jasné, že tomu tak nie je. Tento skutok je pritom dokonaný už samotným použitím násilia

a hrozbou tohto násilia, ktoré je vedené úmyslom obžalovaných donútiť poškodeného, aby im poskytol
plnenie majetkovej, prípadne i nemajetkovej povahy a to buď za reálne alebo predstierané služby.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaných a ich obhajcov, že nekvalitnou prácou orgánov činných v trestnom

konaní ale ani súdu, ktorý nahrádzal často ich nečinnosť, sa nepodarilo preukázať jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností, že by sa obžalovaní skutkov, ktoré sa im kladú za vinu, dopustili, súd
tieto považuje za bezpredmetné s ohľadom na závery, ktoré zhrnul vo svojich právnych úvahách tohto
rozsudku. Rovnako súd nezistil, že by bol porušený Trestný zákon alebo Trestný poriadok či už v
prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom a to vrátane práv obžalovaných na obhajobu. Pokiaľ ide

o námietky obhajoby, že nemožno prihliadať na výpovede svedkov C. a K. z dôvodu, že títo vypovedali
iba o tom, čo spáchali sami, a za čo by mali byť oni vo väzbe a postavení pred súd ako obžalovaní,
a nie vypovedať ako svedkovia, súd poukazuje na to, že v ich prípade bol využitý právny inštitút tzv.
dočasného odloženia vznesenia obvinenia, ktorý slúži práve na uľahčenie odhalenia trestných činov
páchaných organizovanou skupinou, preto tento inštitút bol správne a v súlade s Trestným poriadkom

aplikovaný, a tým sú výpovede týchto osôb vypočutých v procesnom postavení svedkov po príslušnom
zákonnom poučení, vykonané v súlade so zákonom, teda je nielen možné ale i nutné na ne prihliadať pri
hodnotení dôkazov rovnako ako na každý iný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní a to bez ohľadu
na ich prípadnú trestnú minulosť, keďže vypovedali ako iní svedkovia pod prísahou a po zákonnom
poučení o trestných následkoch nepravdivej výpovede.

Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovaných vo všetkých skutkoch ako závažné protiprávne
konanie spáchané v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona s tým, že spoločenská
nebezpečnosť ich konania spočíva najmä v porušení záujmu spoločnosti na ochrane osobnej slobody

človeka a slobody rozhodovania, ktorá spoločenská nebezpečnosť je zvýšená a umocnená jednak tým,
že sa obdobných skutkov dopúšťali opakovane ako i tým, že skutky v bode 1. až 3. spáchali ako
organizovaná skupina a skutky v bode 4. a 5. spolupáchateľstvom, čím si zabezpečili vopred zdarný
priebeh skutkov.ČosatýkaosobnýchpomerovobžalovanéhoB.D.zodpisuregistratrestovbolopreukázané,žetentobol

doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, no hľadí sa na neho akoby by nebol odsúdený. Zo správy Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, príkazy a nariadenia
rešpektoval, konfliktné situácie nevyvolával, nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol.
Zo správy Obvodného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006
nebol oznamovaný pre priestupok, zo správy Mesta Nitra, z miesta bydliska bol hodnotený tak, že sa

dopustil 8-krát dopravného priestupku.

Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného P. C., tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, z toho
jedenkrát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, druhý krát bol odsúdený Rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky sp.zn.3T 143/2008 zo dňa 28.08.2008, právoplatným dňa 28.08.2009, kde mu bol
pre zločin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 190 odsek 1 Trestného zákona uložený

podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2
roky s probačným dohľadom, ktorý bol následne zrušený rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp.zn.6T
143/2009 a naposledy Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 143/2009 zo dňa 26.04.2011
právoplatným v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.4To 35/2011 dňa 18.08.2011, pre
pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 odsek 1 k § 221 odsek 1 Trestného zákona č.

140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom násilia proti skupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005, ktorým mu bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 8 mesiacov nepodmienečne (ktorý toho času vykonáva)

a zároveň bol zrušený skorší výrok o treste uložený Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
3T/143/2008. Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie je na
požadovanej úrovni, nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol. Zo správy Obvodného
úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 nebol oznamovaný pre
priestupok, zo správy Mesta Nitra, z miesta bydliska bol hodnotený tak, že sa dopustil 2-krát dopravného

priestupku.

Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného Z. M., tento bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, no
jedenkrát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, naposledy bol odsúdený Rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp.zn.5T 35/2006 zo dňa 02.03.2010 právoplatným v spojení s Rozsudkom Krajského súdu

v Nitre sp.zn.2To 16/2010 dňa 12.05.2010 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na 1
rok. Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie je na požadovanej
úrovni, nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol. Zo správy Obvodného úradu Nitra,

odbor všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 nebol oznamovaný pre priestupok, zo
správy Mesta Nitra, z miesta bydliska bol hodnotený tak, že sa dopustil 10-krát dopravného priestupku.

Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného B. S., tento bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 117/2008 zo dňa 16.06.2009 právoplatným v spojení s

Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.7To 46/2009 dňa 18.11.2009 pre zločin vydierania podľa §
189 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2
roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra bol
hodnotený kladne, jeho správanie je na požadovanej úrovni, nebol disciplinárne potrestaný, pracovne
zaradený nebol. Zo správy Obvodného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od

01.01.2006 nebol oznamovaný pre priestupok, zo správy Mesta Nitra, z miesta bydliska bol hodnotený
kladne.

Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného A. S., tento nebol doposiaľ súdne trestaný, zo správy
Ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie je na požadovanej úrovni,

nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol. Zo správy Obvodného úradu Nitra, odbor
všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 bol jedenkrát uznaný vinným z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, zo správy Mesta Nitra, z miesta bydliska bol hodnotený tak, že sa dopustil
1-krát dopravného priestupku.Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného Z. H., tento bol päťkrát súdne prejednávaný v trestnom
konaní, z toho dvakrát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a následne bol odsúdený

- Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 23/2003 právoplatným v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp.zn.7To 33/2007 dňa 22.11.2007, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2
roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, ktorý bol následne zrušený Okresným súdom Nitra sp.zn.6T
143/2009,
- Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.3T 143/2008 zo dňa 28.08.2008 právoplatným dňa

28.08.2008 pre zločin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 190 odsek 1 Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 8 mesiacov nepodmienečne,
- Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 143/2009 zo dňa 26.04.2011 právoplatným v spojení
s Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.4To 35/2011 dňa 18.08.2011, pre pokus trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 8 odsek 1 k § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného

do 31.12.2005, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a zároveň bol zrušený skorší výrok o treste uložený
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.2T/23/2003.
Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie je na požadovanej úrovni,
nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol. Zo správy Obvodného úradu Nitra, odbor

všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 nebol oznamovaný pre priestupok, zo správy
Mesta Nitra, z miesta bydliska bol hodnotený tak, že sa dopustil 3-krát dopravného priestupku.

Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného C. C., tento bol štyrikrát súdne prejednávaný v trestnom
konaní, z toho dvakrát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a následne bol odsúdený

- Okresným súdom Nitra sp.zn.2T 229/2003 podľa § 257 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného
do 31.12.2005, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, ktorý bol
následne nariadený, a z ktorého sa po podmienečnom prepustení osvedčil podľa § 64 odsek 3 Trestného
zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2005,
- Okresným súdom Nové Zámky sp.zn.2T 142/2004 pre § 9 odsek 2 k § 235 odsek 1 Trestného zákona

č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 1 rok.
Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie je na požadovanej úrovni,
nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol. Zo správy Obvodného úradu Nitra, odbor
všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 bol jedenkrát uznaný vinným z priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu, zo správy Obce Branč, z miesta bydliska bol hodnotený kladne.

Pri úvahách o druhu a výmere trestov obžalovaným postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 -
4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestných činov, ich následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľov a možnosť ich nápravy.

Pokiaľ ide o obžalovaného B. D. z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u
neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona.

Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno k) Trestného zákona, že
spáchal skutok ako organizátor, nakoľko z kvalifikovanej skutkovej podstaty, z ktorej bol uznaný vinným
vyplýva, že skutok spáchal ako člen organizovanej skupiny, poukazujúc tiež na ustanovenie § 38 odsek 1
Trestného zákona. Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je 0:0, pričom
súd aplikoval pri určovaní výmery trestu ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona.

Obžalovanému B. D. súd ukladal trest za trestný čin podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona, kde mu
hrozila trestná sadzba v rozpätí 10 až 15 rokov.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako
aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý u obžalovaného B. D. uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 12 rokov, najmä s ohľadom na páchanie obzvlášť

závažnej trestnej činnosti a opakovanému porušovaniu pravidiel správania sa, uložil mu ho napriek
skutočnosti, že mal byť organizátorom, resp. „šéfom“ organizovanej skupiny v dolnej polovici trestnej
sadzby s ohľadom na jeho doposiaľ bezúhonný život.Takto uložený trest napĺňa účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri
ukladaní trestu dôkladne hodnotil osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy,
dbal na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu

spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, ale kládol pri ukladaní trestu aj dôraz na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného, aby
viedol riadny život. Trest uložený obžalovanému plní takto zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj
funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za
porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody,

považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
SúdzaradilobžalovanéhoB.D.navýkontrestuodňatiaslobodydoústavunavýkontrestusmaximálnym
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko spáchal obzvlášť
závažný zločin.
Keďže bol obžalovaný B. D. odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody, bolo mu potrebné uložiť v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 Trestného zákona ochranný

dohľad, ktorý mu súd uložil v trvaní dva roky, čo považuje za dostatočnú dobu, počas ktorej ho zaviazal
oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, osobne
sa mu hlásiť v stanovených lehotách a oznamovať mu vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

Pokiaľ ide o obžalovaného P. C. z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u
neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona.
Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného zákona, že
spáchal viac skutkov vzhľadom k tomu, že mu ukladal trest úhrnný a súhrnný, a to s ohľadom na nutnosť
aplikácie asperačnej zásady uvedenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §

38 odsek 1, odsek 7 Trestného zákona. Týmto pomer a miera poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
je 0:0, pričom súd aplikoval pri určovaní výmery trestu ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona o
súhrnnom treste s použitím zásad pre ukladanie úhrnného trestu uvedených v § 41 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona, t.j. prihliadol na to, že mu je potrebné uložiť súhrnný trest s použitím tzv. asperačnej
zásadyvovzťahukrozhodnutiuOkresnéhosúduNitrasp.zn.6T143/2009.Obžalovanémubolopotrebné

ukladať súhrnný trest s ohľadom na skutočnosť, že prejednávaných skutkov sa dopustil skôr ako mu bol
vyhlásený prvý odcudzujúci rozsudok vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.6T 143/2009
dňa 10.06.2010 (ktorý bol následne zrušený, no opätovne bol Rozsudkom zo dňa 26.04.2011 v tejto veci
uznaný vinným právoplatným v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre).
Obžalovanému P. C. súd ukladal trest za trestný čin podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona (t.j.

najprísnejšie trestný čin), kde mu hrozila trestná sadzba v rozpätí 10 až 15 rokov, po úprave podľa
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí 15 až 20 rokov.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako
aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného P. C. dosiahnutý uložením iba
nepodmienečného trestu odňatia slobody, v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov, najmä s ohľadom na páchanie

obzvlášť závažnej trestnej činnosti a opakovanému porušovaniu pravidiel správania sa, uložil mu ho
napriek jeho trestnej minulosti na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby s ohľadom na to, že po aplikácii
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, sa súdu javila táto výška za dostatočnú a súčasne takto
uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní
trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, ale

dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu
spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného. Trest
uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie
smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských

pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za
adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
Súd zaradil obžalovaného P. C. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko spáchal obzvlášť
závažný zločin.

Súčasne mu súd zrušil skorší výrok o treste uložený Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T
143/2009.
Keďže bol obžalovaný P. C. odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody, bolo mu potrebné uložiť v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 Trestného zákona ochrannýdohľad, ktorý mu súd uložil v trvaní dva roky, čo považuje za dostatočnú dobu, počas ktorej ho zaviazal
oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, osobne
sa mu hlásiť v stanovených lehotách a oznamovať mu vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

U obžalovaného Z. M. súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona u neho
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona.
Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného zákona, že

spáchal viac skutkov vzhľadom k tomu, že mu ukladal trest ako trest súhrnný, a to s ohľadom na nutnosť
aplikácie tzv. asperačnej zásady uvedenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona, aby mu dvakrát nepriťažil s
poukazom na ustanovenie § 38 odsek 1, odsek 7 Trestného zákona. Týmto pomer a miera poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností je 0:0, pričom súd aplikoval pri určovaní výmery trestu ustanovenie §
42 odsek 1 Trestného zákona o súhrnnom treste a § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona o úhrnnom
treste, kde prihliadol na to, že mu je potrebné uložiť nielen úhrnný ale i súhrnný trest s použitím tzv.

asperačnej zásady vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Nitra sp.zn.5T 35/2006. Obžalovanému
bolo potrebné ukladať súhrnný trest s ohľadom na skutočnosť, že prejednávaných skutkov sa dopustil
skôr ako mu bol vyhlásený prvý odcudzujúci rozsudok vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod
sp.zn.5T 35/2006 dňa 02.03.2010.
Obžalovanému Z. M. súd ukladal trest za trestný čin podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona (t.j.

najprísnejšie trestný čin), kde mu hrozila trestná sadzba v rozpätí 10 až 15 rokov, po úprave podľa
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí 15 až 20 rokov.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného Z. M. dosiahnutý uložením iba
nepodmienečného trestu odňatia slobody, v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov, najmä s ohľadom na páchanie

dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu
spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného. Trest
uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie
smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských

pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za
adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
SúdzaradilobžalovanéhoZ.M.navýkontrestuodňatiaslobodydoústavunavýkontrestusmaximálnym
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko spáchal obzvlášť
závažný zločin.

Súčasne mu súd zrušil skorší výrok o treste uložený Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.5T
35/2006, a keďže mu tam bol uložený trest zákazu činnosti, musel súd v zmysle ustanovenia § 42 odsek
2 Trestného zákona opätovne v tomto konaní predmetný trest uložiť.
Súčasne mu bolo potrebné uložiť v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 Trestného zákona ochranný
dohľad, ktorý mu súd uložil v trvaní dva roky, čo považuje za dostatočnú dobu, počas ktorej ho zaviazal

oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, osobne
sa mu hlásiť v stanovených lehotách a oznamovať mu vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

Pokiaľ ide o obžalovaného B. S. z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona u neho

nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona.
Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného zákona,
že spáchal viac skutkov vzhľadom k tomu, že mu aplikoval tzv. asperačnú zásadu uvedenú v § 41
odsek 2 Trestného zákona, t.j. aby mu dvakrát nepriťažil s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 1,
odsek 7 Trestného zákona. Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je

0:0, pričom súd aplikoval pri určovaní výmery trestu ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona o
súhrnnom treste a § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona o úhrnnom treste, kde prihliadol na to, že
mu je potrebné uložiť nielen úhrnný ale i súhrnný trest s použitím tzv. asperačnej zásady vo vzťahu k
rozhodnutiu Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 117/2008. Obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnnýtrest s ohľadom na skutočnosť, že prejednávaných skutkov sa dopustil skôr ako mu bol vyhlásený prvý
odcudzujúci rozsudok vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.6T 117/2008 dňa 16.06.2009.
Obžalovanému B. S. súd ukladal trest za trestný čin podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona, kde mu

hrozila trestná sadzba v rozpätí 10 až 15 rokov, po úprave podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona v
rozpätí 15 až 20 rokov.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného B. S. dosiahnutý uložením iba
nepodmienečného trestu odňatia slobody, v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov, najmä s ohľadom na páchanie

spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného. Trest
uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie
smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských
pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za

adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
SúdzaradilobžalovanéhoB.S.navýkontrestuodňatiaslobodydoústavunavýkontrestusmaximálnym
stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a súčasne mu
zrušil skorší výrok o treste uložený Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 117/2008.
Keďže bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo mu

potrebné uložiť v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad, ktorý mu
súd uložil v trvaní dva roky, čo považuje za dostatočnú dobu, počas ktorej ho zaviazal oznamovať
probačnému a mediačnému úradníkovi údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, osobne sa mu hlásiť
v stanovených lehotách a oznamovať mu vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

U obžalovaného A. S. súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť (s ohľadom na priestupky) a ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného
zákona. Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného
zákona, že spáchal viac skutkov vzhľadom k tomu, že mu aplikoval tzv. asperačnú zásadu uvedenú v

§ 41 odsek 2 Trestného zákona, t.j. aby mu dvakrát nepriťažil s poukazom na ustanovenie § 38 odsek
1, odsek 7 Trestného zákona. Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností
je 0:0, pričom súd aplikoval pri určovaní výmery trestu ustanovenie § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona o úhrnnom treste.
Obžalovanému A. S. súd teda ukladal trest za trestný čin podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona (t.j.

najprísnejšie trestný čin), kde mu hrozila trestná sadzba v rozpätí 10 až 15 rokov, po úprave podľa
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí 15 až 20 rokov.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného A. S. dosiahnutý uložením iba
nepodmienečného trestu odňatia slobody, v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov, najmä s ohľadom na páchanie

obzvlášť závažnej trestnej činnosti a opakovanému porušovaniu pravidiel správania sa, uložil mu ho
na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby s ohľadom na to, že po aplikácii ustanovenia § 41 odsek
2 Trestného zákona, sa súdu javila táto výška za dostatočnú a súčasne takto uložený trest splní účel
trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil
nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný

trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak
aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti a kládol pri ukladaní
trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného. Trest uložený obžalovanému plní
zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom
spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a

súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný
spáchanému skutku.
SúdzaradilobžalovanéhoA.S.navýkontrestuodňatiaslobodydoústavunavýkontrestusmaximálnym
stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a keďže bolodsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo mu potrebné uložiť
v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad, ktorý mu súd uložil v trvaní dva
roky, čo považuje za dostatočnú dobu, počas ktorej ho zaviazal oznamovať probačnému a mediačnému

úradníkovi údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, osobne sa mu hlásiť v stanovených lehotách a
oznamovať mu vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

Pokiaľ ide o obžalovaného Z. H. súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona

nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona
súd nezistil žiadnu okolnosť ani žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. Súd
a neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného zákona, že
spáchal viac skutkov vzhľadom k tomu, že mu ukladal súhrnný trest s aplikáciou tzv. asperačnej zásady
uvedenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona, t.j. aby mu dvakrát nepriťažil s poukazom na ustanovenie
§ 38 odsek 1, odsek 7 Trestného zákona. Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich

okolností je 0:0, pričom súd aplikoval pri určovaní výmery trestu ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného
zákona o súhrnnom treste s použitím zásad pre ukladanie úhrnného trestu uvedených v § 41 odsek
1, odsek 2 Trestného zákona vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 143/2009.
Obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest s ohľadom na skutočnosť, že prejednávaných
skutkov sa dopustil skôr ako mu bol vyhlásený prvý odcudzujúci rozsudok vo veci vedenej na Okresnom

súde Nitra pod sp.zn.6T 143/2009 dňa 10.06.2010 (ktorý bol následne zrušený, no opätovne bol
Rozsudkom zo dňa 26.04.2011 v tejto veci právoplatne uznaný vinným v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Nitre).
Obžalovanému Z. H. súd ukladal trest za trestný čin podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona (t.j.
najprísnejšie trestný čin), kde mu hrozila trestná sadzba v rozpätí 10 až 15 rokov, po úprave podľa

ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí 15 až 20 rokov.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako
aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného Z. H. dosiahnutý uložením iba
nepodmienečného trestu odňatia slobody, v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov, najmä s ohľadom na páchanie
obzvlášť závažnej trestnej činnosti a opakovanému porušovaniu pravidiel správania sa, uložil mu ho

napriek jeho trestnej minulosti na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby s ohľadom na to, že po aplikácii
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, sa súdu javila táto výška za dostatočnú a súčasne takto
uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní
trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, ale
dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu

spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného. Trest
uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie
smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských
pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za

adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
SúdzaradilobžalovanéhoZ.H.navýkontrestuodňatiaslobodydoústavunavýkontrestusmaximálnym
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko spáchal obzvlášť
závažný zločin.
Súčasne mu súd zrušil skorší výrok o treste uložený Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T

143/2009.
Keďže bol obžalovaný Z. H. odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody, bolo mu potrebné uložiť v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 Trestného zákona ochranný
dohľad, ktorý mu súd uložil v trvaní dva roky, čo považuje za dostatočnú dobu, počas ktorej ho zaviazal
oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, osobne

sa mu hlásiť v stanovených lehotách a oznamovať mu vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

U obžalovaného C. C. súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. Súd neprihliadol na

priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac skutkov
a pod písmenom m), že už bol za obdobnú činnosť odsúdený, vzhľadom k tomu, že mu aplikoval tzv.
asperačnú zásadu uvedenú v § 41 odsek 2 Trestného zákona, t.j. aby mu dvakrát nepriťažil s poukazom
na ustanovenie § 38 odsek 1, odsek 7 Trestného zákona. Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolnostía priťažujúcich okolností je 0:0, pričom súd aplikoval pri určovaní výmery trestu ustanovenie § 41 odsek
1, odsek 2 Trestného zákona o úhrnnom treste.
Obžalovanému C. C. súd ukladal trest za trestný čin podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona (t.j.

najprísnejšie trestný čin), kde mu hrozila trestná sadzba v rozpätí 4 - 10 rokov, po úprave podľa
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona v rozpätí 8 rokov a 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného C. Bigasa dosiahnutý uložením iba
nepodmienečného trestu odňatia slobody, v trvaní 10 rokov, najmä s ohľadom na páchanie obzvlášť

závažnej trestnej činnosti a opakovanému porušovaniu pravidiel správania sa, uložil mu ho na dolnej
hranici zvýšenej trestnej sadzby s ohľadom na to, že po aplikácii ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného
zákona, sa súdu javila táto výška za dostatočnú a súčasne takto uložený trest splní účel trestu v súlade
s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu
obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal
minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol

uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz
aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného.
Súd zaradil obžalovaného C. C. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, keďže bol
v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov v ústave na výkon trestu pre

úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2012

Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2012