Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. máj 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/124/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110010941
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4110010941.5

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a prísediacich
Jordany Kenčevovej a Ľudmily Šimekovej v trestnej veci proti obžalovanému P. C. a spol. pre obzvlášť
závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b) Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2014 takto

r o z h o d o l :

1/ P. C., H.. XX. XX. XXXX N. H., R. C. H., N. Č.. XXX/XX, R.. Č.. N. Ú. H.,

2/ Z. M., H.. XX. XX. XXXX N. H., R. C. H., S. Č.. XX/XX, R..Č.. N. N. N. N. Ú. H.,

3/ B. S., H.. XX. XX. XXXX N. H., R. C. M. E., T. Č.. XXX/XX, R..Č.. N. N. N. N. Ú. H.,

4/ A. S., H.. XX. XX. XXXX N. H., R. C. M. E., T. Č.. XXX/XX, R..Č.. N. N. N. N. Ú. H.,

5/ Z. H., H.. XX. XX. XXXX N. H., R. C. H., C. XXX/X, R..Č.. N. N. N. N. Ú. H.,

6/ C. C., H.. XX. XX. XXXX N. H., R. C. C. - N. N., L. S. Ž. XXX/X, R..Č.. N. N. N. N. Ú. H.,

právoplatne uznaní vinnými
obžalovaný P. C. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek
1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný Z. M. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1,
odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného

zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný B. S. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1,
odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek
1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný A. S. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1,

odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek
1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný Z. H. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1,
odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona,
obžalovaný C. C. pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom

podľa § 20 Trestného zákona a zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 6T/124/2010 zo dňa 03.05.2012 právoplatným v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn.1To/77/2012 dňa 12.10.2012, ktorý v časti výroku o vine,
ochrannom dohľade a náhrade škody zostal vo vzťahu ku všetkým vyššie uvedeným obžalovaným

nedotknutý, sa podľa § 166 Trestného poriadku doplňuje tak, že sa obžalovaníodsudzujú:

Obžalovaný P. C.:
Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14
(štrnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému P. C. skorším
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 143/2009 zo dňa 26.04.2011 právoplatným v spojení s

Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 4To/35/2011 dňa 18.08.2011 a Rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky sp.zn.3T/143/2008 zo dňa 28.08.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný Z. M.:

Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nepriťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný B. S.:
Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného

zákona a nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému A. S.:
Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného

zákona a nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný Z. H.:
Podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného

zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10
(desať) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému Z. H. skorším
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/143/2008 zo dňa 28.08.2008, ako aj všetky ďalšierozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Obžalovaný C. C.:
Podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému P. C.
a spol. a po vykonanom dokazovaní na hlavných pojednávaniach vyhlásil rozsudok, ktorým uznal vinu
obžalovaných nasledovne:

- obžalovaného B. D. za skutkov pod bodmi 1/ a 2/ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno i/ Trestného zákona a tomuto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov,
- obžalovaného P. C. za skutkov pod bodmi 1/ a 2/ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na §

138 písmeno i/ Trestného zákona a skutku pod bodom 5/ pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek
1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov,
- obžalovaného Z. M. zo skutkov v bodoch 1/, 2/ a 3/ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písmeno i/ Trestného zákona a skutok pod bodom 4/ pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov,
- obžalovaného B. S. zo skutkov pod bodmi 1/, 2/ a 3/ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písmeno i/ Trestného zákona a skutok pod bodom 4/ pre zločin vydierania podľa § 189
odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a skutok
pod bodom 5/ zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov,

- obžalovaného A. S. zo skutkov pod bodmi 1/, 2/ a 3/ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno i/ Trestného zákona a skutok pod bodom 4/ pre zločin vydierania podľa § 189
odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a skutok
pod bodom 5/ pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov,
-obžalovanéhoZ.H.zoskutokpodbodmi1/a2/prepokračovacíobzvlášťzávažnýzločinvydieračského
únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/
Trestného zákona, za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov,

- obžalovaného C. C. zo skutku pod bodom 4/ pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného
zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a skutku pod bodom 5/ pre
zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.
Na základe odvolania všetkých obžalovaných bola vec predložená na rozhodnutie na Krajský súd

v Nitre, ktorý Uznesením sp.zn.1To 100/2011 zo dňa 29.02.2012 zrušil prvostupňové rozhodnutie v
celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju znova v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol a
prikázalsúduI.stupňa,abypredložilspisovýmateriálsvyjadreniamivšetkýchsudcovnajbližšiespoločne
nadriadenému súdu, ktorým je v danom prípade Najvyšší súd SR na rozhodnutie o návrhu obžalovaného
D. na odňatie veci podľa § 23 Trestného poriadku, ktorý tento podal bezprostredne pred vyhlásenímrozsudku a až následne, v prípade ak nedôjde k odňatiu veci, aby vyhlásil opäť meritórne rozhodnutie,
čo súd I. stupňa vykonal.
Okrem vyššie uvedeného v nadväznosti na vyššie uvedený pokyn Krajského súdu v Nitre Okresný súd v

Nitre opätovne predložil spis na Krajský súd v Nitre s návrhom obžalovaného H. na odňatie a prikázanie
veci inému príslušnému súdu v zmysle ustanovenia § 23 Trestného poriadku, ktorý spis ďalej postúpil na
rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, a keďže v oboch prípadoch bolo Najvyšším súdom SR rozhodnuté
tak, že vec Okresnému súdu Nitra neodníma, súd v zmysle pokynu vyjadreného v uznesení Krajského
súdu v Nitre bez vykonávania ďalšieho dokazovania, keďže z dôvodu potreby doplnenia dokazovania

nebola vec zrušená a vrátená na nové prejednanie, oproti pôvodne vyhlásenému rozsudku, opätovne
rovnako vyhlásil rozsudok dňa 03.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp.zn.1To/77/2012 dňa 12.10.2012, pričom Rozsudkom Krajského súdu v Nitre
boli opäť všetci obžalovaní uznaní vinnými pre vyššie uvedené trestné činy iba s drobnými korektúrami v
skutkových vetách a boli im uložené tresty nasledovne: obžalovanému B. D. 12 rokov nepodmienečne,
P. C. 15 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, Z. M., B. S. a A. S. všetkým trom v trvaní 14 rokov

nepodmienečne, Z. H. v trvaní 10 rokov nepodmienečne a C. C. v trvaní 9 rokov nepodmienečne.

Dňa 28.03.2014 bola v predmetnej veci právoplatne povolená obnova konania Okresným súdom Nitra
sp.zn.1Nt 7/2013 a súčasne bol zrušený predmetný rozsudok čo do výrokov o treste u obžalovaných
P. C., Z. M., B. S., A. S., Z. H. a C. C., preto musel súd opätovne na hlavnom pojednávaní vykonať

dokazovanie k výroku o treste a uložiť vyššie uvedeným obžalovaným nové tresty v súlade s Trestným
zákonom, Trestným poriadkom a rešpektujúc Nález ÚS SR 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorým bolo
zrušené ustanovenie §41 odsek 2 Trestného zákona za bodkočiarkou ohľadne používania a aplikácie
tzv.asperačnejzásadyvčastiukladaniatrestunadjednupolovicuvypočítanejtrestnejsadzbysprísnenej
podľa tohto ustanovenia.

Súd po povolení obnovy konania na hlavnom pojednávaní po doplnení dokazovania oboznámením
aktuálnych odpisov z registra trestov na obžalovaných, ktoré sa od posledného rozhodovania nezmenili,
resp. žiadne odsúdenia ani jednému obžalovanému nepribudli, oboznámením pripojených spisov
Okresného súdu Nitra sp.zn.1Nt 7/2013, sp.zn.6T 143/2009 a Okresného súdu Nové Zámky 3T

143/2009, po oboznámení so správami z výkonu trestov a po vypočutí obžalovaných, zhodnotil dôkazy
vedúce k rozhodovaniu o trestoch a opäť vo veci rozhodol a uložil obžalovaným tresty za spáchané
skutky.

Z pripojených spisov i aktuálneho odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný P. C. bol doposiaľ

trikrát súdne trestaný, z toho jedenkrát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, druhý krát bol odsúdený
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.3T 143/2008 zo dňa 28.08.2008, právoplatným dňa
28.08.2009, kde mu bol pre zločin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 190 odsek 1
Trestnéhozákonauloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní2rokya8mesiacovsoskúšobnou
dobou v trvaní 2 roky s probačným dohľadom, ktorý bol následne zrušený rozhodnutím Okresného

súdu Nitra sp.zn.6T 143/2009 a naposledy Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 143/2009 zo
dňa 26.04.2011 právoplatným v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.4To 35/2011 dňa
18.08.2011, pre pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 odsek 1 k § 221 odsek 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom násilia proti

skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005, ktorým mu bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 8 mesiacov nepodmienečne (ktorý toho času vykonáva)
a zároveň bol zrušený skorší výrok o treste uložený Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
3T/143/2008. Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie bolo na

požadovanej úrovni, nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol. Zo správy Obvodného
úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 nebol oznamovaný pre
priestupok, zo správy Mesta Nitra, z miesta bydliska bol hodnotený tak, že sa dopustil 2-krát dopravného
priestupku. Z aktuálnej správy z ústavu na výkon trestu odňatia slobody je hodnotený tak, že jeho
správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, časový rozvrh dňa a ústavný poriadok dodržiava,

konfliktné situácie nevyhľadáva, bol jedenkrát disciplinárne odmenený formou pochvaly, disciplinárne
potrestaný nebol. Pokiaľ bol pracovne zaradený, zadané úlohy plnil.Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného Z. M., tento bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, no v
oboch prípadoch sa podľa aktuálneho odpisu z registra trestov (čl.4432) na neho hľadí akoby nebol
odsúdený. Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie bolo počas

výkonu väzby na požadovanej úrovni, nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol. Zo
správy Obvodného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 nebol
oznamovaný pre priestupok, zo správy Mesta Nitra z miesta bydliska bol hodnotený tak, že sa dopustil
10-krát dopravného priestupku. Z aktuálnej správy z ústavu na výkon trestu odňatia slobody (čl.4412)
je hodnotený tak, že počas výkonu trestu jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni,

ústavný poriadok dodržiaval, bol jedenkrát disciplinárne odmenený za vzorné plnenie pracovných
povinností na pracovisku KIA, disciplinárne potrestaný nebol.

Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného B. S., tento bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 117/2008 zo dňa 16.06.2009 právoplatným v spojení s
Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.7To 46/2009 dňa 18.11.2009, no podľa aktuálneho odpisu z

registra trestov (čl.4433) sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Zo správy Ústavu na výkon väzby
Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, nebol
disciplinárnepotrestaný,pracovnezaradenýnebol.ZosprávyObvodnéhoúraduNitra,odborvšeobecnej
vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 nebol oznamovaný pre priestupok, zo správy Mesta Nitra,
z miesta bydliska bol hodnotený kladne. Z aktuálnej správy z ústavu na výkon trestu odňatia slobody

(čl.4418-4420) je hodnotený tak, že počas výkonu trestu v Leopoldove jeho správanie a vystupovanie
bolo na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiaval, bol dvakrát disciplinárne odmenený za vzorné
plnenie pracovných povinností na pracovisku KIA, disciplinárne potrestaný nebol.

Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného A. S., tento nebol doposiaľ súdne trestaný, zo správy

Ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie bolo na požadovanej úrovni,
nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol. Zo správy Obvodného úradu Nitra, odbor
všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 bol jedenkrát uznaný vinným z priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, zo správy Mesta Nitra, z miesta bydliska bol hodnotený tak, že sa
dopustil 1-krát dopravného priestupku. Z aktuálnej správy z ústavu na výkon trestu odňatia slobody

(čl.4421-4423) je hodnotený tak, že počas výkonu trestu jeho správanie a vystupovanie bolo na
požadovanej úrovni, bol pracovne zaradený, ústavný poriadok dodržiaval, bol dvakrát disciplinárne
odmenený pochvalou za dlhodobé pozitívne výsledky, disciplinárne potrestaný nebol.

Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného Z. H., tento bol päťkrát súdne prejednávaný v trestnom

konaní, z toho dvakrát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a následne bol odsúdený
- Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 23/2003 právoplatným v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp.zn.7To 33/2007 dňa 22.11.2007, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2
roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, ktorý bol následne zrušený Okresným súdom Nitra sp.zn.6T
143/2009,

- Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.3T 143/2008 zo dňa 28.08.2008 právoplatným dňa
28.08.2008 pre zločin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 190 odsek 1 Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 8 mesiacov nepodmienečne,
- Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 143/2009 zo dňa 26.04.2011 právoplatným v spojení
s Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.4To 35/2011 dňa 18.08.2011, pre pokus trestného činu

ublíženia na zdraví podľa § 8 odsek 1 k § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a zároveň bol zrušený skorší výrok o treste uložený
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.2T/23/2003.

Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie bolo na požadovanej
úrovni, nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol. Zo správy Obvodného úradu Nitra,
odbor všeobecnej vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 nebol oznamovaný pre priestupok, zo
správy Mesta Nitra, z miesta bydliska bol hodnotený tak, že sa dopustil 3-krát dopravného priestupku.
Z aktuálnej správy z ústavu na výkon trestu odňatia slobody (čl.4424-4426) je hodnotený tak, že počas

výkonu trestu jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiaval,
bol dvakrát disciplinárne odmenený za vzorné plnenie pracovných povinností pre ústav a na pracovisku
lepenie súdnych doručeniek, disciplinárne potrestaný nebol. Uznesením Okresného súdu Piešťanysp.zn.2Nt 59/2013 bol preradený počas výkonu trestu v prejednávanej veci z maximálneho stupňa
stráženia do stredného stupňa stráženia (čl.4426).

Čo sa týka osobných pomerov obžalovaného C. C., tento bol štyrikrát súdne prejednávaný v trestnom
konaní, z toho dvakrát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a následne bol odsúdený
- Okresným súdom Nitra sp.zn.2T 229/2003 podľa § 257 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného
do 31.12.2005, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, ktorý bol
následne nariadený, a z ktorého sa po podmienečnom prepustení osvedčil podľa § 64 odsek 3 Trestného

zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2005,
- Okresným súdom Nové Zámky sp.zn.2T 142/2004 pre § 9 odsek 2 k § 235 odsek 1 Trestného zákona
č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 1 rok.
Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra bol hodnotený kladne, jeho správanie bolo na požadovanej
úrovni, nebol disciplinárne potrestaný, pracovne zaradený nebol, po nastúpení na výkon trestu nebolo

jeho správanie vždy na požadovanej úrovni. Zo správy Obvodného úradu Nitra, odbor všeobecnej
vnútornej správy vyplynulo, že od 01.01.2006 bol jedenkrát uznaný vinným z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, zo správy Obce Branč z miesta bydliska bol hodnotený kladne.

Pri úvahách o druhu a výmere trestov obžalovaným postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 -
4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestných činov, ich následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľov a možnosť ich nápravy.

V prípade obžalovaného P. C. z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u

neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona.
Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného zákona, že
spáchal viac skutkov vzhľadom k tomu, že mu ukladal trest súhrnný, a to s ohľadom na nutnosť aplikácie
asperačnej zásady uvedenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 38 odsek
1, odsek 7 Trestného zákona ako i skutočnosť, že obnova konania bola povolená iba v jeho prospech.

Týmto pomer a miera poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je rovnaká, pričom súd aplikoval pri
určovaní výmery trestu ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona o súhrnnom treste s použitím
zásad pre ukladanie úhrnného trestu uvedených v § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, t.j.
prihliadol na to, že mu je potrebné uložiť súhrnný trest s použitím tzv. asperačnej zásady vo vzťahu k
rozhodnutiu Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 143/2009. Obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný

trest s ohľadom na skutočnosť, že prejednávaných skutkov sa dopustil skôr ako mu bol vyhlásený prvý
odcudzujúci rozsudok vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.6T 143/2009 dňa 10.06.2010
(ktorý bol následne zrušený, no opätovne bol Rozsudkom zo dňa 26.04.2011 v tejto veci uznaný vinným
právoplatne v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre), a keďže citovaný rozsudok zrušil výrok o
treste uložený mu ešte skorším Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp.zn.3T 143/2008, bolo

potrebné rozhodnúť o súhrnnom treste i vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu.
Súd teda ukladal obžalovanému P. C. trest podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona zohľadniac i Nález ÚS SR 106/2011 zo dňa 28.11.2012,
ktorým bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona, ktorou sa
prikazovalo súdu ukladať trest odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej podľa prvej

vety § 41 odsek 2 Trestného zákona a uložil mu súhrnný trest za zbiehajúce sa skutky vedené pod
sp.zn.6T 124/2010, 6T 143/2009 a 3T 143/2008, z ktorých aspoň jeden bol zločinom, preto mu zvýšil
hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a pri rozhodovaní o treste vychádzal z trestnej sadzby
uvedenej pri obzvlášť závažnom čine vydieračského únosu podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona (t.j.
najprísnejšie trestného činu z tých, ktoré sa mu kládli za vinu) v rozpätí v rozpätí 10 až 15 rokov, po

úprave podľa ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona a nálezu ÚS SR v rozpätí 10 až 20 rokov.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako
aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného P. C. dosiahnutý uložením iba
nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 14 rokov a 6 mesiacov, najmä s ohľadom na spáchanie
obzvlášťzávažnejtrestnejčinnostiaopakovanémuporušovaniupravidielsprávaniasaakoidlhodobému

protizákonnému chovaniu, prihliadnuc i na jeho trestnú minulosť a skutočnosť, že mu je ukladaný trest
za zbiehajúcu sa trestnú činnosť a na jeho postavenie v rámci organizovanej skupiny a jeho aktívne
násilné konanie v nej. Súd mu uložil trest v dolnej polovici zvýšenej trestnej sadzby s ohľadom na to,
že po aplikácii ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, súd považuje túto výšku za primeranúa dostatočnú a súčasne takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného
zákona, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery
a možnosť jeho nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska

jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na
výchovu obžalovaného a na to, že bol odsúdený za páchanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Trest
uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie
smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských

pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za
adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že trest
má vyjadrovať i určitý druh morálneho odsúdenia spoločnosťou.
Súd zaradil obžalovaného P. C. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona, napriek skutočnosti, že spáchal obzvlášť
závažný zločin, prihliadnuc na skutočnosť, že po vyhlásení právoplatného rozhodnutia Krajským súdom

v Nitre dňa 12.10.2012 bol obžalovaný dodaný do výkonu trestu odňatia slobody, kde odvtedy až do
rozhodnutia súdu sa počas výkonu trestu správal požadovaným spôsobom, dodržiaval ústavný poriadok
a bol i disciplinárne odmenený, preto súd dospel k záveru, že náprava obžalovaného bude lepšie
zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súčasne mu súd zrušil skorší výrok o treste uložený Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.6T

143/2009 a Okresným súdom Nové Zámky sp.zn.3T 143/2008 v zmysle vyššie uvedeného.

U obžalovaného Z. M. súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona zistil
poľahčujúcu okolnosť podľa písmena j), že viedol pred spáchaním skutku riadny život, keďže na
predchádzajúce odsúdenia nie je možné prihliadať, nezistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37

Trestného zákona. Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h)
Trestného zákona, že spáchal viac skutkov vzhľadom k tomu, že mu ukladal trest ako trest úhrnný, a
to s ohľadom na nutnosť aplikácie tzv. asperačnej zásady uvedenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona,
aby mu dvakrát nepriťažil s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 1, odsek 7 Trestného zákona a tiež
s poukazom na skutočnosť, že v pôvodnom konaní mu žiadna priťažujúca okolnosť pričítaná nebola a

obnova konania bola povolená výlučne v jeho prospech (t.j. s prihliadnutím na zásadu - zákaz zmeny
k horšiemu).
Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je 1:0, pričom súd aplikoval pri
určovaní trestu ustanovenie § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona.
Súd mu ukladal trest za trestný čin podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona (t.j. najprísnejšie trestný čin),

kde mu hrozila trestná sadzba v rozpätí 10 až 15 rokov.
Túto trestnú sadzbu upravil súd najskôr podľa ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, t.j. znížil
hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a vychádzal pri ďalšom výpočte zo sadzby 10 rokov až
13 rokov a 4 mesiace.
Následne aplikoval súd ustanovenie § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona o úhrnnom treste, kde

prihliadol na to, že je obžalovanému potrebné uložiť úhrnný trest s použitím tzv. asperačnej zásady podľa
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona zohľadniac i Nález ÚS SR 106/2011 zo dňa 28.11.2012,
ktorým bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona, ktorou sa
prikazovalo súdu ukladať trest odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej podľa prvej
vety § 41 odsek 2 Trestného zákona, preto mu zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby v trvaní 13 rokov

a 4 mesiace o jednu tretinu a pri rozhodovaní o treste vychádzal z trestnej sadzby uvedenej pri
obzvlášť závažnom čine vydieračského únosu podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona po úprave podľa
ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona a nálezu ÚS SR v rozpätí
10 rokov až 17 rokov, 9 mesiacov a 10 dní.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj

individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného Z. M. dosiahnutý uložením iba
nepodmienečného trestu odňatia slobody, v trvaní 13 rokov a 6 mesiacov, najmä s ohľadom na
páchanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti a opakovanému a dlhodobému porušovaniu pravidiel
správania sa, uložil mu trest v polovici trestnej sadzby, ktorú výšku považuje súd za primeranú a
dostatočnú a súčasne takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného

zákona, pričom súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné
pomery a možnosť jeho nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného
z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom
na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvoreniepodmienok na výchovu obžalovaného, pričom zohľadnil i jeho postavenie v rámci organizovanej skupiny
a jeho aktívnu účasť v nej. Trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj
funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za

porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody,
považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
Súd zaradil obžalovaného Z. M. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona, napriek skutočnosti, že spáchal obzvlášť
závažný zločin, prihliadnuc na skutočnosť, že po vyhlásení právoplatného rozhodnutia Krajským súdom

v Nitre dňa 12.10.2012 bol obžalovaný dodaný do výkonu trestu odňatia slobody, kde odvtedy až do
rozhodnutia súdu sa počas výkonu trestu správal požadovaným spôsobom, dodržiaval ústavný poriadok
a bol i disciplinárne odmenený, preto súd dospel k záveru, že náprava obžalovaného bude lepšie
zaručená i v ústave s miernejším režimom a to v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o obžalovaného B. S. z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona u neho
zistil poľahčujúcu okolnosť podľa písmena j), že viedol pred spáchaním skutku riadny život, keďže na
predchádzajúce odsúdenia nie je možné prihliadať. Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú
v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac skutkov vzhľadom k tomu, že mu
aplikoval tzv. asperačnú zásadu uvedenú v § 41 odsek 2 Trestného zákona, t.j. aby mu dvakrát nepriťažil

s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 1, odsek 7 Trestného zákona a tiež s poukazom na skutočnosť,
že v pôvodnom konaní mu žiadna priťažujúca okolnosť pričítaná nebola a obnova konania bola povolená
výlučne v jeho prospech (t.j. s prihliadnutím na zákaz zmeny k horšiemu). Inú priťažujúcu okolnosť u
neho súd nezistil.
Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je 1:0, pričom súd aplikoval pri

určovaní trestu ustanovenie § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona.
Súd mu ukladal trest za trestný čin podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona (t.j. najprísnejšie trestný čin),
kde mu hrozila trestná sadzba v rozpätí 10 až 15 rokov.
Túto trestnú sadzbu upravil súd najskôr podľa ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, t.j. znížil
hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a vychádzal pri ďalšom výpočte zo sadzby 10 rokov až

13 rokov a 4 mesiace.
Následne aplikoval súd ustanovenie § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona o úhrnnom treste, kde
prihliadol na to, že je obžalovanému potrebné uložiť úhrnný trest s použitím tzv. asperačnej zásady podľa
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona zohľadniac i Nález ÚS SR 106/2011 zo dňa 28.11.2012,
ktorým bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona, ktorou sa

prikazovalo súdu ukladať trest odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej podľa prvej
vety § 41 odsek 2 Trestného zákona, preto mu zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby v trvaní 13
rokov a 4 mesiace o jednu tretinu a pri rozhodovaní o treste vychádzal z trestnej sadzby uvedenej pri
obzvlášť závažnom čine vydieračského únosu podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona po úprave podľa
ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona a nálezu ÚS SR v rozpätí

10 rokov až 17 rokov, 9 mesiacov a 10 dní.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného B. S. dosiahnutý uložením iba
nepodmienečného trestu odňatia slobody, v trvaní 13 rokov a 6 mesiacov, najmä s ohľadom na páchanie
obzvlášť závažnej trestnej činnosti a opakovanému porušovaniu pravidiel správania sa, uložil mu ho v

polovici trestnej sadzby, pričom súd považuje takto uložený trest za primeraný a dostatočný a súčasne
takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní
trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, ale
dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu
spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného,
prihliadol i na jeho zaradenie v rámci organizovanej skupiny ako i na fakt, že bol odsúdený spolu za
5 skutkov, všetky závažného charakteru páchané násilným konaním voči iným osobám. Trest uložený
obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie smerom
k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel

môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody a potrebu i morálneho odsúdenia zo
strany spoločnosti, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchaným skutkom.
Súd zaradil obžalovaného B. S. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona, napriek skutočnosti, že spáchal obzvlášťzávažný zločin, prihliadnuc na skutočnosť, že po vyhlásení právoplatného rozhodnutia Krajským súdom
v Nitre dňa 12.10.2012 bol obžalovaný dodaný do výkonu trestu odňatia slobody, kde odvtedy až do
rozhodnutia súdu sa počas výkonu trestu správal požadovaným spôsobom, dodržiaval ústavný poriadok

a bol i disciplinárne odmenený, nespáchal inú trestnú činnosť, preto súd dospel k záveru, že náprava
obžalovaného bude lepšie zaručená i v ústave s miernejším režimom a to v ústave na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

U obžalovaného A. S. súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona zistil

poľahčujúcu okolnosť podľa písmena j), že viedol pred spáchaním skutku riadny život. Súd neprihliadol
na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac
skutkov vzhľadom k tomu, že mu aplikoval tzv. asperačnú zásadu uvedenú v § 41 odsek 2 Trestného
zákona, t.j. aby mu dvakrát nepriťažil s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 1, odsek 7 Trestného
zákona a tiež s poukazom na skutočnosť, že v pôvodnom konaní mu žiadna priťažujúca okolnosť
pričítaná nebola a obnova konania bola povolená výlučne v jeho prospech (t.j. s prihliadnutím na zákaz

zmeny k horšiemu). Inú priťažujúcu okolnosť u neho súd nezistil.
Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je 1:0, pričom súd aplikoval pri
určovaní trestu ustanovenie § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona.
Súd mu ukladal trest za trestný čin podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona (t.j. najprísnejšie trestný čin),
kde mu hrozila trestná sadzba v rozpätí 10 až 15 rokov.

Túto trestnú sadzbu upravil súd najskôr podľa ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, t.j. znížil
hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a vychádzal pri ďalšom výpočte zo sadzby 10 rokov až
13 rokov a 4 mesiace.
Následne aplikoval súd ustanovenie § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona o úhrnnom treste, kde
prihliadol na to, že je obžalovanému potrebné uložiť úhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť s

použitím tzv. asperačnej zásady podľa ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona zohľadniac i Nález
ÚS SR 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorým bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 odsek
2Trestnéhozákona,ktorousaprikazovalosúduukladaťtrestodňatiaslobodynadjednupolovicutrestnej
sadzby určenej podľa prvej vety § 41 odsek 2 Trestného zákona, preto mu zvýšil hornú hranicu trestnej
sadzby v trvaní 13 rokov a 4 mesiace o jednu tretinu a pri rozhodovaní o treste vychádzal z trestnej

sadzby uvedenej pri obzvlášť závažnom čine vydieračského únosu podľa § 186 odsek 2 Trestného
zákona po úprave podľa ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona
a nálezu ÚS SR v rozpätí 10 rokov až 17 rokov, 9 mesiacov a 10 dní.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného A. S. dosiahnutý uložením iba

nepodmienečného trestu odňatia slobody, v trvaní 13 rokov a 6 mesiacov, najmä s ohľadom na páchanie
obzvlášť závažnej trestnej činnosti a opakovanému porušovaniu pravidiel správania sa, uložil mu ho v
polovici trestnej sadzby, pričom súd považuje takto uložený trest za primeraný a dostatočný a súčasne
takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, pričom súd
pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť

jeho nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho
postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na
výchovu obžalovaného, prihliadol i na jeho zaradenie v rámci organizovanej skupiny rovnako ako
u predchádzajúcich spoluobžalovaných, ako i na fakt, že bol odsúdený spolu za 5 skutkov, všetky

závažného charakteru páchané násilným konaním voči iným osobám za účelom získania pre seba
majetkového prospechu. Trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu
aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali,
že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a vyjadruje tiež morálne odsúdenie
spoločnosťou, pričom súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny,

spravodlivý a najmä primeraný spáchaným skutkom.
SúdzaradilajobžalovanéhoA.S.navýkontrestuodňatiaslobodydoústavunavýkontrestusostredným
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona, napriek skutočnosti, že spáchal obzvlášť
závažný zločin, prihliadnuc na skutočnosť, že po vyhlásení právoplatného rozhodnutia Krajským súdom
v Nitre dňa 12.10.2012 bol obžalovaný dodaný do výkonu trestu odňatia slobody, kde odvtedy až do

rozhodnutia súdu sa počas výkonu trestu správal požadovaným spôsobom, dodržiaval ústavný poriadok
a bol i disciplinárne odmenený, nespáchal inú trestnú činnosť, preto súd dospel k záveru, že náprava
obžalovaného bude lepšie zaručená i v ústave s miernejším režimom a to v ústave na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Pokiaľ ide o obžalovaného Z. H. súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona
nezistil žiadnu okolnosť, z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd nezistil taktiež

žiadnu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú
v ustanovení § 37 písmeno h) a m) Trestného zákona, že spáchal viac skutkov a bol v minulosti trestne
stíhaný,vzhľadomktomu,žemuukladalsúhrnnýtrestspoužitímtzv.asperačnejzásadyuvedenejv§41
odsek 2 Trestného zákona, t.j. aby mu dvakrát nepriťažil prihliadnuc na ustanovenie § 38 odsek 1, odsek
7 Trestného zákona a tiež s poukazom na skutočnosť, že v pôvodnom konaní mu žiadna priťažujúca

okolnosť pričítaná nebola a obnova konania bola povolená výlučne v jeho prospech (t.j. s prihliadnutím
na zákaz zmeny k horšiemu).
Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je rovnaká, pričom súd aplikoval
pri určovaní výmery trestu ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona o súhrnnom treste s použitím
zásad pre ukladanie úhrnného trestu uvedených v § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona vo
vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.3T 143/2008. Obžalovanému bolo potrebné

ukladať súhrnný trest s ohľadom na skutočnosť, že prejednávaných skutkov sa dopustil skôr ako mu
bol vyhlásený prvý odcudzujúci rozsudok vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp.zn.3T
143/2008.
Obžalovanému Z. H. teda súd ukladal trest podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona zohľadniac i Nález ÚS SR 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorým

bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona, ktorou sa prikazovalo
súdu ukladať trest odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej podľa prvej vety § 41
odsek 2 Trestného zákona a uložil mu súhrnný trest za zbiehajúce sa skutky vedené pod sp.zn.6T
124/2010 a 3T 143/2008, z ktorých aspoň jeden bol zločinom, preto mu zvýšil hornú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu a pri rozhodovaní o treste vychádzal z trestnej sadzby uvedenej pri obzvlášť

závažnom čine vydieračského únosu podľa § 186 odsek 2 Trestného zákona (t.j. najprísnejšie trestného
činu z tých, ktoré sa mu kládli za vinu) v rozpätí 10 až 15 rokov, po úprave podľa ustanovenia § 41 odsek
2 Trestného zákona a nálezu ÚS SR v rozpätí 10 až 20 rokov.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako
aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného Z. H. dosiahnutý uložením iba

nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd mu uložil trest na samej dolnej hranici tohto trestu v
trvaní 10 rokov s poukazom na to, že v pôvodnom konaní mu Krajský súd v Nitre mimoriadne znížil trest
pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona z dôvodov tam
konštatovaných a súd v rámci povolenej obnovy konania v prospech obžalovaného nemôže uložiť trest
prísnejší. Súd však zistil, že mu nie je možné uložiť ani trest miernejší.

Súd musí konštatovať, že vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby v trvaní 10 až 15 rokov,
t.j. nie ako predtým vychádzal Krajský súd v Nitre zo sadzby 15 až 20 rokov, preto pri tejto dnešnej
trestnej sadzbe súd nezistil žiadne podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, t.j. pod 10 rokov, ktoré by umožňovali obžalovanému trest znížiť až pod takto
novo určenú trestnú sadzbu. I z hľadiska naplnenia účelu trestu z hľadiska individuálnej prevencie a

po preskúmaní pomerov páchateľa, jeho rodinných pomerov a napriek jeho postaveniu v organizovanej
skupine, ktoré i Krajský súd v Nitre označil za okrajové, súd nezistil žiadne také okolnosti prípadu ani
pomery obžalovaného, pre ktoré by dospel k záveru, že za takto spáchané tri čiastkové útoky, ktoré
dosahujú intenzitu obzvlášť závažného protiprávneho konania trvajúceho po dlhší čas, by trest mu
uložený v tejto trestnej sadzbe bol neprimerane prísny. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že

obžalovaný H. nemá výrazne iné rodinné zázemie ako majú ostatní obžalovaní v prejednávanej veci, ani
jeho zdravotný stav takéto zmiernenie trestu neodôvodňuje. Preto mu súd vymeral trest na samej dolnej
hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 10 rokov, ktorú výšku považuje súd za primeranú, spravodlivú
a za dostatočnú a súčasne takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného
zákona.

Súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho
nápravy, dbal i na skutočnosť, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho
postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu
obžalovaného, a aby vyjadril týmto i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou za takto spáchané

skutky, čím trest splní zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu individuálnej prevencie
ako i generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za
porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení.Súd zaradil obžalovaného Z. H. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona, napriek skutočnosti, že spáchal obzvlášť
závažný zločin, prihliadnuc na skutočnosť, že po vyhlásení právoplatného rozhodnutia Krajským súdom

v Nitre dňa 12.10.2012 bol obžalovaný dodaný do výkonu trestu odňatia slobody, kde odvtedy až do
rozhodnutiasúdusapočasvýkonutrestusprávalpožadovanýmspôsobom,dodržiavalústavnýporiadok,
bol disciplinárne odmenený, nespáchal inú trestnú činnosť a bol i Uznesením Okresného súdu Piešťany
preradený počas výkonu tohto trestu v prejednávanej veci z maximálneho stupňa stráženia do stredného
stupňa stráženia, preto súd dospel k záveru, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v ústave

s miernejším režimom a to v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súčasne súd zrušil výrok o treste uložený mu Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.3T
143/2008.

U obžalovaného C. C. súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona nezistil
žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. Súd taktiež

neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písmeno h) Trestného zákona, že
spáchal viac skutkov a pod písmenom m), že už bol za obdobnú činnosť odsúdený, vzhľadom k tomu,
že mu aplikoval tzv. asperačnú zásadu uvedenú v § 41 odsek 2 Trestného zákona, t.j. aby mu dvakrát
nepriťažil s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 1, odsek 7 Trestného zákona a tiež s poukazom na
skutočnosť, že v pôvodnom konaní mu žiadna priťažujúca okolnosť pričítaná nebola a obnova konania

bola povolená výlučne v jeho prospech.
Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je rovnaký, pričom súd aplikoval
pri určovaní výmery trestu ustanovenie § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona o úhrnnom treste.
Obžalovanému C. C. súd ukladal trest za trestný čin podľa § 190 odsek 1 Trestného zákona (t.j.
najprísnejšie trestný čin), kde mu hrozila trestná sadzba v rozpätí 4 - 10 rokov, po úprave podľa

ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona a s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu SR 106/2011
zo dňa 28.11.2012, ktorým bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného
zákona, ktorou sa prikazovalo súdu ukladať trest odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby
určenej podľa prvej vety § 41 odsek 2 Trestného zákona, vychádzal z rozpätia 4 roky až 13 rokov a
4 mesiace.

Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného C. C. dosiahnutý uložením iba
nepodmienečného trestu odňatia slobody, v trvaní 8 rokov a 6 mesiacov, najmä s ohľadom na opakované
páchanie závažnej trestnej činnosti obžalovaným a opakovanému porušovaniu pravidiel správania
sa, kde súd zohľadnil i skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti trestne stíhaný a potrestaný za

obdobnú násilnú trestnú činnosť, t.j. jedná sa o špeciálneho recidivistu, preto mu uložil trest v polovici
vyššie uvedenej trestnej sadzby, ktorú výšku považuje súd za primeranú a dostatočnú a súčasne takto
uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní
trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné a zdravotné pomery a možnosť
jeho nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho

postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu
obžalovaného a na to, aby trest splnil nielen funkciu individuálnej prevencie ale i funkciu generálnej
prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie
spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení.

Súd zaradil obžalovaného C. C. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona napriek skutočnosti, že bol
v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov v ústave na výkon trestu pre
úmyselný trestný čin, nakoľko dospel k záveru, že v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia bude jeho náprava lepšie dosiahnutá.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaných, že sú vo výkone väzby a trestu v tomto trestnom konaní cca 5
rokov, a že sa poučili a od skutkov už uplynul dlhší čas, prečo navrhovali uložiť tresty na samých dolných
hraniciach vymeraných trestných sadzieb, prípadne pod týmito hranicami, súd dáva do pozornosti, že
zohľadnil skutočnosť, že vo výkone väzby a trestu bolo správanie obžalovaných na požadovanej úrovni,

a že boli disciplinárne odmeňovaní a nedopustili sa počas tohto žiadneho protiprávneho konania, a to
najmä pri rozhodovaní o ich zaradení do príslušného stupňa stráženia v rámci diferenciácie výkonu
trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o ich námietku, že od spáchania skutkov uplynula dlhšia doba, tak táto
skutočnosť sama o sebe je síce pravdivá, no súd poukazuje na to, že uplynutie doby dvoch rokov od ichprávoplatného odsúdenia samo o sebe nemožno považovať za skutočnosť odôvodňujúcu zmiernenie
trestu.
Prípadné námietky obžalovaných smerujúce k tomu, že ich spoluobžalovanému B. D. ako organizátorovi

bol vymeraný nižší trest v trvaní 12 rokov, súd dáva do pozornosti, že tento nebol pred spáchaním
skutkov trestne stíhaný, okrem toho v prejednávanej veci boli niektorí z obžalovaných odsúdený i za
inú trestnú činnosť ako spoluobžalovaný D., prípadne im bol ukladaný súhrnný trest vo vzťahu k iným
odsúdeniam. Súd pri vymeriavaní trestov hodnotil obžalovaných a ich pomery prísne individuálne, čo je
vyjadrené najmä rôznou výškou trestu, ktorý im bol uložený.

Požiadavky obžalovaných na to, aby im boli uložené tresty na dolnej hranici Trestného zákona nemá
oporu v Trestnom zákone a neplnili by účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 Trestného zákona, keďže
im boli ukladané tresty za závažnú protiprávnu činnosť násilného charakteru páchanú po dlhšie časové
obdobie, t.j. nejednalo sa o jednorázový exces z ich bežného konania.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva

na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.