Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202924
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814202924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom
v Piešťanoch, na ulici Teplickej č. 7434/147, právne zastúpeného Advokátska kancelária Goliášova
Gabrielas.r.o.,sosídlomvTrenčíne,nauliciPiaristickejč.707/25protižalovanejI.R.,nar.XX.XX.XXXX,
bývajúcej vo D. nad U., na sídlisku B. č. X/X za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
ObčianskezdruženieslovenskýchspotrebiteľovAZ,sosídlomvChorvátskomGrobe,naNámestíJosipa
Andričač.1,právnezastúpenéhoJUDr.JozefomKempom,advokátom,sosídlomvChorvátskomGrobe,
na Námestí Josipa Andriča č. 1 , o zaplatenie sumy 1048,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 2.6.2015 č.k. 10C/27/2014-41 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 31.07.2008 uzatvorili úverovú zmluvu,

na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1327,76 eur. Tento sa žalovaná zaviazala
splácať v mesačných splátkach vo výške po 41,79 eur v počte splátok 72. Dojednaná úroková sadzba
predstavovala 31,57% ročne.

3. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku a preto žalobca výzvou zo dňa 27.03.2012
zosplatnil celý vzniknutý dlh. Do zosplatnenia žalovaná uhradila sumu 1586,82 eur.

4. V zmysle úverovej zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 31,57% ročne. Úroková miera podobného
úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (júl 2008 pri spotrebiteľskom úvere nad 5 rokov) dosahovala
8,7 % ročne. Dohodnutý úrok z úveru medzi účastníkmi o 22,87% prevyšoval priemernú úrokovú
mieru z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s
ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 31.07.2009 vydané vo veci 1MCdo1/2009). Vzhľadom na uvedené dohoda o výške úrokov sa
považovala za neplatnú a preto tento úrok žalobcovi byť priznaný nemohol. Keďže žalovaná už zaplatila
viac ako žalovaným poskytnutá istina úveru, súd prvej inštancie žalobu zamietol.5. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní
sa nesprávne vychádzalo z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. V čase uzatvorenia
zmluvy platilo ustanovenie § 3 ods. 10 a ods. 11 zákona č.258/2001 Z.z., podľa ktorého odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Ak je

zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením ods. 10 v tom, že odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa ods. 10, je
neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý
neplatnosti dovolá. Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v čase uzavretia úverovej
zmluvy vyplývala z nariadenia vlády č.238/2008 Z.z. Právny predpis platný a účinný v rozhodnom
období dovoľoval dojednať maximálnu odplatu za ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 50000 SK pri

splatnosti nad 5 rokov vo výške 40,80% ročne. V predmetnom úverovom vzťahu odplata bola dojednaná
iba vo výške 31,57% ročne.

7. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil že,

odvolanie žalobcu nie je opodstatnené aj keď so záverom o potrebe aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení neskorších predpisov na vzniknutý právny vzťah sa stotožniť nedá.

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré, s výnimkou záveru o potrebe aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších
predpisov na vzniknutý právny vzťah, v plnom rozsahu odkazuje.

9. Úverová zmluva medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dna 31.07.2008, teda za účinnosti

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zbierky o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov. Hoci súd prvej
inštancie tento predpis neaplikoval, uvedené pochybenie nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

10. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

12. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol v čase uzavretia zmluvy obsiahnutý i v zákone č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie
zmluvnej slobody.

13. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučovalo ani
ustanovenie § 3 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. Podľa tohto ustanovenia odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výškuustanovenú nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením ods. 10
v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády
vydaným podľa ods. 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto

je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

14. Rovnako aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje
výška, ktorá nesmie prevýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru môže byť v rozpore s
dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie, kedy výkon

právavyplývajúcizovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovjevrozporesneformálnymnormatívnym
systémom dobrých mravov.

15. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil

hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

16.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na
to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných

prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
však úroky neprimerané. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 31,57% ročne viac ako tri
a pol násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 8,70% ročne uplatňovanú bankami pri poskytovaní

obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

17. Za neplatnú z dôvodu rozporu dojednaných úrokov s dobrými mravmi nemohla byť považovaná iba

časť dojednania podstatne prevyšujúca obvyklú úrokovú mieru. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho
zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje
na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti

oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a
nie len z hľadiska oddeľovanej časti. Dojednanie o úrokoch treba chápať ako nedeliteľný celok. Pri
neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je možné hovoriť o občianskoprávnej
úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu nepožíva. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne
slabšie obyvateľstvo a preto takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácií. Takéto

úverové praktiky z celospoločenského hľadiska sú nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým
zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť dojednania o úrokoch v celom
rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu
úveru.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok ako vecne správny potvrdil.19. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p..Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách, bola skutočnosť, že
žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté v pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.