Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/172/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709204573
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1709204573.10

Rozhodnutie

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci
navrhovateľa: O.. I.. B. Q., bytom C. X, XXX XX T., zastúpený advokátom JUDr. Borisom Rekenom,
konateľom spoločnosti JUDr. Boris Reken - advokát, s.r.o. so sídlom Ventúrska 1, 811 01 Bratislava, IČO:
36 783 188 proti odporcovi: E. P.Á., bytom W. P. XX, XXX XX F. C., zastúpený advokátom JUDr. Lászlóm
Lengyelom, AK Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava o zaplatenie 94.724,-CZK s príslušenstvom rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4.056,10 EUR spolu s 8,5% úrokom z omeškania
od 25.04.2008 do zaplatenia, 243,- EUR titulom náhrady trov konania na účet navrhovateľa vedený v
ČSOB, a.s., číslo účtu : XXXXXXXXX/XXXX a 2.599,64 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia
navrhovateľa vedený v Tatra banke, a.s. Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 15 dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným dňa 29.05.2009 sa domáhal navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu proti odporcovi zaplatenia 94.724,-CZK s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že
navrhovateľ a odporca boli na základe Zmluvy o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001
podielovými spoluvlastníkmi hnuteľnej veci - rekreačnej lode Kirké s evidenčným číslom SK - 3 - 00044
každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 a v zmysle čl. II Zmluvy bol zastupovaním voči tretím
osobám a orgánom štátnej správy poverený vo veciach týkajúcich sa predmetnej lode odporca. Po

dohodevšetkýchspoluvlastníkovKirkéboladňa21.09.2007uzatvorenákúpnazmluva,nazákladektorej
bola loď Kirké predaná kupujúcemu za kúpnu cenu 800.000,-CZK, ktorú sumu prevzal odporca. Po
odpočítaní poplatku vo výške 23.000,-CZK z prijatej kúpnej ceny za státie Kirké v maríne (prístave),
predstavoval podiel každého spoluvlastníka sumu 194.250,- CZK. Odporca zaplatil navrhovateľovi len
časť jeho podielu z kúpnej ceny a to vo výške 99.526,-CZK a keďže navrhovateľ mal nárok na zaplatenie
194.250,- CZK, vyzval odporcu dňa 23.04.2008 prostredníctvom emailovej správy na doplatenie zvyšnej

sumy vo výške 94.724,- CZK. Odporca dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatil, preto právny zástupca
navrhovateľa vyzval dňa 02.07.2008 odporcu na zaplatenie dlžnej sumy a dňa 20.03.2009 v snahe
vyriešiť vec mimosúdne mu zaslal poslednú výzvu na zaplatenie, odporca do dnešného dňa dlžnú sumu
navrhovateľovi nezaplatil.

Dňa 29.06.2009 navrhovateľ upravil petit žalobného návrhu s poukazom na skutočnosť, že obaja

účastníci konania sú devízoví tuzemci a v súlade s prepočtom podľa kurzu NBS zo dňa 24.04.2008, t.j.
v deň, kedy mal odporca plniť, upravil dlžnú sumu na 4.056,10 EUR.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 17.07.2009 pod č.k. 10Ro 36/09-31 v súlade s ust. § 172 ods. 1
O.s.p. a žalobnému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Dňa 10.08.2009 podal odporca proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor s tým, že
tvrdenienavrhovateľa,podľaktoréhobolspoluvlastníkomrekreačnejlodeKirkévpodiele1nezodpovedározhodujúcim právnym skutočnostiam a skutočnému právnemu stavu, nakoľko loď vznikla spoločnou
činnosťou viac osôb, navrhovateľ a odporca spolu s nimi uzavreli „Zmluvu o založení konzorcia“ zo dňa
21.12.1990, ktorého účelom bolo nákup a dokončenie rekreačnej lode „Kirké“ a touto zmluvou, resp.

dodatkami k nej účastníci zmluvy presne určili výšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých členov
konzorcia (bod 2.1.1. a 2.2.3. „Zmluvy o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990), pričom spoluvlastnícky
podiel navrhovateľa podľa Dodatku č. 9 k „Zmluve o založení konzorcia“ zo dňa 21.12.1990 predstavoval
14,9712%. Odporca z predajnej ceny rekreačnej lode „Kirké“, ktorá bola 800.000,-CZK odpočítal
23.000,-CZK poplatok za státie lode v prístave, a zo sumy 777.000,-CZK podľa skutočnej výšky jeho

spoluvlastníckeho podielu navrhovateľovi patrilo 14,9712%, t.j. 116.401,-CZK. Z tejto sumy odporca
zaplatil za navrhovateľa pánovi R. H. 16.825,-CZK a zostatok vo výške 99.526,-CZK zaplatil na účet
navrhovateľa. Z toho vyplýva, že odporca nemá voči navrhovateľovi žiadny dlh. Žiadal návrh v celom
rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie žalobným návrhom navrhovateľa, jeho výpoveďou, písomným a

ústnym vyjadrením odporcu, výsluchom svedkov Ing. R. H., L. J., listinnými dôkazmi: Zmluvou o založení
konzorcia zo dňa 21.12.1990, dodatkom č. 9 zo dňa 11.02.1995, zmluvou o hospodárení zo spoločnou
vecou zo dňa 01.01.1998 a 21.06.2001, kúpnou zmluvou zo dňa 21.09.2007 a jej prílohou č. 1 zo
dňa 21.09.2007, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 21.09.2007, mailom účastníkov konania,
výzvami navrhovateľa zo dňa 23.04.2008, 02.07.2008 a 20.03.2009, kurzovým lístkom NBS platným

od 24.04.2008, a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede oboch účastníkov vyplýva a Zmluva o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 potvrdzuje,
že konzorcium Bahari so sídlom na E. X, T. bolo zriadené na účel - Nákup a dokončenie kajutovej,
námornej plachetnice typu FUTURO- s tým, že vedúcim konzorcia, oprávneným konať v mene konzorcia

je E. P.. V zmluve sú uvedení zakladajúci členovia konzorcia a v bode 2.1. zmluvy je uvedená celková
suma majetkových vkladov 600.000,-Kčs, výška majetkových vkladov jednotlivých členov a výška
podielov, pričom jednotlivé percentuálne ich podiely vyjadrujú percentuálny podiel vlastníctva lode. V
bode 2.2. zmluvy si členovia konzorcia určili, že každý člen konzorcia bude povinný poukazovať na
účet konzorcia, zriadeným v banke, vklad 100,-Kčs mesačne a v bode 2.2.3. zmluvy si určili, že každé

ďalšie finančné vklady jednotlivých členov konzorcia budú účtovne evidované a kvartálne prepočítané
na percentuálny podiel vlastníctva lode. S týmto percentuálnym podielom bude každý člen konzorcia
kvartálne preukázateľne oboznámený. V bode 5. zmluvy si účastníci zmluvy stanovili, že konzorcium
končí svoju činnosť kúpou a dokončením lode, kúpa lode bude potvrdená kúpnopredajnou zmluvou.
Dokončenie lode bude potvrdené obdržaním technického osvedčenia plavidla.

Z dodatku č. 9 k zmluve o založení konzorcia Bahari zo dňa 11.02.1995 súd zistil, že po vzájomnej
dohode členov konzorcia S. Š. a T. Ľ. z konzorcia vystupujú ku dňu 11.02.1995, svoje podiely ponúkli
predkupným právom členom konzorcia a ich dva podiely spolu (33,4515 vo výške 551.581,-Sk) odkupuje
E. P., a teda ku dňu 11.02.1995 sa mení percentuálny podiel vlastníctva lode s tým, že P. P. má 15,4687%

podielu,E.P.S.má52,1424%podielu,J.L.má17,4175%podieluaB.Q.má14,9712%podielu.Hodnota
lode: 1.648.896,-Sk.

Zo Zmluvy o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 01.01.1998 súd zistil, že zmluvné strany P. P., E.
P., L. J. a B. Q. sa dohodli v bode I. , že sú podielovými spoluvlastníkmi plavidla KIRKE, reg. Číslo: SK

0044, typu FUTURO, rok stavby 1997, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké.

Zo Zmluvy o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001 súd zistil, že zmluvné strany E. P., P.
P., B. Q. a R. H. sa dohodli v bode I. Zmluvy, že sú podielovými spoluvlastníkmi plavidla KIRKÉ, reg.
Číslo: SK 0044, typu FUTURO, rok stavby 1977, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2007 súd zistil, že účastníci zmluvy na strane predávajúcich (E. P., P.
P., B. Q., R. H.) a kupujúci (H. E.) predmet zmluvy - rekreačnú motorovú plachetnicu typu FUTURO,
registrovanú v Registri námorných rekreačných plavidiel SR pod číslom 0364, číslo osvedčenia
SK-3-00044, rok stavby 1997, číslo motora 544232 predali kupujúcemu za sumu 800.000,-CZK.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že zmluva o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 zanikla v roku
1998, kedy loď dostala registračné číslo - technické osvedčenie námorného úradu MDPT SR, na základe
čoho stratil platnosť aj dodatok č. 9 k predmetnej zmluve zo dňa 11.02.1995, kde boli špecifikovanépodiely jednotlivých členov konzorcia. V Zmluve o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001
saúčastnícizmluvydohodli,žeichspoluvlastníckepodielysúrovnaké,tedaakbolištyria,podielkaždého
z nich predstavuje 25%. Uviedol, že podiely jednotlivých členov konzorcia sa menili v neskoršom období

i podľa toho, kto, koľko a akým spôsobom prispel na stavbu lode nielen finančne, ale aj svojou prácou,
loď sa stavala 5 rokov, každý rok sa robilo zúčtovanie a dodatok, posledný dodatok bol z roku 1995
č. 9, po tomto období nastal rozkol v konzorciu, niektorí členovia odišli, niektorí pristúpili, niektorí sa z
rodinnýchdôvodovnastavbelodenezúčastňovali,posledné2rokysavykázalonalodiznačnémnožstvo
práce, značné množstvo finančných investícii, ktoré neboli v žiadnom dodatku zakomponované. Po

zaregistrácii plavidla v námornom úrade mala loď meno KIRKÉ, nastali zmeny v osadenstve, kedy
spoločníkmi ostali bratia P., on a p. H., ktorý kúpil podiel od p. J.. Na základe týchto všetkých zmien
uzatvorili zmluvu o hospodárení so spoločnou vecou pred notárom, na základe ktorej sa všetci štyria
stali spoluvlastníkmi lode s rovnakým podielom. V roku 2007 sa rozhodli loď predať, po predaji každý
očakával vyplatenie podielu vo výške 1.S p. H. sa telefonicky dohodol, že za státie lode v maríne v
období od 01.04.2006-31.03.2007 mu zaplatí potom, ako obdrží od odporcu zvyšnú sumu za predaj

lode. Namietol s poukazom na ust. § 107 ods. 1 OZ premlčanie nároku odporcu.

Z výpovede odporcu súd zistil, že účastníci konania spolu s ďalšími členmi konzorcia si určili svoje
spoluvlastnícke podiely v Zmluve o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 a dodatkami k nej vždy
podľa prevodov podielov, ako posledný bol uzavretý dodatok č. 9 zo dňa 11.02.1995, kde bol určený

aj spoluvlastnícky podiel navrhovateľa vo výške 14,9712%.Uviedol, že ani jeden zo spoluvlastníkov
neurobil taký prejav vôle, ktorý by smeroval k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu na navrhovateľa,
čím by došlo k navýšeniu jeho spoluvlastníckeho podielu, uzavretím Zmluvy o hospodárení so
spoločnou vecou účastníci zmluvy nezmenili výšku spoluvlastníckych podielov a preto aj výška podielu
navrhovateľa ostala nezmenená. Uviedol, že si uplatňuje voči navrhovateľovi 600 € ako sumu, ktorú

zaplatil p. R. H. za navrhovateľa za státie lode v maríne v období 01.04.2006-31.07.2007.

Svedok Ing. R. H. uviedol, že svoj podiel odkúpil od p. J., ktorý činil asi 17%, peniaze jej zaplatil v
splátkach. Uviedol, že na stavbu a prerábku lode sa skladali každý rovnakým dielom, teda 1, v roku
2007 sa rozhodli loď predať, ročné parkovné od navrhovateľa nedostal, nakoľko on nedostal zaplatenú

kúpnu cenu 1 hodnoty lode. Nepamätal si, za akú cenu sa loď predávala a ani svoj podiel z predaja
lode. Uviedol, že tabuľka, koľko kto dostane vyplatené ako svoj podiel z predaja lode, bola uložená v
počítači, nemal k nej výhrady. Nevedel sa vyjadriť ani k jednotlivým podielom ostatných predávajúcich.
Uviedol však, že podiely boli stanovené keď kupoval svoj podiel, a počas doby, keď bol členom spolku
sa podiely nemenili až do roku 2007, keď sa loď predala. Uviedol, že na prevádzke lode, opravách,

jej údržby, poplatkoch sa podieľali všetci spoločne, svedok nevedel uviesť, prečo z akého dôvodu sa
Zmluva o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001 uzatvárala a ani jej neprikladal žiadny
dôraz, bola to preňho len formalita.

Z výpovede svedkyne Ing. PhD. L. J.S. súd zistil, že si presne na určité veci týkajúce sa konzorcia

s odstupom času už nepamätá, uviedla, že v roku 1990 keď konzorcium vzniklo ich bolo 7 členov,
podiely boli rovnaké, a nevedela, či sa neskôr podiely jednotlivých členov menili. Uviedla, že bola
dlhší čas v zahraničí, potom sa jej narodilo dieťa, postupne strácala s členmi konzorcia kontakt, ale
uviedla, že členovia konzorcia na lodi pracovali, kupovali do nej rôzne stroje a zariadenia, prispievali k
zhodnocovaniu lode svojou prácou, na základe týchto skutočností sa preto aj jednotlivé podiely členov

menili. Neskôr začala mať problémy s P. P., preto sa rozhodla, že svoj podiel, i napriek tomu, že to bol
jej sen vlastniť loď a plaviť sa Dunajom, predá, čo aj urobila a svoj podiel previedla na p. Podobu, za čo
jej zaplatil sumu 400.000,-Sk. Svedkyňa po nahliadnutí do Zmluvy o založení konzorcia svoju výpoveď
opravila a uviedla, že podiely jednotlivých členov boli v tom období také ako je uvedené v predmetnej
zmluve, nepamätala si už na to. Uviedla, že Zmluvu o hospodárení so spoločnou vecou podpísala bez

toho, aby ju čítala, uviedla však, že podiely členov sa menili i podľa toho, kto koľko na lodi odpracoval,
nevedela však uviesť, či sa zmeny podielov vyhotovili aj písomne.

Z vykonaného dokazovania pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel súd
k názoru, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne.

Podľa ust. § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa
spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.Podľa ust. § 833 veta prvá OZ poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v
spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného
majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi.

Podľa ust. § 834 OZ majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých
účastníkov.

Podľa ust. § 835 ods. 1 OZ podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva

neurčuje inak.

Podľa ust. § 841 OZ pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na
účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia
spôsobom určeným v zmluve, inak rovnakým dielom.

Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia OZ ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa ust. § 516 ods. 1 OZ účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia OZ ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním
nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú

pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V konaní bolo nesporne preukázané, že konzorcium BAHARI vzniklo na základe zmluvy zo dňa

21.12.1990, v ktorej zmluve boli v bode 2.1.1. stanovené podiely jednotlivých členov konzorcia, bolo
založené za účelom nákupu a dokončenia kajutovej, námornej plachetnice typu FUTURO s tým, že
v bode 5.1. zmluvy konzorcium končí svoju činnosť kúpou a dokončením lode, pričom kúpa lode
bude potvrdená kúpno-predajnou zmluvou a dokončenie lode bude potvrdené obdržaním technického
osvedčenia plavidla. V roku 1998 loď dostala registračné číslo (technické osvedčenie námorného úradu

MDPT SR), čím podľa názoru súdu konzorcium zaniklo. Dňa 21.06.2001 uzatvorili zmluvné strany
navrhovateľ, odporca, P. P. a R. H. zmluvu o hospodárení so spoločnou vecou, kde v bode I. je uvedené
že sú podieloví spoluvlastníci plavidla KIRKÉ, registračné číslo: SK 0044, typu FUTURO, rok stavby
1997, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, čo vo svojich výpovediach potvrdili aj vypočutí
svedkovia. Podľa názoru súdu tak uzatvorili zmluvu novú, nakoľko predchádzajúca zmluva ( o založení

konzorcia splnením účelu na základe ktorého vznikla) zanikla a dohodou stanovili jednotlivé podiely
účastníkov zmluvy - podiely sú rovnaké. Z výpovede oboch účastníkov konania vyplynulo, že v roku
2007 a kúpna zmluva z 21.9.2007 potvrdzuje, došlo k odpredaju lode Kirké za kúpnu cenu 800.000,-
CZK novému majiteľovi, kúpna cena bola vyplatená odporcovi. Bolo preukázané, že odporca žalovanú
sumu, prepočítanú platným kurzom NBS navrhovateľovi, ani po viacnásobných výzvach, nezaplatil.

S poukazom na vyššie uvedené súd žalobnému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Návrh odporcu, ktorým sa odporca domáhal zaplatenia sumy 600 € navrhovateľom považoval súd za
premlčaný, nakoľko predmetná suma bola odporcom vyplatená p. Ing. H. v roku 2007 , pohľadávku si

odporca uplatnil dňa 04.02.2010.

Súd priznal v spore úspešnému navrhovateľovi úrok z omeškania 8,5% z dlžnej sumy v súlade s nar.
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nar. vlády č. 586/2008 Z.z. od dňa nasledujúceho po prvom dni po tom,čo odporcu navrhovateľ požiadal emailovou výzvou zo dňa 23.04.2008, t.j. odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti dlžnej sumy až do jej zaplatenia.

Súd priznal v spore úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku 243,00 eur v súlade so z.č. 71/1992 v znení noviel o
súdnych poplatkoch, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 149 ods. O.s.p. v celkovej výške
1.777,46 eur vyúčtovaných nasledovne:

-8 úkonov právnej služby po 151,05 EUR - 1. prevzatie a príprava na pojednávanie, 2. písomné
podanie na súd (návrh), 3. písomné podanie na súd (vyjadrenie k odporu), 4. účasť na pojednávaní dňa
04.02.2010, 5. účasť na pojednávaní dňa 26.04.2010, 6. účasť na pojednávaní dňa 04.10.2010, 7. účasť
na pojednávaní dňa 24.02.2011, 8. účasť na pojednávaní dňa 23.06.2011 + 3 x 6,95, 3 x 7,21 EUR a 2
x 7,41 EUR režijný paušál, celé zvýšené o 20% DPH, t.j. v sume 1.518,84 EUR,
náhrada cestovného za cestu dňa 04.02.2010 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným

motorovým vozidlom (0,183 EUR / 1 km) v sume 13,81 EUR a náhrada pohonných hmôt za cestu dňa
04.02.2010 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom značky Toyota Yaris
1,0 5D s priemernou spotrebou: 5,0 1/100 km pri priemernej cene benzínu v mesiaci február 2010: 1,180
EUR /l L vo výške 4,48 EUR,
náhrada cestovného za cestu dňa 26.04.2010 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným

motorovým vozidlom (0,183 EUR / 1 km) v sume 13,81 EUR a náhrada pohonných hmôt za cestu dňa
26.04.2010 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom značky Toyota Yaris
1,0 5D s priemernou spotrebou: 5,0 1/100 km pri priemernej cene benzínu v mesiaci apríl 2010: 1,253
EUR /l L vo výške 4,76 EUR, náhrada cestovného za cestu dňa 04.10.2010 z Bratislavy do Pezinku a
späť(76km)osobnýmmotorovýmvozidlom(0,183EUR/1km)vsume13,81EURanáhradapohonných

hmôt za cestu dňa 04.10.2010 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom
značky Toyota Yaris 1,0 5D s priemernou spotrebou: 5,0 1/100 km pri priemernej cene benzínu v mesiaci
november 2010: 1,266 EUR /l I vo výške 4,81 EUR,
náhrada cestovného za cestu dňa 24.02.2011 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným
motorovým vozidlom (0,183 EUR / 1 km) v sume 13,81 EUR a náhrada pohonných hmôt za cestu dňa

24.02.2011 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom značky Toyota Yaris
1,0 5D s priemernou spotrebou: 5,0 1/100 km pri priemernej cene benzínu v mesiaci február 2011: 1,399
EUR/l L vo výške 5,32 EUR,
náhrada cestovného za cestu dňa 23.06.2011 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným
motorovým vozidlom (0,183 EUR / 1 km) v sume 13,81 EUR a náhrada pohonných hmôt za cestu dňa

23.06.2011 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom značky Toyota Yaris
1,0 5D s priemernou spotrebou: 5,0 1/100 km pri priemernej cene benzínu v mesiaci jún 2011: 1,469
EUR/l L vo výške 5,58 EUR,
celé zvýšené o 20% DPH, t.j. v sume 112,80 EUR;
náhrada za stratu času za čas strávený cestou z Bratislavy do Pezinku a späť v dňoch: 04.02.2010,

26.04.2010, 04.10.2010, spolu 6 začatých polhodín za poskytovanie právnych služieb v roku 2010 vo
výške 6 x 12,02 EUR = 72,12 EUR a v dňoch 24.02.2011, 23.06.2011, spolu 4 začaté polhodiny za
poskytovanie právnych služieb v roku 2011 vo výške 4 x 12,35 EUR = 49,40 EUR, celé zvýšenú o 20%
DPH, t.j. v sume 145,82 EUR.

Dňa 20.07.2011 podal odporca prostredníctvom právneho zástupcu proti rozsudku 6C 172/09-112 zo
dňa 07.07.2011 odvolanie s odôvodnením, že skutková časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa nespĺňa požiadavky § 157 ods. 2 O.s.p., keď odôvodnenie rozsudku vôbec nevypovedá o
tom, čo vlastne a na podklade ktorých vykonaných dôkazov súd po skutkovej stránke zistil, prečo

niektorým dôkazným prostriedkom uveril, prisúdil im vierohodnosť, prečo z iných zase nemohol čerpať
informácie nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu veci, zisteniam súdu nepredchádza žiadne
hodnotenie dôkazov, pričom podstatnou náležitosťou rozhodnutia by malo byť aj právne posúdenie veci,
nie len citácia právnych predpisov, súd má vysvetliť, prečo určitý právny predpis použil, má vyložiť
aj obsah tohto právneho predpisu najmä v tom zmysle, aby bolo zrejmé predovšetkým vzťah medzi

skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci, ako aj to, prečo teda logicky a zákonite musel
byť citovaný predpis použitý. V rozhodnutí súdu chýbajú jeho právne úvahy, ktoré viedli súd k jeho
rozhodnutiu a chýbajú dôvody, prečo citované ustanovenia OZ boli aplikované. Uviedol, že súd sa
nevysporiadal ani s prejavom odporcu na započítanie sumy 600 € (neodôvodnil, na základe akéhoskutkového, z ktorého právneho dôvodu a podľa ktorého právneho predpisu zamietol tento prejav
odporcu). Namietol tiež, že z hľadiska zachovania princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je tiež
požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala

rovnaká odpoveď, keď protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú
k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie a keď
všeobecný súd aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou
rozhodovacou praxou, je treba takýto postup považovať za arbitrárny. V tejto súvislosti poukázal
na tvrdenie odporcu, ktorý o i. tvrdil, že „výška spoluvlastníckych podielov na konkrétnej veci môže

byť zmenená len niektorým zo spôsobov, akým podielové spoluvlastníctvo vzniká alebo zaniká a
zánik združenia nemá za následok zánik podielového spoluvlastníctva. Riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné. Mal za to, že na základe takýchto záverov ÚS SR ak súd dospeje k záveru, že
nárok navrhovateľa je opodstatnený, je povinný sa vysporiadať s argumentáciou odporcu, z ktorej má

plynúť opačný záver, pretože sa inak ním vydané rozhodnutie dostane do rozporu nielen s účelom
súdneho konania ale aj s princípom spravodlivého procesu. Preto ak súd argumentáciu účastníka
konania odmieta, musí sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným a výstižným spôsobom
vysporiadať, a to tak, aby bolo úplne zrejmé, aké dôvody ho k tomu viedli. Podľa jeho názoru súd
prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vzal do úvahy aj také skutočnosti, ktoré

z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené a neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli
preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov, pričom dal do pozornosti Zmluvu o hospodárení so
spoločnou vecou zo dňa 01.01.2008, zo dňa 21.06.2001 - bod I. týchto zmlúv, bod III. Zmluvy zo dňa
21.06.2001, pričom vymedzenie predmetu zmluvy podľa tohto bodu je významný pre určenie čo bolo
účelom zmluvy, či upraviť pomery spoluvlastníkom pri hospodárení so spoločnou vecou, alebo zmeniť

výšky ich spoluvlastníckych podielov. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu, ani ďalšie skutkové
zistenie súdu prvého stupňa, že z výpovede navrhovateľa súd zistil... V roku 2007 sa rozhodli loď predať,
po predaji každý očakával vyplatenie podielu vo výške 1/4“, nevyplýva z vykonaného dokazovania. Je to
„iba“ tvrdenie navrhovateľa, ktorý očakával vyplatenie tohto podielu v tejto výške, čo vyplýva z výpovedí
odporcu a svedka p. Podobu. Súd neprihliadol ani na tvrdenie odporcu, že jeho podiel predstavoval

od uzavretia Dodatku č. 9 k zmluve o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 výšku 52,14% a z tohto
nepreviedol na nikoho nič. Namietol aj správnosť hodnotenia výpovede svedka Podobu zo strany súdu.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení sa k odvolanie odporcu zo dňa 18.08.2011 uviedol,

že súd prvého stupňa vec riadne v konaní prejednal, vykonal všetky dôkazné prostriedky, ktorými bolo
možné zistiť skutkové okolnosti, potrebné pre rozhodnutie v tejto veci, písomné vyhotovenie rozsudku
obsahuje všetky formálne náležitosti a je aj náležite odôvodnený. Mal za to, že na základe Zmluvy
bolo preukázané, že navrhovateľ, odporca, p. H. a p. P. P. boli podielovými spoluvlastníkmi lode Kirké,
pričom v zmysle čl. I. Zmluvy si zmluvné strany jednoznačne a výslovne potvrdili, že sú podielovými

spoluvlastníkmi Kirké, pričom ich vlastnícke podiely sú rovnaké, t.j. pri štyroch spoluvlastníkoch výška
jednotlivých podielov predstavovala 1, t.j. 25% z Kirké, a teda po uzavretí kúpnej zmluvy dňa 21.09.2007
za cenu 800.000,-CZK mal navrhovateľ po odpočítaní ceny za parkovné vo výške 23.000,-CZK nárok
na podiel vo výške 194.250,-CZK. Mal za to, že v konaní tvrdenie odporcu, že podiel navrhovateľa
predstavoval 14,9712% a podiel odporcu 52,1424% v zmysle dodatku č. 9 zmluvy o založení konzorcia

zo dňa 21.12.1990, pričom uzatvorením zmluvy neboli zmenené spoluvlastnícke podiely na Kirké odlišne
od zmluvy o založení konzorcia je tvrdením zavádzajúcim, a nekorešpondujúcim so skutkovým stavom,
keďže zmluva o založení konzorcia v znení svojich dodatkov zanikla dňom naplnenia svojho účelu, čo je
fakt, ktorý nerozporoval ani odporca, pričom zmluvné strany si z dôvodu rozdielneho prístupu k stavbe
Kirké ako aj z rozdielneho podieľaní sa na nákladoch pri jej stavbe dohodli, že upravia svoje vzťahy

zmluvou, v ktorej jednoznačne a určito vyjadrili, že ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké. Svedeckú
výpoveď sv. Podobu označil za rozporuplnú, svedok si nevedel spomenúť na fakty a i napriek tomu,
že práve on mal vykonať prerátanie podielov medzi zmluvnými stranami, si nepamätal, aký bol jeho
podiel. Mal za to, že zmluvné strany jednoznačne vyjadrili svoju vôľu tak, že v čl. I Zmluvy o hospodárení
skonštatovali (vlastnoručne overenými podpismi) že sú podielovými spoluvlastníkmi Kirké, pričom ich

spoluvlastnícke podiely sú rovnaké. Toto konštatovanie je nevyvrátiteľné, je jasné a určité a jednoznačne
vyjadruje vôľu zmluvných strán pri uzatvorení Zmluvy si potvrdiť, že veľkosť ich spoluvlastníckych
podielov je rovnaká, t.j. každého o veľkosti 1. Protinávrh odporcu zo dňa 04.02.2010 o zaplatenie sumy600 € považoval za premlčaný, okrem toho, odporca v konaní nepreukázal, že túto sumu poukázal za
navrhovateľa na účet p. R. H.. Navrhol prvostupňový rozsudok ako vecne a formálne správny potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 25.01.2012 č.k. 4Co 370/2011-151
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania a trov právneho
zastúpenia potvrdil, v zamietajúcej časti týkajúcej sa protinávrhu odporcu o zaplatenie 600 €
rozsudok zrušil a zaviazal odporcu na zaplatenie trov odvolacieho konania 190,15 € navrhovateľovi.
Svoje rozhodnutie odôvodnil vysporiadaním sa s námietkou odporcu, ktorý namietal nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v dôsledku čoho
mu malo byť porušené jeho právo na spravodlivé konanie a mala mu byť odňatá možnosť konať pred
súdom spôsobom, že j judikatúry ESĽP (a prvostupňový súd sa s právnym názorom súdu vyššieho
stupňa stotožňuje), vyplýva, že tak základné právo podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zaručujú aj právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia (II.ÚS 383/06), avšak nevyžaduje sa, aby súd dal odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa názoru súdu pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré aj stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.US 115/03). V danom prípade súd

prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, právne predpisy, ktoré aplikoval na daný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil. Odvolací súd dospel preto k záveru, že skutkové a právne
závery súdu prvého stupňa nie sú zjavne neodôvodnené a nezličiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že

jeho rozhodnutie ako celok je náležite odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Platná právna úprava zmluvy o združení je obsiahnutá v §§ 829 až 841 Obč. zák. Pokiaľ ide o
obsahové náležitosti tejto zmluvy, z ust. § 829 Obč. zák. vyplýva iba požiadavka, aby sa viaceré
osoby pričinili o dosiahnutie dohodnutého účelu ako podstatnej obsahovej náležitosti tejto zmluvy. Tento

účel môžu účastníci združenia dosiahnuť jednak pracovnou činnosťou, jednak poskytnutím peňazí
alebo iných vecí. Zmluvu o združení možno viazať jednak na okamih dosiahnutia sledovaného účelu,
jednak na určitý vopred určený okamih. Pokiaľ združenie získalo majetok pri výkone spoločnej činnosti,
tento je v spoluvlastníctve všetkých účastníkov združenia. Spoluvlastníctvo účastníkov združenia k
poskytnutiudruhovourčenýmveciamjespoluvlastníctvompodielovým.Spoluvlastníckypodielúčastníka

stanovuje zákon kogentne tak, že vyjadruje pomer hodnoty ním poskytnutých druhovo určených
vecí k celkovej hodnote všetkých účastníkmi poskytnutých druhovo určených vecí (§ 833 veta prvá
Obč. zák.). Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci (§ 137 ods. 1 Obč. zák.) a tiež určuje
rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov za trvania účasti vo vzťahu k spoločnej veci.

Spoluvlastnícke podiely na majetku získanom činnosťou združenia (§ 835 Obč. zák.) nemožno zamieňať
so spoluvlastníckymi podielmi účastníkov na veciach poskytnutých na účely združenia (§ 833 Obč.
zák.).Tietopodielytrebavzhľadomnaodlišnýspôsoburčeniaaodlišnúúpravuvyporiadaniapriskončení
účasti v združení po celú dobu existencie združenia odlišovať.

Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a
vyporiadajúsamedzisebouomajetokzískanývýkonomspoločnejčinnostizdruženiaspôsobomučeným
v zmluve, inak rovnakým dielom (§ 841 Obč. zák.). Rozpustením treba rozumieť dohodu účastníkov
združenia, že nechcú ďalej zotrvávať v združení, pretože splnil účel, na ktorý bolo združenie založené.
Občiansky zákonník osobitne upravuje pre sféru hodnôt, ktoré vniesli účastníci do združenia (§ 831 až §

833 Obč. zák.) a osobitne pre sféru majetku získaného pri výkone spoločnej činnosti (§ 834 Obč. zák.).
V prvom prípade ide o nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účely združenia. Pre majetok získaný
výkonom spoločnej činnosti platí, že účastníci sa vyporiadajú podľa svojich spoluvlastníckych podielov,
ktoré si dohodnú v zmluve, inak rovným dielom.

V prejednávanej veci bolo nepochybné, že dňa 21.12.1990 bola uzavretá zmluva o založení konzorcia
BAHARI s určenou výškou podielov jeho členov (bod 2.1.1.zmluvy), ktoré konzorcium končí svoju
činnosť podľa bodu 5.1. kúpou a dokončením lode, pričom kúpa mala byť potvrdená kúpno-predajnou
zmluvou a dokončenie lode potvrdené obdržaním technického osvedčenia plavidla. Podľa dodatku č. 9k tejto zmluve zo dňa 11.02.1995 zostali účastníkmi konzorcia P. P., E. P., L. J. a B. Q. s vyčíslením ich
majetkových vkladov a tomu zodpovedajúceho percentuálneho podielu k 11.02.1995. Toto konzorcium
zaniklo v zmysle bodu 5.1 zmluvy o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 splnením jeho účelu, na ktorý

bolo založené, a to dokončením lode potvrdeným obdržaním technického osvedčenia plavidla v roku
1998 a pridelením registračného čísla SK-0044, typu FUTURO, rok stavby 1997.

Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou odporcu, že zánikom konzorcia (združenia) nedochádza k
zániku podielového spoluvlastníctva, avšak majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva

spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, nie je majetkom združenia. K majetku získanému výkonom
spoločnej činnosti vzniká účastníkom združenia podľa § 834 Obč. zák. podielové spoluvlastníctvo.
Výkon spoločnej činnosti účastníkov združenia však nemožno stotožňovať s vecami v zmysle ust.
§ 833 Obč. zák. vnesenými do združenia. Spoluvlastnícke podiely na majetku získanom činnosťou
združenia (§ 835 Obč. zák.) nemožno zamieňať so spoluvlastníckymi podielmi účastníkov na veciach
poskytnutých na účely združenia (§ 833 Obč. zák.). Tieto podiely treba aj na odlišnú úpravu vyporiadania

pri skončení účasti v združení odlišovať. Preto nebola dôvodná námietka odporcu, že spoluvlastnícke
podiely účastníkov konzorcia naposledy určené dodatkom č. 9 k zmluve o založení konzorcia zo dňa
21.12.1990 sanemeniliaztýchtobolotrebaprivyporiadaníčlenovpoodpredajilodevychádzať. Dôkazy
o vyporiadaní účastníkov zaniknutého konzorcia účastníkmi neboli predložené a s , a táto otázka ani
nebola predmetom konania. Predmetom konania bolo vyporiadanie z kúpnej ceny predmetnej lode ako

majetku získanom činnosťou konzorcia na základe kúpnej zmluvy uzavretej predávajúcimi E. P., P. P.,
B. Q. (navrhovateľom) a R. H. kupujúcemu H. E. zo dňa 21.09.2007. Bolo treba vychádzať z toho, že
sa P. P., E. P., L. J. a B. Q. dohodli na majetku získanom pri výkone spoločnej činnosti zo zaniknutého
konzorcia, t.j. predmetnej lode, keď uzavreli dňa 01.01.1998 zmluvu o hospodárení so spoločnou vecou,
podľa bodu I. ktorej sú títo podielovými spoluvlastníkmi plavidla KIRKE, reg. č. SK 0044, typu FUTURO,

rok stavby 1997, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, ako aj zo zmluvy o hospodárení so
spoločnou vecou uzavretej dňa 21.06.2001, ktorú uzavreli zmluvné strany: E.Š. P., P. P., B. Q. a R. H. (na
ktorého previedla svoj podiel L. J.), podľa bodu I. ktorej zmluvné strany sú podielovými spoluvlastníkmi
plavidla KIRKE, reg. č. SK 0044, typu FUTURO, rok stavby 1997, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú
rovnaké. V rozpore s tým je potom tvrdenie odporcu, že spoluvlastnícke podiely zostali nezmenené a vo

výškach určených naposledy dodatkom č. 9 zo dňa 11.02.1995 k zmluve o založení konzorcia zo dňa
21.12.1990, pričom v tomto dodatku boli vyčíslené majetkové vklady, predstavujúce aj výšku podielu
v percentách k 11.02.1995, týkajúce sa sféry majetkových hodnôt vnesených do konzorcia (§ 831 až
§ 833 Obč. zák.), pričom aj účastníci ako spoluvlastníci lode sa menili a už nimi neboli tí, ktorí nimi
boli v čase trvania konzorcia, čomu korešponduje aj skutočnosť, že loď predávali už len fyzické osoby

uvedené v zmluve o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001 a nie tí, ktorí nimi boli na
základezmluvyozaloženíkonzorciaajejdodatkuč.9.zodňa11.02.1995.Podielynamajetkuzískaného
pri spoločnej činnosti (lode) ako spoluvlastnícke podiely po dokončení lode boli práve určené zmluvami
o hospodárení so spoločnou vecou (loďou) zo dňa 01.01.1998 a 21.06.2001. Obrana odporcu preto
v namietaní výšky spoluvlastníckych podielov nebola dôvodná. Preto keď na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 21.09.2007 mala byť kupujúcim vyplatená suma 800.000,- CZK, z ktorej zhodne navrhovateľ i
odporca odpočítali sumu 23.000,- CZK ako poplatku za státie lode v prístave, na ktorom poplatku sa
mal navrhovateľ podieľať tiež v 1/4-ine na základe jeho spoluvlastníckeho podielu mu z kúpnej ceny ako
jednému zo štyroch podielových spoluvlastníkov za rovnakého spoluvlastníckeho podielu (1/4) mala byť
vyplatená odporcom suma 200.000,- CZK- 5.750,- CZK (23.000,- CZK:4), t.j. 194.250,- CZK, pričom mu

bola vyplatená len suma 99.526,- CZK.

Podľa § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávkunazapočítanie,alelenpokiaľnavrhuje,abyboloprisúdenéviac nežčouplatnilnavrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Toto zákonné ustanovenie ukladá súdu ako má správne hodnotiť prejav odporcu na
započítanie, a to v závislosti od toho, či navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil navrhovateľ.
Ak uplatnil menej, takýto prejav sa posudzuje iba ako obrana, s ktorou sa súd musí vysporiadať. Správne
posúdenie prejavu odporcu je významné z hľadiska, aby súd rozhodol o celej prejednávanej veci. Ak

má prejav povahu obrany, vo výroku rozsudku netreba o kompenzačnej námietke rozhodnúť. Stačí ak
sa s touto otázkou súd vyporiada v dôvodoch rozhodnutia. Ak však započítacia pohľadávka prevyšuje
plnenie uplatnené navrhovateľom, o vzájomnom návrhu teba rozhodnúť vo výroku rozhodnutia.V prejednávanej veci prejav odporcu o započítacej námietke odporcu vznesenej na
pojednávaní dňa 04.02.2010, keď uviedol, že si uplatňuje svoju pohľadávku vo výške 600,- € na
započítanie voči pohľadávke, ktorú navrhovateľ uplatnil svojim návrhom, ktorú pohľadávku vo výške

600,-€špecifikovalakočiastkupredstavujúcusumu,ktorúzaplatilR.H.zanavrhovateľaakojehopodielu
na nákladoch za státie lode v maríne (prístave) v období od 01.04.2006 do 31.03.2007, súd prvého
stupňa nesprávne posúdil ako vzájomný návrh, pretože takýto započítací prejav odporcu mal len povahu
obrany proti návrhu (§ 98 druhá veta O.s.p.).

Po posúdení tohto započítacieho prejavu ako obrany odporcu voči nároku proti nemu uplatňovanému
navrhovateľom odvolací súd dospel k záveru, že započítací prejav týkajúci sa sumy
600,- € sa odporcovi nepodarilo preukázať. Odporca síce doložil potvrdenie Brodogradilište i marina,
d.o.o. Betina o státí lode KIRKE SK-3-0044 v období od 01.04.2006 do 31.07.29007, avšak nepreukázal
ním uplatňovaný nárok na započítanie, keďže nepreukázal, že sumu 600,- € za navrhovateľa uhradil
R. H. a kedy, keďže pri započítaní tejto pohľadávky voči pohľadávke navrhovateľa by muselo ísť o

pohľadávku preukázanú, a to aj v jej výške, a v čase započítania splatnú. Odporca tvrdil, že R. H. za
navrhovateľa zaplatil sumu 16.835,- CZK, avšak žiadny dôkaz o tom v konaní nedoložil a toto jeho
tvrdenie nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou R. H., ktorého vyjadrenia boli rozporuplné,
nepresvedčivé, a ktorý sa ohľadom tejto sumy nevedel jednoznačne vyjadriť. Tento na pojednávaní
dňa 26.04.2010 uviedol, že si nepamätá, aká suma mu mala byť vyplatená, uviedol len, že mal mať

odporcom vyplatený jeho podiel s nevyplatenou časťou parkovného za navrhovateľa, ktorý svoj podiel
nevyplatil, tieto peniaze mu mali byť vyplatené naraz v roku 2007, na jeho osobný účet vo VUB alebo
na mohli byť vyplatené na účet iného, kto mal účet vedený v CZK s tým, že na budúcom pojednávaní
odročenou na deň 04.10.2010 predloží výpisy účtov, na ktoré mu peniaze boli vyplatené, na ktorom
však tieto nepredložil a na otázku odporcu či obdržal svoj podiel v roku 2007 alebo až po obdržaní jeho

emailu po 03.03.2008, že tohto emailu. R. H. tak nepreukázal zaplatenie mu sumy 600,- € odporcom
za navrhovateľa a ani odporca, hoci ak by bol podiel R. H. vyplatil s podielom navrhovateľa za uvedené
parkovné na účet, mohol takúto skutočnosť preukázať. Odporca tak neuniesol dôkazné bremeno
spočívajúce v preukázaní jeho započítacieho prejavu ako jeho obrany v konaní.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého vo vyhovujúcej časti a v časti
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia podľa § 219 Ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil a v zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcu rozsudok súdu prvého
stupňa pre nadbytočnosť tohto výroku, ktorý nemal byť uvedený vo výroku rozsudku,
podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 370/2011-151 zo dňa 25.01.2012 podal odporca
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 29.02.2012 dovolanie z dôvodu, že došlo k vade uvedenej v
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., nakoľko nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia zakladá
prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 písm.f) O.s.p., kedy má odporca za to, že v predmetnej

veci ani súd prvého stupňa a ani odvolací súd svoje rozsudky neodôvodnili riadne a týmto postupom
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Opätovne vo svojom dovolaní citoval svoje námietky
ako v rámci odvolacieho konania a pokladal záver odvolacieho súdu za formalistický, ktorý dôvod ako
jeden z dôvodov odvolania je podstatný a právne významný, nakoľko ani odvolací súd podľa neho na
jeho námietky a judikáty nereagoval a vo svojom rozsudku nezaujal stanovisko, či súd prvého stupňa

dôkazy hodnotil správne a dostatočne alebo nie, pričom aj ďalšie jeho námietky a argumenty nechal
bez povšimnutia. Keďže odvolací súd nenapravil nedostatky rozhodnutia prvého stupňa spočívajúce
v nedostatočnom odôvodnení a ani on neodôvodnil svoj rozsudok riadne, odporca zastáva názor, že
rozsudkom prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu pri vypravení oboch rozsudkov
nenáležitým odôvodnením mu bola odňatá reálna možnosť konať pred súdom. Odvolací súd síce

prvostupňový rozsudok formálne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., po obsahovej stránke však práva a
povinnosti účastníkov právneho vzťahu posúdil inak.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v podstate založil na tomto závere: „ V roku 1998 loď dostala

registračné číslo (technické osvedčenie námorného úradu MDPT SR) , čím podľa názoru súdu
konzorcium zaniklo. Dňa 21.6.2011 uzatvorili zmluvné strany navrhovateľ, odporca, P. P. a R. H. zmluvu
o hospodárení so spoločnou vecou, kde v bode I. je uvedené , že sú podieloví spoluvlastníci plavidla
KIRKE, registračné číslo : SK 0044, typu futuro, rok stavby 1997 pričom ich spoluvlastnícke podielysú rovnaké....Podľa názoru súdu tak uzatvorili zmluvu novú , nakoľko predchádzajúca zmluva ( o
založení konzorcia splnením účelu na základe ktorého vznikla) zanikla a dohodou stanovili jednotlivé
podiely účastníkov zmluvy - podiely sú rovnaké.“ Síce súd prvého stupňa neuviedol, na základe ktorého

konkrétneho ustanovenia Občianskeho zákonníka vyvodil tento svoj záver, je zrejmé, že súd prvého
stupňa rovnosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov predmetnej lode vyvodil z ich dohody.

Oproti súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo svojho skutkového zistenia ( ktoré urobil bez
akéhokoľvek základu vo vykonanom dokazovaní a nesprávne!) , že účastníci konzorcia (združenia)

BAHARI v „ Zmluve o založení konzorcia“ zo dňa 21.12.1990 a v dodatkoch k nej určili podiely na
veciach vnesených do združenia ( „Podľa dodatku č. 9 k tejto zmluve zo dňa 11.2.1995 zostali účastníkmi
konzorcia.... s vyčíslením ich majetkových vkladov a tomu zodpovedajúce percentuálneho podielu k
11.2.1995“) a nie na majetku získanom spoločnou činnosťou , teda nie na plavidle KIRKE. Podľa
ustanovenia § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „ Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou
sú rovnaké , ak zmluva neurčuje inak.“ Keďže, účastníci združenia BAHARI nikdy sa nedohodli inak, na

základe ustanovenia § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí: ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké
a tento vlastnícky stav platil aj pri predaji plavidla KIRKE .

Odporca mal za to, že odvolací súd svojim vyššie uvedeným postupom porušil jeho právo na spravodlivý
proces , pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane založil na iných právnych záveroch než súd

prvého stupňa, v skutočnosti navrhovateľovi odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na
inštančne vyššom súde ( odňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia §
237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku). Takémuto rozhodnutiu však musel predchádzať zákonné
konanie ( fair process) t.j. taký postup odvolacieho súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva občiansky súdny

poriadokúčastníkoviprocesnéprávamedziktorépatríajprávovyjadrovaťsaktvrdenýmskutočnostiam,
navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich .
Ide o procesné práva , ktoré môže účastník uplatniť nielen v konaní na súde prvého stupňa, ale aj v
odvolacom konaní. Realizácia týchto práv v odvolacom konaní je však znemožnená ak odvolací súd v
konaní potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa , ktorým bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené z iného

právnehodôvodu,vychádzajúcehozoskutočnosti,ktorousaaniprvostupňovýsúdvosvojomrozhodnutí
nezaoberal a ku ktorej sa neúspešný odporca nevyjadroval, pretože k tomu nemal dôvod a odvolací
súd mu to neumožnil (§ 213 Občianskeho súdneho poriadku). Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa
odporca dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver ( nie určenie výšok spoluvlastníckych
podielov dohodou, ale ich určenie ex lege) nikým netvrdeným a prvostupňovým súdom nehodnoteným .

V tomto štádiu už odporca nemal možnosť zaujímať k tomu stanoviská , navrhovať dôkazy na ich
vyvráteniealeboaspoňspochybnenieavyjadrovaťsaajkichprávnejrelevantnostivovzťahukpredmetu
konania . Znemožnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je prakticky dôsledkom
nerešpektovaniaústavnéhoprincípudvojinštančnostiObčianskehosúdnehokonaniaodvolacímsúdom,
lebo účastníkovi konania odopiera možnosť prieskumu správnosti nových poprípade - z pohľadu súdu

prvého stupňa- dosiaľ bezvýznamných ( z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom však
rozhodujúcich skutkových zistení. Odporca tento svoj názor vyvodzuje z rozsudkov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26.2.2008 spis. zn. 2Cdo 298/2006 a zo dňa 30.05.2008 sp.zn. 5Cdo
222/2007 uvedené na www.nssr.gov.sk.

Odvolací súd aj tým odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, že nepostupoval podľa ustanovenia
§ 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil
odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa.

Zo zistení súdu prvého stupňa („v bode 2.1 zmluvy je uvedená... výška podielov, pričom jednotlivé

percentuálne ich podiely vyjadrujú percentuálny podiel vlastníctva lode“ , „ v bode 2.2.3 zmluvy si určili ,
že každé ďalšie finančné vklady jednotlivých členov konzorcia budú účtovne evidované a kvartálne
prepočítané na percentuálne podiely vlastníctva lode“ ... ku dňu 11.02.1995 sa mení percentuálny podiel
vlastníctva lode s tým, že P. P. má 15, 4687 % podielu, E. P. má 52,1424 % podielu , J. L. má 17,4175% podielu a B. Q. má 14,9712 % podielu:“ ) je jednoznačné, že podľa súdu prvého stupňa účastníci
združenia v „ Zmluve o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990 ako aj v dodatku č. 9 k jej určili výšky
spoluvlastníckych podielov plavidle.

V danom prípade odvolací súd vychádzal zo svojho zistenia: Podľa dodatku č. 9 k tejto zmluve zo dňa
11.02.1995 zostali účastníkmi konzorcia P. P. , E. P., L. J. a B. Q.v s vyčíslením ich majetkových vkladov
a tomu zodpovedajúce percentuálneho podielu k 11.02.1995“. Týmto svojim zistením odvolací súd
vyslovil, že dodatkom č. 9 boli určené podiely na veciach vnesených do združenia (§ 833 Občianskeho

zákonníka) a nie na majetku získanom spoločnou činnosťou (§ 835 Občianskeho zákonníka). Odvolací
súd z tohto svojho zistenia vyvodil svoj právny záver - odlišný od právneho záveru súdu prvého stupňa
pretože účastníci združenia BAHARI nikdy sa nedohodli inak , na základe ustanovenia § 835 ods. 1
Občianskeho zákonníka platí: ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké a tento vlastnícky stav platí aj pri
predaji plavidla KIRKE . Dodatok č. 9 odvolací súd hodnotil odlišným spôsobom, ako súd prvého stupňa
bez toho aby dokazovanie zopakoval alebo ho doplnil , prípadne aby si zopakovaním alebo vykonaním

ďalších navrhovaných dôkazov zadovážil dostatočný podklad pre svoje vlastné skutkové zistenie. Ak sa
odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa , na základe bezprostredne pred
ním vykonaných dôkazov , musel dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
sám opakovať alebo ho doplniť a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov
v zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku . Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti

a ústnosti u občianskoprávneho konania . Je

neprístupné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o dôvodnosti
žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Konanie pred

odvolacím súdom je preto postihnuté vadou , ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr.
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2008 spis. Zn. Obdo 27/2006 a zo dňa
10.07.2008 spis. Zn. 3Obdo 36/2007 ).

Odvolací súd obdobne postupoval aj pri rozhodovaní o započítacej námietke za odporcu.

Súd prvého stupňa túto námietku za odporcu kvalifikoval ako protinávrh a „ ako premlčaný“ zamietol,
nakoľko predmetná suma bola odporcom vyplatená p. Ing. H. v roku 2007 pohľadávku si odporca uplatnil
dňa 4.2.2010 Z tohto názoru plynie, že súd prvého stupňa mal preukázané, že žalovaný zaplatil za
žalobcu pánovi Ing. H. 600 €.

Odvolací súd - bez toho, aby opakoval alebo doplnil dokazovanie - vyslovil, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno (žalovaný nepreukázal, že túto sumu zaplatil pánovi Ing. H.), preto táto námietka je
neopodstatnená.

Rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil výslovne na tomto závere. „V roku 1998 loď dostala
registračné číslo (technické osvedčenie námorného úradu MDPT SR), čím podľa názoru súdu
konzorcium zaniklo. Dňa 21.06.2001 uzatvorili zmluvné strany navrhovateľ, odporca, P. P. a R. H. zmluvu
o hospodárení so spoločnou vecou, kde v bode I. je uvedené, že sú podieloví spoluvlastníci plavidla

KIRKE, registračné číslo: SK 0044, typu FUTURO, rok stavby 1997, pričom ich spoluvlastnícke podiely
sú rovnaké ... Podľa názoru súdu tak uzatvorili zmluvu novú, nakoľko predchádzajúca zmluva (o založení
konzorcia splnením účelu na základe ktorého vznikla) zanikla a dohodou stanovili jednotlivé podiely
účastníkov zmluvy -podiely sú rovnaké.
Podľa odvolacieho súdu dodatkom č. 9 boli určené podiely na veciach vnesených do združenia (§

833 Občianskeho zákonníka) a a nie na majetku získanom spoločnou činnosťou (§ 835 Občianskeho
zákonníka). Odvolací súd z tohto svojho zistenia vyvodil svoj právny záver - odlišný od právneho
záveru súdu prvého stupňa -: pretože účastníci združenia BAHARI nikdy sa nedohodli inak, na základe
ustanovenia § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí: ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké a tento
vlastnícky stav platil aj pri predaji plavidla KIRKE.

Odporca zastáva názor, že právne závery súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu sú nesprávne a
nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní, ani v právnych predpisoch.Ako to odporca vyššie uviedol, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na nesprávnych skutkových
zisteniach.

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 03.04.2012 - vyjadrenie k dovolaniu odporcu uviedol,
žepodľajehonázorupredstavujetendenčné,účelovéazavádzajúcetvrdeniaodporcu,ktoréneobsahuje
žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť v rozsudkoch uloženej povinnosti
alebo odôvodňovali prípustnosť dovolania, t.j. je nedôvodné.

Mal za to, že prvostupňový súd riadne vec prejednal, vykonal všetky dôkazné prostriedky, ktorými
bolo možné zistiť skutkové okolnosti, potrebné pre rozhodnutie tejto veci, pričom písomné vyhotovenie
rozsudku obsahuje všetky formálne náležitosti, súd v ňom uviedol rozhodujúci skutkový stav ,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán, k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy aplikované spôsobom vysvetlil, t.j.
jednoznačne mál za to, že závery súdu prvého stupňa nie sú zjavne odôvodnené a že rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako celok je náležite odôvodnené v súl. S § 157 ods. 2 O.s.p..

Rovnako mal za to, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd sa v rozsudku riadne vysporiadal s
odvolaním podaným odporcom , uviedol z ktorých skutočností zistených súdom prvého stupňa pri svojim
rozhodovaní vychádza , ak aj ustanovenia právnych predpisov na základe ktorých vyvodil svoje právne
názory a ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, t.j. máme jednoznačne za to, že závery Krajského
súdu Bratislava ako odvolacieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a že rozhodnutie odvolacieho súdu

ako celok je náležité odôvodnené v súlade s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Pokiaľ sa jedná o skutkový stav danej veci, máme za to, že na základe Zmluvy bolo preukázané, že
navrhovateľ, odporca a pán R. H. a pán P. P. boli podielovými spoluvlastníkmi Kirké, pričom v zmysle
článku I. Zmluvy si zmluvné strany jednoznačne a výslovne potvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi

Kirké, pričom ich vlastnícke podielu sú rovnaké, t.j. pri štyroch spoluvlastníkoch výška jednotlivých
podielov predstavovala 1/4, t.j. 25% z Kirké.

Je nesporné, že po dohode všetkých spoluvlastníkov Kirké bola dňa 21.09.2007 uzatvorená kúpna
zmluva, na základe ktorej spoluvlastníci Kirké ako predávajúci predali Kirké kupujúcemu za kúpnu cenu

800.000,- CZK (slovom osemstotisíc korún českých), pričom kupujúci zaplatil prvú časť kúpnej ceny vo
výške 100.000,- CZK (slovom stotisíc korún českých) v hotovosti k rukám odporcu pri podpise kúpnej
zmluvy a zvyšnú častí kúpnej ceny vo výške 700.000,- CZK (slovom sedemstotisíc korún českých)
zaplatil na bankový účet odporcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu 0630987970/0900.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal navrhovateľ nárok na podiel z predajne ceny Kirké vo výške jeho
podielu, t.j. 1/4 z 800.000,- CZK, teda na sumu 200.000,- CZK. Po odpočítaní poplatku vo výške 23.00,-
CZK (slovom dvadsaťtritisíc korún českých) z prijatej
kúpnej ceny za státie Kirké v maríne (prístav) z celkovej predajnej sumy, teda podiel
navrhovateľa predstavoval sumu vo výške 194.250,- CZK

(slovomstodeväťdesiatštyritisícdvestopäťdesiat korún českých).

Z dôvodu, že odporca zaplatil navrhovateľovi za predaj Kirké len sumu 99.526,- CZK
(deväťdesiatdeväťtisícpäťstodvadsaťšesť korún českých), navrhovateľ si podaním návrhu uplatnil svoj
nárok na doplatenie sumy 94.724,- CZK (slovom deväťdesiatštyritisícsedemstodvadsaťštyri korún

českých).
Mal za to, že v konaní bolo riadne a dostatočne preukázané, že tvrdenie odporcu, že podiel navrhovateľa
predstavoval výšku 14,9712% a podiel odporcu predstavoval výšku 52,1424% a to v zmysle dodatku
č. 9 zmluvy o založení konzorcia zo dňa 21.12.1990, pričom uzatvorením Zmluvy neboli zmenené
spoluvlastnícke podiely na Kirké odlišne od zmluvy o založení konzorcia je tvrdením zavádzajúcim a

nekorešpondujúcimsoskutkovýmstavom,keďžezmluvaozaloženíkonzorciavznenísvojichdodatkoch
zanikla dňom naplnenia svojho účelu, čo je fakt, ktorý nerozporoval ani odporca, pričom zmluvné strany
si z. dôvodu rozdielneho prístupu k stavbe Kirké, ako aj z rozdielneho podieľaní sa na nákladoch prijej stavbe dohodli, že upravia svoje vzťahy Zmluvou, v ktorej jednoznačne a určito vyjadrili, že ich
spoluvlastnícke podiely sú rovnaké.
Mal za to, že súd sa aj riadne a dostatočne vyporiadal s tvrdením odporcu, že Zmluva je len zmluvou

o hospodárení, ktorou nie je možné zmeniť spoluvlastnícke podielu na veci, keďže bolo preukázané,
že zmluvné strany Zmluvy jednoznačne (a s overenými vlastnoručnými podpismi na Zmluve) vyjadrili
svoju vôľu tak, že v Článku I Zmluvy skonštatovali, že sú podielovými spoluvlastníkmi Kirké, pričom
ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké. Máme zato, že toto konštatovanie je nevyvrátiteľné, je jasné a
určité a jednoznačne vyjadruje vôľu zmluvných strán pri uzatvorení Zmluvy si potvrdiť, že veľkosť ich

spoluvlastníckych podielov je rovnaký, t.j. každého o veľkosti 1/4. Zároveň si dovoľujeme podotknúť, že
prejavy vôle sa neposudzujú podľa ich názvu, ale podľa obsahu, teda čo sa nimi sleduje.
S vyššie uvedenými skutočnosťami sa vo svojich rozhodnutiach stotožnil jednak Okresný súd Pezinok
ako prvostupňový súd, ako aj Krajsky súd v Bratislave ako odvolací súd.
S ohľadom na vyššie uvedené tak jednoznačne mál za to, že ako rozsudok prvostupňového, tak aj
rozsudok odvolacieho súdu sú vecne a formálne správne, zodpovedajú výsledkom konania, sú riadne

odôvodnené a v plnom súlade s relevantnou právnou úpravou, najmä s ustanovením § 157 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku a nemožno tak súhlasiť so skutočnosťami uvedenými odporcom v
dovolaní,t.j.účastníkomkonaniasapostupomsúduneodňalamožnosťkonaniapredsúdom,súdprvého
stupňa ako aj odvolací dostatočne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil.
V súlade s uvedenými skutočnosťami zároveň mal za to, že v prvostupňovom ani

odvolacom konaní nedošlo k vadám uvedeným 5 221 ods. 1 ods. 1 písm. f), resp, v §
237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, dovolanie navrhovateľa je tak nedôvodné, neprípustné a nemá oporu
v právnych predpisoch a výsledkoch konania prvostupňového súdu.
Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 243b Občianskeho súdneho

poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov vydal rozsudok, ktorým dovolanie odporcu
zamietne, napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdí a prizná odporcovi náhradu trov dovolacieho
konania, ktoré k dnešnému dňu vyčísľujeme ako trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní vo
výške 380,83 EUR (2 úkony právnej pomoci po 151,05 EUR + 2 x 7,63 EUR režijný paušál, celé zvýšené
o 20% DPH).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením zo dňa 26.02.2013 č.k. 7 Cdo
68/2012-194 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25.01.2012 sp.zn. 4 Co 370/2011 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že odporcom napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani
jedného z vyššie uvedených rozsudkov, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 1 až 3

O.s.p. Prípustnosť podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolacísúdvzhľadomna§242ods.1O.s.p.ďalejskúmal,čiprocesnáprípustnosťdovolanianevyplýva
z § 237 O.s.p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, íl účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľexistenciuprocesnýchvádkonaniavzmysle§237písm.a/aže/ag/O.s.p.netvrdilaprocesné
vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto ani z týchto
ustanovení nevyplýva.

V kontexte so závermi dovolacieho súdu o procesnej (ne)prípustnosti dovolania je na tomto mieste
vhodné uviesť, a to vo vzťahu ku dovolateľom uplatneným dovolacím dôvodom, že mimoriadna povaha
dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje v tom, že účastník konania nemôže
úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv.
dovolacieho dôvodu). Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa

ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám
uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba
dodať, že dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľobsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa
ich obsahu. Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že existencia procesnej
vady konania v zmysle § 237 O.s.p., na ktorú poukazuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,

zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. Existencia však tzv. inej procesnej
vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a
nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) na rozdiel od toho nezakladajú procesnú
prípustnosť dovolania; to znamená, že na existenciu dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ a c/ O.s.p. môže dovolací súd vziať zreteľ len v prípade procesné prípustného dovolania, čo však

nie je prejednávaný prípad, a preto dovolací súd nemohol prihliadať na takto dovolateľom uplatnené
dovolacie dôvody.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral (len) na posúdenie, či konanie nie
je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., t. j. či postupom súdu nebola žalovanému odňatá
možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Z obsahu dovolania vyplýva, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa názoru dovolateľa
dôjsť tým, že súdy (prvostupňový a odvolací) nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia a odvolací súd
zaujal v otázkach stanovenia výšky spoluvlastníckeho podielu a dôvodu pre zamietnutie vzájomného
návrhu iný právny názor než súd prvého stupňa, ku ktorému sa už žalovaný nemal možnosť vyjadriť.

Základné právo na súdnu ochranu podľa či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zmyslom práva na súdnu
ochranujeumožniťkaždémureálnyprístupksúdu.Akosoba(právnickáalebofyzická)splnípredpoklady
ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými

oprávneniami a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď napríklad nálezy II. ÚS 14/2001 a
III. US 171/2006). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka
občianskeho súdneho konania, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom
konaní.

Postupsúdu,ktorýmsaúčastníkovikonaniaodňalamožnosťkonaťpredsúdomzakladáporušeniepráva
na súdnu ochranu podľa či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj
napr. sp. zn. III. ÚS 156/06, sp. zn. III. ÚS 331/04, sp. zn. II. ÚS 174/04.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci
uplatnenia práva osoby určenej v či. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným
zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

Vzmysle§213ods.2O.s.p.akjeodvolacísúdtohonázoru,žesanavecvzťahujeustanovenieprávneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

K právnym dôsledkom nerešpektovania tohto ustanovenia zákona sa už Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyjadril v rozhodnutí z 27. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 322/2009, ktoré bolo pod č. 33/2011

publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky (viď tiež www.nsud.sk ). Najvyšší súd Slovenskej republiky v
ňomkonštatoval,že„pokiaľodvolacísúdnevyzvalúčastníkakonaniavzmysle§213ods.2Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu toho
ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je podľa názoru

odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.)". Závery, ku ktorým dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom
rozhodnutí, sú opodstatnené aj v preskúmavanom prípade.V preskúmavanom prípade odvolací súd celkom jasne odlíšil od seba prípady, v ktorých sa po rozpustení
združenia (založeného v zmysle § 829 O.s.p. a nasl. Občianskeho zákonníka) vracia majetok poskytnutý
na účel združenia od vyporiadania majetku získaného výkonom spoločnej činnosti (porovnaj str. 5

ods. 2 a 4 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Zvlášť zdôraznil, že predmetom tohto súdneho
konania bolo vyporiadanie kúpnej ceny odpredaného plavidla KIRKÉ zmluvou z 21. septembra 2007,
ako majetku získaného činnosťou združenia (porovnaj str. 5 ods. 4 predposlednú vetu odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu). Ďalej konštatoval, že dohodou účastníci zaniknutého združenia stanovili,
že ich spoluvlastnícke podiely k plavidlu KIRKÉ sú rovnaké, vychádzal pritom z článkov I. zmlúv o

hospodárení so spoločnou vecou z 1. januára 1998 a 21. júna 2001. Z tohto dôvodu nepovažoval za
správne tvrdenie žalovaného, že k zmene spoluvlastníckych podielov členov združenia stanovených
dodatkom č. 9 z 11. februára 1995 nedošlo. Dôvodnosť nároku odvolací súd (rovnako ako súd prvého
stupňa) posúdil podľa ustanovenia § 841 Občianskeho zákonníka. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu
dovolateľa, aby v uvedenom prípade odvolací súd aplikoval ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a v tejto súvislosti mal zaujať iný právny názor (odlišný od

súdu prvého stupňa).

V priebehu súdneho konania žalovaným uplatnený návrh proti žalobcovi na zaplatenie 600 € súd prvého
stupňa považoval z procesného hľadiska za tzv. vzájomný návrh v zmysle § 97 ods. 1 až 3 O.s.p. Z
hľadiska jeho súdnej vymáhateľnosti tento nárok po stránke hmotnoprávnej považoval za premlčaný,

a preto ho z vecného hľadiska nepriznal (zamietol). Na rozdiel od toho, odvolací súd z procesného
hľadiska považoval žalovaným uplatnený návrh za tzv. započítací návrh v zmysle § 98 O.s.p. čo bolo
dôvodom, aby bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti pre nadbytočnosť.
Z vecného hľadiska
sa odvolací súd so započítacím návrhom vysporiadal tak, že mu z hmotnoprávneho hľadiska nepriznal

kompenzačné účinky z dôvodu nepreukázania vzniku uplatneného nároku, preto potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa, pokiaľ tento žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade nebol preukázaný
vznik práva z právneho vzťahu, z ktorého žalovaný vyvodzuje voči žalobcovi svoje právo na peňažné

plnenie, ktoré mienil v konaní započítať voči pohľadávke uplatnenej žalobcom v žalobe. Žalovaný
podľa právneho názoru odvolacieho súdu neuniesol dôkaznú povinnosť svojho tvrdenia v zmysle § 120
O.s.p. Odvolací súd za rozhodujúce považoval neunesenie dôkazného bremena žalovaným v zmysle
§ 120 O.s.p. (Ne)unesenie dôkaznej povinnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré považoval
odvolací súd za rozhodujúce pre posúdenie veci, neboli pri dovtedajšom rozhodovaní na súde prvého

stupňa považované za rozhodujúce, preto takýto právny názor možno považovať za
prekvapujúci. V súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. mal preto poučiť žalovaného o jeho dôkaznej povinnosti
v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd takto
nepostupoval a žalovaného nepoučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., ani mu nevytvoril procesnú možnosť
predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky potvrdzujúce jeho tvrdenia o vzniku práva, ktoré v konaní

započítaval. Procesný postup odvolacieho súdu mal v dôsledku toho za následok odňatie možnosti
žalovaného pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Táto procesná vada konania je dôvodom, so
zreteľom na ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.

Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je nielen

prípustné, ale aj opodstatnené. So zreteľom na to zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.) bez toho, aby sa zaoberal
ďalšími námietkami uplatnenými v dovolaní.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co 238/2013-202 zo dňa 29.04.2014 napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie vzhľadom na názor dovolacieho súdu, že
odporca nebol poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p a nebola mu vytvorená možnosť predložiť alebo
označiť dôkazné prostriedky potvrdzujúce jeho tvrdenia o vzniku práva, ktoré v konaní započítaval, ako
aj vzhľadom na odlišný názor odvolacieho súdu, ktorý považoval započítavací prejav odporcu týkajúci
sa ním uplatňovanej sumy 600 eur za obranu proti návrhu (§ 98 druhá veta O.s.p) na rozdiel od názoru

súdu prvého stupňa, ktorý tento nárok odporcu považoval za jeho vzájomný návrh (§ 98 O.s.p prvá veta
O.s.p) a vzhľadom na dvojinštátnosť konania na padnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods.1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude tak úlohou
súdu započítavanie sumy 600 eur , doplniť v tomto smere dokazovanie a znova vo veci rozhodnúť. Vnovom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania , odvolacieho konania
( § 224 ods. 3 O.s.p ) a dovolacieho konania ( § 143 d ods. 1 O.s.p).

Súd prvého stupňa súc viazaný rozhodnutím súdu vyššieho stupňa - Krajským súdom v Bratislave na
pojednávaní dňa 15.01.2015 doplnil v zmysle intencií Krajského súdu dokazovanie, dal možnosť obom
účastníkom konania doplniť dokazovanie.

Právny zástupca odporcu písomným podaním zo dňa 05.01.2015 popísal skutkový a právny stav veci

rovnako spôsobom ako pred vydaním rozhodnutia v prvostupňovom konaní, ako vo svojom odvolaní
a rovnako ako v dovolaní. Pokiaľ sa týka čiastky 600 € uviedol, že je to podiel navrhovateľa na
nákladoch za státie lode Kirké v prístave v období od 01.04.2006 do 31.03.2007, ktorú sumu zaplatil
odporca p. H., preto sa navrhovateľ na úkor odporcu obohatil a odporcovi vznikla pohľadávka z titulu
bezdôvodného obohatenia, ktorú si v žalobe odporca uplatnil ako obranu proti žalobe. Odporca uvedenú
sumu zaplatil p. H. až po 03.03.2008, ktorú skutočnosť jednoznačne potvrdzuje e-mail, ktorý odporca

zaslal navrhovateľovi a ktorého kópia je založená súdu ku konaniu, odporca si túto sumu započítal na
pojednávaní dňa 04.02.2010, keď ešte dvojročná premlčacia lehota neuplynula.

V odpore proti platobnému rozkazu dňa 10.08.2009 (čl.33) odporca prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že z predajnej ceny rekreačnej lode Kirké - 800.000,-CZK odporca odpočítal sumu 23.000,-CZK

(poplatokzastátievprístave)apretozosumy777.000,-CZKpodľaskutočnejvýškypodielunavrhovateľa
t.j. 14,9712% mu patrila suma 116.401,-CZK, z ktorej sumy zaplatil za navrhovateľa p. R. H. 16.825,-
CZK a zostatok vo výške 99.526,-CZK zaplatil na účet navrhovateľa. Na pojednávaní dňa 04.02.2010
právny zástupca odporcu si uplatnil od navrhovateľa započítanie pohľadávky odporcu oproti pohľadávke
navrhovateľa sumu 600 €, ktorá predstavuje sumu, ktorú odporca zaplatil p. R. H. za navrhovateľa ako

jeho podiel na nákladoch za státie rekreačnej lode Kirké v maríne v období od 01.2006do31.03.2007.

Svedok Ing. R. H. vo svojej výpovedi dňa 26.04.2010 uviedol, že pred predajom lode Kirké v roku
2007 ešte predtým vyplácal Maríne, kde loď parkovala, ročné parkovné, od bratov Kotlárikovcov obdržal
jednu štvrtinu parkovného vo výške 3210 €, čo v chorvátskych kunách predstavovalo 100% zaplateného

parkovného. Keď potom prišlo od navrhovateľa, že on jednu štvrtinu nedostal po odpredaji lode, požiadal
som o odpočítanie jeho sumy, z dôvodu, že som sa s ním nevedel spojiť. V ďalšom sa k sume 600 €
ohľadom navrhovateľa nevedel vyjadri, uviedol len, že po predaji lode mu bola vyplatená suma vo výške
jeho podielu po odpočítaní parkovného za ročné státie lode v maríne. Uviedol, že p. E. P. mu vyplácal
jeho podiel a zohľadnil mu 1 parkovného zo sumy 3210 € za podiel p. Q.. Nevedel sa vyjadriť, kedy mu

bol podiel vyplatený, musel by sa pozrieť do výpisu z účtu, do excelovej tabuľky počítača, peniaze mu
však boli vyplatené v roku 2007.

Na pojednávaní dňa 04.10.2010 svedok Podoba uviedol, že svoj podiel obdržal po doručení e-mailu
adresovaného odporcom navrhovateľovi zo dňa 03.03.2008, nie tak ako uviedol na predchádzajúcom

pojednávaní, t.j. v roku 2007, v počítači má uložený súbor s dátumom 13.02.2008 - jedná sa o súbor,
v ktorom vypočítaval 1 podiel parkovného za loď Kirké v maríne každému, parkovné platil on, bratia
P. mu zaplatili každý po 1, s navrhovateľom sa spojiť nevedel, jeho podiel ostal neuhradený, preto mu
odporca uviedol, nech to vypočíta a pošle mu koľko to činí, okrem toho uviedol, že súbor predstavuje
sumu 800.000, je rozpočítaný na 4 podľa výšky podielu, predložil súbor súdu ku konaniu s dátumom

13.2.2010 k čomu uviedol, že dátum je písaný rukou, správne tam má byť dátum 13.2.2008. K vyplateniu
sumy a k výpisu z účtu svedok uviedol, že tieto výpisy k dispozícii nemá, nevedel preukázať vyplatenie
súm, uviedol, že peniaze mu neboli vyplatené na jeho osobný účet, pravdepodobne boli vyplatené na
účet českej firmy - jeho obchodné akciové záležitosti, avšak žiadny doklad nezaložil.

Na pojednávaní dňa 15.01.2015, po poučení súdom podľa ust. § 120 O.s.p. a 120 ods. 4 O.s.p.
(poučovacia povinnosť súdu v danom smere nie je potrebná, nakoľko účastníci sú zastúpení advokátmi),
právny zástupca navrhovateľa uviedol, že s poukazom na rozhodnutia odvolacieho a dovolacieho
súdu sa môže prvostupňový súd v súlade so zásadou koncentrácie v súdnom konaní zaoberať s len
otázkou uplatneného nároku odporcu - sumou 600 € ktorú žiada odporca započítať oproti pohľadávke

navrhovateľa, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa s uvedeným, odporcom
uplatneným nárokom náležite vysporiadal s tým, že uvedený nárok odporca nepreukázal, odporca
nepreukázal,čizaplatilodporcazanavrhovateľatútosumu,kedyzanavrhovateľauvedenúsumuzaplatila komu a v akej výške, neuniesol dôkazné bremeno a preto nárok odporcu zamietol. Nenavrhol doplniť
dokazovanie.

Právny zástupca odporcu sa pridržal svojho písomného podania zo dňa 05.01.2015, v ktorom opätovne
rovnako ako v odvolaní, dovolaní opísal celý priebeh udalosti v spojení s plavidlom lode Kirké, žiadne
nové skutočnosti v ňom neuviedol, žiadne nové dôkazné prostriedky neoznačil, ani nezaložil súdu ku
konaniu,opätovnesasústredillennamemorovanietoho,akoniekoľkokrátpoprvostupňovomrozhodnutí
súdu, žiadne ďalšie dokazovanie ani nenavrhol vykonať, preto súd rozhodol vo veci pokiaľ sa týka

žalobného návrhu navrhovateľa spôsobom a za vykonaného dokazovania tak, ako vo svojom rozhodnutí
zo dňa 07.07.2011 č.k. 6C 172/09-112.V tejto súvislosti prvostupňový súd sa jednoznačne stotožňuje
s právnym názorom právneho zástupcu odporcu, že majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa
stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, nie je teda majetkom združenia a podiely jednotlivých
účastníkov na majetku, ktorý bol získaný spoločnou činnosťou (§ 834 OZ) sa určujú zmluvou o združení
a ust. § 841 OZ zakladá nároky účastníkov zaniknutého združenia na ich vyporiadanie. V danom

konkrétnom prípade však súd nevyporiadaval nároky členov združenia zo zaniknutého združenia. Súd
rozhodoval o nároku podielového spoluvlastníka lode Kirké na vyplatenie svojho podielu za jej predaj.
Správne citoval právny zástupca odporcu aj ust. § 132 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo
na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Teda okrem originárneho spôsobu nadobúdania

vlastníctva (vytvorenie novej veci, spracovanie veci, nadobudnutie úžitkov a pod.) sa vlastníctvo
veci nadobúda aj odvodene (derivatívne) najčastejšie právnymi úkonmi medzi živými, predovšetkým
zmluvami. Za takúto zmluvu, v ktorej si jej účastníci stanovili a jasne určili podiely považuje súd aj
účastníkmi uzavretú a podpísanú Zmluvu o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 21.06.2001, v
ktorej v bode I. je jasne uvedené, že zmluvné strany sú podielovými spoluvlastníkmi plavidla KIRKE,

reg. číslo: SK 0044 typu: FUTURO, rok stavby: 1997 (ďalej len plavidlo), pričom ich spoluvlastnícke
podiely sú rovnaké. Preto súd považuje akýkoľvek komentár zo strany právneho zástupcu za zbytočný,
zmätočný, nepresvedčivý a vôbec nie je podstatné, či účastníci zmluvy túto nazvali ako Zmluvu o
hospodárení so spoločnou vecou alebo by ju nazvali inak, podstatné je, čo v článku I táto zmluva
zakotvuje. Jednoznačne zmluva určuje podielové spoluvlastníctvo jej účastníkov s tým, že podiely sú

rovnaké, to znamená, že ak sú štyria podieloví spoluvlastníci, každého podiel predstavuje 1 - t.j. jednu
štvrtinu. Jednoznačne je uvedené v zmluve že sú podielovými spoluvlastníkmi plavidla Kirké, teda
je jednoznačne určený aj predmet podielového spoluvlastníctva. Bolo by práve v rozpore s právnou
stabilitou, aby si účastníci zmluvy v zmluve niečo jednoznačne dohodli a určili, a následne jednotlivé
nároky zo zmluvy spochybňovali tým, že je nešťastné znenie zmluvy a jej ustanovenia si začali vykladať

inak.

Pokiaľ sa týka odporcom uplatnenej sumy 600 € ako započítacej pohľadávke odporcu voči pohľadávke
navrhovateľa prvostupňový súd, viazaný právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu po poučení
účastníkov konania vyzval na doplnenie dokazovania obe sporové strany, ani jeden žiadny dôkaz

nenavrhol v konaní vykonať, preto sa súd zameral na dôkazy doposiaľ založené súdu ku konaniu.

Súd zastáva názor, že odporca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, žiadnym spôsobom
nepreukázal, doklad založený ku konaniu - potvrdenie Brodogradilište i marina d.o.o. Betinapotvrdzuje
státie lode Kirke v období od 01.04.2006 do 31.03.2007 v prístave, z ugovoru o vezu súd zistil,

že za uvedené obdobie predstavuje parkovné 2.400,00 €, z dokladu zo dňa 30.04.2007- faktúra od
Brodogradilište i marina d.o.o Betina súd zistil, že má byť za parkovanie v maríne za vyššieuvedené
obdobie zaplatená suma 2.395,85 €. Z dokladu zo dňa 13.2.2010 založeného súdu ku konaniu sv.
H. súd získal všeobecné informácie ohľadne ceny predajnej 800.000 CZK (nie je uvedené za čo, od
koho), doplatiť za marinu 23.000 CZK (nie je uvedené kto doplatiť, komu, kedy), k výplate 777.000 CZK

(nie je uvedené komu, za čo, od koho, kedy), ďalej sú tu uvedené podiely Miloš, Kamil, Ico, Vlado,
sumy, k výplate sumy a kontrolný súčet (tento údaj nie vôbec špecifikovaný, je len všeobecný), takisto
údaj pohľadávky Vlado od Ica 600 Eur (nie je uvedené aký Vlado, aký Ico, čo má predstavovať sumy
600 €, kedy pohľadávka splatná, z čoho pohľadávka vyplýva, či už bola uhradená a kedy, a pod.).
Doklady založená odporcom súdu ku konaniu nie sú preložené do slovenského jazyka, nie sú konkrétne

špecifikované.Právnyzástupcaodporcuudáva,žečiastka600€jepodielnavrhovateľananákladoch za
státie rekreačnej lode Kirké v prístave v období od 01.04.2006 do 31.03.2007, odporca údajne zaplatil p.
H. túto sumu spolu s jeho podielom na predajnej cene až po 03.03.2008, ktorá skutočnosť jednoznačnejvyplýva z textu e-mailu zo dňa 3.3.2008, avšak z tohto e-mailu táto skutočnosť, tak ako je z mailu
evidentné vôbec nevyplýva.

Podľa ust. § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac než čo uplatnil
navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Ak má prejav povahu obrany, vo výroku rozsudku netreba o kompenzačnej námietke rozhodnúť. Stačí,

ak sa s touto kompenzačnou námietkou súd vysporiada v dôvodoch rozhodnutia. Súd prvého stupňa
sa stotožňuje s právnym názorom navrhovateľa a odvolacieho súdu, že započítací prejav odporcu sa
mu nepodarilo preukázať. Odporca ako je uvedené vyššie, nepreukázal, že zaplatil za navrhovateľa
600 € p. R. H., nepreukázal to svojou rozporuplnou a nepresvedčivou výpoveďou ani sv. Podoba, ktorý
žiadnyrelevantnýdokladsúdukukonaniunezaložil,nímzaloženýdokladz10.2.2008bolnepresvedčivý,
nekonkrétny a podľa názoru súdu vyhotovený až dodatočne po jeho predchádzajúcej výpovedi, o čom

svedčí aj dátum na tomto doklade. Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď PZO na pojednávaní,
ktorý tvrdil, že od sumy 800.000 CZK bola odpočítaná suma 23.000 CZK za parkovanie v maríne, čím
dospel súd k názoru, že tú istú sumu si odporca uplatňuje druhý krát.

S poukazom na vykonané dokazovanie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Súd priznal v spore úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku 243,00 eur v súlade so z.č. 71/1992 v znení noviel o
súdnych poplatkoch, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 149 ods. O.s.p. v celkovej výške
2.599,64 eur vyúčtovaných nasledovne:

Trovy pôvodného prvostupňového konania vo výške 1.777,46 eur:
-8 úkonov právnej služby po 151,05 EUR - 1. prevzatie a príprava na pojednávanie, 2. písomné
podanie na súd (návrh), 3. písomné podanie na súd (vyjadrenie k odporu), 4. účasť na pojednávaní dňa
04.02.2010, 5. účasť na pojednávaní dňa 26.04.2010, 6. účasť na pojednávaní dňa 04.10.2010, 7. účasť

na pojednávaní dňa 24.02.2011, 8. účasť na pojednávaní dňa 23.06.2011 + 3 x 6,95, 3 x 7,21 EUR a 2
x 7,41 EUR režijný paušál, celé zvýšené o 20% DPH, t.j. v sume 1.518,84 EUR,
náhrada cestovného za cestu dňa 04.02.2010 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným
motorovým vozidlom (0,183 EUR / 1 km) v sume 13,81 EUR a náhrada pohonných hmôt za cestu dňa
04.02.2010 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom značky Toyota Yaris

1,0 5D s priemernou spotrebou: 5,0 1/100 km pri priemernej cene benzínu v mesiaci február 2010: 1,180
EUR /l L vo výške 4,48 EUR,
náhrada cestovného za cestu dňa 26.04.2010 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným
motorovým vozidlom (0,183 EUR / 1 km) v sume 13,81 EUR a náhrada pohonných hmôt za cestu dňa
26.04.2010 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom značky Toyota Yaris

1,0 5D s priemernou spotrebou: 5,0 1/100 km pri priemernej cene benzínu v mesiaci apríl 2010: 1,253
EUR /l L vo výške 4,76 EUR, náhrada cestovného za cestu dňa 04.10.2010 z Bratislavy do Pezinku a
späť(76km)osobnýmmotorovýmvozidlom(0,183EUR/1km)vsume13,81EURanáhradapohonných
hmôt za cestu dňa 04.10.2010 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom
značky Toyota Yaris 1,0 5D s priemernou spotrebou: 5,0 1/100 km pri priemernej cene benzínu v mesiaci

november 2010: 1,266 EUR /l I vo výške 4,81 EUR,
náhrada cestovného za cestu dňa 24.02.2011 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným
motorovým vozidlom (0,183 EUR / 1 km) v sume 13,81 EUR a náhrada pohonných hmôt za cestu dňa
24.02.2011 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom značky Toyota Yaris
1,0 5D s priemernou spotrebou: 5,0 1/100 km pri priemernej cene benzínu v mesiaci február 2011: 1,399

EUR/l L vo výške 5,32 EUR,
náhrada cestovného za cestu dňa 23.06.2011 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným
motorovým vozidlom (0,183 EUR / 1 km) v sume 13,81 EUR a náhrada pohonných hmôt za cestu dňa
23.06.2011 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom značky Toyota Yaris
1,0 5D s priemernou spotrebou: 5,0 1/100 km pri priemernej cene benzínu v mesiaci jún 2011: 1,469

EUR/l L vo výške 5,58 EUR,
celé zvýšené o 20% DPH, t.j. v sume 112,80 EUR;
náhrada za stratu času za čas strávený cestou z Bratislavy do Pezinku a späť v dňoch: 04.02.2010,
26.04.2010, 04.10.2010, spolu 6 začatých polhodín za poskytovanie právnych služieb v roku 2010 vovýške 6 x 12,02 EUR = 72,12 EUR a v dňoch 24.02.2011, 23.06.2011, spolu 4 začaté polhodiny za
poskytovanie právnych služieb v roku 2011 vo výške 4 x 12,35 EUR = 49,40 EUR, celé zvýšenú o 20%
DPH, t.j. v sume 145,82 EUR.

Trovy odvolacieho konania vo výške 190,15 eur:
1 úkon právnej pomoci po 151,05 eur - písomné podanie na súd (vyjadrenie k odvolaniu) + 1 x 7,41 eur
režijný paušál, celé zvýšené o 20% DPH, t.j. v sume 190,15 eur

Trovy dovolacieho konania vo výške 380,83 eur:
2 úkony právnej pomoci po 151,05 eur - 1. Prevzatie a príprava na pojednávanie a 2. písomné podanie
na súd (vyjadrenie k dovolaniu) + 2 x 7,63 eur režijný paušál, celé zvýšené o 20% DPH, t.j. v sume
380,83 eur

Trovy prvostupňového konania vo výške 251,2 eur:
1 úkon právnej pomoci po 151,05 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.01.2015 + 1 x 8,39 eur režijný
paušál, celé zvýšené o 20% DPH, t.j. v sume 191,33 eur

náhrada cestovného za cestu dňa 15.01.2015 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným

motorovým vozidlom (0,183 EUR / 1 km) v sume 13,81 eur a náhrada pohonných hmôt za cestu dňa
15.01.2015 z Bratislavy do Pezinku a späť (76 km) osobným motorovým vozidlom značky LAND ROVER
DISCOVERY 4 s priemernou spotrebou: 8,8 l/100 km pri priemernej cene nafty v prvom týždni roku
2015: 1,214 eur / l vo výške 8,12 eur, celé zvýšené o 20% DPH, t.j. v sume 26,32 EUR;

náhrada za stratu času za čas strávený cestou z Bratislavy do Pezinku a späť za deň: 15.01.2015, spolu
2 začaté polhodiny za poskytovanie právnych služieb v roku 2015 vo výške 2 x 13,98 EUR = 27,96 EUR,
celé zvýšenú o 20% DPH, t.j. v sume 33,55 EUR.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za účasť na pojednávaní dňa 09.02.2015 spolu

s náhradou cestovného, pohonných látok a stratu času vyčíslených na 160,56 eur, nakoľko súdne
pojednávanie sa neuskutočnilo.
Nezaplatenie častí podielu za predaj lode Kirké navrhovateľovi

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom

súde písomne dvojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu

ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.