Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221593
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221593.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. septembra 2014 č. k. 6C/598/2012-58 a o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2. decembra 2014 č. k. 6C/598/2012-75 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 2. decembra 2014 č. k. 6C/598/2012-75
v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. d), § 6, § 9 ods. 1, 2,
§ 17, § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a zisteným skutkovým stavom
veci. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Er/739/2010 zistil, že dňa 15. 07. 2010 súdny

exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému J. C. o vymoženie
430,14 eura s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 23. 08. 2010 vydal uznesenie, ktorým žiadosť
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený.
Súd uznesením zo dňa 10. 09. 2012 zmenil napadnuté uznesenie tak, že žiadosti o udelenie poverenia
vyhovel vydaním poverenia. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z. z., keď podľa neho exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V predmetnej
exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože
exekučným titulom, na základe ktorého exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie, bol
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. To potom znamená, že 15-dňová
lehota pre predmetné exekučné konanie neplatí. Vzhľadom na uvedené, k nesprávnemu úradnému
postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nedošlo. Riešiť otázku, či v tejto exekučnej veci bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v článku 48 ods.
2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Súdne konanie nie
je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. Pokiaľ
by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov, znamenalo by to, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo

by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Na vznik práva na náhradu škody a
nemajetkovejujmyvpeniazochžalobcamalpreukázaťajďalšiepredpokladyvznikuzodpovednosti,tedamal preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy.

Keďže žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdil, avšak nepreukázal, neboli splnené zákonné
predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že všetky zákonné predpoklady

vzniku zodpovednosti žalovaného podľa zák. č. 514/2003 Z. z. súčasne splnené nie sú,
preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Exekučný súd v predmetnej exekučnej veci
neuskutočnil nesprávny úradný postup, pretože v predmetnej veci neplatila ani 15-dňová lehota na
vydanie poverenia a z toho dôvodu žalobcovi žiadna škoda nemohla vzniknúť v dôsledku neexistujúceho
nesprávneho úradného postupu ani neexistujúceho nezákonného rozhodnutia. Námietka žalovaného
ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná, pretože v danom prípade

sa žalobca dozvedel o tom, kedy a ako súd rozhodol o žiadosti exekútora na vydanie poverenia
na uskutočnenie exekúcie dňom, keď exekútorovi bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie.
Poverenie na vykonanie exekúcie je zo dňa 11. 09. 2012 a žaloba na súd bola podaná v tejto veci 27.
09. 2012, teda ešte pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby. Námietka žalovaného o tom,
že žaloba je zmätočná, je nedôvodná, pretože žalobca v žalobe uviedol podstatné náležitosti

návrhu na začatie konania podľa § 79 ods. 1 OSP. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup
súdu podľa § 43 OSP a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie žaloby,
nie však jej odmietnutie.

Súd nesúhlasil s názorom žalovaného o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd

podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6-mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejednanie nároku. Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu, pritom je nesporné, že žalovaný uplatnenému nároku, napriek uplynutiu zákonnej
lehoty v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobcu nevyhovel a to ani čiastočne, preto
súd vec prejednal a o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol. O trovách konania súd rozhodol podľa §

142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania,
pretože ich nevyčíslil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa nesprávne
vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na základe "inšpirácie"

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na

takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z.
Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo

zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a

stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdnefaktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K ďalším
dôvodom podaného odvolania žalobca uviedol, že tieto nie sú súčasťou odvolania proti rozsudku o
návrhu označenom žalobcom ako ISTINA RS (čo je i uvedená právna vec), preto ich odvolací súd
neuvádza.

Napadnutým uznesením zo dňa 02. 12. 2014 č. k. 6C/598/2012-75 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie,
ktorý je 20 eur, vyrubený podľa položky 7a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., ako i
aby zaplatil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobeného elektronickými prostriedkami
podpísaného zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3 eur, vyrubeného podľa položky 20a
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto uzneseniu, v časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo
výške 20 eur, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že neobsahuje
podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté uznesenie ani
neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže žalobca len hádať. Podľa

položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva ztejtodefiníciespoplatnenéhoúkonu,spoplatneniupodliehalenpodaniežalobynanáhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov

podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za
podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie
je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu,
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1
a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch

vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia §
18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01. 10. 2002, konanie teda
začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním

aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku je dôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa § 221
ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a odvolanie žalobcu
proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za podané odvolanie nie je dôvodné, preto podľa § 219 ods. 1 OSP uznesenie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci a vec aj správne právne posúdil.

Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/598/2012 domáhal náhrady

škody v sume 2.105,18 eura a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 421,04 eura. Nároky odvodzoval od
nesprávneho úradného postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky v exekučnej
veci, ktorej súdny exekútor pridelil číslo Ex 6557/2010 a v ktorej ako povinný vystupoval C.l J..Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.

1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra

práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkoviznemožnírealizáciatýchjehoprocesnýchpráv,ktorémuObčianskysúdnyporiadokpriznáva
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa zistil, že súd prvého stupňa doposiaľ
nedostatočne zistil skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu vec následne aj
nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak nepreskúmateľné. Odvolací súd zistil,
že žalobca odvodzoval ním uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy od exekučného

konania, ktorému súdny exekútor pridelil sp. zn. Ex 6557/2010, ktoré konanie je vedené na Okresnom
súde Nové Zámky pod sp. zn. 6Er/739/2010. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je však zrejmé,
že exekučný spis vedený na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 6Er/739/2010 nie je jeho
súčasťou, keď súd prvého stupňa si zo spisu pripojil len fotokópiu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, uznesenie zo dňa 23. 08. 2010 č. k. 6Er/739/2010-9, ktorým súd žiadosť o udelenie

poverenia zamietol, uznesenie zo dňa 10. 09. 2012 č. k. 6Er/739/2010-15, ktorým exekučný súd zmenil
uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. 08. 2010 č. k. 6Er/739/2010-9 tak, že žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel, ako i poverenie udelené súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému dňa 11. 09. 2012. Na základe takto vykonaného dokazovania, bez oboznámenia
sa s celým obsahom exekučného spisu, nie je možné zistiť skutkový stav veci tak, aby bolo možné

o uplatnenom nároku žalobcu rozhodnúť, a to tak s ohľadom na posúdenie naplnenia jednotlivých
zodpovednostných predpokladov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z., ako i aplikácie príslušných právnych noriem. Tak, ako odvolací súd už konštatoval vyššie, pre
riadne zistenie skutkového stavu veci nie je dostatočné vykonanie dokazovania oboznámením sa len so
žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutím exekučného súdu o tejto žiadosti,

prípadne rozhodnutím o zmene uznesenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. 08. 2010 č. k.
6Er/739/2010-9 a udeleným poverením, keďže len na základe týchto listinných dokladov nie je možné
posúdiť, kedy exekučné konanie začalo doručením návrhu oprávneného na začatie exekúcie súdnemu
exekútorovi, a bez uvedeného nie je možné správne právne posúdiť ani aplikáciu príslušných právnych
noriem. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.

1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania,
teda v znení účinnom od 01. 09. 2014 (ďalej len citovaného zákona) súdne poplatky (ďalej len"poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony
orgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúry(ďalejlen"poplatkovýúkon")uvedenévsadzobníkusúdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v sadzobníku.

Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len
sadzobník súdnych poplatkov) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur.

Keďže predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti

týkajúcej sa poplatkovej povinnosti za podané odvolanie, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur, odvolací súd sa zaoberal aj preskúmaním
napadnutéhouznesenia.Knámietkežalobcu,uvedenejvodvolaní,ženapadnutéuznesenieneobsahuje
žiadne dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie
uznesenia, rovnako ako rozsudku, je súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na

súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku
48 ods. 2 Ústavy SR, stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v
uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky sadzobníka
súdnych poplatkov v Zákone o súdnych poplatkoch, vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia
rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia

možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podstatou
súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý
formalizmus pri koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie uznesenia o
uloženípoplatkovejpovinnostiniejepodstatné,čirozhodnutiesúduobsahujeoddelenúčasťsvýslovným
uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej časti, ale

musí byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej
položky. K tvrdeniu žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, avšak
spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, odvolací súd dodáva, že tento
výklad žalobcu ignoruje ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4 tohto zákona, podľa
ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého poplatková povinnosť

vzniká podaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v
odvolacom konaní vo veci samej. Takýto výklad žalobcu je účelový, v rozpore so zákonom, i zámerom
zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie by nepodliehalo súdnemu
poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej žalobe v sadzobníku súdnych poplatkov
uvedená nie je. Rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov,

podliehajúcich súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku, ale len k
aplikácii ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, odvolací súd k tomu dodáva, že z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je
stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda pokiaľ určité konanie nieje ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť
za odvolacie konanie. V danom prípade však už v čase podania odvolania poplatková povinnosť za
tento druh konania - žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu v verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bola stanovená. K prechodnému ustanoveniu § 18ca
odvolací súd ešte dodáva, že toto ustanovenie stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo odvolanie podané dňa 28. 10. 2014, pričom išlo o
súdny poplatok za konanie (odvolacie konanie), pričom bolo podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani

o úkon, ani o konanie začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyrubil žalobcovi za podané
odvolanie súdny poplatok podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie
je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
poplatkovej povinnosti za podané odvolanie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.