Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/483/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214215903
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214215903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcov 1) W. X., X) G. X., A..X.XX.XXXX
Y. X) G. X., A..XX.X.XXXX, Q. O., E. X, všetkých zastúpených JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou,
Košice, Škultétyho 3, IČO: 31 943 683, proti žalovaným 1) Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava,
Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Bratislava, Kýčerského
7, IČO: 36 857 513, 2) Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923
130, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Námestie svätého Egídia
93, IČO: 44 250 029, 3) Dražby a aukcie, s. r. o., Martin, Flámska 1, IČO: 36 751 642, zastúpenej AK

JUDr. Marek Hic, s.r.o., Martin, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036 a 4) INFOREAL, s.r.o.,
Košice, Hlavná 108, IČO: 36 207 128, zastúpenému JUDr. Marošom Minčíkom, advokátom, Advokátska
kancelária, Košice, Palackého 1, o neplatnosť častí právneho úkonu a i., o odvolaní žalobcov proti
rozsudku 36C/111/2014-239 zo 6.3.2015 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalobu voči žalovaným v 2.,3. a 4. rade v plnom
rozsahu zamietol, II. Žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu č.14 na 4. poschodí bytového
domu na E. X Q. O. a s ním súvisiacich nehnuteľností, ktorá sa uskutočnila 12.3.2014, zamietol,

III. Konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia 1 000 € vylúčil na samostatné konanie a IV. Rozhodol, že o náhrade trov konania
žalovaných v 2.,3. a 4. rade bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti výroku I. rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, vydania akého rozsudku sa žalobcovia svojou žalobou z 8.6.2014,
doručenou mu 9.6.2014, domáhali voči žalovaným a aké právo si tiež uplatnili, akou skutočnosťou svoju
žalobu odôvodnili, aké skutočnosti, ohľadom predmetu sporu, spočiatku konkrétne namietali (podotkol,
že na podporu svojho stanoviska mu predložili Rozsudok Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD)

z 10.9.2014 vo veci prejudiciálneho konania na základe Rozhodnutia Krajského súdu (ďalej len KS)
v Prešove v súvislosti s konaním P. O. proti SMART Capital, a.s.), čo namietali, resp. nenamietali
neskôr na pojednávaní 6.3.2015, ako žalovaní odôvodnili svoje stanoviská, v ktorých navrhli žalobu v
celom rozsahu ako neoprávnenú zamietnuť a žalobcov zaviazať na nahradenie ich trov tohto súdneho
konania, čo zistil z úverovej Zmluvy o poskytnutí úveru Hypopôžička č.U431075-11, uzavretej žalobcami
a žalovaným v 1.rade 11.4.2011 (č.l.16-17), zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č.Z431075-11, uzavretej žalobcami v 1. a 2.rade a žalovanou v 1.rade 11.4.2011 (č.l.21-22), na

zabezpečenie splatenia cit. úveru, konkrétne z jej čl.6, bodu 6.3.1. a z LV č.XXXXX z 8.1.2014, z
listu žalovanej v 1.rade z 27.2.2013, z Oznámenia o dražbe z 9.1.2014 (č.l.29-30) žalovanej v 3.rade
a tiež zo skutočnosti, že neskôr sa uskutočnila opakovaná sporná dražba 12.3.2014, z Oznámenia
o opakovanej dražbe z 19.2.2014 (č.l.53-54), z Notárskej zápisnice (ďalej len NZ) č.N81/2014, NZ9625/2014 z 12.3.2014 o priebehu dobrovoľnej dražby (č.l.47-52), z výpisu z LV č.XXXXX z 5.6.2014
(č.l.58), zo Znaleckého posudku (ďalej len ZP) č.5/2014 z 9.1.2014 (č.l.31-46), objednaného žalovanou
v 3.rade na účely vykonania dobrovoľnej dražby u súdneho znalca Ing. Jána Greguša, resp. čo vyplýva

z obsahu ZP (str.3), z výpovede zástupkyne žalobcov na pojednávaní 6.3.2015, ako sa vyjadrila F.. U. L.
(majiteľka zrejme realitnej kancelárie REMAX fajn) svojim listom z 5.6.2014 (č.l.59), čo uviedla Košická
realitná spoločnosť, s.r.o. svojim listom zo 6.6.2014 (č.l.60), adresovaným žalobcom, ako rozhodol
SÚDNY DVOR (tretia komora; ďalej len SD) Európskej únie (ďalej len EÚ) v rámci svojho konania o
prejudiciálnej otázke podľa Čl.267 Zmluvy o fungovaní EÚ na základe Rozhodnutia KS v Prešove z

20.12 2012 v súvislosti s konaním vo veci žalobkyne P.. O. c/a SMART Capital, a.s., konkrétne vo
svojomvýrokurozsudku,vydanom10.9.2014,ohľadomsúladuplatnéhoprávnehoporiadkuvSlovenskej
republike (ďalej len SR) s právom EÚ a aké skutočnosti k veci uviedli žalobcovia a žalovaný v 4.rade
na pojednávaní 17.10.2014. Citujúc znenie § 52 ods.1,3,4,§ 53 ods.1,5 O. z.,§ 497 Obch. zák. a §
1 ods.3 písm. c) Zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov ďalej uviedol: Podstatné náležitosti úverovej zmluvy teda sú: 1. určenie zmluvných strán,

2. záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky v prospech dlžníka, 3. určenie sumy, do ktorej budú
peňažné prostriedky poskytnuté a 4. záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úrok. Ako z
uvedených skutočností vyplýva, tak účastníci konania uzavreli 11.4.2011 úverovú zmluvu, pričom tento
zmluvný vzťah sa riadi § 497 a n. Obch. zák. S ohľadom na znenie § 1 ods.3 písm. c) Zák.č.129/10 Z.
z. je potrebné konštatovať, že nejde o spotrebiteľský úver podľa Zák.č.129/10 Z. z., pretože splatnosť

dohodnutého úveru je viac ako 10 rokov a tento úver účastníci konania zabezpečili záložným právom
k nehnuteľnosti. Predmetný vzťah je však na každý pád spotrebiteľským vzťahom, podľa § 52 ods.1 O.
z., pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom (žalovaná v 1.rade) a spotrebiteľmi (žalobcovia).
Žalobcovia ako jeden z dôvodov neplatnosti dražby uviedli neplatnosť príslušnej záložnej zmluvy, na
základe ktorej sa uskutočnila sporná dobrovoľná dražba. Neplatnosť tejto záložnej zmluvy odôvodnili jej

akcesorickou povahou s úverovou zmluvou uzavretou nimi a žalovanou v 1.rade, pričom - podľa nich
- „ja“ úverová zmluva neplatná. Neplatnosť odôvodnili jej neurčitosťou ohľadom výšky úroku a výšky
splátok. Po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy konštatoval, že táto zmluva nie je neplatným
právnym aktom. Zmluva obsahuje všetky svoje podstatné náležitosti, t.j. obsahuje: určenie zmluvných
strán, záväzok veriteľa (žalovanej v 1.rade) poskytnúť peňažné prostriedky v prospech žalobcov, určenie

sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté (bod 2.2. zmluvy) a tiež obsahuje záväzok dlžníka
vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úrok (bod 2.1. zmluvy). Pokiaľ žalobcovia namietali, že z obsahu
zmluvy nie je zrejmé aký úrok sa má platiť, tak v tomto smere poukázal na znenie (citoval ho) § 502
ods.1 Obch. zák., ktoré pripúšťa možnosť situácie, že výška úroku nie je dohodnutá. Predmetná zmluva
však vo svojom bode 2.2. obsahuje určenie výšky úroku na 7,75 % ročne s jeho fixáciou na 5 rokov.

Žalobcovia tiež v rámci tohto konania uviedli, že žalobca v 3.rade mal záujem uzavrieť úver preto, aby
mohol splatiť svoje predchádzajúce dlhy a preto malo byť žalovanej v 1.rade už pri uzatváraní zmluvy o
úvere zrejmé, že ide o rizikového klienta, pretože tento nie je v stave ani splácať svoje predchádzajúce
úvery a aj napriek tomu mu žalovaná v 1.rade predmetný úver poskytla. Pokiaľ žalobcovia toto uviedli
ako dôvod na neplatnosť príslušných zmlúv, tak konštatoval, že takýto ich záver nie je opodstatnený. V

prvom rade je potrebné uviesť, že ako dlžníci v danom vzťahu vystupujú 3 žalobcovia (nie iba žalobca v
3.rade), preto bolo riziko nesplácania úveru podstatne nižšie. A tiež je potrebné uviesť, že ak si samotní
žalobcovia boli v čase uzavretia zmluvy vedomí toho, že nebudú schopní splácať poskytnutý úver (čo
nepredpokladá) a aj napriek tomu si tento úver vzali, tak potom by sa mohli dopustiť tr. činu Úverového
podvodu podľa § 222 Tr. zák. Za ďalší dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobcovia označili rozpor

slovenskej právnej úpravy výkonu záložného práva podľa § 151j O. z. v spojení s inštitútom dobrovoľnej
dražby podľa Zák.č.527/02 Z. z. o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR (čl.19 a 20 - právo vlastniť
majetok a ochrana tohto vlastníckeho práva) a tiež aj v rozpore s právom EÚ. V tejto súvislosti na
podporu svojho stanoviska mu predložili Rozsudok ESD z 10.9.2014 vo veci prejudiciálneho konania
na základe Rozhodnutia KS v Prešove v súvislosti s konaním P.. O.G. proti SMART Capital, a.s. Citoval

znenie Čl.19 a 20 Ústavy SR a § 151j ods.1 a poznámky pod čiarou 3e. Konštatoval, že zák.č.527/02
Z. z. o dobrovoľných dražbách upravuje dobrovoľné dražby, kontrolu Ministerstva spravodlivosti SR nad
dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych
vzťahov s tým súvisiacich, a citoval znenie jeho § 21 ods.2-5 (Zmarenie a neplatnosť dražby). Stanovisko
žalobcov, že výkon záložného práva podľa § 151j O. z. v spojení s inštitútom dobrovoľnej dražby podľa

Zák.č.527/02 Z. z. je v rozpore s Ústavou SR, resp. aj s právom EÚ, je - podľa jeho názoru - nesprávne.
Obsah § 151j O. z. v spojení so Zák.č.527/02 Z. z. nie je v žiadnom rozpore s obsahom ústavnej
úpravy základných ľudských práv a slobôd v čl.19 a 20 Ústavy SR. Výkon záložného práva podľa §
151j O. z. je jedným zo základných inštitútov zabezpečenia záväzkov v slovenskom právnom poriadkua táto nezasahuje do ľudských práv žalobcov. Takáto právna úprava nijako nezasahuje do ich práva na
ľudskú dôstojnosť, práva na osobnú česť, práva na dobrú povesť a práva na ochranu mena. Žalobcami
rozporovaný inštitút nášho právneho poriadku tiež nijako neobmedzuje ich právo na ich ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a nezasahuje ani do ich práva vlastniť
majetok. Výkon predmetného záložného práva je plne v súlade so zák. a vyplýva zo skutočnosti, že sa
slobodneanazákladesvojhovlastnéhorozhodnutiazaúčelomzabezpečeniasvojichvlastnýchzáujmov
(v prípade žalobcov v 1. a 2.rade na podporu svojho syna a v prípade žalobcu v 3.rade na úhradu svojich
skorších záväzkov) rozhodli zobrať si peňažný úver a jeho splatenie zabezpečiť zriadením záložného

práva v prospech veriteľa. Námietka žalobcov, že zákonná úprava výkonu záložného je v rozpore s
právom EÚ, je tiež neopodstatnená. Túto ich námietku vyvrátilo práve nimi deklarované rozhodnutie
Tretej komory SD EÚ z 10.9.2014 vo veci svojho konania o prejudiciálnej otázke na základe Rozhodnutia
KS v Prešove z 20.12 2012 v súvislosti s konaním vo veci žalobcu P.. O. c/a SMART Capital, a.s. Z
obsahu cit. rozhodnutia je zrejmé, že právu EÚ neodporuje vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci
samej,umožňujúcavymôcťpohľadávkuzaloženúnazmluvnýchpodmienkach,ktorésúprípadnenekalé,

mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľnosť, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie,
pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv,
ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. S ohľadom na
obsah zákonnej úpravy v § 21 ods.2-5 (Zmarenie a neplatnosť dražby) Zák.č.527/02 Z. z., ktoré upravujú
možnosť poskytnutia súdnej ochrany v prípade nezákonnosti uskutočnenej dobrovoľnej dražby, je teda

dostatočne zrejmé, že takáto naša vnútroštátna úprava inštitútu výkonu záložného práva je v súlade
s právom EÚ. Žalobcovia v rámci tohto konania navrhovali, aby položil Ústavnému súdu (ďalej len ÚS)
SR prejudiciálne otázky v súvislosti s ich namietanou protiústavnosťou zákonnej úpravy § 151j O. z. v
spojení so Zák.č.527/02 Z. z. Nepristúpil k položeniu navrhovaných prejudiciálnych otázok, pretože to
nepovažoval za potrebné a to s ohľadom na svoje stanovisko uvedené v predchádzajúcich 2 odsekoch

odôvodnenia tohto rozsudku. Za ďalší z dôvodov neplatnosti dražby žalobcovia uviedli, že vydražená
cena 52 000 €, ako aj ocenenie predmetu dražby v ZP 5/2014 sú výrazne podhodnotené, pretože cena
nehnuteľnosti sa pohybovala v sume 72 000 € až 75 000 €. Citoval znenie § 12 (Ohodnotenie predmetu
dražby) Zák.č.527/02 Z. z. K námietke žalobcov ohľadom ohodnotenia predmetu dražby sa vyjadrila
žalovaná v 1.rade, ktorá poukázala na znenie cit. § 12 ods.3 Zák.č.527/02 Z. z. a uviedla, že žalobcovia

neumožnili znalcovi vykonať ohodnotenie predmetu dražby a preto - podľa nej - znalec v súlade s cit.
zákonným ust. vykonal ohodnotenie na základe dostupných údajov (skorší ZP).Toto tvrdenie žalovanej v
1.rade potvrdzuje obsah ZP č.5/2014 z 9.1.2014, konkrétne údaje na jeho 3. str., podľa ktorých byt nebol
v dohodnutom čase sprístupnený, preto znalec pri vyhotovovaní posudku vychádzal z poskytnutých
podkladov - ZP č.11/2009 z 25.4.2009 vyhotoveného G.. W.. Tvrdenie žalovanej v 1.rade o neumožnení

obhliadky bytu žalobcovia v 1. a 2.rade na pojednávaní 17.10.2014 v zásade najprv potvrdili (uviedli,
že niekto prišiel, ale ho do bytu nepustili, pretože mal prísť neskôr), tieto svoje výpovede neskôr zmenili,
to však až po výpovedi žalobcu v 3.rade, ktorý uviedol, že byt sprístupnili, ale príslušná osoba odišla
bez nafotenia bytu s tým, že použije fotografie z predchádzajúceho posudku. S ohľadom na rozpornosť
vyjadrení žalobcov na predmetnom pojednávaní považoval ich tvrdenia o umožnení obhliadky predmetu

dražby iba za ich účelovú obranu. Žalobcovia mali navyše podľa ods.5 § 12 Zák.č.527/02 Z. z. možnosť
vzniesť voči ZP námietky a požiadať o vyhotovenie nového ZP, čo však neurobili. Z uvedeného dôvodu
má teda za to, že takéto žalobcami až v rámci tohto súdneho konania rozporované ocenenie bytu
nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Cena dosiahnutá vydražením (52 000 €) vyplýva z priebehu
dražby, konkrétne z výšky najvyššieho podania počas dražby, ktoré urobil účastník dražby - žalovaný v

4.rade. Z obsahu NZ vyhotovenej o priebehu dražby nevyplýva žiadne porušenie Zák. o dobrovoľných
dražbách, pričom žalobcovia ani nepoukázali na nejaké iné konkrétne porušenie príslušného zák. pri
výkone dražby. Stanovisko žalobcov v tom zmysle, že trhová cena bytu je vyššia, nič nemení na
zákonnosti dražby a na jej platnosti. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že trhová cena a
cena dosiahnutá vydražením na dobrovoľnej dražbe sú 2 rozdielne pojmy, ktoré nemusia byť totožné.

Žalobcovia svoj žalobný návrh tiež odôvodnili aj skutočnosťou, že sa sporná dražba uskutočnila v
Martine, ktorý je vzdialený od ich bydliska 234 km a teda podľa nich miesto konania dražby nespĺňa
kritérium dostupnosti pre nich. Príslušný Zák.č.527/02 Z. z. nepozná a ani nijako neurčuje podmienku
dostupnosti, resp. nijako nestanovuje miesto konania dobrovoľnej dražby. Z uvedeného dôvodu ani táto
skutočnosť nie je relevantným dôvodom, ktorý by spôsoboval neplatnosť spornej dražby. Na základe

uvedených dôvodov žalobu v časti o určenie neplatnosti dražby ako neoprávnenú zamietol. Vo vzťahu
k žalovanému v 2.rade je potrebné uviesť, že žaloba o určenie neplatnosti dražby voči jeho osobe je
neoprávnená aj z dôvodu absencie jeho hmotnoprávnej legitimácie v spore. Tento žalovaný zo zák. nie
je osobou, voči ktorej by za daného skutkového stavu veci mohlo byť vedené úspešné konanie o určenieneplatnosti dražby. Toto konštatovanie vyplýva z § 21 ods.4 Zák.č.527/02 Z. z. (účastníkmi súdneho
konania o neplatnosť dražby podľa ods.2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci
vlastník a dotknutá osoba podľa ods.2). Žalobcovia sa svojou žalobou, okrem určenia neplatnosti

dražby, domáhajú aj určenia neplatnosti viacerých zmluvných podmienok, všeobecných obchodných
podmienok (ďalej len VOP) a vyhlásení v rámci príslušného úverového vzťahu a záložnej zmluvy,
ako aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia (navrhované výroky 2-11 žalobného petitu).
Účastníkom týchto zmluvných vzťahov sú iba žalobcovia a žalovaná v 1. rade (veriteľ podľa úverovej
zmluvy a záložný veriteľ podľa záložnej zmluvy), t.j. žalovaní v 2.,3. a 4.rade v konaní o týchto nárokoch

žalobcov vôbec nemajú hmotnoprávnu legitimáciu. Z uvedeného dôvodu je žaloba v tejto časti voči
žalovaným v 2.-4.rade neoprávnená a preto žalobu v tejto časti voči týmto žalovaným ako nedôvodnú
zamietol. S ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti občianskeho súdneho konania konanie o
určenie neplatnosti zmluvných podmienok, VOP a vyhlásení v rámci príslušného úverového vzťahu a
záložnej zmluvy, ako aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia (navrhované výroky 2-11
žalobného petitu) voči žalovanej v 1.rade (dodávateľovi v rámci príslušného spotrebiteľského vzťahu)

vylúčil na samostatné konanie. Citoval znenie § 151 ods.3 O. s. p. O trovách konania bude v súlade s cit.
§ 151 ods.3 O. s. p. rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, pretože ide o pomerne
zložitý spor s väčším množstvom účastníkov. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že považoval zistený skutkový stav veci
za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

3. I. Proti napadnutému rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu voči žalovaným, ktorým súd zamietol
žalobný návrh o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a ktorým súd konanie o určenie „neprijateľnosť“
zmluvných podmienok a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 € vylúčil
na samostatné konanie, podali žalobcovia odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a/
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 (f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, h/ súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust.
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), písm. b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. c/ súd neúplne zistil skutkový stav veci, písm. d/
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - písm. f/ rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opakovali, čoho (akého rozhodnutia) sa

žalobným návrhom, doručeným súdu 9.6.2014 domáhali, čo tvrdili, čoho sa zároveň domáhali a na čo
poukázali. II. V napadnutom rozsudku, str.10 ods.1 odôvodnenia súd uviedol že na spornú úverovú
zmluvu sa vzťahujú § 497 a n. Obch. zák. Proti tomu namietajú: Citovali z § 24 ods.1 zák.č.129/10
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z § 1 ods.2, 2. veta,§ 2,§ 3,§ 4,§ 6-§ 9,§ 11,§ 12,§ 14,§ 16,§ 17,§
19,§ 23 a § 25 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, resp. uviedli, čoho sa

uvedené ust. týkajú. Z uvedeného vyplýva, že sporná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a
vzťahujú sa na ňu ust. právnych predpisov v tomto poradí: zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení posledných noviel, O. z. v znení posledných noviel a Obch. zák. v znení posledných noviel.
III. Z napadnutého rozsudku, str.10 ods.2 odôvodnenia vyplýva, že súd sa nestotožnil s ich tvrdením o
tom, že záložná zmluva je neplatná z dôvodu jej akcesorickej povahy s úverovou zmluvou, ktorá je -

podľa nich - tiež neplatná. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že úverová zmluva nie je neplatným
právnym aktom a obsahuje všetky podstatné náležitosti. Zmluva o úvere je neurčitá. A pre neurčitosť
neplatná. To odôvodňujú takto: Zmluva o úvere je rozdelená na 3 časti a to na: časť A Úver vo výške
32 506,69 €, čiastky B Úveru vo výške 784,50 €, časť C Úveru - táto časť zmluvy je určená na splatenie
pohľadávok žalobcu v 3.rade. Zo zmluvy o úvere nevyplýva akou výškou sa úročia jednotlivé úvery v

čiastke B a časti C. Údaje o úrokovej sadzbe, počet splátok, termín splatnosti úveru sú totiž uvedené
len v časti A. A nie sú uvedené v čiastke B a časti C. Tvrdia, že pokiaľ by sa jednotlivé úvery mali
spravovať jednotlivou úrokovou sadzbou, tá mala byť zreteľne uvedená pri každej časti úveru, príp.
súhrnne pre všetky časti úverov. Z napádanej zmluvy toto ale nevyplýva. Takto formulovaná úverová
zmluva je neurčitá. Neurčitosť zmluvy o úvere je umocnená skutočnosťou, že RPMN je uvedená za

všetkými 3 časťami. Tvrdia, že keďže je neplatná úverová zmluva pre svoju neurčitosť, neplatná je
aj zmluva o záložnom práve, na základe ktorej bol uskutočnený výkon záložného práva. Má totiž vo
vzťahu k úverovej zmluve akcesorickú povahu. RPMN je uvedená nesprávne a jej skutočná výška
predstavuje 9,31 %. Citovali znenie § 9 ods.2 písm. i),j) a y) zák.č.129/10 o spotrebiteľských úveroch
(účinné do 30.11.2011) a § 9 ods.9 a § 11 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení.

Úver poskytnutý žalovanou v 1.rade pre žalobcu v 3.rade je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj vzhľadom na to, že žalovaná v
1.rade v zmluve neuviedla výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov /§ 9 ods.2
písm. i) zák.č.129/10 o spotrebiteľských úveroch/. Nie je jasné, z čoho mesačná splátka pozostáva. Tedačo z nej tvorí istinu, aká časť splátky predstavuje úrok a čo tvorí príp. iné poplatky /s výnimkou poistenia/.
Nie je jasné, ktorá časť zmluvy je úročená. Právny záver súdu o tom, že zmluva obsahuje všetky
podstatné náležitosti odporuje skutkovému stavu veci. Súd riadne nevykonal ani dokazovanie čo sa týka

podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a o skutočnej výške RPMN, a to aj napriek tomu, že sám v
nápadnom rozhodnutí skonštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V prípade že RPMN nie je uvedená,
je uvedená nesprávne alebo je neurčitá, dodávateľ služby nemá nárok na odplatu za ním poskytnuté
finančné prostriedky. Žalovaná v 1.rade v napádanej zmluve neupravila zák. stanovené náležitosti tak,
aby za ňou poskytnuté finančné prostriedky mohla požadovať akúkoľvek odplatu. Dlh žalobcu v 3.rade

je tak v skutočnosti menší, ako tvrdí žalovaná v 1.rade. Aj z tohto dôvodu nie je možné akceptovať
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou /Pretože pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou
dôjde k vymoženiu aj toho, na čo žalovaná v 1.rade nemá nárok./ Súd sa nevysporiadal s ich tvrdením
s neurčitosťou napádanej úverovej zmluvy. IV. Ďalej z úverovej zmluvy nie je zrejmé, ktorej časti sa
výkon záložného práva týka. Záložné právo je uvedené totiž iba v časti A zmluvy o úvere. Preto je
aj v časti o zriadení záložného práva úverová zmluva neplatná pre jej neurčitosť. A keďže zmluva o

zriadení záložného práva má akcesorickú povahu, je neplatná aj zmluva o záložnom práve. V tejto
súvislosti poukázali na rozsudok Okresného súdu (ďalej len OS) Prešov 20C/182/2014 z 19.12.2014.
Ide o identickú právnu vec, pričom súd v napádanom rozsudku žiadnym spôsobom riadne neodôvodnil,
prečo rozhodol diametrálne odlišne. A tým porušil ich právo na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a
princíp právnej istoty, jeden zo základných pilierov právneho štátu. V našom platnom právnom poriadku

platí princíp právnej istoty. Citovali z odôvodnenia uznesenia ÚS SR IV.ÚS 499/2011-25 z 22.11.2011.
V. V odôvodnení napadnutého rozsudku na str.10 ods.3, súd uviedol výška úroku nie je dohodnutá, čo
Obch. zák. pripúšťa. Proti tomu namietajú: Ide o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú sa vzťahujú ust. O. z. a
zák. o spotrebiteľských úveroch a nie ust. O. z. Prednostné použitie Obch. zák. na spotrebiteľské právne
vzťahy, a to aj v prípade úverov ako absolútnych obchodov upravených v Obch. zák. by znamenalo

spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v O. z. (§ 52 a n.) a v osobitných
„predpisov“ na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obch. zák. osobitnou prednostne použiteľnou
právnou úpravou (lex specialis). V prípade prednostného používania Obch. zák. dôjde k zákonnému
obídeniu ochrany práv spotrebiteľa, obídeniu úpravy úžery, odplaty a p. Použitie nevýhodnejšieho
podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah predstavuje „takého“

zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave
v O. z. vrátane zabezpečenia úveru a úrokov. V rámci kolízie 2 noriem na ten istý inštitút sa použije
občianskoprávna úprava. Prednostné použitie O. z. pred Obch. zák. je správne všade tam, kde je to
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Svojou povahou a podstatou ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi
podnikateľským a nepodnikateľským subjektom s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením

na strane fyzickej osoby a pre jej kvalifikáciu a právny režim je smerodajný § zák.č.250/01 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Prioritne sa aplikuje č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na druhom mieste
sa subsidiárne aplikuje O. z. všade tam, kde je to pre spotrebiteľa výhodnejšie a až na treťom mieste
sa aplikuje Obch. zák., ktorý upravuje absolútny obchod - úver pre podnikateľov. VI. Súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku na str.10 ods.4 uviedol že ak si samotní žalobcovia boli v čase uzavretia zmluvy

vedomí toho, že nebudú schopní splácať poskytnutý úver a aj napriek tomu si tento úver vzali, tak potom
by sa mohli dopustiť tr. činu úverového podvodu. K tomu považujú za podstatné dodať: Citovali z § 11
ods.2 zák.č.129/10. Z úverovej zmluvy, z časti C vyplýva, že podstatná časť finančných prostriedkov
poskytnutá žalovanou v 1.rade bola poukázaná na úhradu dlhov žalobcu v 3.rade. Preto v tomto
prípade nie je možné hovoriť o tom, že žalovaná v 1.rade postupovala s odbornou starostlivosťou pri

zhodnotení schopnosti žalobcu v 3.rade úver splácať. Poukazujú na vyvíjajúcu sa judikatúru aj v tom
smere, že v takomto prípade nie je možné hovoriť o tr. zodpovednosti spotrebiteľov. Ale naopak, o
úžernom plnení zo strany dodávateľov /tieseň, nápadne nevýhodné podmienky.../. VII. K odôvodneniu
napadnutého rozsudku na str.12 ods.3 o tom, že ich názor, že výkon záložného práva podľa § 151j O.
z. je v rozpore s právom EÚ je nesprávny. A že túto ich námietku vyvrátili oni samotní predloženým

súdnym rozhodnutím 3. komory ESP EÚ z 10.9.2014: Súd sa zaoberal len časťou nimi predloženého
výroku súdneho rozhodnutia 3. komory ESD EÚ z 10.9.2014, O./Smart Capital a nezaoberal sa ním
v kontexte s predloženým nálezom ÚS SR. Citovali ako znie podstatná časť výroku cit. rozhodnutia
ESD a citovali z nálezu ÚS SR PL. ÚS 23/2014-18 z 24.9.2014. ÚS SR v cit. náleze konštatoval, že
následná obrana - žaloba o neplatnosť dražby je podstatne sťažená. K zák. o dobrovoľných dražbách sa

vyjadrila aj Európska Komisia vo veci C482/12 F. Y. B. P. vs. FINANCEREAL s. r. o, ktorá sa týka výkladu
Smernice Rady 93/13/EHS vo veci začatia prejudiciálneho konania podľa čl.267 o fungovaní EÚ, podaný
rozhodnutím OS v Prešove z 27.8.2012, na základe prejudiciálnej otázky, a citovali čo konštatovala.
VIII. Súd riadne neodôvodnil, prečo nepredložil nimi navrhnuté prejudiciálne otázky ÚS SR /str.13 ods.2napadnutého rozsudku/. Tvrdenie súdu o tom, že ich nepredložil práve v súvislosti s cit. rozsudkom
ESD právne neobstojí. Opakovane v tejto súvislosti zdôrazňujú, že súd sa cit. rozsudkom v kontexte s
nálezom ÚS SR /ku ktorému sa ani nevyjadril/ riadne nezaoberal. A k predloženému listinnému dôkazu -

cit.nálezuÚSSR,pričomprávetenvspojitostisrozsudkomESDjeprerozhodnutieovecidôležitý,saani
nevyjadril. Súd zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Namietajú, že boli porušené ich ústavné práva - právo na spravodlivý súdny proces podľa
čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len Dohovor). Obsah práva na spravodlivý
súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať

pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov SR. Ďalej
namietajú, že postupom súdu im bolo odňaté právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo,
ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry
ESĽP. Citovali z uznesenia NS SR 5Cdo 106/2010 z 15.7.2010. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
str.13 ods.4, vyplýva, že súd sa nestotožnil s ich tvrdením o tom, že nehnuteľnosti boli podhodnotené.
Podľa názoru súdu mali možnosť v lehote do 10 dní od doručenia ZP vzniesť u dražobníka námietky

proti ohodnoteniu, dražby. Proti tomu namietajú: Ide o možnosť a nie o ich povinnosť. Zákonodarca iste
nemal „namysli“ fakt, že „vďake“ tejto úprave bude môcť súdny znalec (ďalej len znalec) konať svojvoľne
a nesúladne so zák. A v prípade nevznesenia námietky zo strany spotrebiteľov nebude za to niesť ani
znalec a ani dražobník žiadnu zodpovednosť. Aj napriek možnosti vzniesť námietky z ich strany, nie je
možné tolerovať a akceptovať konanie znalca, ktorý je personálne a finančne prepojený so žalovaným v

3.rade a pri stanovení ceny nepostupuje s odbornou starostlivosťou. A nie je možné prenášať bremeno
zodpovednosti znalca a dražobníka na nich. X. Zo str.14 napadnutého rozsudku, ods.2, vyplýva, že
neumožnili súdnej znalkyni (ďalej len znalkyňa) vstup do obydlia za účelom vykonania obhliadky bytu.
Tvrdenie žalovaného má osvedčiť aj sporný ZP č.5/2014 z 9.1.2014, konkrétne jeho údaje na str.3,
ktorý vyhotovovala znalkyňa G.. W.. Súd ďalej uviedol /ods.3,str.14/, že túto skutočnosť najprv potvrdili

uviedli, že niekto prišiel, ale ho do bytu nepustili, pretože mal prísť neskôr. Toto tvrdenie súdu sa
nezakladá na zistených skutočnostiach a ani nevyplýva zo žiadnej ich výpovede. Uviedli, že v byte bol
muž s fotoaparátom. Nie žena - teda nie znalkyňa. Súd sa skutočnosťou, že by malo ísť o znalkyňu ani
nezaoberal. A v tomto smere ani dokazovanie nevykonával. Súd na str.14 ods.3 uviedol, že s ohľadom
na rozpornosť ich vyjadrení...považuje ich tvrdenia... iba za účelovú obranu. Tvrdenia súdu nevyplývajú

zo zisteného skutkového stavu veci a odporujú mu. Ak boli - podľa názoru súdu - ich tvrdenia rozporné,
vo veci mal vykonať ďalšie dokazovanie. Súd sa otázkou, či do sporného bytu prišla znalkyňa ani
nezaoberal. Naopak. Súd na str.7 odôvodnenia napadnutého rozsudku, posledný ods. citoval žalobkyňu
v 1.rade. Tá uviedla, že znalkyňa mala prísť na ohliadku bytu o 17. hod. Avšak byt prišiel nafotiť muž o 14.
hod. Toto zhodne potvrdili aj žalobcovia v 2. a 3.rade. Všetci traja zhodne uviedli, že nešlo o znalkyňu, ale

o muža, ktorý uviedol, že znalec nepríde. Žalobkyňa v 1.rade a žalobca v 3.rade zhodne uviedli, že tento
neznámy muž čakal žalobcu v 3.rade asi hodinu pred bytom. A že až keď sa vrátil žalobca v 3.rade, s ním
potom vošiel do bytu. A že ten muž zotrval na svojom tvrdení, že nie je znalec. Je zrejmé, že znalkyňa sa
do bytu v hodinu, aká bola uvedená v písomnej výzve na umožnenie obhliadky bytu doručenej im a ani
inokedy nedostavila. Túto skutočnosť svojim tvrdením potvrdili zhodne všetci traja. Súd toto ich tvrdenie

do úvahy nebral. A nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že sa znalkyňa do bytu v dohodnutú hodinu
nedostavila. V tejto súvislosti nevykonal žiadne dokazovanie a rozsudok riadne neodôvodnil. Pritom
ide o dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť dobrovoľnej dražby a o jeden z podstatných dôvodov na
podanie žalobného návrhu - podľa § 21 zák.č.527/02. Na súdnom pojednávaní uviedli, že bol porušený
§ 12 zák. o dobrovoľných dražbách. A že znalkyňa nevykonala ohliadku sporných nehnuteľností aj

napriekskutočnosti,žetak,akotoosvedčiliajsvojimivýpoveďaminasúdnompojednávaní17.10.2014ju
očakávali a mali záujem ju vpustiť do obydlia. Ani s týmto ich tvrdením s poukazom na § 12 zák.č.527/02
Z.z.sasúdžiadnymspôsobomnevysporiadal.Atonielenpočassúdnehokonania,aleanivnapádanom
rozsudku. Namietajú, že súd im odňal možnosť konať pred súdom, rozsudok nebol riadne odôvodnený a
vo veci nevykonal dokazovanie. To, že znalkyňa nevykonala ohliadku nehnuteľností, v ktorej jej nebránili,

je samo o sebe dôvodom určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, keďže ohodnotenie predmetu dražby
vypracované v rozpore so zák. môže výrazne ovplyvniť cenu dosiahnutú vydražením - k čomu napokon
aj došlo. XI. K tvrdeniu súdu o tom, že mali v súlade s § 12 ods.5 zák.č.527/02 možnosť vzniesť námietky
voči ZP /str.14 ods.4/. A že ak toto neurobili rozporovanie ceny nehnuteľností určenej znalkyňou až v
rámci súdneho konania nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Sú jednoduchší ľudia, čo mal súd

sám možnosť vidieť na súdnom pojednávaní. Ako spotrebitelia sú v porovnaní so žalovanými v 1.- 3.rade
v slabšom postavení. Nie je možné od nich očakávať, aby ovládali zák. Naviac ide o možnosť vzniesť
námietku proti výške ceny uvedenej v ZP a nie o povinnosť. A nevyužitie tejto možnosti nemôže mať za
následok zbavenie zodpovednosti znalkyne a dražobníka. A stratu možnosti obrany pred súdom a stratuich práva na spravodlivý súdny proces. Súd je povinný zaoberať sa všetkými ich tvrdeniam, čo však v
tomto konaní neurobil. V rámci dokazovania postupom znalkyne, ktorý bol nemorálny a nečestný práve
tým,žedoZPuviedlanepravdivéinformácieoneumožneníjejvstupudoobydliasanezaoberal.Aporušil

„práve“ ich na spravodlivý súdny proces. Vidia nečestné konanie znalkyne v tom, že pravdepodobne
ňou poverená osoba sa do bytu dostavila o 3 hod. skôr, ako bolo písomne dohodnuté. A pravdepodobne
očakávali ich neprítomnosť v byte...Takéto nečestné správanie aj v prípade, ak nevyužili možnosť, ktorú
im zák. dáva a ZP nenapadli, nemôže mať za následok zbavenie zodpovednosti znalkyne za jej konanie
bezodbornejstarostlivosti.XII.Ktvrdeniamsúduv„odôvodnenie“napadnutéhorozsudku/str.14ods.5/o

tom,žeakjetrhovácenavyššia,ničtonemenínazákonnostidražbysaniejemožnéstotožniť.Cenabytu
bez vykonanej ohliadky, pričom osvedčili, že znalkyni pri vstupe do bytu nebránili, naopak ju očakávali,
je v rozpore so zák.č.257/02,§ 12. A takto určená cena zakladá absolútnu neplatnosť dražby. Súd sa
nevysporiadal s ich tvrdením o tom, že išlo o úver bezúročný a bez poplatkov. Ich dlh je tak v skutočnosti
menší, než aký žalovaná v 1.rade výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou vymáha. Práve tú
skutočnosť, za akú cenu sa byty na dobrovoľných dražbách prevádzajú je sporná. A je zrejmé, že trhová

cena a cena dosiahnutá vydražením je diametrálne odlišná. Inak by sa dražobných procesov realitné
kancelárie v tak hojnom počte nezúčastňovali. A to sú práve skutočnosti, s ktorými by sa mal v rámci
prejudiciálneho konania tak, ako to súdu navrhovali, vysporiadať ÚS SR. XIII. K tvrdeniam súdu o tom,
že žaloba je v vzťahu k žalovanému v 2.rade neoprávnená z dôvodu jeho hmotnoprávnej legitimácie v
spore /str.15 ods.3/: Pri žalobách o zákaz dražby, neplatnosť dražby a určenia neprijateľných zmluvných

podmienok tak, ako v tomto prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalovaných.
Žalovaní musia byť všetci účastníci zmluvného vzťahu. Už v podanom žalobnom návrhu uviedli, že čl.2
bod 2.2 zmluvy o úvere Základné podmienky, Čiastka B Úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Z čl.2 bod 2.2 zmluvy o úvere Základné podmienky, Čiastka B Úveru vyplýva, že suma 784,50 €
bola poukázaná na účet žalovaného v 2.rade, č.ú.:1848462653/0200, ako úhrada výdavkov - nákladov

žalovaného v 2.rade v súvislosti s poskytnutím Úveru. Túto skutočnosť napadli ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v čl. II žalobného návrhu. Rozhodnutie súdu o tom, že žalovaný v 2.rade nie je pasívne vecne
legitimovaný je arbitrárne nie len v tom kontexte, že napadli ust. zmluvy o úvere v ktorom žalovaný v
2.rade priamo figuruje, ale súd sa nevysporiadal s tým, prečo vlastne žalovaný v 2.rade na zmluve o
úvere figuruje. Tvrdia, že je to práve žalovaný v 2.rade ako dcérska spoločnosť žalovanej v 1.rade, kto

zabezpečuje a zastrešuje poskytovanie, správu a vymáhanie Hypopôžičiek. Súd žiadnym spôsobom
tomuto pozornosť nevenoval, vo veci nevykonal riadne dokazovanie, vec nesprávne právne posúdil. A
následne riadne rozsudok neodôvodnil. XIV. K tvrdeniu súdu o tom, že v prípade návrhu na určenie
neprijateľných zmluvných podmienok /str.15 napadnutého rozsudku, ods.4/ žalovaný v 2.-4. rade nie
je pasívne vecne legitimovaný a k vylúčeniu konania o určenie neprijateľných zmluvných podmienok

na iné, samostatné konanie: Čo sa týka žalovaného v 4.rade, toho sa týka výrok o tom, že výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou 17.3.2014 je absolútne neplatný. Ak by sa preukázalo, že je
daný dôvod absolútnej neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalovaný v 3.rade nesie zodpovednosť aj za
konanie, resp. v tomto prípade za nekonanie znalkyne a ide o nerozlučné procesné spoločenstvo. K
procesnej legitimácii žalovaných v 1. a 2.rade: Najmä vymoženie plnenia z neprijateľných zmluvných

podmienok je dôvodom na podanie žalobného návrhu o zdržanie sa výkonu záložného práva a určenie
absolútnej neplatnosti dražby. V týchto konaniach nie je možné postupovať výlučne podľa zák.č.257/02
Z. z. Tzv. dobrovoľná dražba podľa zák.č.524/02 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č.323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať

civilný kódex (§ 151j ods.1 O. z.). Dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna
súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky
rozhodne súkromná osoba - žalovaná v 1.rade. Dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri
takejto činnosti sleduje zisk. To všetko sa vykoná aj napriek tomu, že záložcovia protestujú proti zneniu
zmluvných podmienok a námietkam výšky pohľadávky. V tejto súvislosti len príkladmo z uznesenia

KS PO 6Co/l 06/2014 citovali. Ďalej poukázali na uznesenie KS KE: 1Co/79/2015 z 5.3.2015, str.6
posledný ods. a str.7, týkajúce sa obdobného žalobného návrhu, a z neho citovali a tiež citovali z
uznesenia KS KE: 2Co/958/2014 z 18.11.2014, zo str.5 /obdobný žalobný návrh/, z uznesenia KS PO:
20Co 8/2015 z 19.2.2015 /obdobné konanie/ a z uznesenia KS PO: 3Co/81/2015 z 25.3.2015. Súd je
povinný ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky aj bez toho, aby spotrebitelia boli „proaktívny“

a poukázali na ne. Podľa čl. II. Zák.č.150/04 Z. z., ktorým sa novelizoval O. z., bola prebratá smernica
Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str.29-34) (ďalej len smernica; poznámka žalobcov). Túto
smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ust. právneho poriadku, „upravujúcich“režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom ESD z 27.6.2000 v spojených
prípadoch C-240/98,C-241/98,C-242/98,C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti
J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže

dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej
povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť
vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je
potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať
žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. Uplatnením výkonu záložného práva

z neprijateľných podmienok tak, ako na ne poukázali došlo k porušeniu ich práv ako spotrebiteľov. Boli
voči nim použité nekalé obchodné praktiky. Dlh, ktorý sa od nich vymáha je v skutočnosti menší a preto
je daný hrubý nepomer medzi výškou skutočného dlhu a skutočnou hodnotou nehnuteľností. V kontexte
s bodom 62 a n. rozsudku O. nie je výkon záložného práva v demokratickej spoločnosti nevyhnutný a
práve naopak predstavuje neprimeraný zásah do práva na obydlie. Došlo k vymoženiu aj toho, na čo
žalovaná v 1.rade nárok nemala. Ide o úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov. A súd práve v tomto

konaní bol povinný „sa“ neprijateľnými podmienkami tak, ako na ne poukázali, „skúmať“. Súd sa s týmito
ich tvrdeniami žiadnym spôsobom nevysporiadal, vo veci nevykonal dokazovanie, porušil ich práva na
spravodlivé súdne konanie a na náležité zistenie skutkového stavu veci. Súd v prípade, ak sa odmietol
zaoberať neprijateľnými zmluvnými podmienkami /a to aj vo vzťahu k žalovanému v 2.rade/, postupoval
tak v rozpore s cieľmi smernice a Smernice EP a rady 205/209/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných

praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom a uprel im ich práva na spravodlivý súdny proces. XV. Súd
svojim konaním im odňal právo na spravodlivý súdny proces. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zák., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek tr.
obvinenia proti nemu. Súd svojim postupom odňal im právo na spravodlivý súdny proces garantované

čl.47-48 Ústavy SR a čl.6 ods.1 Dohovoru, ktoré nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je aj relevantné
konanie súdov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné. Alebo že by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli riadne zdôvodnené a presvedčivé. Súd
svoje rozhodnutie o veci riadne neodôvodnil. Citovali znenie čl.6 ods.1 Dohovoru. Práve zo skutočnosti,
že súdny proces musí byť spravodlivý, vyvodzuje Európsky súd povinnosť súdu dostatočne odôvodniť
súdne rozhodnutie. Európsky súd stabilne uvádza, že...podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúcej princíp
vzťahujúci sa na riadny výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť

dôvody, na ktorých sú založené. (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,§ 26) alebo že národné súdy musia ale
vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia. (napr. Hadjianastassiou
v. Grécko,§ 33). Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného
práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.46 ods.1 Ústavy SR. Právo na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva aj z čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd. Účelom odôvodneného

rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli v konaní riadne vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie
dáva stranám možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané
odvolacím orgánom. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať viaceré kritériá. Povinnosťou súdu bolo
uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. K tomu v

tomto prípade nedošlo. Súd nemohol svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, keď vo veci nevykonal riadne
dokazovanie, náležite nezistil skutkový stav veci. Jeho rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné a
arbitrárne. Na základe uvedeného navrhli rozhodnutie súdu zrušiť v plnom rozsahu a vec vrátiť súdu
„prvého“ na ďalšie konanie. A navrhli rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania tak, že žalovaní sú
povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy právnych služieb za odvolacie konanie vo výške 571,96 € /

vychádzajúc z hodnoty veci 72 000 €/ 563,92 € + 8,04 € rež. „psušál“/, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia na účet ich zástupkyne.
4. Žalovaný v 4.rade podal toto vyjadrenie k odvolaniu žalobcov: Odvolanie je v bodoch II.,III. a V.
postavené na právnej argumentácií, podľa ktorej došlo k nesprávnemu použitiu Obch. zák. Uvedené
tvrdenie nie je správne. Súd vo svojom rozsudku správne uviedol, že predmetný zmluvný vzťah sa

spravuje § 497 a n. Obch. zák. a súčasne má daný zmluvný vzťah spotrebiteľský charakter. Citoval
znenie § 52 ods.1 O. z. v znení neskorších predpisov. Ďalej súd správne skonštatoval, že v danom
prípade sa nepoužijú ust. zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.o spotrebiteľských úveroch; poznámka žalovaného v 4.rade), nakoľko úver je zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. Odvolanie žalobcov sa v bode
II. odvoláva na § 24 ods. l zák. o spotrebiteľských úveroch (citoval jeho znenie). Legálna definícia iného

veriteľa je obsiahnutá v § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch (citoval jeho znenie). Tzn., že § 24 ods.1 zák.
o spotrebiteľských úveroch nie je možné použiť z toho titulu, že banka a ani pobočka zahraničnej banky
nie sú a ani nemôžu byť iným veriteľom, pričom existencia iného veriteľa je pre použitie daného ust.
vzhľadom na spojku a, ale aj na pomenovanie tejto časti ako Osobitné ustanovenia o iných veriteľoch
obligatórna. Tzn., že všetky právne argumenty, ktoré sa odvolávajú na ust. zák. o „spotrebiteľský“

úveroch, sú v danom odvolaní právne irelevantné. Pokiaľ ide o otázku úpravy úrokov, tak sa stotožňuje s
názorom súdu, že v prípade absencie ich úpravy, sa použije § 502 ods.1 Obch. zák. (citoval jeho znenie).
K odvolaniu ďalej uviedol, že znalcovi nebolo umožnené vykonať ohliadku bytu, a tak postupoval podľa
§ 12 ods.3 zák.č.527/02 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č.323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (citoval
jeho znenie).Pravdivosti danej skutočnosti nasvedčuje rozporuplnosť výpovedí žalobcov v 1. a 2. rade

na pojednávaní zo 17.10.2014, kde predmetnú skutočnosť potvrdili, s neskoršou výpoveďou žalobcu v
3.rade,ktorýdotknutétvrdeniepoprel.Ktvrdeniamsúdu,žežalobcoviamalimožnosťZPpodaťnámietky
sa v odvolaní uvádza, že od nich nie je možné očakávať, aby ovládali zák., nakoľko to sú jednoduchší
ľudia. Uvedené tvrdenie považuje, vzhľadom na existenciu nevyvrátiteľnej domnienky znalosti práva
zakotvenej v § 2 zák.č.1/93 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

za bezpredmetné. Má zato, že úverová zmluva, ako aj zmluva o zriadení záložného práva sú v
úplnom súlade s právnym poriadkom SR; slovenská právna úprava záložného práva a dobrovoľných
dražieb je v úplnom súlade s európskym spotrebiteľským právom a neexistuje žiaden dôvod neplatnosti
dobrovoľnej dražby, preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom. Odvolanie žalobcov je na
viacerých miestach rozporuplné, ignoruje rozhodujúce skutočnosti, je myšlienkovo nekonzistentné a

predkladá prázdne argumenty. Samotné odvolanie ani neobsahuje presný právny dôvod, ktorý je jeho
podkladom. Žalobcovia v bode I. odvolania ako právny dôvod pre podanie odvolania uvádzajú všetky
zákonné dôvody, ktoré v § 205 ods.1. taxatívne vypočítava O. s. p. v znení neskorších predpisov, a to
bez akéhokoľvek ďalšieho spresnenia, že akým spôsobom bol ten-ktorý zákonný dôvod naplnený. Na
základe uvedeného navrhol zamietnuť odvolanie žalobcov a napadnutý rozsudok potvrdiť podľa § 219

ods.1 O. s. p.
5. Žalovaná v 1. rade si dovolila predložiť odvolaciemu súdu svoje v y j a d r e n i e k odvolaniu
odôvodnené nasledovne: 1. Rozsudok súdu je vo výroku/vyrokoch vecne správny, pričom odôvodnenie
rozsudku súdu dáva úplný obraz o jeho myšlienkových pochodoch, jeho právnom hodnotení záverov
vykonaného obsiahleho dokazovania a dôvodoch pre znenie predmetného výroku/výrokov. 1.1 Hneď

úvodom tohto svojho vyjadrenia si dovolila uviesť, že sa v plnej miere pridŕža svojich doterajších
písomných i ústnych prednesov v tomto konaní, pričom si dovoľuje opätovne, na účely odvolacieho
konania, osobitne zdôrazniť, že - úverová zmluva ako i zmluva o zriadení záložného práva sú v plnom
súlade s právnym poriadkom SR a nijakým spôsobom nevybočujú z právneho rámca daného O. z.,
Obch. zák. a v prípade záložnej zmluvy aj zák. o dobrovoľných dražbách, - zmluvný vzťah jej a žalobcov

neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, - právna úprava záložného práva a dobrovoľných dražieb
v SR je v plnom súlade (i) s Ústavou SR, čo vyplýva, napr. aj z uznesenia ÚS SR PL.ÚS. 23/2014-18
z 24.9.2014, na ktoré sa žalobcovia sústavne odvolávajú, a (ii) s európskym spotrebiteľským právom,
a - nielen, že žalobcovia nepreukázali žiaden dôvod neplatnosti dražby, žiaden taký dôvod ani nie je
daný. 1.2 Nateraz súd svojím rozsudkom rozhodol o časti sporu, pričom zvyšok ponechal na osobitné

konanie. Po preštudovaní odvolania žalobcov je možné uviesť, že - vo svojom odvolaní len opakujú
svoje tvrdenia prezentované už pred súdom, pričom ako doplnok uvádzajú len niekoľko zavádzajúcich
a nesprávnych skutkových i právnych informácií, - ich odvolanie nepredstavuje žiaden skutočný dôvod
pre revíziu/zrušenie rozsudku, pričom z odôvodnenia uvedeného rozsudku je zrejmé, že sa súd s ich
tvrdeniami vysporiadal v dostatočnej (vyčerpávajúcej) a zrozumiteľnej miere. 2. Odvolanie žalobcov

neprináša žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre revíziu/zrušenie rozsudku súdu - len
opakujú svoje tvrdenia predložené už súdu, ktoré dopĺňajú nepresnými až zavádzajúcimi skutkovými
a právnymi tvrdeniami. K časti II odvolania a argumentácii žalobcov § 24 zák.č.129/10 Z. z. zák. o
spotrebiteľských úveroch, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. 2.1 V úvode
svojho odvolania sa žalobcovia opätovne snažia podriadiť úverovú zmluvu a na základe nej poskytnutý

úver pod definíciu spotrebiteľského úveru a tým pod aplikáciu zák. o spotrebiteľských úveroch, čo im
otvára - podľa ich názoru - „dvere“ (úvodzovky žalovaná v 1.rade) k opakovaniu tvrdení, s ktorými sa už v
plnej miere vysporiadal súd. Právne názory žalobcov sú však v tomto ohľadne nesprávne a zavádzajúce.
2.2 Žalobcovia argumentujú § 24 zák. o spotrebiteľských úveroch (citovala jeho znenie). Žalobcoviavšak „pozabudli“ (úvodzovky žalovaná v 1.rade) vo svojom odvolaní uviesť zákonnú definíciu pojmu iný
veritelia, ktorý je definovaný v § 2 písm. c) zák. o spotrebiteľských úveroch (citovala jeho znenie, ako
aj znenie pozn. pod čiarou, v ktorej je uvedený zák. o bankách - z.č.483/01 Z. z. v znení neskorších

predpisov). 2.3 Akú výkladovú metódu žalobcovia použili, ak dospeli k záveru, že ona ako bankový dom
spadá pod vymedzenie pojmu iný veriteľ a teda by sa na ňu mal vzťahovať § 24 zák. o spotrebiteľských
úveroch, už neuvádzajú. Je tak len zrejmé, že ide z ich strany o nesprávny a (súd) zavádzajúci
(právny) názor. Má tak za to, že odvolanie ako celok, operujúce a dokladujúce údajné porušenia
zák. o spotrebiteľských úveroch, je ako celok mylné - na úverovú zmluvu sa v tomto prípade zák. o

spotrebiteľských úveroch nevzťahuje, čo zrozumiteľne a jasne uviedol a odôvodnil vo svojom rozsudku
už súd. Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú, napr. na rozsudok iného súdu (tu OS Prešov 20C/182/2014), k
danému je možné uviesť, že uvedené svojou povahou a (nepresvedčivým) odôvodnením tzv. ojedinelé
rozhodnutie okresného súdu bolo (i) napadnuté opravným prostriedkom a následne (ii) podľa informácií
získaných telefonicky na KS v Prešove zrušené a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
(písomným vyhotovením rozhodnutia KS nateraz nedisponuje; k tomuto svojmu vyjadreniu pripája kópiu

zápisnice z vyhlásenia rozhodnutia KS). V konfrontácii, napr. s rozsudkom súdu v tomto konaní navyše
predmetné rozhodnutie OS Prešov vyznievalo zmätočne a značne nepresvedčivo. K časti V odvolania a
zmätočnej argumentácii žalobcov o prednostnej aplikácii O. z. 2.4 V časti V svojho odvolania žalobcovia
pomerne zmätočne argumentujú prednostnou aplikáciou O. z. v otázke dohodnutých úrokov úveru.
Odpoveď na otázku, akým spôsobom O. z. upravuje zmluvný typ zmluvy o úvere, nepodávajú žiadnu.

Súd vo svojom rozsudku zrozumiteľne a jasne zdôvodnil svoje právne závery o tom, že zmluvný typ
zmluvy o úvere upravuje Obch. zák. K časti VII odvolania a opakujúcej sa argumentácii žalobcov
o rozpore výkonu záložného práva s európskym právom a Ústavou SR. 2.5 Počnúc bodom VII na
s.7 svojho odvolania žalobcovia opätovne argumentujú, že výkon záložného práva je v rozpore s
európskym právom a ústavným rámcom SR, pričom zrejme cielene citujú z kontextu vytrhnuté výňatky

z niektorých súdnych rozhodnutí. Pokiaľ ide o žalobcami spomínané prejudiciálne konanie pred SD
EÚ vo veci F.. P., B.. P. c/a Getfin s.r.o., Financreal s.r.o., C-482/12, dovolila si v plnej miere odkázať
na časť 2 svojho vyjadrenia k žalobe žalobcov datované 18.8.2014 a v ňom priblížené právne závery
generálnehoadvokátakpovahevýkonuzáložnéhoprávavSR(návrhnazačatieprejudiciálnehokonania
podal 29.10.2012 OS Prešov, vec bola zaevidovaná pred SD EÚ 14.12.2012 a následne po vyjadrení

generálneho advokáta vymazaná z dôvodu späťvzatia (Nakoľko k späťvzatiu prejudiciálnej otázky došlo
po zverejnení vyjadrenia generálneho advokáta k tejto veci, je možné vysloviť záver, že vnútroštátny
súd sa plne stotožnil so závermi generálneho advokáta Nilsa Wahla v tejto veci) navrhovateľom, a to
uznesením SD EÚ k 7.2.2014) - generálny advokát uzavrel, že právna úprava výkonu záložného práva
a dobrovoľných dražieb v SR je v plnom súlade s európskym právom. 2.6 Pokiaľ ide o rozhodnutie

SD EÚ vo veci M. O. c/a SMART Capital, a.s., sp. zn. SD EÚ C-34/13, dovolila si na tomto mieste
uviesť a zopakovať snáď len toľko, že z tohto rozhodnutia SD EÚ - vyplýva, že právna úprava záložného
práva v SR nie je v rozpore s európskymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, nakoľko aj keby sa
veriteľ snažil vykonať záložné právo zabezpečujúce nároky z neprijateľných podmienok, spotrebiteľom
sú ponechané v zmysle vnútroštátneho práva prostriedky ochrany (napr. podanie žaloby na súd spolu

s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia); pokiaľ žalobcovia v predmetnom rozhodnutí SD
vidia absolútne uprednostňovanie dlžníka pred veriteľom, dané plynie jedine z nepochopenia rozsudku
SD ako celku [kedy izolacionisticky „povyberali“ (úvodzovky žalovaná v 1.rade) právne úvahy súdu
a vyskladali ich do nimi chcenej podoby]; ak teda tvrdia, že výkon záložného práva (tu cez striktné
ust. zák. o dobrovoľných dražbách) nie je nevyhnutný a ide o neprimeraný zásah, naďalej ostáva nimi

nezodpovedané, aký „iný“ či „z ich pohľadu jemnejší“ (úvodzovky žalovaná v 1.rade) výkon práva mala
teda v ich prípade zvoliť, ak (i) oni sami vedome svoj vysoký dlh už vyše 2 roky nesplácajú, (ii) za celý
tento čas nebola z ich strany žiadna reálna snaha situáciu riešiť a (iii) namiesto ponúknutia dohody
či obojstranne akceptovateľnej modifikácie splácania ich dlhu s adekvátnym zabezpečením [pri tom
však ona musí vychádzať z § 27 ods.12 zák. o bankách (č.483/01 Z. z. v znení neskorších predpisov),

ktorého znenie citovala] ju zažalovali, - vyplývajú rovnaké závery ako z vyjadrenia generálneho advokáta
v prípade P., na ktoré podrobne poukázala v svojom vyjadrení k žalobe, pričom z neho - určite nevyplýva,
že by ochrana obydlia spotrebiteľa mala absolútnu a bezvýhradnú prednosť pred legitímnym a legálnym
nárokom záložného veriteľa na uspokojenie svojej (tu pomerne vysokej) pohľadávky voči žalobcom,
ktorí vstúpili do zmluvného vzťahu dobrovoľne, no napriek tomu svoje záväzky pomerne skoro prestali

vedome plniť. K častiam IX až XII odvolania a opakujúcej sa argumentácii žalobcov ohľadne údajného
podhodnotenia nehnuteľností či pochybení znalca. 2.7 Po preštudovaní rozsudku súdu má za to, že
odvolacie námietky žalobcov v tomto „ohľadne“ nie sú dôvodné. Súd sa aj v tomto prípade zrozumiteľne
a jasne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, ktorý ustálil po vykonanom, pomerne obsiahlomdokazovaní (vo vzťahu k námietke žalobcov o údajnej podhodnotenej cene v ZP vypracovanom na účely
dražby si dovolila opätovne poukázať na existujúcu judikatúru k otázke určenia ceny nehnuteľnosti na
účely dražby a jej možného vplyvu na neplatnosť dražby. Citovala z odôvodnenia verejne dostupného

uznesenia Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 3Cdo/233/2010 z 3.10.2013. Obdobný právny záver
možno vyabstrahovať i z judikatúry NS Českej republiky (samozrejme berúc do úvahy odlišnosti českého
právneho poriadku) - napr. uznesenie 20Cdo 1083/2005 zo 17.8.2005 (citovala, čo v ňom tento súd
konštatoval). Navyše, znalec hneď v úvode ZP uviedol, že pre ohodnotenie nehnuteľností zvolil metódu
polohovej diferenciácie. Táto znalcom zvolená metóda bola už v rozhodovacej praxi súdov označená za

metódu umožňujúcu objektívne určiť hodnotu nehnuteľností - viď, napr. verejne dostupný rozsudok KS v
BanskejBystrici14Co/245/2013z19.11.2013,zktoréhosidovolilanatomtomiestezacitovať.)2.8Pokiaľ
ide o (zrejme vedomé) fabulovanie žalobcov o pohlaví znalca, k tejto ich až úsmevnej námietke je možné
uviesťjedinetoľko,žeznalcombolG..U..L.,ktorýzdôvodunesprístupneniabytuvzmysle§12ods.2a3
zák. o dobrovoľných dražbách, v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vychádzal pri vypracovaní
ZP v r.2014 z dostupných údajov, ktorým bol i skorší ZP vypracovaný znalkyňou G.. W.. Uvedené vyplýva

zo súdneho spisu a je zrozumiteľne vysvetlené v rozsudku súdu (prvý odsek na s.7, druhý a tretí odsek
na s.14). 2.9 Je tak len zrejmé, že odvolanie žalobcov je postavené na (i) mylných právnych záveroch, (ii)
opakujúcichsavýhradáchvočivýkonuzáložnéhopráva,(iii)izolacionistickomvýkladeacitáciiniektorých
súdnych rozhodnutí a (iv) mylných a zrejme vedome skresľujúcich skutkových informáciách. Záverom
si už len dovolila uviesť, že - ak žalobcovia prestali pomerne vysoký poskytnutý úver (50 784,50 €)

riadne splácať v novembri 2012 (t.j. uskutočnili len 16 mesačných splátok z rozvrhnutých 360 mesačných
splátok), cena dosiahnutá vydražením (52 000 €) nemohla pokryť celkový ich (v tej dobe aktuálny) dlh, t.j.
plnenie, na ktoré sa podpisom úverovej zmluvy zaviazali a s ktorého plnením sa dostali (jedine vlastným
pričinením)dovýraznéhoomeškania.Oúdajnomnepomerevovzťahuhodnotadraženejnehnuteľnostia
výška záväzku uspokojovaného cez realizáciu záložného práva preto nemôže byť žiadnej reči [a to ani v

prípade „bezúročnosti“ a „bezoplatkovosti“ (úvodzovky žalovaná v 1.rade) úveru, ktorú opätovne a mylne
akcentujú - to práve pre ich slabú platobnú disciplínu a nízku sumu vráteného/splateného úveru, kedy
suma dosiahnutá vydražením ani nepresahovala výraznejšie dlžnú istinu úveru); - pre hospodárnosť
konania sa v tomto vyjadrení nevysporiada so všetkými tvrdeniami žalobcov prezentovanými v ich
odvolaní, nakoľko väčšina z nich sú (i) len opakujúcimi sa výhradami, s ktorými sa už vysporiadal súd,

alebo (ii) zmätočnými a zavádzajúcimi tvrdeniami, ku ktorým je z jej strany ťažké až nemožné zaujať
adekvátne stanovisko (napr. až absurdné polemiky žalobcov o pasívnej vecnej legitimácii žalovaných).
Vzhľadom na uvedené navrhla, po prejednaní veci v odvolacom konaní, - potvrdiť rozsudok ako vecne
správny, a - zaviazať žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov jej právneho zast., na
účet jej zástupcu.

6. Žalobcovia v stanovisku k vyjadreniu žalovaných v l. a 4.rade k ich odvolaniu uviedli: I. Jeden z
podstatných dôvodov na podanie žalobného návrhu je aj skutočnosť že znalkyňa nevykonala ohliadku
sporných nehnuteľností aj napriek skutočnosti, že ju očakávali a mali záujem ju vpustiť do obydlia.
To, že znalkyňa nevykonala ohliadku nehnuteľností, v ktorej jej nebránili, je samo o sebe dôvodom
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, keďže ohodnotenie predmetu dražby vypracované v rozpore

so zák. môže výrazne ovplyvniť cenu dosiahnutú vydražením - k čomu napokon aj došlo. Obhliadka
predmetu dražby nebola zrealizovaná v zmysle § 13 ods.1 zák.č.527/02 Z. z. a teda v zmysle § 19 ods.1
písm. d) cit. zák. neboli splnené podmienky ustanovené v jeho § 13 a dražobník bol povinný upustiť
od dražby najneskôr do začiatku jej konania. Poukazujú na znenie § 12 ods.1 zák. o dobrovoľných
dražbách, ktoré citujú. Zo znenia vyhl.č.492/04 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa

ktorej všeobecná hodnota nehnuteľnosti je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti, ktorá je
znaleckým odhadom jej najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by táto mohla dosiahnuť
na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s
patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou. Tomuto však nezodpovedala suma 61 000 €, určená bez obhliadky bytu ZP znalkyne, ktorý

bol pri dražbe použitý, realitné agentúry tento byt ohodnotili na 72 000 €-75 000 €. Záložný veriteľ
nekonal v súlade so svojou povinnosťou pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak,
aby sa predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva v čase predaja
a neinformoval ho o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.
Vzhľadom na priebeh dražby sa domnievajú, že záložný veriteľ si túto povinnosť nesplnil zámerne a

spolu s dražiteľom, znalcom, licitátorom mohli dražbu zmanipulovať. Tomu by zodpovedalo aj konanie
znalkyne, ktorá sa do bytu mala za účelom jeho obhliadky dostaviť o 17. hod. Namiesto toho o 14.
Hod. do bytu prišiel muž, ktorý najprv uviedol, že ide vyhotoviť fotografie z bytu, následne tieto ani
nevyhotovil. Došlo k porušeniu zák. o dobrovoľných dražbách majúcim za následok neplatnosť dražby.Bol porušený § 12 zák.č.527/02 Z. z. II. Ďalším dôvodom podania žalobného návrhu je skutočnosť,
že ide o ich jediné obydlie, ktoré je dražobným procesom nezvratne dotknuté. Záložcovia - žalobcovia
v 1. a 2.rade o synových dlžobách vedomosť nemali. Pravidelné mesačné platby vo výške 250 € v

prospech žalovanej v 1.rade realizujú do bankovej úschovy. Dlh za žalobcu v 3.rade chcú splácať.
Slovenský právny poriadok, na rozdiel od vyspelejších demokracií, dovoľuje vykonať záložné práva
bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu (§ 151j ods.1 O. z.). Či sa siahne na majetky
spotrebiteľovvmiliónovýchhodnotách,otomrozhoduježivnostník(veriteľ)aďalšíživnostník(dražobník)
a na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie súd, ale živnostníci podľa slovenského

právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších
vecí spojených s bývaním. Z rozsudku SD € z 30.5.2013 vo veci C-488/11 vyplýva, že dobrovoľné
dražby sú vnímané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv spotrebiteľov. SD
zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom
je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Právo na obydlie totiž v práve Únie
predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť

pri vykonávaní smernice 93/13. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného
práva vykonal mimosúdne - dobrovoľnou dražbou a to najmä v prípade, ak „záložný“ veritelia chcú dlh
za dlžníka splácať. Citovali z rozsudku NS SR 4Cdo 100/2012 z 24.10.2013. Dražba bola uskutočnená
v Martine. Trvala 22 minút. Na str.2 notárskej zápisnice, posledný ods. je nesprávne a domnievajú sa,
že úmyselne uvedené, že byt nebol sprístupnený. III. V ostatnom /napr. že zmluva o úvere je neurčitá

a to aj v časti zabezpečenia úveru záložným právom a pre neurčitosť neplatná/, zotrvávajú na svojich
vyjadreniach.
7. Žalovaná v 1.rade, podaním z 2.3.2016 (č.l.349-350), došlým odvolaciemu súdu 7.3.2016, si dovolila
p r e d l o ž i ť na podporu svojich argumentov a pre úplnosť informácií súdu kópiu rozsudku OS Prešov
20C/182/2014-173 z 5.2.2016 (ďalej len Druhý rozsudok OS Prešov; poznámka žalovanej v 1.rade)

a uviedla: Žalobcovia vo svojom odvolaní proti rozsudku poukázali na podporu svojich argumentov aj
na neprávoplatný rozsudok OS Prešov 20C/182/2014-58 z 19.12.2014 (ďalej len Prvý rozsudok OS
Prešov; poznámka žalovanej v 1.rade). V rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcov poukázala na
skutočnosť, že Prvý rozsudok OS Prešov bol v odvolacom konaní vedenom pred KS v Prešove pod sp.
zn. 7Co/85/2015 uznesením odvolacieho súdu z 21.5.2015 zrušený a vec vrátená OS Prešov na ďalšie

konanie. Po opätovnom prejednaní veci vyhlásil OS Prešov 5.2.2016 (nateraz neprávoplatný) Druhý
rozsudokOSPrešov,ktorýmžalobuvcelomrozsahuzamietol,t.j.plnesastotožnilsjejprávnymnázorom
a argumentmi, ktoré argumenty, okrem iných, predložila aj v tomto konaní vedenom v prvom stupni
pred OS Košice II a v súčasnosti v dôsledku odvolania žalobcov a prostredníctvom svojho vyjadrenia k
danému odvolaniu aj pred odvolacím súdom.

8. Rozsudok vo výroku IV. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok vo

výrokoch I.,II. a III. potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav
veci,správnejuprávneposúdil,odôvodnenierozsudkumápodkladvzistenískutkovéhostavu,ajdôvody
napadnutéhorozsudkusúsprávne,pretosavcelomrozsahustotožňujesjehoodôvodnením,načomnič
nemení ani odvolanie, v ktorom sa neuvádzajú žiadne podstatné tvrdenia, ale sa iba opakujú skutočnosti
uvádzané už v žalobe a vo vyjadreniach (podaniach) žalobcov, v konaní na súde prvej inštancie, s

ktorými sa tento súd výstižne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
10. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
11. Odvolacím dôvodom, ktoré boli upravené v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch)
odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
12. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.13. Žalobcami v odvolaní uvádzané skutočnosti neumožňujú záver, že v konaní došlo k niektorej z vád
uvedených v tomto ust. (teraz v § 365 ods.1 CSP).
14. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého

porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Na základe žalobcami v odvolaní uvedených skutočností nebolo možné urobiť záver, že konanie na
súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
16. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. e) CSP]
je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba
samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní
spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento
odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť
právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že

ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvej inštancie.
17. Žalobcovia v odvolaní neoznačujú nijaký dôkaz, ktorý navrhovali už v konaní na súde prvej inštancie,
ale nebol vykonaný.
18. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby

v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže

byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi
porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,

je zrejmý nesúlad.
19. Žalobcovia neuvádzajú v odvolaní žiadne skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavupod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
21. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho

i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
22. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť aj tieto dôvody:
Žalobcovia v odvolaní neuvádzajú nič, čo by spochybňovalo správnosť použitia § 1 ods.3 písm. c)
zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov,vzneníúčinnomkudňuuzavretiapredmetnejzmluvyoposkytnutí

úveru, t. j. k 7.4.2011. Ak žalobcovia nevyužili svoje oprávnenie podľa § 12 ods.5 zák.č.527/02 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.323/92 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, má to za následok, že po uplynutí
lehoty upravenej v tomto ust. už nemôžu namietať nesprávnosť ohodnotenia predmetu dražby. Záver
súdu o tom, že určenie ceny (jej výšky) predmetu dražby (podľa žalobcov nesprávne) nespôsobuje

neplatnosť dražby je v súlade so súdnou praxou (uznesenie 3Cdo/233/2010 z 3.10.2013 NS SR).
23. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).
26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.