Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/428/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116213520
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116213520.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr.DašaKontríkováaJUDr.ĽubicaBundzelová,vprávnejvecižalobcu:A.G.,nar.XX.X.XXXX,bytom
O. XX, J., zastúpený: Mgr. B. A., O. X, J., proti žalovanému: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 22C/165/2016 - 26 zo dňa 17. júna 2016, v častiach výroku
I., III. IV a V., takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu I. inštancie sa v napadnutej časti ( vo výroku I., III. IV a V ) p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie nariadil predbežné opatrenie podľa O.s.p. v znení: Zamestnávateľ žalobcu spoločnosť
ANTOLIN Trnava, s.r.o., IČO: 48 169 668, Trstínska cesta 8, Trnava, je povinný zdržať sa výkonu
zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. v zmluve o úvere zo dňa 13.10.2008, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa uplatňovania výkonu
zrážokzomzdyžalobcunazákladedohodyozrážkachzomzdyuzatvorenejmedzižalobcomaPoštovou

bankou, a.s. v zmluve o úvere zo dňa 13.10.2008, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Výrokom II. rozhodol, že vo zvyšku sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal návrh na
začatie konania vo veci samej, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Výrokom IV. rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 33 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia na účet Okresného súdu Trnava. Výrokom V. žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznal.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že po oboznámení sa s návrhom žalobcu a s listinnými dôkazmi
má súd za to, že návrh je v podstatnej časti dôvodný. Žalobca osvedčil, že žalovaný si na základe Zmluvy
o úvere č. 0398224508 spotrebiteľského charakteru, uplatňuje u jeho zamestnávateľa zrážky zo mzdy
za účelom uspokojenia jeho pohľadávky vyplývajúcej zo spomenutej Zmluvy u úvere. Žalovaný pritom
spochybňuje výšku zostatku dlžnej sumy zo Zmluvy o úvere, na ktorú má žalobca ešte nárok, keďže jeho

pohľadávku priebežne spláca. Žalovaný má za to, že výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy obsahuje
sumu, ktorá je v rozpore so skutočnou dlžnou sumou. Z toho vyplýva, že medzi účastníkmi je sporný
stav pohľadávky žalobcu voči žalovanému.

3. V zmysle §5a ods. 1 a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení sa zakazuje
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov. Hoci uvedené ustanovenie nebolo účinné v čase podpisu zmluvy, jednoznačne poukazuje na
vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľom voči súdom nekontrolovaným zrážkam zo mzdya iných príjmov. Nakoľko žalovaný pristúpil k využitiu tohto spôsobu uspokojenia jeho pohľadávky, a
teda dochádza k reálnemu zásahu do majetkovej sféry žalobcu, má súd za to, že samotná žalobcom
vyslovená pochybnosť o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy (ako neprijateľnej zmluvnej podmienky

v spotrebiteľskej zmluve) odôvodňuje potrebu nariadenia predbežného opatrenia, aby sa zabránilo
ďalšej ujme na majetku žalobcu. Žalovaný tak dostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi
účastníkmi ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k jeho nároku, ktorému
sa má sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana. V dôsledku týchto skutočností je potrebné
dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi, aby sa vo veci samej nevytvoril nezvratný stav a vznik

ťažko nahraditeľnej škody. Rozsah nariadeného predbežného opatrenia podľa názoru súdu zodpovedá
významu a rozsahu nároku žalobcu, ktorému sa poskytuje predbežná ochrana. Zastavenie vykonávania
zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do práv žalovaného v takej miere, ako by vykonávanie zrážok
postihlo žalobcu. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či dohoda o
zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. je neplatnou z iných dôvodov. Súd má
pritom za to, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu možno od jeho

zamestnávateľa, teda inej osoby ako účastníka konania, spravodlivo požadovať, nakoľko tým nebudú
jeho práva nijako dotknuté. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku I.
rozhodnutia, pričom súd preformuloval žalobcom v návrhu uplatňovaný výrok uznesenia so zachovaním
jeho významu, vychádzajúc z premisy, že súd nie je doslovne viazaný uplatneným petitom, a to s cieľom
jednoznačnosti a vykonateľnosti petitu rozhodnutia.

4. V časti, v ktorej žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zákazu nakladania s vyplatenými
zrážkami zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia konania vo veci samej, súd návrh nepovažoval
za dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku II. rozhodnutia. V tejto časti žalobca neosvedčil
dôvodnosť uplatňovaného nároku, neuviedol, z akých príčin žiada obmedziť žalovaného v nakladaní s

prostriedkami, ktoré už boli na jeho účet pripísané. Netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by vysvetľovali,
aká bezprostredná ujma mu hrozí, v prípade, ak by predbežné opatrenie v tomto zmysle nebolo vydané,
a preto súd návrh na vydanie predbežného opatrenia vo zvyšku zamietol. V súlade s ustanovením § 76
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uložil súd žalobcovi vo výroku III. uznesenia povinnosť podať do
30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej o určenie neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy.

5.Opovinnostižalovanéhozaplatiťsúdnypoplatokznávrhunavydaniepredbežnéhoopatreniarozhodol
súd v zmysle § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov podľa položky 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalobca je v zmysle

§ 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona od platenia poplatku oslobodený a bol v konaní úspešný, resp.
neúspešný len v pomerne nepatrnej časti. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca, ktorý bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, by mal
právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko si žiadne trovy neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

6. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Svoje odvolanie zdôvodnil podľa § 355 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej aj CSP); § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; § 365 ods. 1 písm. g) CSP, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené; § 365 ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení
je nepreskúmateľné. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu
v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom
súdnom rozhodnutí. Odôvodnenie má obsahovať „dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť

zrozumiteľné, súd je teda povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického, jasného vyjadrenia a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické
hľadiská“.Obsahomzákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky
je právo účastníka konania na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, a to najmä z
dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (II. ÚS

117/07). Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé.
Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou
súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti
nie je arbitrárny (III. ÚS 311/01, III. ÚS 107/07). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí,sp. zn. 4Cdo/25/2007 uviedol, že „Povinnosť súdu rozhodnutie náležite, v súlade s ustanovením § 157
ods. 2 OSP odôvodniť, je obrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby,

ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahomtohtoprávajeirelevantnékonaniesúdovainýchorgánovSlovenskejrepubliky(IV.ÚS252/04).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky (IV. ÚS 252/04). Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, platného
v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. OZ, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať

na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.5.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov
právneho poriadku. Argumentom a contrario je možné dospieť k záveru, že úmysle zákonodarcu je ten,
že § 52 ods. 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 1.5.2014. Na
všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.5.2014 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 1.5.2014 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové

vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka (napr. ustanovenie Najvyššieho súdu SR z
27. marca 2013, sp. zn. 6 M Cdo/4/2012). Podľa ust. § 161 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 CSP Žalovaný týmto
vznáša námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať. Žalovaný namieta nedostatok
procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže má za to, že
spolu s pôvodným veriteľom trovia nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na ust. § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým
na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa, ktorým bola Poštová banka, a. s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, ktorá je dodávateľom. Žalovaný namieta
nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu, podľa ust. § 137 písm. c) zákona č.

160/2015 Zb. CSP Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí
byť naliehavý. Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok NPZ, je vylúčené súčasne sa zaoberať
žalobou vo veci samej - rozhodnutia NS SR, sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006.
Majú za to, že tak, ako konštatuje samotný žalobca, k vykonaniu zrážok už došlo, a teda, pokiaľ by
súd návrhu vyhovel, žalobca by následne podal ďalší návrh na splnenie povinnosti. O vykonaní zrážky

zo mzdy v čase podania návrhu už žalobca vedomosť mal. Ako je vyššie uvedené, nie je splnený
základný predpoklad pre úspešnosť určovacej žaloby, nakoľko nie sú naplnené procesné podmienky.
Pokiaľbyajnebolivykonanézrážkyzomzdyžalobcu,žalobcabybolpovinnýplniťvzmysledohodnutých
úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky anuity úveru v rovnakej výške, ako by boli
vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade, ak by súd návrhu vo veci samej vyhovel a určil by neplatnosť

dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového
zmluvnéhovzťahu,ktorýdohodaozrážkachzomzdyzabezpečuje.Niejemožnésastotožniťstvrdením,
že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobcu, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh
žalobcu voči žalovanému znižuje. Ak by aj bola v tomto súdnom konaní určená neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky, žalovaný by bol zaviazaný vrátiť žalobcovi všetky

vykonané zrážky, čím by sa opätovne žalobca dostal do situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sume
úveru s príslušenstvom. Takto označená potreba dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania
podľa názoru žalovaného neobstojí, nakoľko žalobca namieta skutočnosti, s ktorými bol oboznámený a
vyslovil s nimi súhlas, pričom sa sám dobrovoľne rozhodol neakceptovať zmluvné dojednania a za týmto
účelom sa snaží obísť svoje povinnosti, ktoré mu zo zmluvy o úvere vyplývajú. Na základe uvedeného by

žalovaný mohol označiť správanie žalobcu ako v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu, že požiadal
Poštovú banku, a. s., o úver, ten mu ho v dobrej viere poskytla, avšak žalobca už poskytnuté peňažné
prostriedky nevrátil tak ako to predpokladá aj ustanovenie § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V prípade, ak by žalobca plnil riadne a včas
svoj záväzok voči Poštovej banke, a. s., tento zabezpečovací inštitút by nebol býval vôbec uplatnený.
Žalobca si sám svojím konaním, resp. opomenutím konania, resp. nekonaním spôsobil uplatnenie
zabezpečovacieho inštitútu zo zmluvy tým, že porušil zmluvné podmienky. Žalobca navštívil Poštovúbanku, a. s., dobrovoľne a z vlastnej vôle s úmyslom získania úveru. Banková spoločnosť, Poštová
banka, a. s., si všetky svoje záväzky vzniknuté mu zo zmluvy plnila riadne a včas a po práve požaduje od
žalobcu len to, čo od neho možno spravodlivo požadovať. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý

právnyzáujem,musínajednejstranepoukázaťnaurčitéskutkovéokolnostiprejednávanejvecivedúcek
sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej
strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý spor rieši (odstraňuje
neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). (rozsudok NS
SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011)“. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem

na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda
súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne
návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 6.11.2007,
sp. zn. 17Co/161/2007). Žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by
mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v

právach a povinnostiach na jeho strane. Spoločnosť Poštová banka, a. s., na svojom internetovom
sídle R. zverejňuje voje obchodné podmienky v súlade s ust. § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách. Tieto obchodné podmienky boli žalobcovi dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte
písma a žalobca si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a
tak mal možnosť si vybrať, či uzavrie zmluvu o úvere so spoločnosťou Poštová banka, a. s.. Nemožno

konštatovať, že dohoda o riešení sporov v rozhodcovskom konaní je neplatná, pretože je nezvýraznená,
keďže túto si spotrebiteľ mal možnosť preštudovať v akomkoľvek formáte písma a v akomkoľvek
časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere. Nakoľko dôkazné bremeno nesie žalobca je jeho
povinnosťou preukázať, že zmluvu, resp. dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel slobodne, s výnimkou
prípadu, ak by v čase podpisu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho spôsobilosť

bola obmedzená. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o
zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho
inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia
si povinností zmluvnou stranou. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky

aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho
práva, zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne
uspokojenie pohľadávky. Akékoľvek zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov by nebolo
prípustné, a pokiaľ by to malo byť účelom a cieľom Smernice nad jej rámec, a nič mu nebránilo zakázať
takéto zabezpečenie. Dáva do pozornosti rozhodnutie KS v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/994/2013: „V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že zrážky zo mzdy navrhovateľky sú vykonávané z uzavretého
„úverového právneho úkonu“ (označenie navrhovateľkou v návrhu), ktorý sa stal právnym rámcom na
poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyni. Nemožno tvrdiť, že existuje naliehavý právny záujem iba
na vyhlásení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (čoho sa navrhovateľ domáha podanou žalobou),
pokiaľ dohoda, na základe ktorej boli navrhovateľke poskytnuté finančné prostriedky je vo všetkých

svojich dojednaniach platná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia žiada,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na vydanie predbežného
opatrenia sa zamieta, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie vo veci
zastavil. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

7. K odvolaniu žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie sa vyjadril prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne žalobca. Žalovaný v odvolaní uvádza, že predmetný úverový vzťah sa má riadiť
najmä Obchodným zákonníkom. Žalovaného predpoklad je mylný a má vedomosť o tom, že predmetná
úverová zmluve je posudzovaná najmä podľa Občianskeho zákonníka časť Spotrebiteľské zmluvy v
zmysle § 52 a nasl. s poukazom na príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to z jeho vlastných početných sporov, kde je predmetom
typovo rovnaká úverová zmluva s právnym predchodcom a kde je rovnako zastúpený Advokátsku
kanceláriou JUDr. Veronikou Kubrikovou. Banka so žalobcom preukázateľne individuálne nedojednala
a žalobca ani nemohol ovplyvniť najmä nasledovné podmienky predmetnej úverovej zmluvy: - dohodu o
zrážkach zo mzdy v čl. 3 bod 5 ZoÚ a čl. 4 bod 4.8. OPÚ; rozhodcovskú doložku v čl. 3 bod 7 ZoÚ a čl.

11 bod 11.2. OPÚ; určenie poradia splátok na sankčný úrok, úrok z úveru a istinu v čl. 4 bod 4.6. OPÚ;
úročenie nezaplatenej dlžnej splátky úveru sankčným úrokom vo výške stanoveným v oznámení v čl.
5 bod 5.3. OPÚ, pričom v čase podpisu zmluvy o úvere táto výška nebola určito dojednaná; úročenie
nesplatenej istiny úrokom podľa oznámenia a sankčným úrokom vo výške stanovenej v oznámení v čl. 5bod 5.4.. Naliehavý právny záujem opiera žalobca o potrebu ochrany majetku žalobcu pred žalovaným
uplatňovaným výkonom zrážok zo mzdy na základe dohody zo zrážok, ktorú považuje za neplatnú.
Navyše má za to, že výška dlžnej sumy uvedená žalovaným (2.754,50 eur) bola určená výrazne vyššia

ako je skutočná (263,93 eur). Navyše prvá vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 434,22 eur výrazne
presahuje výšku splátky dohodnutú v úverovej zmluve 64,30 eur. Zrážky vykonávané podľa § 551 OZ
dlžník nedokáže priamo voči jeho zamestnávateľovi zastaviť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 355 CSP), oprávnenou osobou (§ 357 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie
prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 365 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne v napadnutej časti.

9. Návrhom doručeným súdu dňa 9.6.2016 sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy
o úvere zo dňa 9.10.2008, uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, ktorú žalovaný nadobudol a
zákaz nakladania s vyplatenými zrážkami zo mzdy žalobcu, a to až do právoplatného skončenia veci
samej. Zároveň žiadal predbežným opatrením uložiť zamestnávateľovi žalobcu ANTOLIN Trnava, s.r.o.,

Trstínska cesta 8, Trnava, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o
zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere zo dňa 9.10.2008, uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou,
ktorú žalovaný nadobudol, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

10. Odôvodnil návrh tým, že dňa 9.10.2008 uzavrel s Poštovou bankou, a.s., Zmluvu o úvere č.

0398224508, ako typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy.
Úver riadne nesplácal a Poštová banka predala pohľadávku žalovanému, ktorý podal žalobu na
rozhodcovský súd, ten v rozhodnutí zaviazal žalobcu na splatenie istiny, úrokov, úrokov z omeškania,
poplatkov rozhodcovského konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca bol v čase rozhodnutia
nezamestnaný a so žalovaným sa dohodol na splátkach. Od apríla 2014 až do súčasnosti žalobca

pohľadávkužalovanému riadnespláca,pričomužsplatilcelúistinu,poplatkyzrozhodcovskéhokonania,
trovyprávnehozastúpeniaačasťúrokovaúrokovzomeškania.Žalovaný zaslalžalobcovinávrhdohody
o splátkovom kalendári, v ktorom navrhoval mesačnú splátku vo výške 100,- eur. Žalobca žalovanému
spláca splátku v celej výške 100,- eur. Návrh dohody o splátkovom kalendári obsahoval aj natypovanú
časť, podľa ktorej by žalobca musel súhlasiť s dohodou o zrážkach zo mzdy a so splácaním pohľadávky

najprv na úroky a potom na istinu, s čím žalobca nesúhlasil a zaslal žalovanému protinávrh. K tomuto
sa žalovaný nevyjadril, žalobca však naďalej pohľadávku spláca.

11. Zo zmluvy o úvere č. 0398224508 uzatvorenej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. dňa
13.10.2008vyplýva,žežalobcovibolPoštovoubankouposkytnutýspotrebiteľskýúvervovýške1.659,70

eur pričom súčasťou zmluvy je Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka ako
forma zabezpečenia pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere.
Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PV-C/1011/0231 zo dňa 21.6.2013 bolo žalobcovi ako žalovanému v
rozhodcovskom konaní uložené zaplatiť žalovanému ako žalobcovi v rozhodcovskom konaní v rozsudku
vyčíslené dlžné sumy zo zmluvy o úvere č. 0398224508.

12. Z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13.5.2016 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu je
zrejmé, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou Zmluvy o úvere č. 0398224508.

13. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.14. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených

práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí
osvedčiťpotrebnosťdočasnejúpravypomerovúčastníkov.Zcharakterupredbežnéhoopatreniavyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie,

čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna
prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia
vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,

ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé

osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje
súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne
a najviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.

15. Osobitné ustanovenie o ne/prípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia

záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 1.5.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu
retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné.

16. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie

pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi
mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

17. Žalobca osvedčil, že žalovaný si na základe Zmluvy o úvere č. 0398224508, ktorá je jednoznačne

zmluvou spotrebiteľského charakteru, uplatňuje u jeho zamestnávateľa zrážky zo mzdy za účelom
uspokojenia jeho pohľadávky vyplývajúcej zo spomenutej Zmluvy u úvere, pričom žalovaný spochybňuje
výšku zostatku dlžnej sumy zo Zmluvy o úvere, na ktorú má žalobca ešte nárok, keďže jeho pohľadávku
priebežne spláca. Medzi účastníkmi je sporný stav pohľadávky žalobcu voči žalovanému.

18. Žalobca podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sleduje dočasnú úpravu
pomerov medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie
predbežného opatrenia a to osvedčenie žalobou uplatňovaného nároku žalobcu a teda, že žalobcom
označenézmluvnépodmienkyobsiahnutévzmluveoúvereč.0398224508,zodňa09.10.2008uzavretej
medzi účastníkmi predpokladajú, že sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a preto neplatnými.

Vzhľadom na to, čo dosiaľ vyšlo v konaní najavo, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu
konania tvrdiť, že tento nárok žalobcu je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie
skutočnosti, či označené zmluvné dojednania sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné, bude
nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť tejto žaloby, ale
s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu konania dosiaľ vylúčená. Odvolací súd je preto toho

názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie nároku žalobcu
uplatneného žalobou je daný.

19. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade bola splnená i druhá zo základných podmienok
pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov

medzi účastníkmi. Listinnými dôkazmi založenými v spise, potvrdením zamestnávateľa žalobcu spolu s
jej tvrdeniami obsiahnutými v jeho podaniach založených v spise bolo osvedčené, že došlo k úhrade
v podstate celej istiny úveru.20. Pokiaľ bude žalobca v konaní úspešný na strane žalovaného tak už vzniká bezdôvodné
obohatenie (§ 451 a nasl. OZ). Aby naďalej nedochádzalo k nedôvodnému navyšovaniu tohto možného
bezdôvodného obohatenia odvolací súd považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia

predbežnéhoopatrenia,ktorýmbudenariadenéžalovanémuzdržaťsauplatňovania predmetnejdohody
o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi žalobcu ako
tretej osobe v zmysle § 76 ods. 2 O.s.p., od ktorej to možno spravodlivo požadovať, nariadené zdržať sa
realizácie zrážok zo mzdy žalobcu na základe úveru v prospech žalovaného. Takéto rozhodnutie je v
súlade i s konštantnou judikatúrou, ktorá umožňuje súdu uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať

zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného
preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R-47/1974). Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto
predbežného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch účastníkov a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej
nebankové úvery nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma, i s
prihliadnutím na to, že dosiaľ mu už bola uhradená väčšia časť ním tvrdenej výšky dlhu. Pre úplnosť

odvolací súd dodáva, že za nariadené predbežné opatrenie zodpovedá žalobca v prípade, ak súd jeho
návrhu vo veci samej nevyhovie, bude splatením peňažného dlhu v omeškaní a žalovanému vznikne
nárok na zaplatenie zvyšného úroku z omeškania.

21. Z horeuvedených dôvodov bolo vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387

ods. 1 CSP potvrdené.

22. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).