Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203099
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513203099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa CD U., s.r.o., so sídlom J. Q. U.,
K P. O. XXXX/XXa, K. 3, P. republika, F. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou P. K.,
s.r.o., so sídlom G., A. 4, proti odporkyni K. K., bytom N. Y., E. XXX/XX, o zaplatenie 810,47 eur a iné,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6C/171/2013-62
zo dňa 30. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu 810,47 eur a zmenkovú odmenu 2,77 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
spolu so 6%-tným ročným úrokom zo sumy 830,47,- eur za obdobie od 23.02.2010 do 01.08.2010,
t.j. 21,90 eur a zo sumy 810,47 eur od 02.08.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa
zamietol a odporkyňu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 135,14 eur titulom
trov právneho zastúpenia a 48,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko

k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí
konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 810,47
eur z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 830,47 eur za
obdobie od 18.10.2009 do 01.08.2010 a zo sumy 810,47 eur za obdobie od 24.01.2010 do zaplatenia,
6,00 % ročného úroku zo sumy 830,47 eur za obdobie od 23.02.2010 do 01.08.2010 a zo sumy
810,47 eur za obdobie od 11.05.2010 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny vo výške 2,77 eur.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila

odporkyňa dňa 25.11.2008 na zmenkovú sumu 830,47 eur. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
odporkyňa zo zmenky uhradila len 20 eur a preto navrhovateľ žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom. Súd
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodný sčasti. Zmenka bola
vystavená odporkyňou dňa 25.11.2008. Predmetná zmenka je platná, riadiac sa názorom odvolacieho
súdu v obdobnej veci, a na základe tejto zmenky je odporkyňa, ako dlžníčka, ktorá ju vystavila, povinná
splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto mu predloží zmenku

v čase jej splatnosti. Odporkyňa si svoju povinnosť nesplnila, pričom žiadne námietky voči zmenke
nevzniesla. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany odporkyne, súd prvého
stupňa ju rozsudkom zaviazal na úhradu zmenkovej istiny, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v
súlade s § 48 ods. 1 bodu 2, bodu 4. zák. č. 191/1950 Zb., platného v rozhodnom čase. Navrhovateľmal právo zo zmenky žiadať od odporkyne zmenkový úrok zo zmenkovej sumy vo výške 0,25 % denne,
čo je 91,25 % ročne. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej
výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však nie je možné úspešne dôvodiť, že

by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov, resp. len na vystaviteľovi zmenky a že by teda
nepodliehalažiadnemuobmedzeniu.Rozporsdobrýmimravmipredstavujetakékonanie,ktoréjezjavne
právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.
Neprimeranou, a teda odporujúcim dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklou, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám

uplatňovanými bankami pri poskytovaní úveru. V prejednávanej veci súd zistil, že úroková miera o
spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami bola v čase splácania úveru odporcom priemerne vo
výške 11,35 %. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľom požadovaný úrok podstatnou mierou presahoval
horný limit obvyklej úrokovej miery, súd vyhodnotil postup navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe
vyššie uvedeného súd návrh v časti zmenkových úrokov zamietol, pretože nárok navrhovateľa na

úroky nemohol požívať právnu ochranu, pretože sa odvíjal od úkonu, ktorý bol postihnutý absolútnou
neplatnosťou pre rozor s dobrými mravmi. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade s §
142 ods. 1,3 O.s.p. tak, že pomerne úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku, do výroku o zamietnutí zvyšnej časti návrhu navrhovateľa (teda do výroku, ktorým súd

prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo sumy 830,47 eur za obdobie od 18.10.2009 do 01.08.2010 a zo sumy 810,47 eur za obdobie
od 24.01.2010 do zaplatenia), podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmenil a jeho návrhu vyhovel. Poukázal na skutočnosť,
že zmenku vystavil odporca, ktorý zmenku dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej

vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky,
odporca teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto
sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.
zn. 25Cdo/1839/2000 a na rozhodnutia Okresného súdu Lučenec, Revúca, Martin a rozsudok Krajského

súdu Nitra zo dňa 03.02.2010 sp. zn. 5Co/16/2010.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi zmenkovú sumu 810,47 eur a zmenkovú odmenu 2,77 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, spolu so 6%-ným ročným úrokom zo sumy 830,47 eur za obdobie od 23.02.2010 do
01.08.2010, t.j. 21,90 eur a zo sumy 810,47 eur od 02.08.2010 do zaplatenia, nebol odvolaním
účastníkov konania napadnutý a preto je v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 206 O.s.p./.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia zmenkovej sumy 810,47 eur,
zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%dennezosumy830,47eurzaobdobieod18.10.2009do01.08.2010
a zo sumy 810,47 eur za obdobie od 24.01.2010 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 830,47
eur za obdobie od 23.02.2010 do 01.08.2010 a zo sumy 810,47 eur za obdobie od 11.05.2010 do
zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny vo výške 2,77 eur ako práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa

dňa 25.11.2008 a ktorú odporkyňa mala zaplatiť pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Odporkyňa
po predložení indostantom zaplatila len sumu 20 eur. Preto navrhovateľ žiadal, aby ju súd v zmysle čl.
7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k povinnosti zaplatiť zostávajúcu časť
zaviazal.

Čosatýkapôvoduzmenky,považujeodvolacísúdpôvodzmenkyzadanývspotrebiteľskomvzťahu,keď
postavenie spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. ako dodávateľa, odporkyne ako spotrebiteľa, ako aj vystavenie
zmenky za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru zodpovedá obsahu priloženej zmenky. Medzi
spoločnosťou K., s.r.o. a odporkyňou teda došlo k dohode o vystavení zmenky, ktorá dala vzniknúťzmenke a z povahy účastníkov ako dodávateľa a spotrebiteľa je aj táto zmenková zmluva zmluvou
spotrebiteľskou /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Na jej posúdenie je preto nevyhnutné aplikovať § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vystavenia

zmenky.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vystavenia zmenky, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vystavenia zmenky, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Východiská právneho postavenia spotrebiteľa principiálne zakotvené v citovaných ustanoveniach
vylučujú, aby bolo právne postavenie spotrebiteľa oslabované. Zákonné zmluvné inštitúty, ktoré v iných
právnych vzťahoch majú za následok dovolené oslabenie právneho postavenia jednej zmluvnej strany,
sú tak v spotrebiteľskej zmluve neprípustné, pokiaľ sú na ťarchu spotrebiteľa. V danom prípade, ak na
zmenke bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25% ročne, takýto úrok treba považovať za

úrok, ktorý je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľný, nakoľko takýto vysoký zmenkový úrok by
znamenal pre dlžníka takmer 100% navýšenie dlhu za jeden rok. Je preto potrebné súhlasiť s názorom
prvostupňovéhosúdu,ževzmenkeuvedenýzmenkovýúrokvovýške0,25%dennejeneprimeraný,teda
odporujúci dobrým mravom, pretože ide o takú výšku úrokov, ktorá podstatne presahovala úrokovú
mieru v dobe jej zjednania obvyklou, keď úroková miera v spotrebiteľských úveroch poskytovaných

bankami v danom čase predstavovala priemerne výšku 11,35 %. Záver súdu prvého stupňa, ktorý na
základe uvedeného navrhovateľom požadovaný úrok považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto považoval
odvolací súd za správny.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti potvrdil ako
aj vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.