Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/136/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218501
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115218501.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, korešpondenčná adresa INVEST-KAPITAL, a.s.,
Hatalova 12/C, 831 03 Bratislava, proti povinnému O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Y. XX, XXX XX
N. N., vedenej pod sp. zn. Ex/8507/2015 súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o vymoženie 4 855,51 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na

odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Er/2775/2015 - 31,
zo dňa 13. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/8507/2015, doručenú súdu dňa 07.09.2015, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského
úveru poskytnutého povinnému oprávneným na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 01.08.2012.

Rozhodcovská doložka uvedená v čl. 10. II. časti Všeobecných obchodných podmienok (VOP)
napriek jej formulácii všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ide
o neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy. Bezpredmetný je potom bod 10.2.3. VOP umožňujúci
spotrebiteľovi odstúpiť od rozhodcovskej doložky, pretože od absolútne neplatnej doložky sa odstúpiť
nedá. Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť, súdu nebol predložený riadny
exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na

vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.

Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k
hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný

súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý
nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobuproti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti
prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie

sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu
obsahovýchnáležitostírozhodnutia).Vrámcitohtoskúmaniaexekučnýsúdniejeoprávnenýposudzovať
vecnú správnosť rozhodcovského súdu.

Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a nemožno ho za to
sankcionovať. V tejto súvislosti odvolateľ zároveň poukázal na viaceré výhody rozhodcovského konania
a na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom,
zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p..

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom

konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v
rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.
S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd,
a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, v ďalšom je vylúčená akákoľvek polemika týkajúca sa
textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod sankciou neplatnosti
právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto zákonná podmienka

jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke zakotvenej iba v
tzv. Všeobecných obchodných podmienkach (bod 10.2.) nemožno vysloviť iný záver, než že nespĺňa
náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. Napriek
tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 01.08.2012 v časti 3 bod 5 pred podpismi účastníkov je uvedené:
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik,

platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10. II. časti
Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je končené a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených
v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.“, Všeobecné obchodné podmienky (ktoré by mali
byť platné od 15.07.2011 a účinné od 01.08.2011), ktoré oprávnený predložil súdu, sú len nepodpísaný

dokument, a ktorý bližšie identifikovaný nie je ani v zmluve o úvere. Potom hoci takéto Všeobecné
obchodné podmienky (písomný dokument) by aj boli technicky spojené so zmluvou o úvere, alebo
poskytnuté klientovi pri podpise zmluvy o úvere, nemožno z toho vyvodiť záver, že danú rozhodcovskú
zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú zmluvu.Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na ust. § 93b zákona
č.483/2001Z.z.obankáchvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyoúvere,atoprebankyvyplývajúcu

povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v tom
zmysle, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, uvedené ustanovenie nemožno vykladať ako samovoľné,
automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané

ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o
čomsvedčíajdikciaods.2cit.ustanovenia,podľaktoréhoakklientneprijmenávrhrozhodcovskejzmluvy
predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa
osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri
podpise zmluvy takto nepostupoval.
Aj časť 3 bod 5 zmluvy o úvere (obsahom ktorého je odkaz na konkrétne znenie rozhodcovskej

doložky v čl. 10. II časti Všeobecných obchodných podmienok) je veriteľom formulovaný tak, že
dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred
pripravenej „rozhodcovskej doložky“, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť
riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí.

Všeobecné obchodné podmienky v bode 10.2.3 stanovili, že pokiaľ klient (povinný) nedoručí veriteľovi
najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že s
rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Ani toto ustanovenie, však nie je spôsobilé
privodiť platnosť rozhodcovskej doložky, pretože od absolútne a od počiatku (ex tunc) neplatnej
rozhodcovskej doložky (ust. § 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka) sa

odstúpiť ani nedá, ako správne konštatoval v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.

Rozhodnutie exekučného súdu je založené na platnej právnej úprave právneho poriadku SR účinnej
v rozhodnom čase - Občianskeho zákonníka - teda súd aplikoval príslušné právne predpisy SR
(pramene práva), v ktorých je smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutá. Z hľadiska právneho posúdenia veci nie je na škodu, že
exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na cit. smernicu, ako aj ustálenú judikatúru
Európskeho súdneho dvora.

Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril

zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
§ 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného
súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do

materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK,
napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne

účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie
postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v
spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,

ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi

dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.