Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. január 2008

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/952/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7199898474
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2008:7199898474.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci navrhovateľa: G. E., P..

XX.X.XXXX, Y. U. E. Č.. XXX, V.. G.. Č. G., N. H. H. E. Č.. X, U. proti odporkyni: H. N. - N. H. H., X. Č..
XX, U. v konaní o zaplatenie mzdy a odstupného s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 49.000.- Sk spolu s úrokom z omeškania vo
výške 19,5 % odo dňa 15.4.1999 do zaplatenia z titulu náhrady mzdy a zaplatiť náhradu za odstupné
vo výške 14.000.- Sk spolu s 19,5 % úrokom z omeškania odo dňa 1.8.1999 do zaplatenia a nahradiť
trovy právneho zastúpenia vo výške 18.042.- Sk na účet právneho zástupcu G.. G. Č. vedeného v Tatra
Banke, č.ú. 2622718016/1100 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým súdu dňa 24.9.1999 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu

uhradiť mu mzdu za mesiace január až júl 1999 vo výške 49.000.- Sk a vyplatiť odstupné vo výške
dvojnásobku priemernej mzdy, teda 14.000.- Sk.

Vykonaným dokazovaním súd zistil následovný skutkový stav:

Dňa 11.5.1998 účastníci konania uzatvorili pracovnú zmluvu, túto skutočnosť si súd overil z pracovnej
zmluvy zo dňa 11.5.1998, v ktorej sa účastníci pracovnoprávneho vzťahu dohodli na hodinovej mzde

55.- Sk + 30 % -ná prémia.

Z návrhu súd zistil, že navrhovateľ podľa jeho udania riadne pracoval až do konca roka 1998 a poberal za
svojuprácumzducca7.000.-Skčistého.Podľavýpočtunazákladebodu7pracovnejzmluvyvychádzala
hrubá mzda bez prémií 8.800.- Sk. Od 1.1.1999 mu zamestnávateľ prestal bezdôvodne a v rozpore
s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce prideľovať prácu a vyplácať mzdu. On riadne chodil do
práce avšak tam mu bolo už povedané, že práca nie je. Zamestnávateľ s ním neukončil pracovný pomer

zákonným spôsobom.

Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že tento protiprávny stav sa snažil riešiť ústnou dohodou
so zamestnávateľom a po neúspechu mu zaslal písomnú výzvu dňa 28.1.1999, ktorou ho vyzval, aby
mu riadne podľa pracovnej zmluvy prideľoval prácu a platil mu mzdu, avšak bezvýsledne. Dňa 4.3.1999
mu zamestnávateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu G.. U. zaslal návrh dohody o skončení
pracovného pomeru datovaný dňom 30.10.1998 na základe čoho mal jeho pracovný pomer skončiť ňom

2.11.1998, avšak s tým navrhovateľ nesúhlasil a prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tento
protiprávny pokus odpovedal záporne.Súd si tieto skutočnosti overil z návrhu dohody o ukončení pracovného pomeru, sprievodného listu
G.. U. ako aj odpoveďou právneho zástupcu odporkyne G.. B.. Dňa 28.4.1999 zaslala odporkyňa
navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru na základe ust. § 46 ods. 1 písm. b/, vtedy platného

Zákonníka práce.

Odporkyňanapojednávaníkonanomdňa21.11.2000vosvojejvýpovediuviedla,žesnávrhomnesúhlasí
a nie je ochotná navrhovateľovi vyplatiť náhradu ušlej mzdy a odstupné z dôvodu, že navrhovateľ u
nej nikdy nepracoval. Priznala, že s navrhovateľom uzavrela pracovnú zmluvu dňa 11.5.1998 kedy bola

prítomná v kancelárií v Hutníku pričom tam bola prítomná aj pani Y. T., ktorá pracovala pre ňu a pracovnú
zmluvu s navrhovateľom podpísala v zastúpení E. T., ktorú odporkyňa poverila, aby v jej mene túto
zmluvu podpísala, avšak pečiatka na tejto pracovnej zmluve je inžinierska činnosť a realizácia stavieb
M.. C. a to z toho dôvodu, že navrhovateľ mal nastúpiť pre M.. C. pracovať.

Ďalej odporkyňa uviedla, že ekonómka túto pracovnú zmluvu vyplnila a takisto platové podmienky

vyplnila ekonómka ale s jej súhlasom. Je pravda, že túto pracovnú zmluvu uzavrela ona a to preto, že si
myslela, že tieto práce budú pre navrhovateľa mať a že budú mať nejaké zákazky. Ďalej odporkyňa vo
svojej výpovedi pred súdom uviedla, že jednala s M.. C. ale tento prehlásil ešte pred uzavretím zmluvy
s navrhovateľom, že s ním nechce uzavrieť pracovnú zmluvu ale povedal jej, že ho zoberie do práce ale
len pod podmienkou, že zmluvu uzatvorí ona s navrhovateľom. Podľa udania odporkyne však na druhý

deň navrhovateľ neprišiel do kancelárie za ňou a ona mu viac krát odkázala, aby prišiel za ňou, že sa
dohodnú na ďalšom postupe ale navrhovateľ neprišiel. Niekedy v decembri prišiel navrhovateľ na jej byt
na X. Č.. XX, a oznámil, že pol roka u nej pracuje a žiada nahradiť prácu. Odporkyňa mu oznámila, že
ho neprihlásila do žiadnej poisťovne, nakoľko sa nedostavil na ďalší deň do jej kancelárie.

Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že je pravdou, že na výzvu navrhovateľa zo dňa 28.1.1999 pre
neznalosť veci právny zástupca G.. U. ju podviedol a uviedol do omylu, že musí navrhovateľovi dať
výpoveď a na základe toho mu bola zaslala výpoveď zo dňa 30.9.1999. G.. U. ju nútil, aby sa s
navrhovateľom dohodla.

Ďalej súd z výpovede odporkyne zistil, že odporkyňa mala s M.. G. C. uzavretú zmluvu o združení.
V priebehu tohto konania odporkyňa N. H. dňa 26.6.2003 doručila Okresnému súdu Košice I návrh o
určenie neplatnosti pracovnej zmluvy. Na základe uvedeného návrhu tunajší súd uznesením zo dňa
9.12.2003 konanie prerušil do právoplatného skončenia veci Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 8C
197/2003 vzhľadom na tú skutočnosť, že rozhodnutie v tejto veci, teda o neplatnosť pracovnej zmluvy

malo podstatný vplyv na rozhodnutie o určenie nevyplatenej mzdy.

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. 8C 197/2003 zo dňa 15.3.2006 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co 248/2006 zo dňa 26.2.2007, ktoré sa stalo právoplatné dňa
20.4.2007 žalobu o vyslovenie absolútnej neplatnosti pracovnej zmluvy zamietol a tým určil, že pracovný

pomer uzavretý medzi N. H. - D. H. H. X. Č.. XX, U. N. G. E., P.. XX.X.XXXX, Y. U. E. Č.. XXX je platný.
Z uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie, súd mal teda za preukázané, že pracovný
pomer uzavretý medzi účastníkmi konania trval odo dňa 11.5.1998 a skončil dňa 31.7.1998.

Súd ďalej z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z výpovedi navrhovateľa ako aj samotnej

odporkyne zistil, že od 1.1.1999 odporkyňa bezdôvodne prestala vyplácať navrhovateľovi mzdu. Mzda
mu nebola vyplatená do skončenia pracovného pomeru, teda do dňa 31.7.1999. Pracovný pomer sa
skončil týmto dňom na základe výpovede zo dňa 28.4.1999.

Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom v roku 1999 výpovedná doba je 3 mesiace.

Lehota začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po jej doručení, teda odo dňa 1.5.1999 a
uplynula posledným dňom mesiaca júl 1999.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že výpoveď dal zamestnávateľ v zmysle ust. § 46 ods. 1 písm.
b/ na základe, ktorého ak zamestnávateľ zaniká, alebo ak sa časť zamestnávateľa prevádza k

inému zamestnávateľovi a preberajúci zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca zamestnávať podľa
pracovnej zmluvy.Podľa ust. § 111 ods. 1 zákona čís. 65/1965 Zákonníka práce zamestnancom prislúcha za vykonanú
prácu mzda.

Podľa ust. § 119 cit. zákona mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie pokiaľ v
podnikovejkolektívnejzmluve,alebovpracovnejzmluvenebolodohodnutéinéobdobieatovnajbližšom
výplatnom termíne po uplynutí obdobia za ktoré sa poskytuje.

Nakoľko výpoveď zo strany zamestnávateľa bola daná podľa § 46 ods. 1 písm. b/ teda platného

Zákonníka práce, výpovedná doba bola trojmesačná a zamestnancovi patrí odstupné za dva mesiace.
Odstupné navrhovateľovi taktiež nebolo vyplatené.

Z vykonaného dokazovania súd má teda za to, že pracovný pomer uzavretý dňa 11.5.1998 trval od toho
dňa a skončil 31.7.1999.

Ďalej súd má za to, že za obdobie január 1999 až júl 1999 navrhovateľovi nebola vyplácaná mzda,
taktiež navrhovateľovi nebolo vyplatené odstupné a z toho dôvodu súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. na základe, ktorého účastníkovi ktorý
mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto konaní bol navrhovateľ v celom rozsahu
úspešný z toho dôvodu súd neúspešnú odporkyňu zaviazal nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 18.042.- Sk a to konkrétne 4 právne úkony á 930.- Sk, 3 právne úkony á
232.- Sk, 4 právne úkony á 2.540.- Sk, 1 právny úkon á 635.- Sk a súdny poplatok za podanie návrhu
vo výške 1.575.- Sk ako aj režijný paušál 10x á 100.- Sk, a 2x á 128.- Sk.

Úroky z omeškania sú vo výške 19,5 % z dlžnej sumy, ktoré podľa § 3 nariadenia vlády SR čís. 85/1995
Z.z. sú určené vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba k prvému dňu omeškania predstavovala výšku 9,75 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I v troch písomných vyhotoveniach.