Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200303
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814200303.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v spore žalobu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: X/ I. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. R. XX, X/ Ľ. O., B..
XX.XX.XXXX, X. B.. U. XXXX, P. B. O., X/ G. Z.W., B.. XX.XX.XXXX, X. Ď. XXX, zastúpený advokátkou
JUDr. Monikou Ilčišinovou, so sídlom Herľanská 547, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 5.286,12 € s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1/ rade a žalovaní v 2/ a 3/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 5.139,61 €, úrok z
omeškania vo výške 58,93 € za obdobie od 21.02.2011 do 11.02.2012 a úrok z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 5.139,61 € od 12.02.2012 do zaplatenia.

II. Určuje, že uvedené peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach vo výške po 100,- € mesačne,
vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred za príslušný mesiac, až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že
omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 94%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ až 3/ rade zaplatiť mu sumu
5.286,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 60,35 € zo splátok za obdobie od 21.02.2011 do
11.02.2012, ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 5.286,12 € od 12.02.2012 do zaplatenia a trovy
konania. Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 15.12.2011 medzi postupcom U. U., H..U..
a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný v 1/ rade

uzatvoril dňa 22.05.2005 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy U. U. H..U.. poskytla žalovanému v 1/ rade
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a
VOP. Žalovaní v 2/ a 3/ rade prevzali na seba ručiteľský záväzok. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že
zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507
Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V ďalšom uviedol, že

zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a
pretoprávnevzťahyzozmluvyoúvereuzavretejpred1.1.2008saspravujúObchodnýmzákonníkombez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu s tým, že v ďalšom poukázal na to, že do 31.12.2007
sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až 54Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8.
časti Občianskeho zákonníka ako aj za zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho
sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 897f

od. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 1.1.2008 ( § 879j Občianskeho zákonníka ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola
uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred
1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ale je potrebné

aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto
zákone upravené, je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

2. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 10.350,51 €,
ktorá pozostávala z istiny 9.587,66 €, riadneho úroku 213,56 €, úroku z omeškania 540,32 € a ostatného
príslušenstva v sume 8,97 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia. Sumu 8,97 € predstavujúcu ostatné príslušenstvo
a poplatky a sumu 540,32 € predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.02.2011 do 20.02.2015 v počte 49 a celkovej
výške 5.286,12 €. Splátky pôvodne splatné od 20.02.2012 do 20.02.2015 sa stali splatnými 11.02.2012

kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca neuplatňuje. Žalobca
si tiež uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.
Žalovaný ku dňu spísania žaloby neuhradil žiadnu sumu.

3. Súd vo veci vydal dňa 31.01.2014 platobný rozkaz pod č. k. XRo/XX/XXXX-XX, proti ktorému žalovaní

v 1/ a 3/ rade podali odpor.

4. Žalovaný v 3/ rade v podanom odpore poukázal, že na vzťah vzniknutý uzavretím zmluvy o
splátkovom úvere sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ mal súd pri vydávaní platobného rozkazu poskytnúť ex offo ochranu pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami. Poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o
splátkovom úvere a vo VOP v čl. 7.4.1, 7.4.7 a 7.4.8. a tiež na to, že žalobca nekonal v súlade s §
306 ods. 1 z.č. 513/1991 Z.z. , nakoľko žalobca od neho ako ručiteľa sa domáha splnenia záväzku v
neprimeranej lehote čo je v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasil ani s výškou vyčíslených trov konania
žalobcu. Pred súdom žalovaný v 3/ rade uviedol, že všetky papiere okolo úveru vybavoval pán V., on iba

prišiel do banky aj s ostatnými žalovanými. Oni iba zmluvu podpísali a odišli. Peniaze neprevzali, nikdy
sa k ním nedostali. Majú splácať niečo čo nikdy nedostali.

5. Žalovaný v 1/ rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žaloba je nedôvodná. Podľa jeho
názoru jednotlivé splátky sú premlčané. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné

riadne vypočítať RPMN a je toho názoru, že zmluvný vzťah sa musí riadiť normami občianskeho práva.
Pred súdom uviedol, že každý zo žalovaných brali pôžičku pre V., pre firmu a navzájom si ručili. Peniaze
žalovaní neprevzali, tieto prevzal V., ktorý vybavoval pôžičku, spočiatku ju aj splácal, neskôr prestal.
Žalovaní boli u p. V. zamestnaní, chceli mu pomôcť, nakoľko sa firme nedarilo.

6. Žalovaný v 2/ rade pred súdom uviedol, že všetci traja žalovaní sa dostavili do U. U., podpísali tam
papiere, bol tam aj pán T. H. V.. Pán V. im dal po 2.000 Sk a povedal im, že budú spoločníkmi firmy. Úver
mal splácať V., čo aj zo začiatku robil, neskôr úver splácať prestal.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadreniami žalobcu, výsluchom

žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav:

8. U. U., H..U.. ako banka a žalovaný v 1. ako dlžník uzatvorili dňa 22.02.2005 zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok

dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v
sume 7.634,60 € (230.000 Sk), ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal ako dlžník splácať v mesačných
splátkach po 107,88 € (3250 Sk) a to v 113 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci,
splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 20.3.2005 a konečná splatnosť úveru bola určená nadeň 20.2.2015, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 11,10% ročne. V časti
základné podmienky bolo uvedené aj číslo účtu dlžníka. Poplatok za správu úveru predstavoval 1,66
€ ( 50,- Sk ).

9. Podľa čl. II. bod 2 zmluvy úver sa považoval za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka
uvedený v základných podmienkach zmluvy.

10. Podľa čl. III. bod 1 zmluvy pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z

omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom ( ďalej len „pohľadávky z úveru“ ).

11. Podľa čl. IV. bod 5 zmluvy dlžník a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 5,54%.

12. Podľa čl. V. bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil

so Sadzobníkom a súhlasí s ním. Pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky
vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.

13. Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy, všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve

sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a
ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

14. V bode 4. článku V. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa
§ 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

15. V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) toto je úplne znenie
VOP s účinnosťou od 1.8.2002 podľa bodu 1.2. tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi
bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj na vzťahy
vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

16. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3. VOP ).

17. V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v

súvislosti s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných
podmienok, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa
jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP,
sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

18. Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovo-právne vzťahy medzi bankou a
klientom - fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako
veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie j dohodnuté inak.

19. Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta ( bod 7.2.4 VOP ).

20. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

21. V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP, pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť

banke okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.

22. Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a

klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,

c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

23. Podľa bodu 19.16 VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo

nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka
vznieslavsúvislostistakoutopohľadávkouakúkoľvekpožiadavkualebonie,vočiklientovinatretiuosobu
alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky
voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným
súhlasom banky.

24. Z dohody o ručení zo dňa 22.2.2005 súd zistil, že túto uzavreli právny predchodca žalobcu ako veriteľ
a žalovaní v 2/ a 3/ rade ako ručitelia, pričom podľa čl. I. ručiteľ mal vedomosť, že veriteľ uzavrel dňa
22.2.2005 s dlžníkom - žalovaným v 1/ rade zmluvu o splátkovom úvere o poskytnutí úveru v sume
230.000,-Sk. V čl. II. Rozsah ručenia ručiteľ vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka

uspokojí pohľadávku veriteľa tak ako bola táto špecifikovaná v bode 1. písm. a) až f) s tým, prípade
uvedené v bode 1 môžu nastať samostatne alebo niektoré súbežne. Podľa bodu 3. Čl. II., ručiteľ
sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazal, že na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho
vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradí túto pohľadávku veriteľovi v lehote
určenej veriteľom vo výzve a ak lehota určená nebude, v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia

výzvy a to bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. V čl. III. bod 3. Ručiteľ vyhlásil, že sa oboznámil so
Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne
vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním. Pre účely dohody sa pod VOP rozumejú
Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. Podľa bodu 5. dohoda
nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu obidvoma účastníkmi dohody a podľa bodu 6. Záväzok

ručiteľa vyplývajúci z tejto dohody o ručení zaniká až úplným zaplatením pohľadávky.

25. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 adresovaným žalovanému v 1/ rade a
žalovaným v 2/ a 3/ rade spoločnosť SI. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nim na
žalobcu ako postupníka. Z predložených podacích hárkov vyplýva, že predmetné listiny boli žalovaným

doručované.

26. Listom označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 23.01.2012 adresovaným žalovanému v 1/ rade a žalovaným v 2/ a 3/ rade žalobca ako nový veriteľ
žalovaným oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 23.01.2012 a zároveň požiadal

o okamžité uhradenie dlžnej čiastky do 02.02.2012.

27. Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 02.12.2013 adresovaným
žalovaným oznámil, že pôvodným veriteľom U. U., H..U.. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
ktorá skutočnosť im bola oznámená a vyzval ich na splnenie povinnosti najneskôr do 09.12.2013.

28. U. U., H..U.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 15.12.2011 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1599/2011/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

29. V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe podmienok tejto zmluvy postupca
postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých práv
a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.30. Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.2.2015, zostatok
pohľadávky predstavoval sumu 10.350,51 € a istina celkom sumu 9.587,66 €, istina do spl sumu 0 eur

a po spl 9.587,66 €.

31. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.04.2014 k žalovaným v 1/ rade vznesenej námietke
premlčania uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému v 1/ rade úver v sume 7.634,60 €, ktorý mal
byť splácaný v mesačných splátkach po 107,88 € vždy k 20. dňu v mesiaci, žalobca si v tomto konaní

uplatňuje splátky úveru splatné od 20.02.2011 do 20.02.2015 v počte 49 v celkovej výške 5.286,12 €,
zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje. V ďalšom uviedol, že žalovaní v 1/ a 3/ rade neuviedli skutočnosti
a nepredložili dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu, žalovaní svoj záväzok neplnili riadne, preto
veriteľ uplatnil svoj nárok na súde.

32. U. U., H..U.. súdu zaslala kópiu pokladničného dokladu o hotovostnom výbere zo dňa 22.2.2005 na

sumu 114.000,-Sk z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v ktorom v kolónke podpis klienta je uvedený podpis
O. Ľ..

33. Z výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu súd zistil, že dňa 22.2.2005 došlo k bezhotovostnému
čerpaniu úveru.

34. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

35. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

36. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je

potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,
najmä pri vyhlásení konkurzu ( § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ).

37. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

38. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

39. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 22.2.2005 ( uzavretie
zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

40.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

41. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

42. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.43. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

44. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

45.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

46. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

48. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

49. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

50. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to
pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

51. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu, inak je neplatná.

52. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov;
ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto
nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

53. Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu.

Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.

54. Je nepochybné, medzi účastníkmi nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom
zo dňa 22.2.2005.

55. Žalobca svoj nárok v konaní a svoju vecnú aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1599/2011/CE uzavretej medzi ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s.
ako postupcom ( bankou ), ktorou boli na žalobcu ako postupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich
príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov s pohľadávkami spojených ako aj práv plynúcich

zo zabezpečenia pohľadávok.

56. Súčasťou úverovej zmluvy medzi postupcom ako bankou a žalovanými ako dlžníkmi, boli aj
Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaní oboznámili, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich
dodržiavať. V zmysle bodu 19.16 žalovaný v 1/ rade ako klient výslovne súhlasil s postúpením tam

špecifikovaných pohľadávok na tretiu osobu, pričom dojednanie neobsahovalo podmienku obmedzujúcu
postúpenie len na splatnú pohľadávku. Preto má súd za to, že banka ako postupca disponovala
súhlasom žalovaného na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, žalobcu, teda je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v konaní.

57. Žalovaný v 1/ rade vzniesol námietku premlčania.

58. Na právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou
zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie
obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

59. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

60. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

61. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvnýchpodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

62. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

63. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej

únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle

Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

64. Podľa ust.-§ 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

65. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.66. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

67. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

68. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

69. Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

70. Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere bola dohodnutá na 113 mesiacov. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,

ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

71. Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní

niektorú zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby,
teda splátky splatné po 16.01.2011, žaloba bola podaná dňa 16.01.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.01.2011, teda tie, ktorých zaplatenie svojou žalobou uplatňuje žalobca.

72. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

73. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov

zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

74. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

75. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

76. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľaoproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

77. Možno teda uzavrieť, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok.

78. Po skonštatovaní o aktívnej legitimácii žalobcu a po vysporiadaní sa s námietkou premlčania ako aj
po postupe podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku.

79. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 5.286,12 € predstavujúcej 49 splátok a úrok z
omeškania v sume 60,35 € a ročný úrok z omeškania od 12.02.2012 do zaplatenia. Úver bol žalovanému
poskytnutý pri úrokovej sadzbe 11,10% ročne.

80. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
81. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( február 2005, spotrebiteľský

úver nad 5 rokov ) činila úrok 8,4% ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu o
výške úrokov za platnú, táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú
peňažnými ústavmi.
82.VzmysleVOPklientsplácalpohľadávkuzúveru,ktorásaskladalazistiny,jejsúčastíapríslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bola aj poplatok za správu úveru v sume 2,99 € mesačne, tak

ako bol účtovaný aj vo výpise z účtu. Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za
správu úveru v sume 2,99 € predstavuje sumu 104,89 € ( výška splátky 107,88 € - poplatok 2,99 € ) a
keďže žalobca si uplatnil nárok na 49 splátok, súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 5.139,61 €
(49 x 104,89 € ) a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol s poukazom na nižšie uvedené.

83. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

84. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

85. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktoromje vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

86.ZvyššiecitovanejúpravyobsiahnutejvZákoneobankáchvyplýva,žeúčinnosťounovelyč.132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité

iba pre finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na predmetný poplatok v rámci splátok,
ktoré sa mali stať splatnými po 10.6.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok
na poplatok za správu úveru obsiahnutý v splátkach po 10.6.2013 žalobcovi nepriznal.

87. V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali
splatnými ako súčasť splátky úveru aj pred uvedenou novelou zákona o bankách. splátky splatné do

10.6.2013. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Jenesporné,žežalovanýakoklientadlžníkzúverovéhovzťahubolpovinnýplatiťžalobcovi
ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným

spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú
potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania
alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby
náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp.

konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto
na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe
uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného žalobou aj v tejto
časti zamietol.

88. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.02.2011 do 11.02.2012, ktorý
kapitalizoval. Nakoľko súd nepriznal žalobcovi nárok na poplatok za správu úveru, z ktorej sumy bol
taktiež úrok z omeškania vypočítaný, ako je to zrejmé zo žalobného návrhu, priznal žalobcovi nárok
na úroku z omeškania v sume 58,93 €, ktorý vyčíslil za jednotlivé obdobia a pri žalobcom uplatnenej
výške úroku z omeškania tak ako žalobca, avšak zo sumy splátky 104,89 € a v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol.

89. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy ustálenej súdom, t. j. zo sumy 5.139,61 € a to
odo dňa 12.02.2012 tak ako žiadal žalobca, aj keď lehota na plnenie bola žalovanému po vyhlásení
mimoriadnejsplatnostiposkytnutádo02.02.2012atedaužnasledujúcimdňom,t.j.03.02.2012sadostal

do omeškania.

90. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

91. V tomto konaní žalobca uplatňoval sumu 5286,12 € bol úspešný do sumy 5139,61 €, v ktorej časti
súd žalobe vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje
97% a úspech žalovaných 3%. Po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu žalobcovi ako
úspešnejšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

92. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Vranov nad Topľou (§ 362 ods.1 CSP).Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.