Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/288/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207710
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815207710.7

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v spore žalobcu: Secapital S.á.r.l. so
sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. B 108306 zast.
JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka,
IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: J. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. R.
Q. XXX, o zaplatenie 5.458,51 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.458,51 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 23.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie

žaloby odôvodnil tým, že dňa 07.03.2014 uzatvorili žalobca a žalovaný právny dokument s názvom
„Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o
úvere č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Uvedenú Zmluvu uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom
žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. dňa 20.01.2010. Na základe uvedenej Zmluvy
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 6.932,64 €, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok, a to dňa 17.3.2013. Medzi žalobcom a žalovaným bola výška postúpenej pohľadávky vo
výške 5.706,78 € sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 5.706,78 € sa nahrádza záväzkom
vo výške 5.478,51 €. Žalovaný sa zaviazal uhradiť čiastku 5.478,51 € spolu so zmluvným úrokom vo
výške 5% p.a. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 7.079,35 € a to formou 119 mesačných splátok.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak ako sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch a výške
splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa 22.04.2014

splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti k dnešnému dňu neuhradil nič. Celková dlžná
čiastka predstavuje k dnešnému dňu 5.458,51 €.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že uvedený dlh platí v rámci svojich možnosti, je ženatý, má maloleté deti.
Je vo finančnej tiesni, preto žiada o možnosť platiť dlh aj naďalej po 20 € mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to dohodou o urovnaní
zo dňa 07.03.2014, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 26.03.2013, zosplatnením dlhu zo dňa
03.07.2015, poštovým podacím hárkom, písomným, zmluvou uzavretou žalovaným so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. z 20.01.2010 vrátane Všeobecných obchodných podmienok, výpisom z
úverového účtu žalovaného, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.03.2013 a zistil tento skutkový
stav:4. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 07.03.2014 v časti A - Úvodné
ustanovenia, vyplýva, že právny predchodca veriteľa spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako
právny predchodca veriteľa a dlžník dňa 20.01.2010 uzavreli zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej

poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 6.932,64 € a dlžník sa
zaviazalposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťdohodnutýúrok.Dňa7.3.2013došlonazáklade
zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX. Podľa časti B -
Konštatovanie sporných skutočnosti, s ohľadom na skutočnosť, že dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy
riadne a včas neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej

výške 5.706,78 € vrátane príslušenstva s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z
istiny vo výške 4.672,42 €, úroku a úroku z omeškania vo výške 993,30 € a zmluvnej pokuty, poplatkov
a inkasných nákladov vo výške 41,10 €. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z
titulu zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní na základe ktorej
urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto
dohody. Podľa časti C dohody Urovnanie, veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka

voči veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa
novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 5.478,51 € spolu s úrokovou sadzbou
5% p.a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 7.079,35 € ( je tvorená súčtom úveru a jeho
príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 5 % p.a. z dlžnej čiastky
úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 5,12 %). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená

prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený
uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na
náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok
stanovených zákonom. Dlžník týmto svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť
spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek

platby sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý
i len začatý deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok
z omeškania vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné
prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ
sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez

ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi
do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla
k splatnosti celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou
ktorejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo
na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym

vymáhaním, poplatku 12 € za odoslanie akejkoľvek upomienky, poplatku 40 € za odoslanie predžalobnej
upomienky. Podľa časti D dohody - Záverečné ustanoveni, dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch
z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa
niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné
ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje

ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom
najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto
dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to
v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú,

že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej
vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na
dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody
oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných
číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami.

5. Medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným ako klientom došlo dňa 20.01.2010
k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
4.609,33 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 144,43 € a to v 48 mesačných splátkach
pri celkových nákladoch spotrebiteľa 2.323,31 €.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu
ako postupníka. Prílohu zmluvy, ktorá obsahuje zoznam postúpených pohľadávok žalobca nepredložil.Postúpenie bolo pôvodným veriteľom oznámené listom zo dňa 26.03.2013 adresovaným žalovanému.
Doručenie oznámenia nebolo preukázané.

7. Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

8. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

9. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

10. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.11. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

15. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa

druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

16. Z § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

21. V zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Z § 101 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.24. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

25.Predmetnýprávnyvzťahvzhľadomnacharakterpôvodnejuzavretejúverovejzmluvysúdposudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

26. Podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

27. Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení vykonaných
dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

28. Medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným ako klientom došlo dňa
20.01.2010 k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma 4.609,33
€, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 144,43 € a to v 48 mesačných splátkach pri
celkových nákladoch spotrebiteľa 2.323,31 €.

29. Žalobca však svoj nárok odvádza od zmluvy o urovnaní, ktorú účastníci konania podpísali. V zmluve
je uvedená neurčitá výsledná suma bez špecifikácie z čoho vlastne pozostáva ako bola vypočítaná, je
rozlíšená len istina a úroky, zmluvné pokuty, poplatky a inkasné náklady.

30.PredmetnýprávnyvzťahvzhľadomnacharakterpôvodnejúverovejzmluvyakoajDohodyourovnaní
súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide
o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

31. Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda
na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na Dohodu o urovnaní so žalovaným. Dohodu o urovnaní je potrebné považovať za
dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca

odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v
čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

32. Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho

úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny
úkon. Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.

33. Podľa ust. § 570 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší
záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku
uzavrieť písomne. To isté platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok. V dohode musí, ktorou účastníci
záväzkového vzťahu rušia pôvodný záväzok a nahrádzajú ho novým ich vôľa, v akom rozsahu rušia
pôvodný záväzok, prípadne v ktorej časti by mala byť vyjadrená čo najjednoznačnejšie.

34. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar aslužby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

36. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

38. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

39. Zo strany žalovaného však dňa 07.03.2014 došlo k podpísaniu Dohody o urovnaní a uzavretí
splátkového kalendára.

40. Z textu dohody by sa mohlo zdať, že nový záväzok žalovaného voči žalobcovi nahradzujúci
dovtedajší záväzok predstavuje nižšiu sumu. Pôvodný záväzok včítane všetkého príslušenstva mal však

podľa dohody predstavovať sumu 6.932,64 € a tento mal byť nahradený záväzkom vo výške 5.478,51
€. Jeho skutočná výška zrejme už ku dňu uzavretia dohody o urovnaní mala byť vyššia a celkovo mala
predstavovať sumu 7.079,35 €, ktorá zahŕňa istinu, jej príslušenstvo a celkové náklady. Celkovo teda
mal mať nový záväzok nahradzujúci pôvodný sporný záväzok vyššiu výšku, a to o 1454,13 €. V dohodeje naviac pri výške nového záväzku uvedené neurčito až zmätočne to, čo má tento záväzok zahŕňať
popri istine. Podľa dohody to malo byť príslušenstvo a celkové náklady, pričom celkové náklady mali
tvoriť úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 5% p.a. z dlžnej čiastky. Ak celkové náklady mali zahŕňať daný

úrok, nie je zrejmé, čo konkrétne potom mal zahŕňať pojem príslušenstvo a ani to, čo konkrétne zahŕňa
suma nad rámec istiny 4.672,42 € a celkovou čiastkou 7.079,35 €. Z dohody nie je možné zistiť, akým
výpočtom dospel žalobca k výške RPMN 5,12 %, t.j. z akých predpokladov sa vychádzalo pri jej výpočte.

41. Ako vyššie uvedené sumy boli určené, vyčíslené, vypočítané nie je zrejmé. Nie je zrejmé z akej

sumy, od kedy a z akej výšky, pri akej úrokovej sadzbe, na základe akých ustanovení zmluvy boli
vypočítané úroky a úroky z omeškania. Nebolo uvedené ako bola vypočítaná zmluvná pokuta, poplatky a
inkasné náklady. Tieto skutočnosti žalobca súdi nepreukázal. Súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že daná dohoda trpí vadami vôle a jej prejavu a súčasne uvedená dohoda neurčitým a
nezrozumiteľným právnym úkonom, ktoré nedostatky majú za následok absolútnu neplatnosť takéhoto
úkonu.Vôľoužalovaného,napriekprehláseniamobsiahnutýmvdohode,nebolonahradiťjehodovtedajší

záväzoknovýmzáväzkom,alepodpisomtejtodohodyžalovaný,vychádzajúcztoho,čomuprezentovala
osoba predkladajúc formulárovú dohodu na podpis, chcel dohodnúť iba zaplatenie dlhu v splátkach, aby
nemusel dlh uhradiť jednorazovo, pričom takúto dohodu považoval za výhodnú. Nebolo preukázané, že
by pred podpisom dohody mal žalovaný možnosť akýmkoľvek spôsobom namietať v zmluve uvádzanú
výšku pôvodného záväzku.

42. Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia zrejme
nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody možno mať
vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní a
nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

43. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o praktiku, ktorá sa navonok javí ako výhodná, keďže výška sumy
určenej je nižšia, no len naoko, pretože pôvodná výška spornej pohľadávky bola zrejme nadhodnotená.

44. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

45. Podpísaním vyššie uvedenej dohody žalovaný ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné

postavenie, nakoľko sa zaviazal k úhrade súm, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať s nárokmi
z pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi a naviac sa zaviazal k ďalším sankciám, akou je
zmluvná pokuta 0,1% denne z dlžne čiastky (Časť C bod 3. Dohody o urovnaní). Uvedenej zmluvnej
pokute korešponduje zmluvná pokuta vo výške 36,5% ročne, čo je jednoznačne neprijateľná sankcia
pre spotrebiteľa v čase, keď zákonné úroky z omeškania predstavujú 5,50% ročne.

46. Dohoda o urovnaní, jej uzavretie bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom môže bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho
právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až
zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto

dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár.

47. Z obsahu dohody vyplýva, že sa žalovaný zaviazal k úhrade mnohým sankciám, zmluvným pokutám,
úrokom a poplatkom, čo si spotrebiteľ neuvedomil, v snahe dohodnúť sa na úhrade dlhu v splátkach.
Text dohody sám žalovaný neinicioval.

48. Súd preto spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z pohľadu
súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom,
ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. Takýto postup žalobcu je rovnaný v
mnohých iných veciach, čo súd zistil zo svojej činnosti, vedie sa na súdu množstvo konaní , kde je postup

žalobcu rovnaký. Súd konštatuje, že takýto postup je vlastne obchádzaním zákona a ide tiež o použitie
nekalej obchodnej praktiky.49. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

50. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

51. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

52. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno

rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

53.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky

na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

54. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

55. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva.

Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách
morálky,priktorýchjedanývšeobecnýzáujemichrešpektovania.Posúdeniekonkrétnehoobsahupojmu
dobré mravy patrí od prípadu k prípadu sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva ,
ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa
stáva že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok,

než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v
rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia
súdu potrebného na právneho vzťahu.

56. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o urovnaní so splátkovým

kalendárom zo dňa 7.3.2014, ktorú podpísal žalovaný, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí
na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

57. Dohodu o urovnaní so žalovaným súd považuje za právne neúčinnú, pretože, žalovaný nemal

vedomosť o následkoch urovnania, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového
kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť
dohodu o urovnaní a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach o žalobcom. Z uvedeného je zrejmé,
že pri dostatku informácii by žalovaný uvedenú dohodu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti predložil žalovanému na podpis formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k

neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkovi sú následne do formulára dopisované rukou, pričom ak
dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť
uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uzavretie dohody o urovnaní je cieľ sledovaný žalobcom, nie však
žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.58. Zo samotného znenia dohody o urovnaní so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o
formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok

dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného
nároku a nepodrobenie nárokov plynúcich z pôvodného právneho vzťahu súdnej kontrole. Naviac
dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný
priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text
prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych

dôsledkov uzavretia dohody o urovnaní. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil
by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň dohodu o
urovnaní a zároveň obsahuje ďalšie sankcie za porušenie splácania dlhu (bod 3 Časti C dohody). Takto
vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve
to je jeho účelom.

59. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej
kvality života ľudí.

60. V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní, tak ako je to vyššie uvedené sa žalobca snažil
vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej úverovej zmluvy ktorá je zmluvou spotrebiteľskou
a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto
postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa

ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods.
1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného
zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to či má všetky zákonom požadované náležitosti,
prípadne či nedošlo k premlčaniu jednotlivých nárokov z predmetnej zmluvy. Nahradil ju inou zmluvou,
ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa v zmluvnom

vzťahu. Takúto dohodou o urovnaní súd považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom
a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie.

61. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

62. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že „ustanovenie §
52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

63. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že zo strany žalovaného došlo k poslednej úhrade
v prospech žalobcu dňa 12.11.2010 vo výške 50 €. Od uvedeného dátumu žiadne transakcie na účte
žalovaného vykonávané neboli, účtované boli len štandardné pokuty a sankcie. Súd je toho názoru, že

žalobca mohol vykonať úkony smerujúce k vymáhaniu nároku na zaplatenie poskytnutého úverového
rámca už nasledujúceho dňa. Preto je nepochybné, že v čase podania žaloby dňa 03.08.2015 už bol
nárok premlčaný vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

64. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý

raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente,
keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve.
Všeobecná 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým jeobjektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od
slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený
vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).

65. Trojročná premlčacia doba uplynula dňa 13.11.2013, pričom žaloba bola na súde podaná až dňa
03.08.2015. Nárok žalobcu je tak podľa názoru súdu premlčaný.

66. Aj z vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

67. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

68. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. V tomto konaní žalovaný mal úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

71. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.