Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/149/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105236105
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7105236105.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci navrhovateľa: H. C., D..

X.XX.XXXX, N. G., N. Č.. X, R.. M.. O. C., J. Č.. X, G.L. proti odporcovi: M. C., D.. X.X.XXXX, H. N. W.,
P. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného plnoletého dieťaťa takto

r o z h o d o l :

Súd výživné na plnoletého syna H. C. zvyšuje takto:

od 1.9.2007 do 30.9.2009 na sumu 55 Eur, od 1.10.2009 do 29.2.2010 na sumu 70 Eur,
od 1.3.2010 do 30.9.2011 na sumu 80 Eur, od 1.10.2011 do 29.2.2012 znižuje na sumu 70 Eur, od
1.3.2012 do 31.3.2012 zvyšuje na sumu 80 Eur a od 1.4.2012 do 30.6.2012 znižuje na sumu 70 Eur.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžné výživné spolu za obdobie od 1.9.2007 do 30.6.2012
spolu 1.234,79 Eur a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd zrušuje vyživovaciupovinnosťotcavočiplnoletémusynoviTomášoviHavrilovikudňu4.6.2012.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 28.12.2005 domáhal, aby súd zaviazal

odporcu platiť mu výživné vo výške 4.000.- Sk, čo je 132 Eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci
vopred. Svoj nárok odôvodnil tým, že v tom čase bol študentom 4. ročníka strednej školy a pripravoval
sa na vysokú školu, čím mu vznikli vyššie náklady.

Súd v rámci dokazovania zistil, že rodičia navrhovateľa M. C. V. C. C. nežijú v spoločnej domácnosti
od roku 2003. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 16C/134/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.2.2006 boli rodičia rozvedení. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/18/2005, zo dňa

21.9.2005 bol odporca - otec navrhovateľa zaviazaný platiť výživné na syna Tomáša vo výške 1.500.-
Sk mesačne.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 22Nc/904/2000 v spojení s rozsudkom odvolacieho
súdu v Košiciach 7CoP/18/2005 súd zistil, že posledná úprava výživného nadobudla právoplatnosť
dňa 23.11.2005 a bola určená pre vtedy ešte maloletého H. na sumu 1.500.- Sk mesačne, teda od
posledného zvýšenia výživného na základe vyššie citovaného rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 23.11.2005 do podania návrhu na určenie výživného pre plnoleté dieťa prešla doba iba jedného
mesiaca. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol navrhovateľ študentom 4. ročníka Gymnázia
sv. Tomáša Akvinského v Košiciach. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že odporca, teda otec
plnoletého nezaopatreného dieťaťa H. C. bol nezamestnaný a v súčasnosti je taktiež nezamestnaný a vsúčasnosti taktiež poberá iba výsluhový dôchodok a to v roku 2005 vo výške 290 Eur, v roku 2006 316
Eur,vroku2007334Eur,vroku2008355Euraodroku2009výškadôchodkupredstavovala373,60Eur.

Tieto skutočnosti súd mal za preukázané z oznámenia platcu výsluhového dôchodku z Ministerstva
vnútra SR, sekcia riadenia ľudských zdrojov, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava a z uvedeného
výsluhového dôchodku sú od 1.12.2007 na základe exekučného príkazu EX 749/2007-16 vydaného I.
Ú. G., Z. I.H. M.. S. X. vykonávané zrážky v sume 209,02 Eur mesačne na úhradu výživného a trov
exekúcie. Z toho zrážky v sume 165,97 Eur sú poukázané v prospech H. C., P. C. V. T. C., zrážka 43,05

Eur je poukazovaná na účet súdneho exekútora.

Zuvedenéhotedavyplýva,žeodporcasisvojuvyživovaciupovinnosťneplnildobrovoľneaztohodôvodu
matka v tom čase ešte maloletých detí bola nútená požiadať o výkon rozhodnutia.

Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý zrušil predchádzajúci rozsudok vykonal

dokazovanie, taktiež aj oboznámením sa s majetkovými a zárobkovými pomermi matky navrhovateľa
pani C. C.. Dňa 22.1.2014 matka navrhovateľa doručila tunajšiemu súdu listinné dôkazy a to konkrétne
mzdové listy za roky: 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, ďalej rozhodnutie o zaradení do evidencie
uchádzačovozamestnanieod1.8.2009,rozhodnutieodávkevnezamestnanosti,rozhodnutieopriznaní
dávky v hmotnej núdzi zo dňa 15.3.2010 a rozhodnutie o priznaní dávky v hmotnej núdzi zo dňa

16.9.2010.

Z predložených listinných dôkazov a to konkrétne mzdových listov matky navrhovateľa, súd mal za
preukázané, že priemerná mzda matky v roku 2005 činila 1.063 Eur, v roku 2006 - 985 Eur, v roku
2007-1.064 Eur, v roku 2008 - 996 Eur, v roku 2009 - 1.070 Eur. V októbri roku 2009 došlo k zmene

zárobkových pomerov na strane matky a to tým, že prišla o zamestnanie, bola zaradená na úrade práce
sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie a následkom toho jej bola vyplácaná podpora v
nezamestnanosti vo výške 493 Eur a to až do dňa 1.3.2010 kedy jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi
vo výške 275 Eur. Dňom 19.9.2011 bola opäť zaradená do pracovného pomeru a to do 3.3.2012 s čistou
mzdou 531 Eur. Odo dňa 4.3.2012 až do dňa 31.3.2012 bola opätovne zaradená ako uchádzačka o

zamestnanie s vyplácaním dávky v hmotnej núdzi vo výške 107 Eur a od 1.4.2012 do 30.6.2012 poberala
mzdu vo výške 430 Eur.

Súd ďalej zistil, že k zmene príjmov došlo od 1.1.2009 aj na strane otca, teda odporcu a to zvýšením
výsluhového dôchodku na sumu 373 Eur od 1.7.2009 do 30.6.2009 na sumu 397 Eur a od 1.7.2010

na sumu 406 Eur.

Z listu platcu výsluhového dôchodku Ministerstva vnútra SR súd mal za preukázané že do dňa
30.11.2007 z dôchodku odporcu neboli vykonávané žiadne zrážky.

Súd ďalej z dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ dňa 3.9.2007 nastúpil na vysokoškolské
štúdium a to na Fakultu Verejnej správy, štúdium ukončil dňa 4.6.2012.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona čís. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá až do času kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 citovaného § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.Podľa ods. 3 citovaného § výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania zárobku a majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore s dobrými

mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ods. 3 citovaného § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V rámci dokazovania súd zistil, že navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti s matkou a ďalšími svojimi

dvoma súrodencami. O celú domácnosť sa stará matka navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že v čase podania návrhu bola posledná úprava
výživného vykonaná iba pred jedným mesiacom, teda v tom období súd nezistil zmenu pomerov tak na
strane navrhovateľa tak ani na strane odporcu.

Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z tých skutočnosti, že v čase podania návrhu a následnom asi
dvojročnomobdobídoroku2007nedošlokpodstatnýmzmenámvmajetkovýchpomerochnavrhovateľa,
odporcu ani na strane matky. V čase podania návrhu príjem odporcu predstavoval 316 Eur a príjem
matky 1063 Eur. Na strane otca v priebehu rokov 2005 až 2012 dochádzalo k pravidelnému zvyšovaniu

výsluhového dôchodku až na sumu 415 Eur v roku 2012.

Z predložených listinných dôkazov mal súd však za preukázané že k zmene príjmov v tomto období
dochádzalo na strane matky a to konkrétne od 10.9.2009 do 30.6.2001 kedy matka bola evidovaná na
úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie, resp. bola aj zamestnaná, avšak

s podstatne nižším príjmom kde jej príjem v niektorých obdobiach klesol až na sumu 107 Eur v roku
2012. Tieto skutočnosti súd bral do úvahy a z toho dôvodu aj upravoval výšku výživného za jednotlivé
obdobia podľa príjmov oboch rodičov.

Súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo skutočnosti, že otec mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti k

dvom deťom na ktoré mu bolo v rámci exekúcie sťahované a to na syna P. 43,15 Eur a na syna T.
36,51 Eur. Navrhovateľ svoje životné náklady v sledovanom období počas štúdia vyčíslil nasledovne:
Cestovné náklady na sumu 20 Eur, strava 100 Eur, oblečenie 70 Eur, záujmové aktivity 30 eur , príspevok
na domácnosť 40 Eur, teda spolu 260 Eur. Odporca na základe výzvy súdu oznámil že zo svojho
výsluhového dôchodku si plní vyživovacie povinnosti voči svojim deťom prostredníctvom exekúcie a že

zo zvyšného dôchodku si hradí základné životné potreby ako je strava, oblečenie, nákup liekov a pod.
Výšku svojich životných nákladov nezdokladoval ani ju neuviedol.

Čo sa týka návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od podania návrhu, t.j. od 28.12.2005 do 1.9.2007
súd tento návrh zamietol a to jednak z dôvodu, že bol podaný iba jeden mesiac po poslednej úprave a

že súd nezistil, aby v tomto období došlo k zmene tak na strane navrhovateľa, odporcu ani na strane
matky navrhovateľa. V tom čase bol navrhovateľ stále študentom gymnázia a príjmy rodičov boli počas
tohto obdobia stále rovnaké a zo strany navrhovateľa neboli preukázané zvýšené náklady a zmena
majetkových a príjmových pomerov. K podstatnej zmene na strane navrhovateľa došlo až nástupom
na vysokú školu, kde došlo k zvýšeniu jeho výdavkov ako aj zvýšením jeho veku a zmene záujmov

a povinností spojených s vysokoškolským štúdiom. Z toho dôvodu súd pristúpil k zvýšeniu výživného
až jeho nástupom na vysokú školu, t.j. ku dňu 1.9.2007. Z toho dôvodu súd zvýšil výživné za obdobie
od 1.9.2007 do 30.9.2009 zo sumy 50 Eur na sumu 55 Eur, od 1.10.2009 došlo k ďalšej zmene v
príjmových pomeroch na strane matky keď jej príjem predstavoval sumu 493 Eur vyplácaný ako podporav nezamestnanosti. Na strane odporcu k zmene pomerov došlo taktiež, keď jeho výsluhový dôchodok
bol valorizovaný na sumu 397 Eur od 1.7.2009. Z toho dôvodu súd zvýšil výživné na sumu 70 Eur.
Počnúc dňom 1.3.2010 do 30.9.2011 súd zvýšil výživné zo sumy 70 Eur na sumu 80 Eur a to na základe

zistených zmien v príjmových pomeroch na strane matky keď jej príjem poklesol na sumu 275 Eur a
pričom zároveň došlo aj k valorizácii dôchodku na strane otca a to zo sumy 397 Eur až na sumu 415 Eur.

Ďalej súd z priložených listinných dokladov a to konkrétne mzdových listov matky zistil, že sa opätovne
zamestnalaajejpríjempredstavovalvobdobíod19.9.2011do3.3.2012 531Eur,pretosúdznížilvýživné

zo strany otca na sumu 70 Eur. Dňom 4.3.2012 matka bola opäť zaradená do evidencie uchádzačov
o zamestnanie a jej dávka v hmotnej núdzi činila 107 Eur, z toho dôvodu súd zvýšil výživné na sumu
80 Eur. Z predloženého mzdového listu matky navrhovateľa za rok 2012 súd zistil, že matka sa dňom
1.4.2012 zamestnala a je príjem za obdobie do 30.6.2012 činil 430 Eur a na základe tohto zistenia súd
znížil výživne od 1.4.2012 do 30.6.2012 na sumu 70 Eur. Navrhovateľ počas štúdia žiadnym spôsobom
nepreukázal žeby na jeho strane došlo k podstatnému zvýšeniu životných nákladov.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti a z rozpisu výkazu súdneho exekútora súd zistil, že odporca
neuhradil výživne za mesiac august 2007 vo výške 49,79 Eur, na ktoré bol zaviazaný pôvodným
rozsudkom mu vznikol za tento mesiac dlh 49,79 Eur. Nakoľko súd od 1.9.2007 do 30.6.2012 zvyšoval
výživné, a súdny exekútor vykonával zrážky podľa rozsudku 7CoP/18/2005 iba vo výške 43,15 Eur,

vznikoldlhnavýživnomnasledovne: zaobdobieodseptembra2007keďodporcaneplatilžiadnevýživné
za 4 mesiace á 55 Eur celkom 220 Eur. Za obdobie od 1.8.2008 do 30.9.2009 t.j. za 21 mesiacov á 5
Eur spolu 105 Eur, za obdobie od 1.10.2009 do 29.2.2010 t.j. za 5 mesiacov á 20 Eur spolu 100 Eur,
od 1.3.2010 do 30.9.2011 t.j. za 19 mesiacov á 30 Eur spolu 570 Eur, od 1.10.2011 do 29.2.2012 t.j.
za 5 mesiacov á 20 Eur spolu 100 Eur, za obdobie od 1.3.2012 do 31.3.2012 t.j. za 1 mesiac á 30 Eur

spolu 30 Eur, za obdobie od 1.4. 2012 do 30.6.2012 t.j. za 3 mesiace á 20 Eur spolu 60 Eur. Teda
dlžné výživne spolu za obdobie od 1.9.2007 do 30.6.2012 predstavuje sumu 1.223,79 Eur, na ktorú súd
odporcu zaviazal.

Nakoľko navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal platenia výživného mesačne vo výške 4.000.- SK čo

je 132 Eur, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporca o nich nejavil záujem ani vtedy keď ešte bývali v
spoločnej domácnosti a všetku finančnú záťaž znášala mama. Ďalej uviedol, že z týchto dôvodov bol
limitovaný vo všetkých smeroch a nemohol si vybrať takú školu akú chcel, ale iba takú ktorá mu bola
dostupná či už po stránke finančnej alebo sídla školy. Ďalej uviedol, že počas prázdnin a voľného času

sa snažil brigadovať a prispieť do spoločného rozpočtu.

Odporca do zápisnice na pojednávaní uviedol, že v prvom rade žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti
na syna H. nakoľko syn ukončením štúdia získal všetky predpoklady na to aby sa mohol sám živiť.
Potvrdil tú skutočnosť že svoju vyživovaciu povinnosť si voči všetkým trom deťom plnil prostredníctvom

exekúcie a teda mal za to, že svoju vyživovaciu povinnosť si plnil podľa svojich možnosti a schopnosti.
Z uvedených dôvodov mal za to , že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je neopodstatnený.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi súd po
dokazovaní dospel k záveru, že tento návrh je opodstatnený, jednak z toho dôvodu, že navrhovateľ ku

dňu30.6.2012 ukončilvysokoškolskéštúdiumadňom29.6.2012bolzaradenýdoevidencieuchádzačov
o zamestnanie dňom 1.1.2012 sa zaradil do pracovného pomeru. Súd vyživovaciu povinnosť otca k
plnoletému synovi Tomášovi zrušil ku dňu 30.6.2012 a to na základe ustanovenia § 62 ods. 1 zák.
č. 35/1996 Z.z. na základe ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým detí nie sú schopné samé sa živiť. Súd mal za to, že navrhovateľ

ukončením štúdia nadobudol schopnosť sa samostatne živiť.

Súdvdanomprípadevyhodnotilvšetkydôkazyjednotlivoakoajvichvzájomnejsúvislosti,vyhodnocoval
všetky predložené dôkazy ohľadom majetkových, zárobkových a príjmových možnosti oboch rodičov a
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne opodstatnený a z toho dôvodu mu v tej časti vyhovel

a v časti bol návrh zamietnutý.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, a keďže si žiadny z účastníkov
náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov súd nepriznal žiadnemu z nich.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti aledôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.