Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814204944
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6814204944.6

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci navrhovateľa: Š. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, XXX
XX A., zastúpený Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca,
proti odporcom: 1/ F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, XXX XX A., R.. Č.. C. XXX XX Q. XX,
2/ maloletý B. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny Revúca, o zapretie otcovstva k maloletému B. R., nar. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Revúca o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zapretia otcovstva voči matke
a maloletému dieťaťu rozhodol rozsudkom č.k. 4C/57/2014-88 zo dňa 22.03.2016, ktorým určil, že
navrhovateľ nie je otcom maloletého B. R., narodeného dňa XX.XX.XXXX z matky: F. R., Q.. D., H..
XX.XX.XXXX, ktorého narodenie je zapísané v Knihe narodení Matričného úradu Q., vo zväzku 33,

ročník XXXX, na strane 165, por. č. 143 a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
konania, ani štát, nemajú právo na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že štátu v konaní vznikli trovy
konania zaplatením odmeny znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 414,80 Eur. Podľa
§ 148 ods. 1 O. s. p. vzhľadom k výsledku konania by náhradu trov konania štátu bola povinná zaplatiť

odporkyňa 1/, z ktorej výsluchu však vyplynulo, že sú u nej splnené podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov v celom rozsahu z dôvodu, že jediným príjmom odporkyne 1/ je rodičovský príspevok
a prídavok na jedno maloleté dieťa spolu v sume 227,- Eur mesačne, z ktorých okrem bežných výdavkov
na stravu a pod. pre seba a maloletého odporcu 2/ platí odporkyňa 1/ ešte nájomné vo výške 50,- Eur
mesačne. Za tohto stavu potom nie je v možnostiach a schopnostiach odporkyne 1/ zaplatiť náhradu trov
konaniaštátuvovýške414,80Eur,atoanisčasti.Vtejtosúvislostiniejemožnéprihliadaťkuskutočnosti,

či sa odporkyňa 1/ v budúcnosti zamestná, pretože príjem odporkyne 1/ zo zamestnanie je iba možnou
budúcou, a teda neistou skutočnosťou, ku ktorej v čase rozhodovania súdu vo veci nie je možné
prihliadať (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Preto súd štátu právo na náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodu,
že odporkyni 1/ v konaní nevznikla poplatková povinnosť k zaplateniu súdneho poplatku, o oslobodení
odporkyne 1/ od súdnych poplatkov súd osobitne nerozhodoval, ale podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov u odporkyne 1/ vyhodnotil iba ako predbežnú otázku pre rozhodnutie o trovách

konania štátu. Navrhovateľ a maloletý odporca 2/ by podľa výsledku konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
mali právo na náhradu trov konania voči odporkyni 1/, ktorá bola v konaní neúspešná, a ktorej tak právo
na náhradu trov konania nevzniklo. Vzhľadom k vyššie uvedeným súčasným osobným a majetkovým
pomerom odporkyne 1/, ktoré možno považovať tiež za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150
ods. 1 O. s. p., súd ani navrhovateľovi ani maloletému odporcovi 2/ proti odporkyni 1/ právo na náhradu
trov konania nepriznal a o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania

nemá právo na náhradu trov konania.3.Proti výroku o trovách konania uvedeného rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zmeny
výroku o trovách konania tak, aby mu odporkyňa 1/ bola povinná zaplatiť náhradu trov konania. O
odvolaní navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/189/2016-113 zo

dňa 28.07.2016 tak, že druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou rozhodol, že žiadny
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože § 150 O. s. p. predstavuje výnimku, kedy
sa úspešnej strane sporu náhrada trov konania na základe existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa neprizná. Aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, resp. strán sporu
(v sporovom konaní). Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak
k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom všetkých účastníkov, resp. strán sporu, ale rovnako je

potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie
účastníkov pred a po podaní návrhu. Je potrebné vziať do úvahy aj to, ako by sa uložená povinnosť na
náhradu trov konania dotkla neúspešného účastníka konania, ale zároveň je potrebné prihliadnuť aj na
to,akobysanepriznanienáhradytrovkonaniadotklopomerovúspešnéhoúčastníka.Pokiaľsúddospeje
k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane

tvrdé, môže rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p., avšak svoje rozhodnutie musí
náležite odôvodniť. Z odôvodnenia prvoinštančného súdu z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia nie
je možné zistiť, či pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. náležite skúmal a zohľadňoval všetky
vyššie uvedené relevantné aspekty, rozhodnutie prvoinštančného súdu je preto v tejto časti absolútne
nepreskúmateľné. Odvolaciemu súdu preto neostávala iná možnosť, ako rozsudok prvoinštančného

súdu v odvolaním napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť,
a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V závere potom „pre
úplnosť“ odvolací súd uviedol, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný mimosporový poriadok,
ktorý v ustanovení § 53 upravuje tiež náhradu trov konania o zapretie otcovstva.

4.Hoci odvolanie proti výroku o trovách konania účastníkov v rozsudku č. k. 4C/57/2014-88 podal iba
navrhovateľ (a nie aj odporcovia 1/ a 2/), odvolací súd zrušil výrok o trovách konania vo vzťahu ku
všetkým účastníkom konania, okrem štátu. Preto súd prvej inštancie znovu rozhodol o trovách konania
navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/, okrem štátu, vo vzťahu ku ktorému je nedotknutý výrok o trovách
konania v rozsudku č. k. 4C/57/2014-88.

5.Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.V oblasti procesného práva platí ako základná zásada účinnosti právnych noriem princíp nepravej
retroaktivity (napr. § 355 O. s. p. a ďalšie prechodné ustanovenia k početným novelizáciám O. s. p.,
§ 470 CSP, § 395 CMP, ako aj iné prechodné ustanovenia k iným procesným predpisom). Z povahy
procesného práva tak vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť výlučne odo dňa
nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou. Účinky

procesných úkonov súdov a účastníkov, ktoré s nimi spájala (či nespájala) skoršia právna úprava, však
zostávajú zachované (Bureš J., Drápal L., Krčmář Z., Občanský soudní řád, Komentář, Praha 2006, s.
1786). Výrok rozsudku č.k. 4C/57/2014-88 zo dňa 22.03.2016, vo veci samej nadobudol právoplatnosť
dňa 28.04.2016. Rozsudok (rovnako ako všetky ďalšie formy rozhodnutia) je procesným úkonomsúdu. Nadobudnutím právoplatnosti výroku rozsudku vo veci samej nastali účinky jeho právoplatnosti a
záväznosti. Výrok o trovách konania je závislým výrokom na výroku vo veci samej. V prípade aplikácie
zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania potom skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie

nárokunanáhradutrovkonania(pomerúspechuaneúspechu)súdanéprávoplatnýmvýrokomrozsudku
vo veci samej. Jedným z účinkov právoplatnosti výroku vo veci samej je tak aj vznik nároku na náhradu
trov konania v konaní úspešnej procesnej strany. Ak teda právoplatnosť výroku vo veci samej nastala do
30.06.2016 a tým aj nárok na náhradu trov konania vznikol do 30.06.2016, o trovách konania je potom
potrebné rozhodnúť podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016, a to aj vtedy, ak o trovách konania

rozhoduje súd po 01.07.2016, pretože podľa § 395 ods. 2 CMP (podobne § 470 ods. 2 CSP) právne
účinky úkonov (t.j. procesných úkonov nielen strán ale aj súdu), ktoré nastali pred dňom účinnosti CMP
zostávajú zachované. Preto súd prvej inštancie o nároku účastníkov konania na náhradu trov rozhodoval
podľa § 142 a § 150 O. s. p.

8.V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorého návrhu súd v celom rozsahu vyhovel. Maloletý odporca 2/,

ktorý bol v konaní neúspešný, sám nedal príčinu na podanie návrhu, na nárok maloletého odporcu 2/ k
náhrade trov konania však nemožno aplikovať § 243 O. s. p. (podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech
vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na
podanie návrhu na začatie konania), pretože príčina podaného návrhu nie je na strane navrhovateľa, ale
spočívavkonaníodporkyne1/,ktorásplodilamaloletéhoodporcu2/sneznámymmužom.Pretovkonaní

neúspešná odporkyňa by podľa zásady úspechu bola povinná zaplatiť navrhovateľovi a maloletému
odporcovi 2/ náhradu trov konania. Odporcovia 1/ a 2/ si právo na náhradu trov konania neuplatňovali,
preto nárok na náhradu trov konania súd ani odporkyni 1/, ani maloletému odporcovi 2/ nepriznal.

9.O nároku navrhovateľa na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O. s. p.,

pričom zohľadnil výnimočnosť takéhoto rozhodnutia a charakter predpokladov pre toto rozhodnutie
skúmaných na oboch stranách. Rozhodovanie o trovách konania ako procesnej povinnosti spojenej
s účasťou v konaní je integrálnou súčasťou civilného procesu, nie je však jeho podstatnou, ale iba
vedľajšou súčasťou, preto nie je zmyslom rozhodovania o trovách konania, aby odôvodnenie tejto časti
rozhodnutia presiahlo svojím obsahom odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej. Z hľadiska zachovania

procesných práv nie je rozhodujúce sprevádzať rozhodovanie o trovách konania všeobecnými úvahami
o výnimočnosti takéhoto rozhodnutia, charaktere predpokladov pre toto rozhodnutie a ich skúmaní na
oboch stranách, ale hlavne aby súd svoje rozhodnutie odôvodnil konkrétnymi skutkovými okolnosťami
zistenými v konkrétnom prípade. Ustanovenie § 150 O. s. p. je (podobne ako § 150 Občianskeho
zákonníka) právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho

uváženia v každom jednotlivom prípade stanovil sám hypotézu právnej normy zo širokého vopred
neobmedzeného okruhu okolností; ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne, nemôže byť
rozhodnutie v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené okolnosti ďalšie, prípadne, že nebolo
prihliadnuté k iným okolnostiam, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či
významné.

10.V priebehu konania súd mal preukázané a zistil, že odporkyňa je na rodičovskej dovolenke s
maloletým odporcom 2/, príjmom odporkyne 1/ je rodičovský príspevok a prídavok na jedno maloleté
dieťa spolu v sume 227,- Eur mesačne, z ktorých okrem bežných výdavkov na stravu a pod. pre seba
a maloletého odporcu 2/ platí odporkyňa 1/ ešte nájomné vo výške 50,- Eur mesačne. Navrhovateľ je

zamestnaný, má teda pravidelný príjem, stará sa o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva s
odporkyňou 1/, na ktoré odporkyňa 1/ neplatí riadne ani minimálne zákonom stanovené výživné. Za
tejto situácie, ak odporkyňa 1/ zo svojho, iba minimálneho príjmu, neplní si ani len zákonnú vyživovaciu
povinnosťksvojimdvomďalšímmaloletýmdeťom,nemožnoočakávať,žebyodporkyňa1/bolaschopná
zaplatiť navrhovateľovi v primeranej lehote čo i len časť nároku na náhradu trov konania, ktorý v súhrne

presahuje 400 Eur (teda dvojmesačný čistý príjem odporkyne 1/), a to ani v splátkach. Pritom stále
platí, že nie je možné prihliadať ku skutočnosti, či sa odporkyňa 1/ v budúcnosti zamestná, pretože
príjem odporkyne 1/ zo zamestnania je iba možnou budúcou, a teda neistou skutočnosťou, ku ktorej
v čase rozhodovania súdu vo veci nie je možné prihliadať. Hoci povinnosť zaplatiť vzniknuté trovy
konania v konečnom dôsledku zaťaží navrhovateľa, ktorý náhradu trov konania bude musieť znášať

sám, avšak navrhovateľ sám sa nechal zastupovať advokátom v rodinnoprávnom spore, v ktorom v
zásade zastúpenie advokátom nie je nevyhnutné (hoci nemožno ho zároveň hodnotiť ako neúčelné). V
porovnaní s tým prípadná povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi, by už aj tak mizernú
situáciu odporkyne 1/ ešte zhoršila prípadnou exekúciou nesplnenej povinnosti k náhrade trov konania.Žiadne iné relevantné skutkové okolnosti a argumenty súd prvej inštancie nezistil. Z týchto dôvodov súd
navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporkyni 1/ nepriznal.

11.Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok. S
ohľadom na vyjadrenie odvolacieho súdu v závere odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 12Co/189/2016-113, poukazujúce na novú úpravu procesných pravidiel, z ktorého nie je
zrejmé, či súd prvého stupňa mal posudzovať nárok na náhradu trov konania iba podľa CMP alebo podľa
O. s. p. aj podľa CMP súčasne, posúdil súd prvej inštancie nárok na trovy účastníkov konania aj podľa

§ 52 a § 53 CMP.

12.Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov

môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

13.Do 30.06.2016 bolo konanie o určenie alebo zapretie rodičovstva sporovým konaním podľa
Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom súd o nároku na náhradu trov konania rozhodoval v prvom

rade podľa zásady úspechu v zmysle § 142 O. s. p., podľa ktorého v konaní úspešný účastník konania
má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu aj v konaní o určenie otcovstva, pokiaľ súd nezistí
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p., pre ktoré súd výnimočne nemusí náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Od 01.07.2016 je konanie o určenie alebo zapretie rodičovstva
konaním nesporovým, ktoré sa už podľa CMP spravuje úplne opačnou zásadou pri rozhodovaní o

trovách konania vplývajúcou z § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania právo na náhradu
trov takéhoto súdneho konania nemá, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 53 CMP potom právo na
náhradu trov konania možno priznať iba ak to možno spravodlivo požadovať a iba v konaní úspešnému
účastníkovi. Z ustanovenia § 53 CMP potom plynie, že právo na náhradu trov konania v týchto prípadoch
niejepravidlom,alesúdnáhradutrovkonaniamôžepriznaťibaúspešnémuúčastníkovialenzasplnenia

podmienky spravodlivej požiadavky na náhradu trov konania. Vo vzájomnom vzťahu § 52 a § 53 CMP
potom plynie, že ustanovenie § 53 CMP je výnimkou k všeobecnému § 52 CMP a v zásade teda možno
takto právo na náhradu trov konania úspešnému účastníkovi priznať iba výnimočne. Zároveň z § 53
CMP (pretože procesné postavenie úspešného účastníka konania je súčasťou hypotézy a nie dispozície
právnej normy) plynie záver, že len samotný úspech účastníka v konaní nie je tou skutočnosťou, ktorá

by sama osebe spôsobovala naplnenie podmienky spravodlivosti požiadavky na náhradu trov konania.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania pritom nemožno založiť a odôvodniť iba na všeobecných
úvahách o výnimočnosti takéhoto rozhodnutia, charaktere predpokladov pre toto rozhodnutie a ich
skúmaní na oboch stranách, ale iba na konkrétnych skutkových okolnostiach zistených v konkrétnom
prípade.

14.Ak rozsudkom č. k. 4C/57/2014-88, súd návrhu navrhovateľa vyhovel, potom odporkyňa 1/ a maloletý
odporca 2/ v konaní úspešní neboli a právo na náhradu trov konania tak nemajú nielen podľa § 52 CMP,
ale toto právo im ako neúspešným účastníkom konania nemožno priznať ani podľa § 53 CMP, hoci by sa
aj požiadavka niektorého z odporcov 1/ a 2/ na náhradu trov konania javila ako spravodlivá. Odporcovia

1/ a 2/ si právo na náhradu trov konania napokon ani neuplatňovali, preto nárok na náhradu trov konania
súd ani odporkyni 1/ ani maloletému odporcovi 2/ nepriznal.

15.Navrhovateľ bol v konaní úspešný a uplatnil si nárok na náhradu trov konania, podľa § 53 CMP
potom súd skúmal, či požiadavka navrhovateľa na náhradu trov konania je spravodlivá vo vyššie

uvedenom zmysle výnimočnosti. V priebehu konania súd mal preukázané a zistil, že odporkyňa je
na rodičovskej dovolenke s maloletým odporcom 2/, príjmom odporkyne 1/ je rodičovský príspevok a
prídavok na jedno maloleté dieťa spolu v sume 227,- Eur mesačne, z ktorých okrem bežných výdavkov
na stravu a pod. pre seba a maloletého odporcu 2/ platí odporkyňa 1/ ešte nájomné vo výške 50,-
Eur mesačne. Navrhovateľ je zamestnaný, má teda pravidelný príjem, stará sa o dve maloleté deti

pochádzajúce z manželstva s odporkyňou 1/, na ktoré odporkyňa 1/ neplatí riadne ani minimálne
zákonom stanovené výživné. Za tejto situácie, ak odporkyňa 1/ zo svojho iba minimálneho príjmu neplní
si ani len zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim dvom ďalším maloletým deťom, nemožno očakávať,
že by odporkyňa 1/ bola schopná zaplatiť navrhovateľovi v primeranej lehote čo i len časť nároku nanáhradu trov konania, ktorý v súhrne presahuje 400 Eur (teda dvojmesačný čistý príjem odporkyne 1/),
a to ani v splátkach. Pritom stále platí, že nie je možné prihliadať ku skutočnosti, či sa odporkyňa 1/
v budúcnosti zamestná, pretože príjem odporkyne 1/ zo zamestnanie je iba možnou budúcou a teda

neistouskutočnosťou,kuktorejvčaserozhodovaniasúduvoveciniejemožnéprihliadať.Hocipovinnosť
zaplatiť vzniknuté trovy konania v konečnom dôsledku zaťaží navrhovateľa, nemožno za tejto situácie
uzavrieť, že by bola požiadavka navrhovateľa k náhrade trov konania voči odporkyni 1/ spravodlivá v
zmysle § 53 CMP. Nespravodlivé je aj to, že náhradu trov konania bude musieť znášať navrhovateľ
sám, avšak navrhovateľ sám sa nechal zastupovať advokátom v rodinnoprávnom spore, v ktorom v

zásade zastúpenie advokátom nie je nevyhnutné (hoci nemožno ho zároveň hodnotiť ako neúčelné). V
porovnaní s tým prípadná povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi by už aj tak mizernú
situáciu odporkyne 1/ ešte zhoršila prípadnou exekúciou nesplnenej povinnosti k náhrade trov konania
a potom miera vzniknutej nespravodlivosti by asi prevážila neprimerane v neprospech odporkyne 1/.
Žiadne iné relevantné skutkové okolnosti a argumenty súd prvej inštancie nezistil. Z týchto dôvodov súd
navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporkyni 1/ nepriznal. O tom, že by súd k náhrade

trov konania navrhovateľa zaviazal maloletého odporcu 2/ nemožno ani len uvažovať už s ohľadom na
to, že maloletý odporca 2/ a jeho majetková situácia je zjavne ešte horšia ako u odporkyne 1/, resp.
obaja vzájomne zdieľajú svoju biednu situáciu.

16.Z dôvodov zhora uvedených preto súd o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiadny z

účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania má uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).