Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/530/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711209486
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5711209486.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Mgr. I. Y., nar.XX.XX.XXXX,
bytom X. T. XXXX/X, XXX XX R., štátny občan SR, 2/ I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. T. XXXX/X, XXX
XX R., obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Belicom, advokátom, so sídlom Q. X, XXX XX P., proti
odporcovi:C.RENT,s.r.o.,sosídlomČsl.armády3/10223,03601Martin,IČO:36397423,zastúpenému
JUDr. Adrianou Šimekovou, advokátkou, so sídlom Q. XX, XXX XX R., v konaní o zaplatenie sumy

10.600,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
7C/8/2012-330 zo dňa 10. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/8/2012-330 zo dňa 10. 06. 2015 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne si vymienil, že o trovách

konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ spolu s I. O. v podanom návrhu žiadali, aby súd
zaviazal odporcu im zaplatiť sumu 10.600,00 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje zľavu z
kúpnej ceny ohľadom bytu, ktorý navrhovatelia nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2009,
ktorej vklad bol povolený pod č. V 3721/2009. Jedná sa o trojizbový byt č. 15 nachádzajúci sa na
treťom poschodí, vo vchode č. 2 v dome číslo súpisné XXXX na ul. X. T. X, postavenom na parc. č. KN-

C 3655/5. Touto zmluvou navrhovatelia nadobudli aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8457/121418 na
spoločných častiach domu, zariadeniach predmetného domu. Rovnaký podiel nadobudli navrhovatelia
k pozemkom parc. č. KN-C 3655/1, č. KN-C 3655/5, č. KN-C 3655/61, č. KN-C 3655/62, č. KN-C
3655/63, č. KN-C 3655/64, č. KN-C 3655/65, č. KN-C 3655/66, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, pre kat.
územie R.. Uvedenou zmluvou ďalej navrhovatelia nadobudli spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/12-iny
k parcele KN-C č. 3655/68 o výmere 156 m2, zapísanej na LV č. XXXX, pre kat. územie R.. Kúpna cena

bola vo výške 101.905,00 Eur. V priebehu konania previedla podiel I. O. svoj podiel na navrhovateľa.
Vklad bol povolený pod V 4921/12 a to, na základe rozhodnutia z 28.02.2013. Zľavu si
uplatňoval navrhovateľ vo výške 10.000,00 Eur z toho dôvodu, že v marci 2011 zistil, že steny
predmetného bytu č. 15 hraničiace so susediacim bytom č. 16 sú nedostatočne izolované proti hluku, čo
je v rozpore s hodnotami stanovenými všeobecnými záväznými predpismi. Táto skutočnosť podstatne
zhoršujekvalituužívaniajehobytu.Uvedenúskutočnosťkupujúcibezodkladneoznámilipredávajúcemu,

t.j. odporcovi a žiadali od neho primeranú zľavu z kúpnej ceny, ktorý ju neakceptoval. Z toho dôvodu
si navrhovateľ zadovážil aj odborné meranie hlukových pomerov vo svojom byte. Bol vypracovaný aj
protokolč.A003-2011omeraníimisiíhlukuvovnútornomprostredíbytuč.15vzhľadom načinnosť
technickéhozariadeniavbyteč.16.MeraniebolovypracovanéKlubomZPS vovibroakustikes.r.o.
dňa 11.07.2011. Bolo konštatované porušenie hlukových noriem. Aj napriek tomuto zisteniu odporca
nebol ochotný vyplatiť navrhovateľom zľavu z kúpnej ceny. Nakoľko odporca je s vyplatením uplatnenej

zľavy v omeškaní, navrhovateľ si voči nemu uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej istiny. V návrhu sinavrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj náhradu trov konania vrátane nákladov spojených s vypracovaním
odborného posudku.
Okresný súd uviedol, že v zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka má kupujúci právo na primeranú

zľavu z dojednanej kúpnej ceny ak dodatočne vyjde najavo vada na predmetnej veci,
na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil a ide o neodstrániteľnú vadu veci, avšak kúpená vec je
upotrebiteľná, a môže slúžiť svojmu účelu. Pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon neustanovuje
žiadne všeobecne platné pravidlo. Výška zľavy bude závisieť predovšetkým od povahy vady, funkčných
vlastností kupovanej veci a podobne. Posúdenie primeranosti zľavy z dojednanej kúpnej ceny je v

prípade sporu otázkou právnou, nie znaleckou. U kupujúceho( t.j. navrhovateľa) prichádza zľava z
kúpnej ceny do úvahy len ak ide o neodstrániteľnú vadu veci. V tomto prípade sa však podľa názoru
okresného súdu nejedná o neodstrániteľnú vadu veci. Z vykonaného dokazovania, najmä meraní imisií
zvuku vo vnútornom prostredí bytu č. 15 z činnosti technických zariadení v byte č. 16, ako aj znaleckého
posudku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Stavebnej fakulty vyplýva, že hlučnosť v byte
č. 15 , ktorá sa šíri z bytu č. 16 je vyššia, ako pripúšťajú normy. Túto hlučnosť však do určitej miery

zvýšil aj sám navrhovateľ prerábaním otvoru medzi obývačkou a kuchyňou, ako aj tým, že nezabudoval
zasúvacie dvere, ktoré boli v projektovej dokumentácii. Aj bez týchto zásahov zo strany navrhovateľa
však bola v bytoch p. A. a MUDr. Q. vyššia hlučnosť, čo po ich pripomienkach akceptoval aj odporca,
ktorý odhlučnil susediace byty izolačnou hmotou a sadrokartónom, t.zn. uznal nedostatky predaných
bytov ohľadom hlučnosti. Cena odhlučnenia podľa vyjadrenia samotného odporcu predstavovala sumu

400,00 až 500,00 Eur za materiál plus cenu práce. V súčasnej dobe by hodnota dverí predstavovala
sumu 225,00 Eur a ich montáž sumu 60,00 Eur. Z uvedeného vyplýva, že tieto hodnoty, sú v porovnaní
so samotnou kúpnou cenou predmetného bytu do určitej miery zanedbateľné. Nepochybne
je technicky možné aj odstránenie vady - odhlučnením bytu č. 15 a č. 16 tak, ako to bolo urobené
v byte p. R. a MUDr. Q., nachádzajúcich sa v tom istom dome. Na základe uvedených skutočností

prvostupňový súd dospel k jednoznačnému záveru, že u predmetného bytu sa jedná o odstrániteľnú
vadu, v ktorej odstránenia sa navrhovateľ mohol voči odporcovi domáhať, čo však
neurobil. Až v prípade, že by sa jednalo o neodstrániteľné vady by sa kupujúci mohol domáhať
zľavy z kúpnej ceny. Vzhľadom na takto vyhodnotený skutkový stav, okresný súd návrh
navrhovateľa zamietol. Zároveň súd podotkol, že ani samotná výška zľavy uplatňovaná navrhovateľom v

konaní nebola dostatočne zdôvodnená a táto bola neprimerane vysoká vzhľadom na hodnotu materiálu
a prác potrebných na odhlučnenie bytu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ v rade 1/, ktorý sa
domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, keď uloží odporcovi

povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám navrhovateľov v rade 1/ a 2/ sumu 10.600,00 Eur
a úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 10.000,00 Eur od 20.05.2011 až do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne zaviaže odporcu nahradiť navrhovateľom v
rade 1/ a 2/ trovy prvostupňového i odvolacieho konania na účet ich právneho zástupcu.
Odvolateľ primárne namietal, že prvostupňový súd nevyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p. a

jeho rozhodnutie je postihnuté vadami uvedenými v ust. § 205 ods. 1 a 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p.
Okrem toho napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je presvedčivé a nenapĺňa atribúty upravené v
ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie nemá
oporu v zákone, keďže v zmysle ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka má navrhovateľ (kupujúci)
právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady bez ohľadu na

to, či vada veci je odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Z ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR
vyplýva, že okolnosť, či vada na veci je odstrániteľná alebo neodstrániteľná, je bez právneho významu
vo vzťahu k nároku kupujúceho (navrhovateľa) na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Navyše, okresný súd v
tomto konaní vôbec neskúmal, či sa v danom prípade jedná o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú.
Správne skonštatoval, že nielen z meraní znalca (STU), ale aj z meraní Klubu pri vibroakustike s.r.o.

vyplýva, že hlučnosť v byte č. 15 patriacom navrhovateľovi je vyššia, ako pripúšťajú normy. Okresný
súd však dospel k nesprávnemu záveru, že zvýšenú hlučnosť spôsobil sám navrhovateľ prerábaním
otvoru medzi obývačkou a kuchyňou, ako aj tým, že nezabudoval zasúvacie dvere, ktoré boli navrhnuté
v projektovej dokumentácii. Tvrdenie odporcu, že odstránená hmota, resp. nevyznačenie inštalačnej
šachty v protokole má mať vplyv na zvýšenú priepustnosť hluku, bolo v konaní vyvrátené vyjadrením

odborne spôsobilej osoby aj výpoveďou Ing. J. L. na pojednávaní dňa 27.02.2012, ktorý vykonal meranie
hluku v spornom byte a vyhotovil protokol č. A 003-2011. Vyplýva z nich, že takáto stavebná úprava
nielenže neovplyvnila vyššiu priepustnosť hluku, ale dokonca ju mala znížiť. Pokiaľ súd polemizuje s
výškou zľavy z kúpnej ceny, odvolateľ zdôraznil, že viackrát v konaní navrhoval vykonať dôkaz dopytomna Národnú asociáciu realitných kancelárií za účelom označenia výšky zľavy za obdobné byty v roku
2009 (predaj bytu). Bolo preto veľkou chybou súdu, pokiaľ takýto dôkaz nevykonal a na pojednávaní
dňa 22.05.2015 návrh na jeho vykonanie zamietol. Žalovaná výška zľavy z kúpnej ceny za

predmetnú nehnuteľnosť je podľa názoru odvolateľa primeraná, keďže zodpovedá povahe a rozsahu
uvedenej vady, ktorá bola znaleckým dokazovaním v tomto konaní jednoznačne potvrdená a jej výška
vychádza z ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR i ČR (v rozmedzí 20 až 30%).
Predmetný byt s takto o 10.000,00 Eur zníženou cenou, t. j. v čiastke 91.905,00 Eur by sa v predmetnom
čase t. j. v júli až septembri 2009 s takouto vadou zistenou znaleckým dokazovaním predával v meste

Martin, čo je ľahko zistiteľné z realitného trhu v predmetnom čase. Okresný súd v rámci dokazovania
zistil, že v susedných bytoch p. A. a MUDr. Q. bola tiež zistená prekročená hlučnosť aj bez zásahov
ako tomu bolo v byte navrhovateľa. O to viac je skutkové zistenie a právne hodnotenie súdu v rozpore
s napádaným výrokom rozsudku o zamietnutí návrhu navrhovateľa. Navyše, z výpovede svedkyne I. O.
vyplynulo, že prekročenie hlučnosti bolo zistené bez ohľadu na zásah navrhovateľa do stavebných úprav
medzi obývačkou a kuchyňou a bolo tiež zistené prekročenie limitov v hlučnosti aj medzi obývačkou

navrhovateľa a sociálnym zariadením susediaceho bytu. Následne okresný súd konštatoval, že cena
odstránenia (odhlučnenia) zistených vád predstavuje za dvere 225,00 Eur, montáž dverí 60,00 Eur, čo
je zanedbateľné vo vzťahu ku kúpnej cene vo výške 101.905,00 Eur. Pre posúdenie prejednávanej veci
nie je však rozhodné, či odobratá stavebná hmota medzi obývačkou a kuchyňou mala vplyv na
zvýšenú hlučnosť v byte navrhovateľa. Okresný súd teda v konaní zistil neúplne skutkový stav veci

a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Znalecký posudok č.
16/2014 vyhotovený STU nijako neposudzoval dodržanie hygienických noriem (vyhlášky č. 549/2007 Z.
z. a zákona č. 355/2007 Z. z.), dodržania hladiny hluku v byte navrhovateľa, keďže STU nie je znalcom
v oblasti skúmania dodržiavania hygienických noriem týkajúcich sa maximálnych noriem hlučnosti.
Navyše, v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a

prekladateľoch ani zástupca STU, ktorý vypovedal na pojednávaní dňa 04.12.2014 nemá oprávnenie
na znaleckú činnosť pri posudzovaní hygienických noriem dodržania hladiny hluku v
byte navrhovateľa. STU má oprávnenie skúmať len priezvučnosť stien, no nie dodržanie hygienických
noriem týkajúcich sa hluku. Len táto okolnosť je však rozhodujúca vo veci, aby súd mohol dospieť k
záveru, či byt má alebo nemá vady. Okrem toho odvolateľ namietal, že chybou konania bolo aj to, že

do dnešného dňa súd nerozhodol o pripustení zmeny účastníkov na strane navrhovateľa. V priebehu
konania totiž pôvodná navrhovateľka v rade 2/ I. O. previedla svoj spoluvlastnícky podiel k bytu na
navrhovateľa v rade 1/, čo bolo oznámené súdu listom, ktorý mu bol doručený dňa 17.07.2013. Okresný
súd doposiaľ uznesením o navrhovanej zmene na strane navrhovateľov nerozhodol. Navrhovateľ v
rade 1/ tiež poukázal na závery znaleckého posudku č. 16/2013 vyhotoveného STU v Bratislave, ale

aj na meranie Klubu ZPS vo vibroakustike s.r.o. z júla 2011, najmä zistenie,
že nameraná hodnota 47 dB oproti norme (52 dB medzi kúpeľnou bytu a obytnou miestnosťou č. 15
nemohla byť v žiadnom prípade dosiahnutá, nakoľko odporca realizoval deliace konštrukcie medzi bytmi
pri modernizácii objektu z konštrukcie s nízkou laboratórnou nepriezvučnosťou nie viac ako RW = 50dB).
Rovnaký výsledok, teda porušenie normy platnej pre projektovanie stavebných konštrukcií z hľadiska

akustiky STN 73 0532 musí byť zistený aj pri zakrytí otvoru medzi kuchyňou a obytnou miestnosťou
bytu č. 15, pretože týmto meraním posudzuje vlastnosť deliacej konštrukcie t. j. použitého materiálu
(stavebnú vzduchovú nepriezvučnosť). Z toho vyplýva, že zväčšenie otvoru medzi miestnosťami toho
istého bytu určite nemôže mať vplyv na túto vlastnosť a tým na namerané hodnoty deliacej konštrukcie
medzi dvomi rôznymi bytmi. Meranie Klubu ZPS pri vibroakustike s.r.o., s ktorým sa stotožnil aj znalecký

posudok č. 16/2013 vyhotovený STU v Bratislave preukázalo index stavebnej nepriezvučnosti
deliacej konštrukcie medzi kuchyňami bytom č. 15 a č. 16 RW = 42 dB oproti normovanej požiadavke
RW = 52 dB. Je to spôsobené použitím nevhodného materiálu deliacej konštrukcie už pri
realizácii modernizácie objektu odporcom. Zo znaleckého posudku vykonaného prvostupňovým súdom
v konaní bolo jednoznačne zistené, že zistené hladiny zvuku (šírenie zvuku z priestoru kúpeľne a

kuchyne z technických zariadení susedného bytu č. 16) prekračujú prípustné hodnoty hluku podľa
vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z. Index stavebnej nepriezvučnosti deliacej konštrukcie RW (decibely)
dosahuje v prípade deliacej steny medzi kuchyňami v byte č. 15 a v byte č. 16 hodnotu 42 dB,
index stavebnej nepriezvučnosti deliacej konštrukcie RW (dB) dosahuje v prípade deliacej steny medzi
obytnou miestnosťou v byte č. 15 a kúpeľnou v byte č. 16 hodnotu 47 dB, čo potvrdzuje, že je dokázaná

aj nedostatočná stavebná vzduchová nepriezvučnosť deliacej steny medzi kuchyňami. Z uvedených
dôvodov nedostatočná vzduchová nepriezvučnosť deliacej steny medzi kuchyňami bytov č. 15 a č. 16
je dokázaná aj pri meraní priamo v kuchyni bytu č. 15 bez ohľadu na to, či otvor medzi
kuchyňou a obývacou časťou bol zväčšený alebo nie. Normovaná požiadavka na zvukovú izoláciu priobytných a iných priestoroch je 52 dB, okrem toho posuvné dvere v zmysle projektovej dokumentácie
odporcom pri odovzdávaní bytu dňa 07.09.2009 neboli odovzdané. Z tohto dôvodu nebolo možné zo
strany navrhovateľov odstránenie deliacej konštrukcie (posuvných dverí), tak ako to konštatuje znalecký

posudok v odpovedi na otázku č. 1). Znalecký posudok pritom vychádza z preštudovania projektovej
dokumentácie, ktoré sa nezhoduje so skutočným stavom pri odovzdaní bytu do užívania navrhovateľovi
v rade 1/.
Znalecký posudok na str. 15 konštatuje, že uvedené merania, ako aj ich výsledky je možné považovať
za správne a jednoznačné ako platné v čase po realizácii stavebnej úpravy. Znalecký posudok na druhej

strane nijako nepreukázal tvrdenia prezentované odporcom, že odstránením deliacej konštrukcie došlo
k zvýšeniu hlučnosti v byte. Naopak znalecký posudok potvrdzuje, že v prípade, že stavebná úprava
by bola predmetom odovzdania bytu do užívania dňa 07.09.2009, výsledky meraní by jednoznačne
preukazovali nesplnenie požiadaviek stanovených vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z. zo strany odporcu
ako predávajúceho. Aj svedok Ing. L. na pojednávaní dňa 27.02.2012 vo svojej výpovedi vyvrátil
námietky odporcu o vplyve stavebných úprav na hluk v byte. V odpovedi na otázku č. 5 znaleckého

posudku je konštatované, že samotné konštrukčné riešenie detailu otvoru v zmysle statického posudku
Ing. M. Hanusrichterovej z mesiaca 08/2009 nemá vplyv na akustickú situáciu. Inak
povedané, stavebná úprava nijako nezmenila stav, podľa ktorého namerané hodnoty hluku prekračujú
prípustné normy v dennom, večernom i nočnom čase. Okrem toho odvolateľ zdôraznil, že meranie firmy
Klub ZPS vo vibroakustike s.r.o. potvrdené aj znaleckým posudkom Stavebnej fakulty STU v Bratislave

bolo vykonané nielen v mieste stavebnej úpravy pri kuchyni, ale aj mimo nej, t. j. pri stene hraničiacej
so sociálnymi zariadeniami susedného bytu č. 16, kde hodnoty hluku taktiež prekračovali prípustné
normy, pričom tieto merania nemohli byť ovplyvňované stavebnými úpravami, keďže boli vykonané v
mieste, ktoré nimi nemohli byť ovplyvnené.
Odvolateľ tiež uviedol, že k podaniu z 27.07.2012 predložil protokol A-003a-2011 zo 04.07.2011 s

názvom akreditované: meranie hluku v životnom prostredí byt č. 15, Ul. X. T. XXXX/X, R. z činnosti
technických zariadení v byte č. 16, neakreditované: meranie stavebnej vzduchovej nepriezvučnosti
osvedčenieÚraduverejnéhozdravotníctvaSRč.OOD/1583/2012zo07.03.2012oodbornejspôsobilosti
Ing. J. L. z ST na vykonávanie hodnotenia dopadov na verejné zdravie
alebo hodnotenie zdravotných rizík zo životného prostredia - hluk a vibrácie v životnom prostredí,

autorizačné osvedčenie Slovenskej komory stavebných inžinierov z 05.09.2011 pre Ing. J. L. CsC.,
podľa ktorého je táto osoba zapísaná do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov pod reg. č.
3794*11 ako autorizovaný stavebný inžinier v kategórii inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a
je oprávnený vykonávať odborné činnosti vo výstavbe podľa zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných
architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Takto spôsobilá osoba konštatuje prekročenie

prípustných hodnôt hluku v zmysle platnej legislatívy a nesplnenie stupňa stavebnej vzduchovej
nepriezvučnosti podľa STN ISO 140-4 pre zložku hluku šírenú vzduchom. Táto zložka neovplyvňuje
šírenie hluku medzibytovými deliacimi stenami, ktoré nespĺňajú stavebné predpisy. Touto osobou
bolo tiež konštatované, že nedostatočné pružné odizolovanie technických zariadení od stavebných
prvkov zapríčiňuje šírenie zvuku stavebnými konštrukciami a následne vyžarovanie zvuku do obytného

priestoru. Táto zložka je ovplyvnená plochou stavebného prvku, ktorý vyžaruje zvuk. Odstránenie príčiny
je možné pružným uložením technických zariadení voči stavebným prvkom. Z uvedených dôvodov ak sa
aj navrhovatelia pokúsili ísť cestou zníženia plochy stavebného prvku, ktorý vyžaruje zvuk, neovplyvní
nepriaznivú akustickú situáciu, pokiaľ nebude súčasne vykonané pružné uloženie technických zariadení
voči stavebným prvkom. Z toho vyplýva, že stavebné úpravy nespôsobili väčšiu priepustnosť hluku nad

hodnoty povolené právnymi predpismi, práve naopak, tieto mohli len znížiť priepustnosť hluku. Klub
ZPS vo vibroakustike s.r.o. v liste zo dňa 12.07.2011 konštatoval prekročenie prípustných hodnôt
hluku vo vnútornom prostredí budov podľa vyhlášky č. 549/2007 a jej noviel keď zároveň konštatoval, že
subjektívne pocity obyvateľov predmetného bytu nemajú vplyv na vykonanie merania hluku. Odvolateľ
tiež vyčítal prvostupňovému súdu, že nevykonal v konaní výsluch R. Y., ktorá je vlastníčkou susediaceho

bytu č. 16, odkiaľ pochádza najväčší zdroj hluku. Táto svodkyňa sa mala vyjadriť k okolnostiam užívania
jej bytu v rámci režimu deň a noc od obdobia kedy navrhovatelia v rade 1/ a 2/ svoj byt kúpili a prevzali
ho od odporcu, a to až doposiaľ. O tomto návrhu na vykonanie dokazovania okresný súd
nijako nerozhodol. Navyše aj vo vyjadrení z 30.04.2012 sa uvádza, že zistené nedostatky v protokole
uvedené vyššie nespochybňujú číselné výsledky, ktoré sú v ňom uvedené. Námietky odporcu o vplyve

stavebných úprav na hluk v byte vyvrátila aj výpoveď Ing. L. na pojednávaní dňa 27.02.2012, ktorý
uviedol: „Ešte na vysvetlenie, pokiaľ sa týka tých prerábaní na strane navrhovateľov, ten zvuk sa šíri
konštrukciou a niekedy vyžiari vonku a keď je menšia konštrukcia, podľa všetkých fyzikálnych pravidiel
je tá hlučnosť menšia.“ Tvrdenie odporcu, že odstránená hmota, resp. nevyznačenie inštalačnej šachtyv protokole má mať vplyv na zvýšeniu priepustnosť hluku bolo podľa názoru odvolateľa
vyvrátenévyjadrenímIng.J.L.napojednávanídňa27.02.2012,ktorývyhotoviliprotokolč.A003-2011,z
ktorých vyplýva, že stavebná úprava mala dokonca znížiť priepustnosť hluku, a nie ju zvýšiť, ako to tvrdil

odporca. Táto skutočnosť priamo dokazuje, že technické parametre v čase odovzdávania sporného bytu
t. j. ku dňu 07.09.2009 boli z hľadiska priepustnosti hluku ešte horšie, ako v čase merania 04.11.2011.
Z toho je nesporná existencia vady bytu (zvýšená priepustnosť hluku nad predpísané hodnoty v čase
odovzdania bytu, na ktorú odporca navrhovateľov neupozornil), v dôsledku čoho je žalovaný nárok
navrhovateľov dôvodný. Z uvedených dôvodov nie je potrebné skúmať technické parametre v čase

odovzdania bytu pred stavebnou úpravou vykonanou navrhovateľmi v podmienkach, za akých sa byt
odovzdal navrhovateľom. Navyše, technické parametre v čase odovzdávania bytu a v čase merania
hluku neboli zmenené, keďže z protokolu jasne vyplýva, že merania sa vykonali aj v mieste, kde nedošlo
k stavebným úpravám (medzi kúpeľňou susediaceho bytu č. 16 a obývačkou navrhovateľov v byte č. 15),
čiže meranie hluku k 04.07.2011 posudzovalo aj stav technicky zhodný so stavom v čase odovzdania
bytu. Obsahovo je tento protokol č. A-003a-2011 zhodný s predošlým protokolom č. A 003-2011, je v

ňom len zreteľnejšie označená akreditovaná a neakreditovaná časť. Odporcom predložené vyjadrenie
z 30.04.2012 konštatuje, že z preskúmaných záznamov počas dohľadu v laboratóriu sa ukázalo, že
zvolená metóda bola vhodná pre dané meranie. Námietky odporcu k protokolu č. A 003-2011 zo dňa
04.07.2011 sú preto neobjektívne a nedôvodné. Navrhovatelia sú tiež toho názoru, že žalovaná istina
(9,81% z kúpnej ceny bytu) je primeraná povahe a rozsahu vady a je v súlade so súdnou praxou. Výška

tejto zľavy z ceny sa nemôže odvíjať od nákladov na odstránenie vád, ale od hodnoty, akú by mal takýto
byt na trhu v čase jeho kúpy, resp. v čase jeho predaja navrhovateľmi tretej osoby s upozornením a
v nadväznosti na tieto vady. Neobstojí ani tvrdenie odporcu, že údajne byt bol predaný za zľavnenú
kúpnu cenu, ktorá zohľadňuje žalovanú zľavu, keďže táto okolnosť bola len otázkou marketingového
konania odporcu v snahe predať byt. Odporca týmto tvrdením vlastne len potvrdzuje, že v čase predania

a odovzdávania bytu t. j. k 07.09.2009 vedel o predmetnej vade bytu, ale navrhovateľov na
túto vadu neupozornil. V konaní bolo nesporné preukázané (čo potvrdil aj odporca na
pojednávaní) dňa 27.02.2012, že problémy s hlučnosťou mali aj iný vlastníci bytov (napr. p. A. a MUDr.
Q.) bývajúci v predmetnom bytovom dome, keď samotný odporca im pomáhal odhlučňovať tieto byty na
vlastné náklady. Tým odporca v podstate uznal svoju zodpovednosť za tieto vady voči iným vlastníkom

bytov v predmetnom bytovom dome. Takýto spôsob riešenia navrhol odporca v konaní aj navrhovateľom,
to znamená, že v podstate uznal svoju zodpovednosť za tieto vady voči navrhovateľom na predanom
byte č.15.Zníženúhodnovernosťsprávnostiazákonnostikolaudáciepredmetnéhobytu(priktorej
sa musia zohľadňovať aj technické požiadavky na hluk) deklaruje podľa názoru odvolateľa skutočnosť,
že v záväznom stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. HZP 2009/00235 zo dňa

06.02.2009 k tomuto bytovému domu sa v závere odôvodnenia konštatuje, že „nad kuchynskými linkami
je inštalované odsávanie pár (vzduchotechnické potrubia sú vyvedené na strechu budovy a ukončené
výfukovým kolenom so sitom)“, pričom takéto veci v bytovom dome vôbec nie sú zabudované. Uvedená
skutočnosť vyvoláva otáznik, ako správne orgány vykonali kontrolu stavu veci pred vydaním svojich
rozhodnutí, keď v týchto rozhodnutiach uvádzajú skutočnosti, ktoré nezodpovedajú reálnej skutočnosti.

To potvrdzuje aj tvrdenia znalca Ing. L. na pojednávaní dňa 27.02.2012, že ak by sa meranie hluku
robilo pri kolaudácií predmetného bytového domu, nemohla by táto stavba byť skolaudovaná. Je zrejmé,
že meranie hluku pri kolaudácii tohto bytového domu sa neuskutočnilo a tento bytový dom bol preto
skolaudovaný v rozpore so zákonom. Navrhovatelia zdôrazňujú, že pred vykonaním stavebnej úpravy
bol vypracovaný pozitívny (odsúhlasujúci) statický posudok k stavebnej úprave Ing. Hanusrichterovou,

na základe ktorého odporca súhlasil s predmetnými stavebnými úpravami. Pokiaľ odporca namieta,
že navrhovatelia až po 1,5 roku užívania predmetného bytu zistili nedostatočnú izoláciu stien hluku,
odvolateľ uviedol, že navrhovateľ v rade 1/ z titulu pracovných povinnosti VEIDEC SK, s.r.o. bol zaradený
ako zamestnanec s miestom výkonu práce v Bratislave až do mesiaca 09/2010. O tom svedčí aj jeho
pracovná zmluva založená do spisu. Do tohto obdobia sa teda v predmetnom byte zdržiaval minimálne.

Navrhovateľka v rade 2/ z dôvodu pracovných povinností (poobedné smeny) sa v predmetnom byte
zdržiavala len minimálne. Okrem toho, z ustálenej súdnej praxe lehota „bez zbytočného odkladu“ má
len poriadkovú povahu a jej nedodržanie nemá pre kupujúceho žiadne právne následky. Pokiaľ Ing.
P. na pojednávaní dňa 27.02.2012 konštatoval, že meranie hluku nie je nevyhnutnou náležitosťou pre
kolaudáciu budovy, odvolateľ poukázal na § 20 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Nadmernej hlučnosti bytov v

predmetnom bytovom dome nasvedčuje aj správanie sa jedného z konateľov odporcu (Ing. R. P.), ktorý
chodil upozorňovať obyvateľov okolitých aj vzdialenejších (o dve poschodia a viac bytov) na nadmernú
hlučnosť, ktorá ruší jeho domácnosť. Z dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že odporcom
skolaudovaný bytový dom nevyhovuje všeobecným záväzným právnym predpisom. Z výpovede svedkaA. tiež vyplýva, že jeho byt bol z hľadiska hlučnosti kontrolovaný pred zariadením bytu ako holobyt,
avšak byt navrhovateľov bol z hľadiska hlučnosti kontrolovaný v momente, keď bol už zariadený, čo
spôsobuje výrazné rozdiely z hľadiska vyhodnocovania zvukových pomerov bytu. Mimochodom byt

svedka A. takisto vykazoval priezvučnosť vyššiu nad hygienické normy, čo skonštatoval súd aj správne
v napadnutom rozsudku.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Uviedol, že okresný súd v konaní správne zistil, že zvýšenú hlučnosť vo svojom byte spôsobil sám
navrhovateľ v rade 1/ prerábaním otvoru medzi obývačkou a kuchyňou, ako aj tým, že nezabudoval
zasúvacie dvere, ktoré boli zakreslené v projektovej dokumentácii. Meranie imisií zvuku vo vnútornom
prostredí bytu č. 15 z činnosti technických zariadení v byte č. 16 bolo vykonané po stavebných úpravách
realizovaných navrhovateľom, a teda nebolo vykonané za podmienok, ktoré boli v čase odovzdania
bytu navrhovateľovi. Dôkaz, na ktorý navrhovateľ v rade 1/ v odvolaní poukazuje, žiadnym spôsobom

nepreukazuje, že ku dňu 07.09.2009 mal byt č. 15 vady, z titulu ktorých sa domáha v tomto
konaní zľavy z kúpnej ceny. Odporca zdôraznil, že znalec STU merania hlučnosti nevykonával. Zvyšná
časť opravného prostriedku je pre odporcu nezrozumiteľná. Poukázal však na odpoveď na otázku č. 1,
znaleckého posudku č. 16/2013, ako aj výpoveď znalca Ing. Dlhého na pojednávaní dňa 04.12.2014,
ktorý konštatoval, že ak sa týkalo odňatie deliacej steny medzi kuchyňou a deliacou miestnosťou, keď

menšia plocha vyžaduje menej energie, ale netýka sa to tohto problému. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuvádza, že by na základe vykonaných dôkazov dospel k zisteniu, že imisia
hluku v byte č. 15 bola v čase jeho odovzdania t. j. ku dňu 07.09.2009 vyššia ako pripúšťajú normy.
Pokiaľ navrhovateľ v rade 1/ namietal, že viackrát navrhoval vykonať dôkaz za účelom dopytu na
Národnú asociáciu realitných kancelárií pre účely označenia výšky zľavy za obdobné byty v roku 2009,

odporca poznamenal, že takýto návrh dal len raz na pojednávaní konanom dňa 21.05.2015 s tým, že
ponechal na zvážení súdu, či tento dopyt vykoná. Je však pochybné, či Národná asociácia realitných
kancelárií poskytuje vyjadrenia a stanoviská tohto druhu, keďže zo stanov (kapitola I. článok IV.) jej
takáto činnosť nevyplýva. Hoci navrhovateľ v rade 1/ sa už v priebehu súdneho konania odvolával na
realitný trh v Martine v období mesiacov 07/2009 až 09/2009, svoje tvrdenia v tomto smere v nepodporil

v konaní nijakým dokladom. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v rade 1/ sa ani odporcovi šetrením
v realitných kanceláriách nepodarilo zistiť. Odporca predložil v konaní do spisu písomné vyjadrenie
spoločnosti Reality Center s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 58, 036 01 Martin zo dňa 06.03.2014,
ktorá bola sprostredkovateľom predaja predmetného bytu č. 15 na ul. X. T. X v R., ktorý zdôraznil čo
bolo predmetom kúpnej zmluvu uzavretej medzi účastníkmi s konkrétnym označením nehnuteľností.

Zároveň uviedol, že podľa jeho skúseností ako sprostredkovateľa a správcu nehnuteľností, vady, ktoré je
možné odstrániť, odstraňuje predávajúci na svoje náklady. To znamená, že pre kupujúceho je podstatné
odstránenievadyzostranypredávajúcehobezohľadunanáklady,ktorépredávajúcinaodstránenievady
vynaloží.Odporcatiežzdôraznil,ženepostreholvkonanínávrhnavrhovateľanadoplneniedokazovania,
ktorým by požiadal súd, aby vykonal dopyt na realitné kancelárie pôsobiace na realitnom trhu mesta

Martin. Súd preto v konaní nepochybil, ak realitné kancelárie za týmto účelom neoslovil. Navyše, takýto
dôkaz mohol zabezpečiť a predložiť súdu i samotný navrhovateľ. Pokiaľ v konaní nebola preukázaná
žiadna vada bytu ku dňu jeho odovzdania a nebol ani ustálený a zistený rozsah navrhovateľom tvrdenej
vady, nemôže byť jeho návrh dôvodný. Navrhovateľ v rade 1/ sám v návrhu na začatie konania
konštatoval nedostatočné izolovanie proti hluku stien predmetného bytu č. 15, hraničiacich so susedným

bytom č. 16. Podľa navrhovateľa v rade 1/ teda nie sú vadné všetky stenu bytu č. 15, ale len tie, ktoré
hraničia s bytom č. 16. Plochy týchto stien nepredstavujú ani 10% z celkovej plochy stien celého bytu
č. 15, cena bytu pritom nie je tvorená len cenou stien ako deliacich konštrukcií oddeľujúcich predmetný
byt od iného bytu či vonkajšieho prostredia. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením navrhovateľa v rade
1/, že ním žiadaná zľava z ceny je primeraná. Pokiaľ odvolateľ argumentoval prekročenie hlučnosti v

susedných bytoch p. A. a MUDr. Q. aj bez zásahov, odporca poznamenal, že tieto byty nesusedia s
bytom navrhovateľa, pri nich súd nezistil, že bola hlučnosť prekročená. Pokiaľ sám p. R. A. v konaní
vypovedal, že v byte bola vyššia hlučnosť, tento svoj záver prezentoval na základe svojich subjektívnych
pocitov. Meranie hlučnosti sa však v byte uvedených vlastníkov bytov nikdy nerobilo. V tomto smere
odporca poukázal na skutočnosti, ktoré boli obsahom jeho výpovede na pojednávaní konanom dňom

27.02.2012. Vyplýva z nej, že odhlučnenie bytu p. A. bolo vykonané z toho dôvodu, že predtým býval
v rodinnom dome. Za tým účelom mu odporca prispel materiálom asi vo výške 400,00 až 500,00 Eur.
Tiež MUDr. Q. sa dožadoval odhlučnenia bytu, ktoré vykonal odporca na vlastné náklady. V záujme
nadštandardných vzťahov sa bral materiál od p. A. v hodnote 156,28 Eur a robili tam nadohodu dvaja pracovníci odporcu. Z takéhoto správania odporcu nie je možné vyvodiť, že by spôsobil
nejakú škodu. Tento dôkaz súd použil na odôvodnenie svojho názoru o
„odstrániteľnosti“ vady, a nie na preukázanie skutočnosti, že v byte č. 15 boli zistené vady spočívajúce v

nedostatočnej izolácii stien. Vychádzajúc z znenia ust. § 597 Občianskeho zákonníka sa navrhovateľ v
rade1/nemôžedovolávaťzaplateniažalovanejistinyvočiodporcovititulomvady,ktoráexistovalavdobe
uzatvorenia kúpnej zmluvy, ak meranie hlučnosti, (ktoré má nedostatočnú izoláciu bytu preukazovať),
vykonal v iných podmienkach, než aké boli pri odovzdaní bytu. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ v
rade 1/ na miestach, v ktorých pociťuje zvýšenú hlučnosť sám spravil stavebnú úpravu. V znaleckom

posudku č. 16/2013 vypracovanom znaleckým ústavnom - Stavebnou fakultou STU
v Bratislave na otázku č. 1 jednoznačne bolo odpovedané, že stavebnou úpravou spočívajúcou vo
zväčšení dverného otvoru z pôvodného rozmeru 900 mm x 2 000 mm na nový rozmer 1 800 mm x 2
000 mm, a najmä odstránením deliacej konštrukcie, t. j. posuvných dverí, ktoré zabezpečovali oddelenie
príslušenstva bytu č. 15 od obytnej miestnosti, došlo k výraznej zmene šírenia hluku najmä v spojitosti
definovania požiadaviek na jednotlivé priestory bytu. Podľa názoru odporcu odvolateľ nepochopil závery

znaleckého posudku č. 16/2013, ktorý bol podaný v konaní. V ňom sa okrem iného na str. 13 uvádza,
že normové a hygienické požiadavky na jednotlivé priestory a konštrukcie pred stavebnou úpravou.
Červenou stranou sú v ňom vyznačené deliace konštrukcie, ktoré majú spĺňať požiadavku STN 730 532
(RW = 52 dB), zelenou čiarou sú vyznačené deliace konštrukcie, ktoré majú spĺňať požiadavku STN 730
532 2000 (RW = 42 dB) a modrou čiarou sú vyznačené deliace konštrukcie, ktoré nemajú definovanú

požiadavku STN 730 532. Z uvedeného znaleckého posudku je zrejmé, že v prípade nepriezvučnosti
deliacej steny medzi kúpeľňou bytu č. 16 a obývacou miestnosťou bytu č. 15, meranie nezachytáva
len zvuk šíriaci sa meranou stenou, ale i stenou medzi kúpeľnou bytu č. 16 a kuchyňou bytu č. 15,
kuchyňou bytu č. 16 a kuchyňou bytu č. 15, pričom tento zvuk prestupuje cez zväčšený otvor do obývacej
miestnosti bytu č. 15 a tým vplýva na výsledok merania deliacej steny medzi kúpeľnou bytu č. 16 a

obývacou miestnosťou bytu č. 15. Odporca zdôraznil, že projektant pri dispozičnom riešení bytu tieto
možné budúce nedostatky riešil, (nie viacej ako RW = 50 dB), a to dôsledným usporiadaním bytových
priestorov a príslušenstva (ostatných miestností bytu). Deliace konštrukcie medzi príslušenstvami bytov
predstavujú steny medzi kuchyňami susediacich bytov a kúpeľňami, t. j. príslušenstvom bytu.
Toto príslušenstvo bytu je naprojektované ako uzatvorené, pričom deliace konštrukcie medzi obytnou

miestnosťou a príslušenstvom sú betónové. Príslušenstvo bytov je naprojektované a aj zrealizované pri
sebe. Podľa projektu malo byť príslušenstvo uzatvorené a tvoriť oddelený celok od obytných miestností
bytov, a to z toho dôvodu, že v príslušenstve bytu je umiestnená i energetická šachta. Kupujúci však
vybúranímotvorumedziobývačkouakuchyňoutietoprincípyusporiadaniabytuporušili.Pokiaľodvolateľ
namietal, že okresný súd doposiaľ nerozhodol o zmene účastníka podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. odporca

konštatoval, že sa jedná len o zrejmú nesprávnosť v záhlaví rozsudku, v ktorom nie je uvedená pani
I. O. ako navrhovateľka v rade 2/. Okrem toho, v konaní neboli preukázané dôvody na rozhodnutie
o zmene účastníka konania na strane navrhovateľa podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. Právny nárok na
uplatnenie zľavy z kúpnej ceny bytu ostáva totiž pre kupujúceho nezmenený i po tom,
čo sporný byt, ktorého sa zľava má týkať, prevedie na tretiu osobu. Podľa názoru odporcu by postup

navrhovateľa podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. pripadal do úvahy len v prípade postúpenia pohľadávky pani
I. O. na Mgr. I. Y.. Pokiaľ navrhovateľ v rade 1/ v odvolaní na str. 5 poukazuje na znalecký posudok STU,
knkrétne jeho na strany 14 a 15 (jeho bod 1.6.) odporca poukázal najmä na str. 15 znaleckého posudku,
z ktorej vyplýva, že po preštudovaní výsledkov merania a protokolov merania je možné skonštatovať,
že uvedené merania ako aj ich výsledky je možné považovať za správne a jednoznačné, ale platné v

čase po realizácii stavebnej úpravy. Odporca odovzdal navrhovateľovi byt 07.09.2009. Stavebné úpravy
boli navrhovateľmi zrealizované po odovzdaní bytu. Ak aj navrhovateľ v rade 1/
poukazuje na nedodržanie noriem - požiadaviek na zvukovú izoláciu vnútorných deliacich konštrukcií
budov, odporca zdôraznil, že porovnáva normy uvedené v znaleckom posudku STU na str. 15, aké
platili pred stavebnou úpravou a výsledky merania Klubu ZPS vo vibroakustike s.r.o., ktoré však boli

vykonané po stavebnej úprave kupujúcimi. Pokiaľ navrhovateľ v rade 1/ v priebehu konania uviedol, že
predmetný byt č. 15 mu bol odovzdaný bez interiérových dverí medzi kuchyňou a obývacou miestnosťou,
odporca túto skutočnosť v konaní potvrdil. Súčasne však uviedol, že byt navrhovateľom odovzdal v
stave bez dverí na ich vlastnú žiadosť, nakoľko ich podmienkou pre kúpu bytu boli viaceré interiérové
úpravy. Odporca im preto poskytol zľavu z kúpnej ceny viac ako 5.000,00 Eur. Hoci navrhovateľ v rade

1/ tvrdenie odporcu, že interiérové dvere nechcel, poprel na pojednávaní konanom dňa 04.12.2014,
napriek tomu si voči odporcovi neuplatnil žiadne nároky súvisiace s nedodaním interiérových dverí. Ako
vyplynulo z výpovede svedka Ing. R. R. na pojednávaní konanom dňa 16.04.2015, pri prvej ohliadke
bytu, ktorú s navrhovateľmi vykonal im neodporučil zväčšiť dverný otvor do kuchyne,keďže podľa projektu tam dvere patria. Svedok sa tiež vyjadril, že navrhovatelia chceli vo zväčšenom
dvernom otvore vystavať barový pult a nechceli tam dvere. Svedok R. tiež vo výpovedi uviedol, že
navrhovateľom povedal, že vybúranie dverného otvoru treba vykonať zákonným spôsobom, keď treba

zistiť u stavebníka i statika ich stanovisko, lebo sa jedná o nosnú priečku. Tento svedok tiež uviedol, že
navrhovateľom bola poskytnutá zľava, ktorá sa netýkala žiadnych vád predávaného bytu. Tá sa týkala
prerobenia podláh, úprav otvoru, dverí, ktoré na navrhovatelia nežiadali namontovať. Skutočnosť, že
navrhovateľom bola zo strany odporcu poskytnutá zľava z kúpnej ceny potvrdil vo svojej výpovedi i
navrhovateľ v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 15.04.2015. O tom, že medzi kuchyňou a obývacou

miestnosťou boli naprojektované dvere navrhovatelia vedeli, keďže projektová dokumentácia bytu im
bola odovzdaná za účelom vypracovania statického posudku. Statický posudok Ing. Hanusrichterovej
z augusta 2009 jednoznačne vyznačil dvere medzi kuchyňou a obývacou izbou. Odporcovia nemali
výhrady k vykonaniu dôkazu svedkyni R. Y. ako vlastníčky bytu č. 16. Táto vlastníčka bytu č. 16 však
žiadne výhrady týkajúce sa prestupujúceho hluku do svojho bytu alebo požiadavky na odhlučnenie jej
bytu voči odporcovi do dnešného dňa nevzniesla. Pokiaľ odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na

vyjadrenie SNAS z 30.04.2012, ktorý sa vyjadril k protokolu o meraniach vykonaných v podmienkach po
stavebnej úprave, tento nemôže byť rozhodujúcim pre priznanie nároku navrhovateľom.
SNAS v čase poskytnutia vyjadrenia dňa 30.04.2012, a ani doteraz nemá vedomosť o tom, kde v byte
bolo uskutočnené meranie a že v tomto byte došlo k stavebným úpravám a akým. Nie je pravdou, že by
Ing. E. vo svojej výpovedi potvrdil tvrdenia Ing. L.. Svedok totiž uviedol, že ak sa týkalo odňatie deliacej

steny medzi kuchyňou a deliacou miestnosťou, keď menšia plocha vyžaruje menej energie, ale netýka
sa to tohto problému. Navyše dôkaz predložený navrhovateľom v rade 1/ - protokol č. A 003- 2011 má
formálny nedostatok - zle je v ňom uvedená metóda merania, ale aj obsahový nedostatok. V protokole
nie je uvedená hladina zvuku pozadia. Na metódu merania zvukovej nepriezvučnosti podľa normy ISO
140-4 nebolo laboratórium akreditované. Týmto protokolom nebola meraná zvuková nepriezvučnosť

ani imisie hluku v podmienkach, ktoré boli v byte č. 15 k 07.09.2009, teda v čase odovzdania bytu
navrhovateľom. Samotný protokol žiadnym spôsobom nezohľadňuje stavebnú úpravu spočívajúcu vo
zväčšení otvoru medzi kuchyňou a obývacou izbou o cca 90 cm a meranie v byte sa uskutočnilo
za odlišných podmienok ako boli v čase odovzdávania bytu navrhovateľom. Výsledky obsiahnuté v
protokoleč.A003-2011nepreukázali,žepredmetnýbytč.15malvčasejehoodovzdanianavrhovateľom

vadu spočívajúcu v nedostatočnej zvukovej izolácii stien. Nedostatky tohto protokolu potvrdzuje i
stanovisko Slovenskej národnej akreditačnej služby zo dňa 30.04.2012 predložené odporcom súdu do
spisu. Týmto dôkazom preto neboli preukázané tvrdenia navrhovateľov o nedostatočnej zvukovej izolácii
stien. Pokiaľ odvolateľ vo svojom odvolaní na str. 7 poukazoval na stanovisko stavebného inžiniera
Ing. L., odporca namietal, že toto vysvetlenie je všeobecné bez aplikácie na stav bytu č. 15. Odborne

spôsobilá osoba konštatuje nedostatočné pružné odizolovanie technických zariadení bez toho, aby
konkretizovala o aké zariadenie ide. Z tohto dôvodu je tu pochybnosť, či táto odborne spôsobilá osoba
mala v čase svojho vyjadrenia vedomosť o tom, aké technické zariadenia sa v príslušenstve nachádzajú.
Jediným technickým zariadením sú plastové (pevne zabudované) ventilátory umiestnené v šachte,
ktoré však nemajú špeciálne požiadavky na ich uloženie do stavebných konštrukcií. Odporca zotrval

na svojom pôvodnom vyjadrení v tom smere, že navrhovatelia vybúraním priečky, ktorá mala zabrániť
šíreniu zvuku (ktorý sa šíri vzduchom) z príslušenstva bytu do obytných priestorov spôsobili
touto stavebnou úpravou väčšiu priepustnosť hluku v byte. Tieto stavebné úpravy mali vplyv na prenos
zvuku z priestoru kuchyne do obytného priestoru, tak ako sa vyjadrila i STU v Bratislave, Stavebná
fakulta, ústav súdneho znalectva - znalecký ústav v posudku vypracovanom 09.07.2013, ktorý možno

považovať za najfundovanejšiu a najodbornejšiu osobu v SR pre zodpovedanie tejto otázky. Znalecký
ústav na str. 16 na otázku č. 1 uvádza, že stavebnou úpravou spočívajúcou vo zväčšení
dverného otvoru z pôvodného rozmeru 900 mm x 2 000 mm na nový rozmer 1 800 mm x 2 000, najmä
odstránením deliacej konštrukcie, t. j. posuvných dverí, ktoré zabezpečovali oddelenie príslušenstva
bytu č. 15 (kuchyne) od obytnej miestnosti, došlo k výraznej zmene šírenia zvuku, najmä v spojitosti

definovania požiadaviek na jednotlivé priestory bytu. Na otázku č. 2 znalec uviedol, že odstránením
hmoty z deliacej konštrukcie a najmä odstránením posuvných dverí došlo k výraznému prenosu zvuku
z priestoru kuchyne do obytného priestoru, ktorému pôvodne mala deliace konštrukcie vrátane dverí
určitým spôsobom zabrániť. Na otázku č. 3 znalecký ústav odpovedal, že merania realizované Klub ZPS
vo vibroakustike s.r.o. je možné považovať za správne v čase po realizácii stavebnej úpravy. Na otázku

č. 4 znaleckého posudku znalecký ústav uviedol, že nakoľko stavebná úprava spôsobila predefinovanie
požiadaviek vnútorného priestoru bytu, jej vplyv na obytnú miestnosť bytu č. 15 by bolo možné stanoviť
len na základe merania v stave odovzdania bytu do užívania, to znamená ku dňu 07.09.2009.
Odporca tiež poukázal na všetky svoje doterajšie vyjadrenia v konaní.Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, §
201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 veta prvá

O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p.) a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1
písm. f), h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z
nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v návrhu na začatie konania v prejednávanej veci podanom
na okresný súd dňa 25.07.2007, je označený ako navrhovateľ v rade 1/ Mgr. I. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. T. XXXX/X, XXX XX R. a 2/ I. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. T. XXXX/X, XXX XX
R., ktorí sa ním domáhali zaplatenia žalovanej istiny z titulu zľavy z kúpnej ceny za byt, ktorého sú
podielovými spoluvlastníkmi.

Dňa 17.07.2013 navrhovatelia v rade 1/ a 2/ podali na súd svoj procesný návrh na
zmenu účastníkov na strane navrhovateľa v súlade s ust. § 92 ods. 2, 3 O.s.p. s odôvodnením, že na
základe rozhodnutia Správy katastra Martin zo dňa 28.02.2013 číslo vkladu V 4921/12 bol povolený
vklad vlastníckeho práva v 1 k predmetnej nehnuteľnosti z navrhovateľky v rade 2/ I. O. na Mgr. I. Y..

Mgr. I. Y. sa tak stal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Keďže v priebehu konania nastala
právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv alebo povinností o ktorých sa koná,
navrhovateľ v rade 1/ navrhol, aby do tohto súdneho konania namiesto terajších dvoch navrhovateľov
vstúpil len pôvodný navrhovateľ v rade 1/, ktorý bude naďalej vystupovať v konaní ako navrhovateľ a
zároveň vyslovil súhlas, aby vystupoval ako jediný navrhovateľ v tomto súdnom konaní.

Podľa § 92 ods. 2 O.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na
koho boli tieto práva alebo povinností prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby konania namiesto
doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinností prevedené alebo na koho

prešli.

Vzmysleust.§92ods.3O.s.p.súdvyhovienávrhu,aksapreukáže,žepozačatíkonanianastalaprávna
skutočnosť uvedená v odseku 2 a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas
odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním

návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. umožňujú zmenu účastníkov konania, a to v závislosti od
hmotnoprávnych zmien, ku ktorým došlo po začatí súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či k
týmto zmenám došlo v konaní, ktoré začalo na základe návrhu alebo na základe rozhodnutia súdu.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj v tomto prípade sa presadzuje dispozičná zásada
a zmena účastníkov je možná iba na základe navrhovateľa a osoby, ktorá na miesto navrhovateľa
do konania vstúpi. Súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či navrhovateľ preukázal
hmotnoprávny prechod alebo prevod práv alebo povinností. Odvolací súd poznamenáva, že hoci znenie
ust. § 92 ods. 3 vety prvej O.s.p. mohlo nasvedčovať tomu, že tento prevod alebo prechod musí byť

preukázaný nad všetky pochybnosti; z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že pre tieto účely stačí,
ak je v konaní preukázané, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať za následok
prechod alebo prevod práv a povinností bez toho, aby súd v tomto štádiu hodnotil, či sú inak naplnené
predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej právnej úpravy. V danom štádiu
konania súd ani spravidla nemôže otázku právneho nástupníctva komplexne hodnotiť a nie je úlohou

súdu, aby otázku rozhodnutia vo veci riešil ako otázku predbežnú, iba pre účely rozhodnutia podľa § 92
O.s.p. Pokiaľ súd ale o procesnom návrhu navrhovateľov podanom v zmysle ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.
nerozhodol, nemá pre pokračovanie v ďalšom konaní ustálený okruh účastníkov konania a nemôže
ďalej vykonávať dokazovanie a meritórne rozhodnúť vo veci samej. Ak okresný súd bez ďalšieho v
konaní pokračoval len s pôvodným navrhovateľom v rade 1/, (označeným v napadnutom rozhodnutí ako

navrhovateľ - poznámka odvolacieho súdu), takýmto spôsobom odňal navrhovateľom ako účastníkom
konania možnosť konať pred súdom. O takomto návrhu legitimovanej osoby musí súd rozhodnúť. Súd
je povinný vyčerpať celý predmet konania, teda aj tento návrh, o ktorom rozhodne uznesením, proti
ktorému je prípustné odvolanie. V dotknutej súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/174/2009 zo dňa 10.02.2010, v zmysle ktorého na postup podľa
§ 92 ods. 2, 3 O.s.p. postačuje (kvalifikované) tvrdenie navrhovateľa. Prípadná vecná nesprávnosť
takéhoto tvrdenia (jeho nesúlad s reálnym, skutkovým alebo právnym stavom) sa prejaví v rozhodnutí

súdu vo veci samej. Okresný súd preto nepostupoval správne, pokiaľ opomenul rozhodnúť o tomto
procesnom návrhu navrhovateľa v rade 1/ a táto jeho nedôslednosť mala vplyv na nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi odvolateľa nezaoberal.

Všeobecne však konštatuje, že ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje právne dôsledky za
stavu, že predávajúci kupujúceho neupozornil na vady, a to bez zreteľa na to o aké vady ide. Teda
či ide o vady zjavné, skryté, právne alebo iné. Rozhodujúce je iba to, že došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy a predávajúci kupujúceho pri uzavretí zmluvy na existenciu vád neupozornil
a to, že vec vykazuje vadu. Zodpovednosť za vady je objektívnej povahy, čo má ten dôsledok, že
predávajúci zodpovedá za vady bez zreteľa na to, či predávajúci o ich existencii vedel. Iba výnimočne

je zodpovednosť predávajúceho obmedzená, a to vtedy, ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré
možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, okrem, ak ho predávajúci výslovne ubezpečil, že vec
je bez akýchkoľvek vád (§ 500 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že zcudziteľ vyhlásil, že vec má určitú vlastnosť, a to že kupujúci si určitú
vlastnosť vymienil, v konaní zaťažuje kupujúceho. Všeobecne teda platí, že vylúčenie zodpovednosti

predávajúceho je možné len vtedy, ak predávajúci na konkrétnu vadu kupujúceho upozornil najneskôr
pri plnení a vtedy, ak kupujúci uzavrel zmluvu, hoci ho na existenciu vady predávajúci upozornil,
teda kupujúci o existencii vady vedel a vec sa za dohodnutú cenu rozhodol kúpiť a následne
prijať plnenie. Podľa judikatúry súdov však pre vylúčenie zodpovednosti predávajúceho, ktorý
na existenciu vady neupozornil stačí aj to, ak kupujúci o vade vedel (pozri vec NS SR sp. zn. 5Cdo

133/2000, R 9/2003). Predávajúci pritom v zmysle ust. § 499, 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesie
zodpovednosť za vady predmetu kúpy, či už faktickú alebo právnu, ktoré tu boli v čase plnenia, a nie
teda už v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy
predmet kúpy, vlastnosti vymienené kupujúcim ešte mať nemusí. Postačuje, ak sú tieto vlastnosti dané v
okamihu plnenia. Od tohto okamihu plynie tiež lehota k notifikácii vád kúpenej veci. Ak následne

po vykonanom dokazovaní v konaní navrhovateľ preukáže, že vec má vady, je potrebné zaoberať sa
primeranou zľavou z kúpnej ceny, ktorá je predmetom tohto konania. Pod primeranou zľavou je treba
podľa ustálenej judikatúry rozumieť zhodnotenie okolností významných najmä vo vzťahu k povahe a
rozsahu vady so zreteľom na dohodnutú kúpnu cenu a cenu nevyhnutných opráv, zníženiu funkčných
vlastností, estetickej hodnote veci a ďalšiemu možnému spôsobu a rozsahu užívania veci. V uvedenom

hodnotení ide pritom o právne, a nie znalecké hodnotenie výšky zľavy. Pre určenie výšky zľavy z kúpnej
ceny zákon neustanovuje žiadne všeobecne platné pravidlo. Rozsah zníženia ceny sa musí preto vždy
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Výška zľavy tak bude závisieť
predovšetkým na povahe a rozsahu vady vzhľadom ku kúpnej cene veci, ďalej na znížení funkčných
vlastností veci a jej estetickej hodnoty na ďalšiu upotrebiteľnosť, cenu nutných opráv a pod. Výška zľavy

by nemala vyjadrovať len zníženie výmennej hodnoty veci; pri jej určovaní je potrebné prihliadnuť aj
k tomu, ako sa vada prejavuje pri užívaní veci, či a ako toto užívanie komplikuje či obmedzuje a či
znižuje jej životnosť. V zmysle § 127 O.s.p. sa preto súd nezaobíde bez znaleckého posudku, alebo bez
odborného vyjadrenia. Pri prípadnej aplikácií § 136 O.s.p. zákon má na mysli situácie, kedy je
nárok preukázaný, čo do svojho právneho základu a ťažkosti skutkových zistení alebo úplná nemožnosť

týchto zistení sú spojené len s výškou uplatneného nároku. Neprimerané ťažkosti pri zisťovaní výšky
nárokov môžu byť dané aj neprimeranými nákladmi na zisťovanie okolností rozhodných pre výpočet
výšky nároku, ktoré hrubo nezodpovedajú výške vymáhaného nároku.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. g), h) O.s.p. zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd primárne rozhodne o procesnom návrhu navrhovateľa na zmenu
účastníkov konania. Po právoplatnosti tohto konania opätovne nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom
vykoná dokazovanie (výsluchom účastníkov i listinnými dôkazmi), na ktoré poukazoval odvolateľ vo

svojom opravnom prostriedku a vysporiada sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi účastníkov konania na
doplnenie dokazovania. Zároveň bude dôsledne skúmať, či navrhovateľ v tomto konaní uniesol dôkazné
bremeno, ktoré ho ako kupujúceho zaťažuje. Po náležitom zistení skutkového stavu, okresný súd
opätovne rozhodne vo veci samej, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.)vysloveným vyššie. Po doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne vysporiada s otázkou nároku
uplatneného navrhovateľmi žalobou v tomto konaní, a vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s ust.
§ 132 O.s.p. a výsledky hodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá

ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a dostatočne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za rozhodné, preukázané
a z ktorých dôkazov vychádzal a akými dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov riadil. V nadväznosti na
rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania.
V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.