Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215228536
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215228536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa U. F. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v M. na Ž. ul. č. X zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou so
sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach proti odporkyni U. F. nar. X.X.XXXX
bývajúcej v M. na Ž.Y. ul. č. X právne zastúpenej JUDr. Blankou Nagyovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 44 v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o
odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25C 598/2015-126 z 19.1.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa proti odporkyni

počnúc dňom 1.10.2015. Predmetným rozsudkom zmenil rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie
č.k. 16C 295/2013-74 z 8.11.2013. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa s odôvodnením, že súd neúplne
zistil skutkový stav veci, keďže neprihliadal na všetky skutočnosti, ktoré vyplývali z písomných, resp.
ústnych prednesov účastníkov, nesprávne zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytkla konajúcemu súdu, že vec nesprávne
právne posúdil a vyslovila presvedčenie, že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci právne vychádzajúc z ust. § 205 ods. 2 písm.a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p..
Vyslovila presvedčenie, že zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa k plnoletej odporkyni nie je v
záujme odporkyne, a to práve s prihliadnutím na schopnosti, možnosti, majetkové pomery odporcu ako
povinného rodiča a odôvodnené potreby odporkyne, ku ktorým súd prvého stupňa vôbec neprihliadal,
tieto ani nezisťoval a nehodnotil, a preto nesprávne postupoval v zmysle ust. § 62 a § 78 ods. 1

Zákona o rodine. Poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorý dospel
k záveru, že vzhľadom na dosiahnutý vek odporkyne k 2.8.2015 - 25 rokov, ako aj na okolnosť, že
táto sa sústavným štúdiom už nepripravuje na budúce povolanie, nakoľko vysokoškolské štúdium
ukončila, je objektívne schopná samostatne sa živiť, pričom okolnosť, že sa nevie v súčasnosti uplatniť
na trhu práce v odbore, ktorý vyštudovala, nie je podľa názoru súdu dôvodom pre ďalšie trvanie
vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči odporkyni. Odporkyňa vytkla konajúcemu súdu konštatáciu
v odôvodnení, že odporkyňa je schopná sa zamestnať aj v inej oblasti, než v ktorej ukončila štúdium,

pričom v rámci konania súdu nepreukázala dostatočne aktívny záujem a snahu nájsť si zamestnanie
aj mimo vyštudovaný odbor. Nesúhlasila ani s odôvodnením súdu prvej inštancie v časti, kedy uviedol,
že odporkyňa nepožiadala o priznanie dávky v hmotnej núdzi a nepreukázala súdu dôvody, ktoré
by vylučovali jej objektívnu schopnosť sa zamestnať, ako napríklad nepriaznivý zdravotný stav, resp.starostlivosť o tretiu osobu. Odporkyňa preto v odvolaní zdôraznila, že je síce pravdou, že ukončila
vysokoškolské štúdium, avšak nie zo svojej viny je nezamestnaná a tiež nie zo svojej viny nepoberá
žiadne štátne dávky, preto má za to, že nie je schopná sama sa živiť. Uviedla, že navrhovateľ si

prestal vyživovaciu povinnosť plniť od 1.10.2015 bez akéhokoľvek zákonného titulu, a teda na základe
vlastného uváženia a navrhovateľka od toho času žije len z podpory a na ťarchu nákladov svojej matky,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Ďalej uviedla, že aj v prípade priznania sociálnej dávky, resp.
dávky v hmotnej núdzi táto dávka by dostatočne nepokryla jej odôvodnené a primerané životné náklady.
Poukázala aj na konanie súdu, ktorý v rámci vykonaného dokazovania sa nezaoberal a ani neskúmal

skutočnosť, či odporkyni patria sociálne dávky, resp. dávky v hmotnej núdzi a v akej výške. Vyslovila
presvedčenie, že konajúci súd procesne pochybil, keď neprihliadal na navrhovateľom zmenený žalobný
návrh,keďtentonávrhomz22.9.2015žiadalzrušiťvyživovaciupovinnosťkudňupodaniasvojhonávrhu,
pričom podaním z 14.1.2016 už alternatívne žiadal znížiť výživné z 200 € na sumu 100 € počnúc
dňom podania návrhu do budúcna a na pojednávaní 19.1.2016 žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k
odporkyni od 1.10.2015, alternatívne znížiť výživné na sumu 100 € od 1.1.2016 do budúcna, preto

nesprávne a svojvoľne konajúci súd ustálil okamih nadobudnutia schopnosti odporkyne samostatne
sa živiť k 1.10.2015. Ďalej vyslovila presvedčenie, že konajúci súd žiadnym spôsobom u účastníkov
konania ani u matky odporkyne nevymedzil zmenu rozhodujúcich skutočností v porovnaní so skutkovým
stavom existujúcim v čase predchádzajúcom napadnutému rozhodnutiu a ani do vydania napadnutého
rozsudku. V tejto súvislosti poukázala na príslušné ustanovenie Zákona o rodine, ktoré umožňujú zmenu

takvovzťahuksúdnymrozhodnutiam,akoajdohodámvzhľadomnato,ževyživovaciupovinnosťmožno
určiť aj dohodou príslušných subjektov, nie len rozhodnutím súdu, lebo aj v prípade úpravy vyživovacej
povinnosti rozhodnutím súdu je možné, aby povinný plnil na základe dohody viac ako priznáva súdne
rozhodnutie. Poukázala aj na skutočnosť, že požiadala navrhovateľa o získanie absolventskej praxe v
jeho firme ako u súkromného podnikateľa, u ktorého by túto prax možno mohla získať. Navrhovateľ však

túto možnosť odmietol s tým, že aj keď pracuje ako súkromný podnikateľ s poľovníckymi potrebami a
odporkyňa v rámci svojho vysokoškolského vzdelania má skúšku z poľovníctva z dôvodu, že pracuje
aj so strelnými zbraňami a strelivami, a preto absolventská prax odporkyne u neho ako podnikateľa
nie je možná. Vyslovila presvedčenie, že súdu predložila dostatok dôkazov o tom, že sa snažila získať
zamestnanie, čo však konajúci súd neakceptoval. Vytkla konajúcemu súdu, že nebral do úvahy situáciu

na trhu práce práve v ňou vyštudovanom odbore, ani potrebu praktickej znalosti potrebných pre možnosť
realizácie ňou získaného vzdelania, či požadovanú rekvalifikáciu alebo potrebu zvyšovania kvalifikácie.
Z uvedených dôvodov je presvedčená, že súd prvého stupňa nesprávne a svojvoľne ustálil okamih
nadobudnutia schopnosti odporkyne samostatne sa živiť k 1.10.2015, keď tiež nebral do úvahy napríklad
aj reálnu situáciu na trhu práce, celkovú nezamestnanosť v regióne v jej príslušnom odbore, vekovú

kategóriu, ako aj prípadné dosahované zárobky v danom povolaní a už vôbec konajúci súd nezisťoval
celkovú majetkovú situáciu navrhovateľa ako povinného rodiča, čo sa týka vlastníctva nehnuteľností, ale
ajhnuteľnýchvecí,finančnýchprostriedkovnaúčtochapodobne,anito,čiodporkyňamávôbecmožnosť
získať nejaké pravidelné alebo nepravidelné príjmy, prípadne z akých príjmov môže existovať, prípadne
hradiť si výdavky práve na získanie a vyhľadávanie práce. Na základe uvedeného preto žiadala, aby

odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II, návrh navrhovateľa o zrušenie vyživovacej
povinnosti voči odporkyni zamietol, alternatívne zrušil rozsudok Okresného súdu a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd

rozhodol správne a zákonne. Zdôraznil, že odporkyňa je schopná samostatne sa živiť a uplatniť sa
na trhu práce, aj keď možno nie práve v odbore, ktorý vyštudovala. Vyslovil názor, že odporkyňa
nemala skutočný a reálny záujem nájsť si vhodné zamestnanie po skončení vysokej školy. Jej záujem o
zamestnanie sa vždy prispôsoboval termínu, kedy mala podať potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny o svojich aktivitách. Uviedol, že aj on sám sa snažil pre odporkyňu nájsť zamestnanie a odporkyňa

by sa mohla zamestnať aj brigádnicky a v rámci brigády získať pracovné skúsenosti a v neposlednom
rade aj finančné prostriedky. Konštatoval, že odporkyňa si zvykla na už zabehnutý spôsob života, ktorý
vedie, navštevuje fitness centrá, netrpí nedostatkom finančných prostriedkov, je primerane oblečená a
život, ktorý vedie, presahuje ďaleko viac vo finančnom prevedení ako je príjem matky, ktorý prezentuje
a výživné, ktoré on platil. Uviedol, že ak by mal veriť tomu, čo uvádza odporkyňa vo svojom vyjadrení o

príjme matky 341 € mesačne, tento príjem by nepokryl ani základné náklady na bývanie a už vôbec nie
ich ďalšie životné náklady. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.4. K vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila odporkyňa. Opätovne
zdôraznila, že ukončila vysokoškolské štúdium v máji 2015, opakovane podávala viacero žiadostí o
získanie zamestnania v rôznych spoločnostiach, nebolo jej umožnené ani absolvovať absolventskú prax

a z uvedených dôvodov má za to, že dostatočne preukázala záujem o získanie zamestnania. Opätovne
zdôraznila, že finančnú pomoc po skončení vysokoškolského štúdia dostáva len od svojej matky napriek
tomu, že finančné a majetkové pomery navrhovateľa sú podstatne vyššie ako matky odporkyne. Uviedla,
že od podania odvolania nastala zmena týkajúca sa jej pomerov, keďže absolvovala kurz vedenia
účtovníctva a získala osvedčenie s akreditáciou Ministerstva školstva SR, podala si žiadosť o externé

štúdium na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity, kde bola aj prijatá. Od 1.10.2016 nastúpila do
zamestnania na čiastočný úväzok v spoločnosti svojej matky, a to do pracovnej pozície ako účtovníčka
- ekonómka. Z finančných dôvodov však nenastúpi od septembra 2016 na vysokoškolské štúdium na
ekonomickej fakulte, na ktoré sa opätovne pokúsi nastúpiť od septembra 2017, preto zotrváva na svojom
odvolaní a navrhuje zrušiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni ku dňu 1.10.2016.

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona

o rodine a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a vo veci správne a zákonne rozhodol, ak zrušil vyživovaciu

povinnosť navrhovateľa voči odporkyni a akceptoval návrh navrhovateľa a zrušil vyživovaciu povinnosť
k 1.10.2015, pričom navrhovateľka ukončila vysokoškolské štúdium v máji 2015 a od 20.5.2015 je
evidovaná na úrade práce. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine
nepochybne vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné

samo sa živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriacich k
dôvodom, ktoré nepôsobia samy osebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka určená
pre zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo.
Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutieplnoletosti. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné,
kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, za ktoré sa tradične akceptuje ukončenie štúdia,
keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere. V sporovom konaní,

ktorým nepochybne je aj toto konanie, platí tzv. prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V tejto
právnej veci bolo nepochybne preukázané, že odporkyňa ukončila štúdium na vysokej škole v máji
2015 a v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine nadobudla schopnosť sama sa živiť, preto
odvolacie námietky navrhovateľky týkajúce sa majetkových a finančných schopností navrhovateľa, ktoré

mu umožňujú naďalej si plniť vyživovacie povinnosti sú z hľadiska ukončenia vyživovacej povinnosti
irelevantné. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ odporkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového
stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne
zistené a preukázané všetky relevantné skutočnosti pre rozhodnutie v merite veci.

13. Pretože súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných

ustanovení a zákonne rozhodol o návrhu, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, ktoré v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil, a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol
ďalšie dôvody.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).