Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/396/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206303
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414206303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne I. I., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom J. O. XX, zast. JUDr. Evou Považanovou, advokátkou so sídlom v Žiari nad Hronom,
Jiráskova 400/21, proti žalovanému SPOLBYT 337, so sídlom Ul. Československej armády 337,
Hliník nad Hronom, IČO: 31906311, zast. Mgr. Martinom Štoffom, advokátom so sídlom v Banskej
Bystrici, Stoličková 4, pracovisko Hliník nad Hronom, Strojárska 359/8, o určenie neplatnosti časti
zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu žiar nad Hronom zo dňa 12. 03. 2015, č. k.: 19C/79/2014-104, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a uložil jej povinnosť nahradiť
odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 299,27 € k rukám právneho zástupcu odporkyne do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 05. 2014 v znení

jeho doplnenia zo dňa 19. 09. 2014 domáhala určenia, že zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a
nebytových priestorov uzatvorená dňa 01. 12. 1997 medzi obcou Hliník nad Hronom a vlastníkmi bytov
v bytovom dome súpisné číslo XXX, na Ul. K. v V. nad V. v znení jej Dodatku č. 4 je v článku X bod 8,
v ktorom je dojednaná zmluvná pokuta pre prípad omeškania s plnením vlastníka vo výške 2,5 promile
denne z dlžnej sumy, najmenej 0,83 € za každý aj začatý mesiac omeškania, neplatná.

3. Žalobkyňa tvrdila, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi správcom bytov a nebytových priestorov

ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľom, pričom
poukázala na ustanovenie § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa - neprijateľné zmluvné podmienky. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa
pritom považuje záväzok spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
neplnením jeho záväzku. Poukázala na to, že žalovaný od nej žiadal zaplatiť úroky z omeškania, ktoré vo
výške 207 € zaplatila, okrem toho aj zmluvnú pokutu určenú podľa citovaného zmluvného dojednania vo

výške 1032,40 €, t.j. dve sankcie. Podľa § 53 ods. 1 OZ takto dojednanú zmluvnú pokutu treba považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto žiadala, aby súd časť tejto zmluvy vyhlásil za neplatnú.4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalobkyňa nadobudla byt príklepom licitátora
na dražbe v marci 2012 a od tohto okamihu jej podľa § 7 a ods. 2 zákona číslo 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov vznikla povinná účasť v spoločenstve vlastníkov bytov a

nebytových priestorov s názvom SPOLBYT 337. Týmto okamihom jej vznikla povinnosť uhrádzať na
účet spoločenstva predpísané preddavkové platby. Túto povinnosť si od začiatku žalobkyňa neplnila
riadne a včas. Po niekoľkých urgenciách žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva podľa § 15 ods.
1 vyššie citovaného zákona formou dobrovoľnej dražby.

5. Namietaná zmluvná pokuta bola upravená v zmluve o spoločenstve aj v pôvodnom znení z decembra
1997, táto nebola žiadnym z neskorších dodatkov k zmluve o spoločenstve zrušená ani modifikovaná.
Poukázal na to, že žalovaný je špeciálnym subjektom s osobitnou povahou a účelovým určením,
ktorý sa nemôže zúčastňovať na podnikaní a získavať finančné prostriedky iným ako zákonným
spôsobom, preto je odkázaný plnené finančné platby a príspevky poukazované jednotlivými vlastníkmi
bytov podľa citovaného zákona. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a vzťahoch nie sú na

posudzovaný prípad aplikovateľné, pretože vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na jednej strane a
spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane druhej nie je vzájomný nerovnovážny
dní dodávateľsko - odberateľský vzťah. Zákonné úroky z omeškania sú v súlade s ustanovením § 121
ods. 3 OZ. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdôvodnila svoj naliehavý
záujem na určení neplatnosti zmluvnej pokuty. Zároveň poukázal na nedostatok účastníctva na strane

žalovaného.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. 5 vo vchode
bytového domu súpisné číslo XXX.v V. nad V.. Zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 01. 12. 1997 uzavretou medzi obcou Hliník nad Hronom, ako vlastníkom bytového

domu, a nadobúdateľmi bytu v tomto bytovom dome došlo k založeniu spoločenstva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov za účelom zabezpečenia správy bytového domu. Spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov je tvorené desiatimi vlastníkmi bytov. Súd poukázal na § 92 a 91 ods. 2
O.s.p.. Dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keď
posudzoval, či žaloba smeruje voči správne označenému okruhu účastníkov konania, teda či v konaní

vystupujú všetci účastníci konania, tak ako to upravuje § 91 ods. 2 O.s.p.. Zistil, že na strane žalovaného
vystupuje nedostatočný okruh účastníkov konania, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby.
Žalobkyňa za žalovaného označila právnickú osobu SPOLBYT 337. Spoločenstvo vykonáva činnosti
vymedzené zákonom, teda hospodári s úhradami vlastníkov bytov, uzatvára zmluvy v rozsahu svojej
činnosti podľa zákona, nie je však oprávnené zastupovať vlastníkov bytov v konaní pred súdmi, či inými

orgánmi. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti časti zmluvy, bolo potrebné, aby účastníkmi
tohto konania vode všetci účastníci zmluvy, t.j. vlastníci bytových jednotiek, ktorí k predmetnej zmluve
pristúpili. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí túto zmluvu
uzavreli, ktorí musia vystupovať v konaní buď na strane žalobkyne alebo žalovaného. Ak účastníkom
konania nie je niektorý z účastníkov zmluvy, súd musí takúto žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej

legitimácie. Zároveň zdôraznil, že účastníkmi zmluvy boli všetci vlastníci bytových jednotiek a Dodatok
č. 4 bol prijatý so súhlasom zhromaždenia vlastníkov bytov, ktoré je tvorené všetkými vlastníkmi bytov
v bytovom dome, ako orgánu, ktorý je oprávnený schvaľovať zmeny zmluvy o spoločenstve. Zároveň
poukázal na ustálenú judikatúru, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1 Cdo 11/2003. Pretože
predmetom konania bola neplatnosť časti zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov, ktorá je záväzná pre

všetkých vlastníkov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo X v X.nad V., musia byť
účastníkmi konania všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome, na ktorých sa
toto ustanovenie zmluvy vzťahuje. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

7. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Uviedla, že s rozhodnutím sa nestotožňuje, ako odvolací dôvod

uviedla ustanovenie § 205 ods. 1 O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Za nesprávny považovala
názor s odkazom na to, že predmetom žaloby je ochrana spotrebiteľa s odkazom na ustanovenie §
52 a nasledujúcich OZ. V tomto konaní je stranou aktívne legitimovanou vlastník bytu ako odberateľ
konkrétnych plnení a služieb a stranou pasívne legitimovanou je dodávateľ týchto plnení a služieb,
ktorým je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov - žalovaný. Bolo by proti logike žalovať

ostatných vlastníkov bytov v dome, pretože títo nie sú dodávateľmi plnení a služieb pre spotrebiteľa. V
zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v znení Dodatku č. 4 je v článku IX.
predmet činnosti spoločenstva presne špecifikovaný. Ide o služby odplatné, t.j. vlastník bytu platí tak
za tieto plnenia, ako aj za samotný výkon správy domu. A práve ako platiteľ týchto služieb je vlastníkbytu znevýhodnený neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v čl. X. bod 10 Dodatku č. 4, keď v prípade
omeškania s plnením musí zaplatiť dodávateľovi služieb okrem úrokov z omeškania aj zmluvnú pokutu.

8. Namietala, že uvedený Dodatok nepodpísali vlastníci bytov v dome, ale predseda spoločenstva,
povinnosťouktoréhobolospredmetnýmdodatkomoboznámiťčlenovspoločenstvanaschôdzí,naktorej
ho zrejme formou uznesenia schválili. Pokiaľ by predmetom sporu bola platnosť, respektíve neplatnosť
takéhoto uznesenia, je nesporné, že účastníkmi konania musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome. O takýto spor sa v tomto prípade nejedná.

9. Argumentácia súdu, že vlastníci bytov hlasujú na zhromaždení a majú oprávnenie hlasovať aj o
zmenách zmluvy o spoločenstve, je síce pravdivá, ale nezohľadňuje skutočnosť, že členmi spoločenstva
sú fyzické osoby neznalé práva. Preto je povinnosťou štatutárneho zástupcu spoločenstva - predsedu,
zabezpečovať správu domu v súlade s platnou legislatívou, t.j. predkladať jeho členom na schválenie
také zmluvy a dohody, ktoré neodporujú zákonu a nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto je potrebné

rozhodnúť o neprijateľných podmienkach, ktoré sú obsahom aj takýchto zmlúv bez ohľadu na okruh
účastníkov, ktorý ich schválil.

10. Poukázala na to, že spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov
bytovanebytovýchpriestorovpodľa§7bods.2bytovéhozákona.Analogickypotomajvtomtosporovom

konaní je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti Spoločenstvo.

11. Vzhľadom na námietky podané zo strany žalovaného požiadala odvolací súd „o pripustenie opravy
výrokovej časti návrhu“ s tým, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve o spoločenstve vlastníkov
bytov a nebytových priestorov uzatvorenej 01. 12. 1997 medzi obcou Hliník nad Hronom a vlastníkmi

bytov v bytovom dome číslo súpisné XXX na ulici K. armády v V. nad V. v znení dodatku číslo 4 v článku
X bod 8, v ktorom je dojednaná zmluvná pokuta pre prípad omeškania s plnením vlastníka vo výške
2,5 promile denne z dlžnej sumy, najmenej 0,83 € za každý aj začatý mesiac omeškania je podmienkou
neprijateľnou.

12. Žiadala odvolací súd prejednať vec v rozsahu podaného odvolania a rozhodnúť tak, že rozsudok
okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie alebo rozhodne o žalovanom nároku sám.

13. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne
správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že žaloba bola zamietnutá z

dôvodu, že žalovaný správny subjekt, keď žaloba je zaťažená vadou nesprávne označeného pasívne
legitimovaného subjektu, ktorý nemôže byť nositeľom procesných práv a povinností v tomto druhu
súdneho konania. Stotožnil sa s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že s poukazom
na judikatúru súdov je v prípade žalôb o určenie neplatnej zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov potrebné konať so všetkými účastníkmi takej zmluvy, a teda že na strane

žalovanéhosubjektumajúbyťuvedenívšetcijednotlivívlastnícibytovanebytovýchpriestorovvbytovom
dome. Na tejto doktrinálnej požiadavke nemení nič ani prípadná zmena návrhu v tom smere, aby
súd rozhodoval o prijateľnosti, respektíve neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože vždy by išlo o
určovanie práva. Pretože sa žalobkyni nepodarilo včas zhojiť tento nedostatok žaloby a namietanú
neplatnosť zmluvy nebolo možné prejednať so všetkými zmluvnými stranami, bola žaloba zamietnutá.

14. Nedostatok pasívnej legitimácie v takomto druhu konania nemožno založiť ani na žalobkyňou
uvádzaným tvrdením, že spoločenstvo je nositeľom oprávnenia vymáhať v mene ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov splnenie povinností ostatných vlastníkov zo zmluvy o spoločenstve. Ide
tu totiž o dva diametrálne odlišné právne režimy. Zatiaľ čo v tých druhých situáciách koná spoločenstvo

v rámci svojej činnosti zabezpečovania správy bytového domu v prospech ostatných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, v prípade určenia neplatnosti zmluvy o spoločenstve sa predmet sporu týka
zmluvy ako takej a dopady takého súdneho konania sa týkajú všetkých zmluvných strán. Žalovaný nebol
a nie je zmluvnou stranou zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale bol len
na základe tejto zmluvy zriadený - ustanovený.

15. K námietkam žalobkyne vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa uviedol, že tieto sú na daný prípad
nepoužiteľné a neaplikovateľné. Je tomu tak preto, že predmetom súdneho konania nie je dodávka
plnení alebo služieb, ale platnosť či neplatnosť obsahu zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov anebytových priestorov. Je tomu tak preto, že medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na jednej
strane a spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane druhej nie je vzájomný
nerovnovážny dodávateľsko - odberateľský vzťah podľa ustanovenia § 52 a nasledujúcich OZ, ako by

tomu mohlo byť v prípade zmluvy o výkone správy bytového domu s treťou osobou, t.j. správcom.
Žalobkyňou uvádzané a citované zákonné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú v danej veci
nepoužiteľné a vo vzťahu k žalovanému a jeho nárokom voči žalobkyni právne irelevantné. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2 Sžo/7/2012 zo dňa 23. 10. 2012,
ktorý je nepoužiteľný, nakoľko v danej veci súdy posudzovali vzťah medzi vlastníkmi bytov a správcom

vyplývajúci zo zmluvy o výkone správy. Zmluvu o výkone správy najčastejšie vyhotovuje a predkladá na
schválenievlastníkombytovanebytovýchpriestorovsámsprávcaakosamostatnýpodnikateľskýsubjekt
vykonávajúci správu bytového domu, v prípade zmluvy o spoločenstve si túto najčastejšie vyhotovujú a
schvaľujú sami vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú jej zmluvnými stranami a ktorí tak majú
možnosť reálne vplývať na jej znenie a iniciovať prípadne jej zmeny.

16. Nie je pravdou, že by zmluva o spoločenstve bola nevyvážená s ohľadom na spôsob a výšku určenia
sankcií, pretože tak, ako sú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov sankcionovaní zmluvnou
pokutou pri nedodržaní zmluvnej povinnosti uhrádzať riadne a včas preddavky do fondu prevádzky,
údržby a opráv, v rovnakej výške a rovnakým spôsobom je sankcionované aj spoločenstvo (žalovaný)
pri nedodržaní svojej povinnosti v určenej lehote vrátiť prípadný preplatok z ročného vyúčtovania

preddavkov do fondu alebo na zabezpečenie iných plnení. Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne je zmluvné
nastavenie vzťahu medzi spoločenstvom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov možné považovať
za vyvážané. Zmluvné sankcie zakomponovali do zmluvy samotní vlastníci bytov a nebytových
priestorov a títo ich aj predpísaným spôsobom schválili.

17. Pokiaľ žalobkyňa žiada, aby odvolací súd „pripustil opravu výrokovej časti návrhu", nie je zrejmé, či
sa týmto domáha opravy zrejmej nesprávnosti v písaní vo svojom podaní alebo žiada pripustenie zmeny
návrhu v odvolacom konaní. V každom prípade považuje žalovaný túto žiadosť žalobkyne za zmätočnú
a v odvolacom konaní za neprípustnú a účelovú, pretože sa zjavne snaží meniť predmet konania v
nadväznosti na jej neúspešné uplatňovanie práva pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ by odvolací súd

vyhodnotil túto časť odvolania ako návrh na pripustenie zmeny návrhu v odvolacom konaní, žiadal túto
nepripustiť.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil.

19. Vzhľadom na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z. z., Civilný sporový
poriadok (CSP), odvolací súd pri preskúmaní veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 CSP, keď
podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne pre stotožnenie sa v celom rozsahu aj s jeho odôvodnením.

22. Žalobkyňa žiadala pripustiť opravu výrokovej časti návrhu. Je pravdou to, čo uvádza vo svojom
vyjadrení žalovaný, že nie je zrejmé, či ide o opravu zrejmej nesprávnosti alebo o zmenu návrhu v
odvolacom konaní, ktorý je úplne odlišný ako ten, ktorý bol predmetom doterajšieho konania. Procesné
poriadkyprávapovinnostiúčastníkovupravujúdostatočnezrozumiteľneauvádzajúajsprávneprávnické

termíny, ktoré je potrebné v konaní používať, pretože inak sa strana sporu vystavuje stavu, kedy súd
môže tieto vady odstraňovať alebo naň neprihliadať. Vzhľadom na skutočnosť, že od 01. júla 2016 je
účinný Civilný sporový poriadok (CSP ), odvolací súd vo veci postupoval podľa § 470 ods. 1, 2 CSP,
teda na toto konanie aplikoval už nový právny predpis.23. Právna zástupkyňa žalobkyne v odvolaní uviedla, že vzhľadom na námietky podané zo strany
žalovaného požiadala odvolací súd o pripustenie opravy výrokovej časti návrhu. Z odvolania nevyplýva,

že by žiadala o zmenu návrhu na začatie konania podľa § 95 ods. 1 O.s.p.. Zo žaloby je zrejmé, čoho sa
žalobkyňa domáhala a o tomto súd prvej inštancie aj rozhodoval. Žalobkyňa je zastúpená advokátkou,
teda počas konania pred súdom prvej inštancie mohla podať kvalifikovaný návrh podľa § 95 O.s.p..
Odvolací súd jej návrh na prepustenie opravy výrokovej časti neakceptoval, ani o nej nerozhodoval,
pretože Občiansky súdny poriadok takýto právny inštitút ani nepozná, najviac, podľa obsahu nebolo

zrejmé, v čom sa má výrok opraviť. Tento zmätočný návrh súd preto neposudzoval podľa jeho obsahu
a nerozhodoval podľa § 95 O.s.p.

24. Podľa ustanovenia § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. O návrhu na opravu
výroku odvolací súd nerozhodoval, keďže to zákon nedovoľuje. Vo vzťahu predchádzajúcej právnej
úprave je nepochybné, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre ďalšie

rozhodovanie vo veci, ak by súd pripustil zmenu rozhodnutia, pretože takéto konanie má úplne iný
charakter a iné dokazovanie.

25. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, keď zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie, pričom svoj záver dostatočne v odôvodnení rozsudku odôvodnil, pričom vychádzal z

ustálenej judikatúry. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že na daný skutkový stav možno
aplikovať rozhodnutie R 69/1996, podľa ktorého žaloba o určenie neplatnosti spoločenskej zmluvy
nemôže byť úspešná, ak nemožno prejednať jej neplatnosť so všetkými účastníkmi zmluvy. Účastníkmi
konania majú byť všetci účastníci zmluvy, či už na strane žalobcov, alebo žalovaných. Aj žaloba takéto
prejednanie neumožňuje, nemôže byť úspešná. Z tohto dôvodu akákoľvek argumentácia žalobkyne

neobstojí. Žalovaný správne podotkol vyjadrení, že je potrebné rozlišovať, či ide o určenie neplatnosti
zmluvy o spoločenstve alebo o neplatnosť zmluvy o výkone správy, ktorú uzatvárajú jednotliví vlastníci
bytov a nebytových priestorov s dodávateľmi, pričom táto zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou.
Zmluva o spoločenstve, ktorú napadla žalobkyňa, však takýto charakter nemá, pretože absentujú
základné pojmy spotrebiteľského práva, ak to dodávateľ a spotrebiteľ. Je potrebné totiž prihliadať

na spôsob vzniku Spoločenstva, ktoré jej výsledným produktom prejavenej vôle vlastníkov bytov a
nebytových priestorov sami si spravovať bytový dom, teda neuzatvárajú zmluvu o výkone správy so
subjektom, ktorý to má v predmete podnikania ak je podnikateľom, teda aj dodávateľom. Treba zdôrazniť
aj skutočnosť, že najčastejšie predsedom spoločenstva i niektorých členov spoločenstva, respektíve
vlastník bytu. Spoločenstvo predstavuje subjekt, ktorý má právnu subjektivitu, a to z dôvodu, aby mohol

efektívne zastupovať záujmy vlastníkov bytov, avšak len v rozsahu zabezpečovania zmluvných dodávok
a plnení (prírodné, voda, elektrika), pričom zabezpečuje pre nich dodávku, ale každý vlastník vstupuje
do vzťahu s dodávateľom týchto energií práve ako spotrebiteľ, nie však vo vzťahu k žalovanému, inak
povedané vo vzťahu sami k sebe, pretože spoločenstvo je tvorené vlastníkmi bytov. Pri uzatváraní
zmluvy prejavujú vôľu zákonom predpísaným spôsobom, pričom prehlasovaný vlastník môže namietať

na súde prijaté závery, inak je takto prijaté uznesenie záväzné aj pre vlastníka, ktorý s ním nesúhlasí
a bol prehlasovaný. Pretože zmluva je výsledkom postupu v zákone predpísanom, pričom predstavuje
vôľu väčšiny, dotýka sa všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ chce vlastník žalovať
neplatnosť takejto zmluvy, musíš žalovať všetkých účastníkov zmluvy, teda vlastníkov bytových a
nebytovýchpriestorov,ktorídanúzmluvuuzavreli,,pretoževnejvyjadrovalisvojuvôľu.Jenelogické,aby

ostatnívlastnícinebolizúčastnenínatakomtospore,pretožesaichpriamodotýka.Záveromtrebauviesť,
že namietaná časť zmluvy je prejavom snahy vlastníkov bytov o zabezpečenie finančnej disciplíny,
pretože z takto získaných peňazí sa uhrádzajú dodávky, hradia sa náklady v súvislosti s prevádzkou
domu (revízie, opravy). Ak by nebola dodržaná finančná disciplína a vlastníci by riadne neuhrádzali
preddavky, teda aby porušovali uzavretú zmluvu, ostatní riadne platiaci vlastníci by svojimi financiami

suplovali povinnosť iného vlastníka, čo pri počte desiatich členov spoločenstva môže byt zaťažujúce a
môže spôsobovať problémy so zabezpečovaním údržby bytového domu.

26. Predmetom posudzovania nebola výška dojednanej zmluvnej pokuty, pretože súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie. V danom prípade nejde o spotrebiteľský

spor, stranami sporu mali byť všetci účastníci zmluvy, pričom účastníkom zmluvy nebol žalovaný, z tohto
dôvodu žalovaný ani nebol pasívne legitimovaný v danej veci.27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný ,
preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).