Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203996
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203996.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová
banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnému: G.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. O. L. XXXX/XX, o vymoženie pohľadávky v sume 3.054,02
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k.

4Er/604/2015-46 zo dňa 27.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2015. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1,2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) a § 1 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov , § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2,
§ 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), k), r), v) , ods. 11, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc,
že žiadosť súdneho exekútora nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci
bol rozhodcovský rozsudok č.k. IA-C/0614/0409 zo dňa 12.08.2014, vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná , a.s., so sídlom Bratislava, ktorým bol
povinný zaviazaný uhradiť sumu 3.054,02 eura s príslušenstvom. Za preukázané považoval, že právny
vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 03.10.2011, na základe ktorej
právny oprávnený poskytol povinnému úver v sume 3.500 eur, ktorý mala splatiť v 84 mesačných
splátkach vo výške 68,95 eura od 20.10.2011 v súlade so zmluvou o úvere. Súd prvej inštancie
predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného ako

dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ. Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy,
aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred
veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a
zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). V tomto smere poukázal na to, že rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky, ktorá bola upravená v
rámci Obchodných podmienok a to v článku 10.2, na ktorú odkazuje zmluva o úvere v čl. 3 bod 11.

Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, súd rozhodcovskú doložku podrobil súdnej
kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, t.
j. bolo posúdené, či rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a nespôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu. Takto
koncipovaná rozhodcovská doložka, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Rozhodcovská doložka, ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi

možnosť obrátiť sa na všeobecný (štátny) súd, ale v prípade, že žalobu podá dodávateľ a spotrebiteľ
sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba teoretická (formálna), pretože trvá iba do podaniažaloby na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že
v prípade sporov medzi veriteľom (bankou, resp. jej právnym nástupcom) a spotrebiteľmi, je to práve
veriteľ, kto si uplatňuje nároky zo zmlúv uzavretých medzi bankou a klientmi (napr. zmluvy o úvere,

zmluvy o osobnom účte) podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj v tomto prípade,
keďžalobunarozhodcovskýsúdpodalprávnynástupcabanky,pričompojejpodanísaužpovinnýmusel
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi (povinnému) odňalo
právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda
základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Predformulované vyhlásenie
spotrebiteľa, že súhlasí s VOP a tým aj s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a ani vyhlásenie, že
ak najneskôr pri uzavretí zmluvy banke nedoručí písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa zato, že ju prijal, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ, ktorému je rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky) predložená v čase, keď jeho snahou je získať finančné prostriedky, pristúpi v

rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. Okrem toho
možno len ťažko predpokladať, že si povinný, ktorej cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze,
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej doložky pre neho má. Zo zmluvy o
úvere pritom nevyplýva, že by bolo povinnému poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá veriteľ

(dodávateľ). Súd prvej inštancie predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil vzhľadom na všetky uvedené
dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ, v dôsledku
čoho rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný
exekučný titul. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal,

že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.
zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv.

exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titullenvzákonomurčenýchmedziach.Doručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmať
podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu , podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať skutkový
stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti

rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený postupoval v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách,
ktorý mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom
bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa
názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie

pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu,
k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho
postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby
bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia.
Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Záverom dodal, že exekučný súd mu svojím postupom

znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s
účinkami právoplatného rozsudku.

3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 27.11.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho

procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 15.02.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b
novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku , Civilného
mimosporového poriadku a
Správneho súdneho poriadku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty,

prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci

nevyplýva inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi oprávneným
a povinným bola dňa 03.10.2011 uzavretá zmluva o úvere. ktorá v čl. 3 bod 11 uvádza, že „Zmluvné

strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10. II časti Všeobecných
obchodných podmienkach“. K zmluve boli pripojené Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode
10.2.2 obsahujú rozhodcovskú doložku týkajúcu sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní

Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatie rozhodcovského konania b)pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je
oprávnený predložiť tento spor n prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho

Štatútu a Rokovacieho poriadku ,ktoré sú platné a účinné v čase začatie rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu. Podľa 10.2.3 Ak klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy
nedoručí banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa zo to, že ju prijal.

12. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel zhodne ako súd prvej inštancie k záveru o

neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná,
a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.
Listiny predložené právnym predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy
uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnýmistranami dohodnutá už podpisom zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvej
inštancie odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská

doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú

doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

14. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je

v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade

exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

15. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného povinnosti predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté

aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Pokiaľ oprávnený takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami
pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,

nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom
odvolaní,pretožespoukazomnaustálenújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva priodôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).