Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212918
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315212918.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.JanouKurucovouvprávnejvecižalobcuSlovenskásprávcovská

a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, konajúci ako správca
v mene úpadcu ŠTICH spol. s r. o. „v konkurze", so sídlom Čulenova 3, Humenné, IČO: 36 471 127,
zast. BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČ: 36 866 261 proti
žalovanému V.. D. F., rod. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. XXX, R., zast. Mgr. Marián Lipa, advokát,
Štefánikova 18, Humenné, o zaplatenie 2214,73 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 130,43 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25% ročne od 15.3.2014 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania vo výške 88,25% z celkovej náhrady trov.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodaldňa11.11.2015natunajšísúdžalobu,ktoroužiadalzaviazaťžalovanéhonazaplatenie
sumy 2214,73 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4873,88 eur od 26. 06. 2009 do 13.
2. 2015, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2084,30 eur od 14. 2. 2015 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 130,43 eur od 15. 3. 2014 do zaplatenia a na náhradu

trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že úpadca ŠTICH spol. s r. o. „v konkurze“, so sídlom Čulenova 3, Humenné,
IČO: 36 471 127, vystavil dňa 15. 6. 2009 žalovanému faktúru č. XXXXXX, ktorej predmetom bolo
fakturovanie stavebných prác vo výške 4873,88 eur, ktoré úpadca realizoval v prospech žalovaného
na stavbe „Rodinný dom W.“. Z tejto faktúry žalovaný dňa 13. 2. 2015 uhradil sumu 2789,58 eur, teda
zvyšok vo výške 2084,30 eur neuhradil a táto suma je aj predmetom tohto konania. Predmetom tohto

konania je aj suma 130,43 eur, ktorá žalovanému bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 28.
2. 2014 titulom telefónnych poplatkov a ktorá žalovaným uhradená nebola. Súčasne žalobca požaduje
podanou žalobou aj úrok z omeškania z uvedených súm a náhradu trov konania.

2. Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 18. 11.
2015 č.k. XC/XXX/XXXX-XX, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor.

3. Z obsahu odporu proti platobnému rozkazu vyplýva, že žalovaný od X. X. XXXX do X. XX. XXXX
bol zamestnancom spoločnosti ŠTICH spol. s r. o., Čulenova 3, Humenné, IČO: 36 471 127 a pri
stavbe rodinného domu mu zamestnávateľ vypomohol zapožičaním strojov a výkonom stavebných
prác. Odplata za vykonané práce mala byť v budúcnosti uhradená formou zrážok z prípadnéhonároku žalovaného na mimoriadne odmeny. Od r. 2012 spoločnosť ŠTICH spol. s r. o. mala finančné
ťažkosti a žalovanému dlhovala mzdu s tým, že od 12/XXXX nedostával žiadnu mzdu. Až po vyhlásení
konkurzu na spoločnosť ŠTICH s.r.o. a krátko pred uplynutím lehoty na prihlasovanie pohľadávok v

konkurznom konaní, žalovanému boli vydané výplatné pásky a zároveň mu bol spoločnosťou doručený
list - Oznámenie o započítaní pohľadávok z 8. 12. 2014, ktorým bol realizovaný zápočet pohľadávok
žalovaného voči spoločnosti vo výške 2789,58 eur proti pohľadávke spoločnosti z faktúry č. XXXXXX v
tej istej čiastke. Žalovanému nebolo jasné, prečo spoločnosť zrealizovala zápočet iba na sumu 2789,58
eur, keďže žalovaný mal voči spoločnosti niekoľkonásobne vyššie pohľadávky. Preto následne žalovaný

vyhotovil svoj zápočet zvyšku pohľadávky, t.j. sumy 2214,73 eur, t.j. z faktúry č. XXXXXXX a zvyšok
pohľadávky spoločnosti z faktúry č. XXXXXX, kde tento list doručil spoločnosti ŠTICH s.r.o., t.j. nie
správcovi konkurznej podstaty. Žalovaný má za to, že došlo k zániku pohľadávky spoločnosti z faktúr
vzájomným započítaním pohľadávok a súčasne pri faktúre č. XXXXXX vzniesol námietku premlčania.

4. Žalobca sa vyjadril k odporu proti platobnému rozkazu, kde žiadal žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že

k Započítaniu pohľadávok zo dňa 19. 3. 2015 je potrebné preukázať a určiť, či vo vzťahu k započítaniu
pohľadávok zo dňa 8. 12. 1014 nedošlo k duplicitnému započítaniu pohľadávok. Navyše započítaním
zo dňa 19. 3. 2015 žalovaný započítava pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu(mzdazamesiace06/XXXX-08/XXXX)stým,žetietopohľadávkyžalovanýprihlásildokonkurzu
a teda tieto pohľadávky podľa ustanovenia §96 Zák. č. 7/2005 Z.z. je možné uspokojiť len z rozvrhu

výťažku zo speňaženého majetku úpadcu. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že listinu
žalovaného zo dňa 19. 3. 2015, označenej ako „Započítanie vzájomných pohľadávok“, považuje za
uznanie záväzku žalovaným, na základe čoho došlo k predĺženiu premlčacej doby podľa §110 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi, najmä s faktúrami,
výpisom z obchodného vestníka, súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, započítaniami
vzájomných pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav.

Spoločnosť ŠTICH spol. s r. o., Čulenova 3, Humenné, IČO: 36 471 127 vyfakturovala žalovanému

faktúrou č. XXXXXX zo dňa 15. 6. 2009 splatnou dňa 25. 6. 2009 sumu 4873,88 eur titulom prevedených
stavebných prác na stavbe „Rodinný dom W.“.

Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 28. 2. 2014 splatnou dňa 14. 3. 2014 spoločnosť ŠTICH spol. s r. o.,
Čulenova 3, Humenné, IČO: 36 471 127 vyfakturovala žalovanému telefónne poplatky spolu s DPH na

sumu 130,43 eur.

Listom zo dňa 8. 12. 2014 spoločnosť ŠTICH spol. s r. o., Čulenova 3, Humenné, IČO: 36 471 127
oznámilažalovanémujednostrannézapočítaniepohľadávkyvovýške2789,58eur,vyplývajúcejzfaktúry
č. XXXXXX a to oproti pohľadávkam žalovaného - mzda vo výške 2789,58 eur, ktorá bola splatná k 31.

7. 2014, resp. 30. 9. 2014.

PodľavýpisuzObchodnéhovestníkazodňa13.2.2015č.XX/XXXX,Y.,boluznesenímOkresnéhosúdu
Prešov zo dňa 9. 2. 2015 pod sp. zn. XK/XX/XXXX vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ŠTICH spol.
s r. o., so sídlom Čulenova 3, Humenné, IČO: 36 471 127, ktorému bol ustanovený správca Slovenská

správcovská a reštrukturalizačná, k.s., kancelária Slovenská 13, Prešov.

Dňa 19. 3. 2015 žalovaný prihlásil v konkurznom konaní pod sp. zn. XK/XX/XXXX, svoje pohľadávky a
to nevyplatenú mzdu alebo časť mzdy za mesiace 11/2012 - 09/2013 a to na základe výplatných pások.

Listom zo dňa 19. 3. 2015 v zmysle ustanovenia §580 Občianskeho zákonníka, si žalovaný započítal
mzdu za mesiac X/XXXX vo výške 783,30 eur, za mesiac X/XXXX vo výške 815,54 eur a za mesiac X/
XXXX vo výške 615,89 eur, t.j. v celkovej výške 2214,73 eur a to oproti pohľadávke spoločnosti ŠTICH
spol. s r. o., Čulenova 3, Humenné z faktúry č. XXXXXX vo výške 2084,30 eur a z faktúry č. XXXXXXX vo
výške 130,43 eur. Tento list zo dňa 19. 3. 2015 bol adresovaný spoločnosti ŠTICH spol. s r. o., Čulenova

3, Humenné.

Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanísaopieraloskutočnosti,tvrdenévodporeprotiplatobnému
rozkazu. Uviedol, že ani pri faktúre č. 529044 na sumu 4873,88 eur a ani pri faktúre č. XXXXXXX nasumu 130,43 eur, žalovaný nepopiera nárok žalobcu ani čo do základu a ani čo do výšky a v tomto
smere nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Pri faktúre na sumu 4873,88 eur však trval na
vznesenej námietke premlčania. Má za to, že list zo dňa 19. 3. 2015 nemožno považovať za uznanie

záväzku. Podľa ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka je možné uznať aj premlčaný záväzok,
ale z takéhoto uznania a teda prejavu vôle musí byť zrejmé, že ten, kto takýto záväzok uznáva, má
vedomosť o tom, že ide o premlčaný záväzok a napriek tomu ho chce uznať. Z tohto listu zo dňa 19.
3. 2015 nie je jednoznačne zrejmé, že žalovaný vedel o tom, že uznáva premlčaný záväzok. Chýba
tu vôľová stránka právneho úkonu, teda žalovaný v tom čase absolútne nemal vôľu týmto prejavom

uznať svoj záväzok a dokonca nemal ani vedomosť o tom, že išlo o premlčaný záväzok. Cieľom tohto
úkonu bolo započítanie pohľadávok a nie uznanie záväzku. Právny zástupca žalovaného poukázal na
okolnosti vyhotovenia tohto započítacieho prejavu a síce, že žalovaný nemal dlhodobo vyplatenú mzdu
od svojho zamestnávateľa, na ktorého bol vyhlásený konkurz a krátko pred uplynutím lehoty na podanie
prihlášok v rámci konkurzu nemal ani výplatné pásky a teda nemohol ani určiť výšku svojej pohľadávky
voči úpadcovi. Žalovaný ako laik bez právnického vzdelania súčasne svoju pohľadávku prihlásil aj

v konkurznom konaní. Prioritne teda žalovaný pri faktúre č. XXXXXX vznáša námietku premlčania.
Žalovaný žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhol vykonať s tým, že žiadal žalobu zamietnuť v časti sumy
požadovanej z faktúry č. XXXXXX s tým, že sa nebráni úhrade sumy z faktúry č. XXXXXXX.

6. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len

v časti sumy 130,43 eur, uplatňovanej z faktúry č. XXXXXXX a to aj spolu s úrokom z omeškania. V
prevyšujúcej časti je potrebné žalobu žalobcu zamietnuť.

Medziúčastníkmikonanianebolosporné,žeúpadca-spoločnosťŠTICH,vmenektoréhovtomtokonaní
koná správca konkurznej podstaty, vyfakturoval žalovanému sumu 4873,88 eur faktúrou č. XXXXXX zo

dňa 15. 6. 2009 splatnou dňa 25. 6. 2009 za prevedené stavebné práce. Z tejto vyfakturovanej sumy si
žalobcavtomtokonaníuplatnillensumu2084,30eur,pretožezvyšokvovýške2789,58eurboluhradený
jednostranným započítaním pohľadávok zo strany žalobcu listom zo dňa 8. 12. 2014.

Taktiež medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že úpadca - spoločnosť ŠTICH, vyfakturoval

žalovanému sumu 130,43 eur titulom refundácie telekomunikačných služieb a to faktúrou č. XXXXXXX
zo dňa 28. 2. 2014 splatnou dňa 14. 3. 2014.

Žalovaný nenamietal uplatňovaný nárok ani čo do základu a ani čo do výšky a v tomto smere nenavrhol
vykonať žiadne dokazovanie.

Spornámedziúčastníkmikonaniabolaskutočnosť,čidošlokzapočítaniuvzájomnýchpohľadávokmedzi
účastníkmi konania a tiež či došlo k premlčaniu pri faktúre č. XXXXXX, resp. či pri tejto faktúre prejav
žalovaného v rámci započítania pohľadávok má byť považovaný za uznanie záväzku.

7. Podľa ustanovenia §580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z., oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Súd je toho názoru, že v danej veci listom žalovaného zo dňa 19. 3. 2015 nedošlo k vzájomnému

započítaniu pohľadávok medzi účastníkmi konania. Tento úkon zo dňa 19. 3. 2015 žalovaný adresoval
a aj doručil spoločnosti ŠTICH spol. s r. o., Čulenova 3, Humenné, na ktorú však už bol v tom čase
vyhlásený konkurz, o čom oznámenie v Obchodnom vestníku bolo zverejnené už dňa 13. 2. 2015. List
žalovaného zo dňa 19. 3. 2015 nebol doručený správcovi konkurznej podstaty úpadcu ŠTICH spol. s
r. o. „v konkurze“, so sídlom Čulenova 3, Humenné, IČO: 36 471 127, pričom v zmysle ustanovenia

§44 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z., za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku podliehajúcemu konkurzu,
má oprávnenie konať len súdom ustanovený správca konkurznej podstaty. Teda súd má za to, že list
žalovaného zo dňa 19. 3. 2015 nenadobudol účinnosť, pretože nebol doručený do dispozície správcukonkurznej podstaty spoločnosti žalobcu, preto týmto úkonom žalovaného nedošlo k vzájomnému
započítaniu pohľadávok.

8. Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto

vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Právny úkon - započítanie žalovaného zo dňa 19. 3. 2015 súd posudzoval podľa prejavu vôle
žalovaného, ktorého výsledkom nemalo byť uznanie premlčaného záväzku, ale naopak, žalovaný chcel
zabezpečiť zachovanie svojho nároku na vyplatenie mzdy.

Prejav vôle, či už formou konania (výslovného alebo konkludentného) alebo opomenutia, aby mal právnu

relevanciu, mimo iného, je potrebné uskutočniť spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť. Pri prejave vôle musí byť vôľa konajúceho vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú
žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah.

Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu v zmysle §110 ods. 1 OZ (v znení platnom do 31. decembra

1991; teraz ustanovenie §558 OZ) čo do dôvodu a výšky je splnená aj bez výslovného použitia výrazu
„uznanie dlhu“, ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav (R25/1993).

Z okolností prípadu v danej veci mal súd za preukázané, že pri započítacom prejave žalovaného zo dňa
19. 3. 2015 chýbala vôľová stránka u žalovaného uznať premlčaný dlh voči žalobcovi.

Ustanovenie §558 Občianskeho zákonníka vyžaduje písomnú formu uznania, aby toto uznanie malo
účinky. Neformálne uznanie dlhu (napr. ústne uznanie alebo uznanie konkludentným konaním alebo
zaplatením splátky a pod.) nemá za následok vznik právnej domnienky podľa §588 a ani prerušenie
premlčacej doby podľa §110 ods. 1.

Dlžník môže uznať aj premlčaný dlh, avšak musí mať vedomosť o premlčaní tohto dlhu.

Z okolností v danej veci súd mal za preukázané, že na strane žalovaného chýbala vôľová stránka u
žalovaného uznať dlh voči žalobcovi. Naopak, žalovaný vykonával všetky úkony v tom smere, aby si

uplatnil svoju pohľadávku voči žalobcovi, ktorý mu dlhoval mzdu vo vyššej výške než bola pohľadávka
zamestnávateľa. Taktiež samotný list zo dňa 19. 3. 2015 neobsahuje klauzulu o tom, že žalovaný má
vedomosť o premlčanej pohľadávke žalobcu.

Teda podľa názoru súdu, list žalovaného zo dňa 19. 3. 2015, hoci bol v písomnej forme, nemožno

považovať za uznanie záväzku podľa ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka, keďže na strane
žalovaného chýbala vôľová stránka uznať dlh voči žalobcovi. Teda nezačala plynúť ani nová premlčacia
doba v zmysle ustanovenia §110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka.

9. Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pri faktúre č. XXXXXX žalovaný vzniesol námietku premlčania a teda sa ňou súd zaoberal. Citovaná
faktúra na sumu 4873,88 eur, z ktorej predmetom konania bola suma 2084,30 eur, sa stala splatnou dňa
25. 6. 2009, teda žalovaný sa dostal do omeškania a žalobca mohol svoje právo uplatniť prvýkrát dňa 26.6. 2009, kde posledný deň všeobecnej premlčacej doby uplynul dňa 26. 6. 2012. Žalobca podal žalobu
na súd až dňa 11. 11. 2015, t.j. po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom
na úspešne uplatnenú námietku premlčania súd žalobu žalobcu v tejto časti o zaplatenie 2084,30 eur

zamietol a to aj spolu s požadovanými úrokmi z omeškania tak zo sumy 2084,30 eur, ako aj zo sumy
4873,88 eur.

10. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 130,43 eur, žalovaný v odpore proti platobnému
rozkazu tvrdil, že táto pohľadávka žalobcu zanikla jeho započítaním zo dňa 19. 3. 2015. Toto započítanie

však nenadobudlo účinky, pretože ho žalovaný vykonal až po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti
ŠTICH spol. s r. o., pričom tento započítací prejav nebol vykonaný voči správcovi konkurznej podstaty
(bližšie viď bod 7 odôvodnenia).

Vo vzťahu k zaplateniu sumy 130,43 eur žalovaný nevzniesol námietku premlčania. Naopak, na
nariadenom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa nebráni tomu, aby ho

súd zaviazal na zaplatenie nároku, vyplývajúceho z faktúry č. XXXXXXX. Teda túto pohľadávku žalobcu
žalovaný nepoprel.

Podľa ustanovenia §151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné.

Keďže nárok žalobcu na zaplatenie telefónnych poplatkov vznikol počas pracovného pomeru
žalovaného, súd tento nárok posúdil ako nárok na náhradu škody podľa ustanovenia §179 Zákonníka
práce a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 130,43 eur.

11. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 130,43
eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy a to odo dňa 15. 3. 2014, keďže
faktúra č. 5214007 sa stala splatnou dňa 14. 3. 2014. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517

ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

12. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 2214,73 eur. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o
zaplatenie 130,43 eur (5,89% žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalobcu a neúspech žalovaného.
V časti o zaplatenie 2084,30 eur (94,14% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje

neúspech žalobcu a úspech žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní
úspešnejší žalovaný, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od
jeho úspechu v konaní, t.j. v rozsahu 88,25% z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom
úspechu.

Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.