Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115207933
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115207933.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r.
o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42174716, proti povinnému U.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX K. K., o vymoženie pohľadávky vo výške 390,68 Eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom

Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1631/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1042/2015-26 zo dňa 13. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1042/2015-26 zo dňa 13. júla 2015 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/1042/2015-26 zo dňa 13. júla 2015 zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. PW-C/0114/0177 dňa 30.04.2014. Okresný súd
zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného O. K., a.s., K. a povinným bola dňa 23.07.2009

uzavretá zmluva o úvere, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre úver účinné dňa 01.01.2008.
V bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu
podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože mal preukázané, že povinný mal vo vzťahu
vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa a oprávnený konal pri uzatváraní a plnení z

uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že praktickým dôsledkom uzavretej rozhodcovskej
zmluvy je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným
súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre
prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho
zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom,
ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom, alebo súdom bude
takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje
takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo

strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý
úver. Možnosť iniciovania sporu z uzatvorenej zmluvy zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická.Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou
rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti povinnému podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu.

Okresný súd ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré zmluva a obchodné podmienky pre
úver len odkazujú. Zmluva a obchodné podmienky pre úver sú pripravené na predtlačenom formulári,
do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje. Povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah
zmluvných dojednaní, pričom jeho jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku.

Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky mal okresný súd za zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ
nemal možnosť voľby pri založení právomoci rozhodcovského súdu, prípadne túto právomoc vylúčiť.
Všeobecné obchodné podmienky obsahujú niekoľko strán textu husto popísaného drobným písmom,
z čoho možno vyvodiť, že povinný ani nemal vedomosť o tom, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku.
Preto okresný súd nepovažoval rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú.

Konštatoval, že znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,
teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku okresný
súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné. V

zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný aj právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom obchádza zákon. Okresný súd dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je
absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne

neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný
v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na

odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že
mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd

nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na
výkon rozhodnutia, alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za to, že
exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených

medziach (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Súd
nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne
hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a
preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že jeho právny

predchodca uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní.
Zdôraznil, že jeho právny predchodca O. K., a.s. pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v
súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka. V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom

ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez
toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný
dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii
vyjadriť. Nesúhlasil s aplikáciou Smernice EHS č. 93/13/EHS. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky. Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje

právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako

vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Následne súdna exekútor žiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PW-C/0114/0177

zo dňa 30.04.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že
rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o zaplatenie sumy
390,68 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného O. K., a.s., so sídlom v K. a

povinným dňa 22.07.2009. Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne

aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,

čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy

podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (23.06.2009)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na

tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a
Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy

o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany .

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa§53os.2Občianskehozákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. V ust. § 53 ods. 4 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je
možné považovať za neprijateľné, pričom podľa písm. r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2009, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahujepodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhumedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú.
V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere, pričom v článku 10, v bode 10.2.2. týchto podmienok sa zmluvné strany

dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov, alebo vykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v znení: pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia

rozhodcovského konania; pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento
spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho
poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. V
bode 10.2.3 týchto podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového
obchodu, alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,

má sa za to, že ju prijal.

Rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do
Všeobecných obchodných podmienok, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, pričom takto dohodnutározhodcovská doložka tak, ako je dojednaná, doslovnému zneniu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka neodporuje. Ale dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je, že oprávnený si ju
dohodol sám pre seba, čím uvedené ustanovenie obchádza. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou

rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech
spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu,
či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS

o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej

zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť

vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia
vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo
znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky

môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

K námietke oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a to
práva na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom, odvolací súd uvádza,

že okresný súd k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy dospel
na základe listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok a
rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou uvedených obchodných podmienok, predložených samotným
oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že boli porušené práva oprávneného na
prístup k vykonanému dokazovaniu

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.